Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/194/2021 1021201202 18. 08. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201202.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: ASBIS SK spol. s r.o., so sídlom Tuhovská 33, 831 06 Bratislava, IČO: 31 382 541, právne zastúpený: act legal s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100880156/2021 zo dňa 21.05.2021, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 100880156/2021 zo dňa 21.05.2021 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. II. Správny súd žalobcovi rozsahu.
priznáva
voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobia január 2014 a február 2014, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 21022179/2015 zo dňa 19.10.2015, ktorý bol spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 21038753/2015 zo dňa 20.10.2015 doručený žalobcovi dňa 22.10.2015. 2. Správcovi dane bolo dňa 12.11.2015 doručené podanie žalobcu označené ako Vyjadrenie ku skutočnostiam uvádzaným v protokole z daňovej kontroly. Pripomienky a námietky žalobcu s ním boli prerokované dňa 12.01.2016 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101015029/2016). 3. Na základe výsledkov z daňovej kontroly a protokolu č. 21022179/2015 zo dňa 19.10.2015 vydal správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutie č. 102421923/2016 zo dňa 22.01.2016, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie február 2014 v sume 123 307,10 eura. Toto rozhodnutie bolo následne v rámci odvolacieho konania potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 102893295/2016 zo dňa 07.04.2016. 4. Na základe žalobcom podanej žaloby Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 5S/110/2016 zo dňa 13.06.2017 zrušil rozhodnutie žalovaného č. 102893295/2016 zo dňa 07.04.2016 ako aj rozhodnutie správcu dane č. 102421923/2016 zo dňa 22.01.2016 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
Následne správca dane rozhodnutím č. 102010383/2018 zo dňa 09.10.2018 opätovne vyrubil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie február 2014 v sume 123 307,10 eura. 5. Žalobca podaním zo dňa 28.10.2018 namietol zaujatosť zamestnancov správcu dane, a to aj vo vzťahu ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu február 2014. Konkrétne namietal: 1/ zamestnankyňu vykonávajúcu daňovú kontrolu (A. B.), 2/ zamestnankyňu vykonávajúcu daňovú kontrolu (A. C.), 3/ vedúcu oddelenia daňovej kontroly 4 (A. D.), 4/ priamo nadriadených zamestnancov týchto zamestnankýň, okrem riaditeľa správcu dane. 6. O námietkach žalobcu v súvislosti s dotknutým zdaňovacím obdobím správca dane (resp. jeho jednotlivé zložky) rozhodol podľa § 60 ods. 6 zákona č. 536/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej aj len „daňový poriadok“), konkrétne rozhodnutím riaditeľa odboru kontroly č. 648903/2018 zo dňa 20.11.2018 o nevylúčení vedúcej oddelenia daňovej kontroly (A. D.), rozhodnutím vedúceho oddelenia daňovej kontroly 5 (A. E.) č. 638796/2018 zo dňa 14.11.2018 o nevylúčení zamestnankyne správcu dane (A. B.) a rozhodnutím vedúceho oddelenia daňovej kontroly 5 (A. E.) č. 638687/2018 zo dňa 14.11.2018 o nevylúčení zamestnankyne správcu dane (A. C.). O námietke podľa bodu 4/ odseku 5. tohto rozsudku správca dane nerozhodoval z dôvodu absencie náležitostí podľa § 60 ods. 4 daňového poriadku, o čom žalobcu upovedomil oznámením č. 649835/2018 zo dňa 20.11.2018. 7. Žalovaný v rámci odvolacieho konania rozhodnutím č. 100417527/2019 zo dňa 11.02.2019 zrušil rozhodnutie správcu dane č. 102010383/2018 zo dňa 09.10.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 8. Aj ďalšie rozhodnutie vydané správcom dane v rámci vyrubovacieho konania, t. j. rozhodnutie č. 102205192/2019 zo dňa 20.09.2019 bolo v rámci odvolacieho konania zrušené rozhodnutím žalovaného č. 100675606/2020 zo dňa 12.03.2020 a vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. 9. Správca dane ukončil vyrubovacie konanie vydaním rozhodnutia č. 101831666/2020 zo dňa 25.11.2020 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým opätovne vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 123 307,10 eura za zdaňovacie obdobie február 2014. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal vydanie prvostupňového rozhodnutia zaujatými zamestnancami správcu dane. Okrem námietok uvádzaných v pôvodne podanej námietke zaujatosti zo dňa 28.10.2018 poukázal žalobca na svedeckú výpoveď zamestnankyne vykonávajúcej daňovú kontrolu A. B. v rámci trestného stíhania, ktoré sa týkalo aj plnení, ktoré boli predmetom daňovej kontroly za zdaňovanie obdobie február 2014, a to ešte počas prebiehajúceho daňového konania. Zároveň namietal aj zaujatosť jednej zo zamestnankýň správcu dane - vedúcej oddelenia daňovej kontroly 5 v relevantnom čase A. E.. Žalobca bol toho názoru, že zamestnanci správcu dane konajúci a rozhodujúci aj v prejednávanej daňovej kontrole a následnom vyrubovacom konaní boli predmetom námietky zaujatosti, s ktorou sa orgán rozhodujúci o (ne)vylúčení zamestnancov dostatočne nezaoberal, resp. o námietke zaujatosti voči niektorým zamestnancom nebolo vôbec rozhodnuté a konanie správcu dane bolo zaťažené vadou majúcou za následok nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. 10. Žalovaný rozhodnutím č. 100880156/2021 zo dňa 21.05.2021 prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Vo vzťahu ku komplexu odvolacích námietok žalobcu týkajúcich sa vysporiadania sa správcu dane s namietanou zaujatosťou niektorých zamestnancov, ako aj vo vzťahu k následku konania týchto zamestnancov vo veci, žalovaný opätovne, tak ako v predchádzajúcom rozhodnutí o zrušení pôvodne vydaného rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu DPH, uviedol, že v konaní bolo postupované podľa § 60 ods. 6 daňového poriadku, keď bolo o námietke žalobcu ako daňového subjektu rozhodnuté a vydané rozhodnutia obsahovali náležitosti v zmysle § 63 daňového poriadku (3. odsek na str. 11 napadnutého rozhodnutia). II. Žaloba
11. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a zrušenia oboch rozhodnutí. Žalobca označil obe rozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné, a to z dôvodov, že i) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej; ii) sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov; iii) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, t. j. navrhol zrušenie rozhodnutí oboch stupňov podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“). 12. Dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP videl žalobca v tom, že vo veci rozhodovali zaujatí zamestnanci správcu dane. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 29.10.2018 podal námietku zaujatosti voči zamestnankyniam správcu dane, a to: F. B. (kontrolórka), G. C. (kontrolórka), H. D. (vedúca oddelenia daňovej kontroly 4) a nadriadení zamestnanci týchto zamestnankýň. Namietal nedostatok ich subjektívnej nestrannosti argumentujúc tým, že hodnotili vykonané dôkazy výlučne na ťarchu žalobcu a dopustili sa aj lživých tvrdení, keď deklarovali skutočnosti v priamom rozpore so zisteným skutkovým stavom. Ďalej uviedol, že z uznesenia o vznesení obvinenia aj voči osobám konajúcim v mene žalobcu zo dňa 04.04.2019 zistil, že toto obvinenie bolo vznesené aj na základe svedeckej výpovede kontrolórky S. B.. Tá v trestnom konaní vystupovala ako svedok, a teda je osobne zaangažovaná na výsledku daňového konania. Podľa žalobcu to založilo jej pomer k veci. Vypovedala k skutkovému stavu spôsobom, ktorý bol v neprospech žalobcu. Orgány činné v trestnom konaní použili jej výpoveď ako podporujúcu na dôvodnosť vznesenia obvinenia. V pozícii svedka pritom vystupuje už od roku 2016, teda od doby predchádzajúcej vydaniu protokolu. Už 1,5 roka pred ukončením daňovej veci si vytvorila záväzný názor na predmetnú daňovú vec. 13. Následne uviedol, že H. E. (vedúca oddelenia daňovej kontroly 5) v rámci jedného z ústnych pojednávaní so žalobcom dňa 07.08.2019 otvorene priznala, že daňové konania už v danej dobe neboli vedené preto, že by sa správca dane domnieval o porušení zákonných povinností, ale výlučne preto, lebo konania boli vedené príliš dlho na to, aby správca dane uznal, že žiadne porušenie zákonných povinností nebolo zistené. 14. Námietka zaujatosti voči nadriadeným zamestnankyniam bola správcom dane vyhodnotená tak, že na ňu neprihliadol, keďže neobsahovala označenie konkrétneho zamestnanca, voči ktorému námietka smeruje. O námietke voči konkrétnym zamestnankyniam rozhodol tak, že neboli vylúčené, pričom o týchto námietkach rozhodli predmetné zamestnankyne s odôvodnením, že žalobca nekonkretizoval dôvody preukazujúce ich vylúčenie pre ich pomer k žalobcovi. 15. Dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP videl žalobca v hodnotení vo vzťahu k poisteniu obchodovaného tovaru. Chybou zamestnanca žalobcu bolo na začiatku daňového konania uvedené, že tovar nebol poistený. Vo vyjadrení zo dňa 10.01.2019 žalobca predložil (dňa 14.01.2019) rámcovú poistnú zmluvu materskej spoločnosti ASBISC Eneterprises PLC s poisťovacou spoločnosťou M.N. LÉONS B.V., na základe ktorej sú poistené všetky odchádzajúce zásielky materskej spoločnosti, ako aj jej dcérskych spoločností vrátane žalobcu. Z úradného prekladu vyplýva nepretržité poistenie od 01.01.2012 do 01.01.2015. Žalovaný sa s týmto vysvetlením nevysporiadal, keď len poukázal na to, že žalobca zmenil svoje vyjadrenie až v rámci vyrubovacieho konania a že žalobca žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo počas daňovej kontroly tvrdil opak. 16. Dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. f) SSP videl žalobca v absencii skutočností preukazujúcich nedodržanie náležitej opatrnosti žalobcu a v časti týkajúcej sa nepreukázania príčinnej súvislosti medzi konaním žalobcu a ujmou štátu. Mal za to, že správcovi dane bolo riadne preukázané, že vo vzťahu k dodávateľovi bola ešte pred realizáciou samotných obchodných transakcií dodržaná viacstupňová kontrola zavedená u žalobcu plošne vo vzťahu ku všetkým dodávateľom, bol zachovaný rovnaký kontrolný mechanizmus ako pri akomkoľvek inom dodávateľovi, žalobca neurobil žiadne výnimky, neupustil od predloženia žiadnych dokladov, ktoré sú z jeho strany štandardne požadované, a prvotnú kontrolu dodávateľa vykonal v maximálnom možnom rozsahu s ohľadom na možnosti kontroly dostupné v danom čase, pri zohľadnení obvyklého spôsobu obchodovania v predmetnom podnikateľskom segmente. Časť e-mailov, ktoré boli žalobcovi doručené v súvislosti s realizáciou predmetných obchodov, bola podpísaná osobou označenou ako I. I. (prvý e-mail prišiel žalobcovi práve od I. I. z e-mailovej adresy A.), pričom žalobca nemal žiaden dôvod domnievať sa, že komunikuje s inou osobou než
s tou, ktorá bola v predmetných e-mailoch podpísaná (napokon, takáto skutočnosť nebola v konaní vôbec preukázaná). Elektronická a telefonická komunikácia s dodávateľom predstavovala a predstavuje obvyklý postup pri uzatváraní obchodov v danom podnikateľskom segmente, v ktorom žalobca pôsobí. Pre tento segment nie je typická komunikácia prostredníctvom osobných stretnutí a takýto postup je zároveň charakteristický pre absolútnu väčšinu obchodných vzťahov medzi žalobcom a tretími osobami. Pritom správca dane, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno ohľadne preukázania nedodržania primeranej opatrnosti na strane žalobcu, nijako nepreukázal, že žalobcom uplatňovaný spôsob nadviazania a ďalšieho realizovania obchodného vzťahu s dodávateľom sa vymykal postupu v obvyklom obchodnom styku žalobcu alebo tretích osôb podnikajúcich v rovnakom segmente. 17. Žalobca riadne preveril existenciu dodávateľa, keď pred začatím akejkoľvek obchodnej spolupráce s dodávateľom požadoval od dodávateľa predloženie celého radu dokladov a dodávateľom poskytnuté a zdokladované informácie žalobca následne verifikoval z verejne dostupných zdrojov. 18. Uvedené plne zodpovedá štandardne požadovaným krokom pre preverenie existencie dodávateľa pred začatím obchodnej spolupráce. Žalobca pri nadviazaní obchodného vzťahu s dodávateľom postupoval v súlade s bežnou obchodnou praxou. Podmienky, ktoré môžu byť objektívne kladené na žalobcu, nemôžu byť rozširované o svojvoľné špekulácie správcu dane o tom, že ak by obchodná spolupráca bola zahŕňala osobné stretnutie s konateľom dodávateľa a uzatvorenie písomnej zmluvy medzi žalobcom a dodávateľom, žalobca by sa bol dozvedel o problematickosti dodávateľa. 19. Nie je pritom jasné, o čo správca dane opiera svoje tvrdenie, že v prípade, ak by žalobca pri nadviazaní obchodného vzťahu s predmetným dodávateľom bol uzatvoril písomnú zmluvu, bol by mohol vedieť, že s obchodom nie je niečo v poriadku. Naopak, s ohľadom na výpoveď I. I. a s ohľadom na skutočnosti zistené doposiaľ vyšetrovateľom PZ v súvisiacom trestnom konaní je zrejmé, že výsledok by bol presne ten istý. Skutočnosti zistené a dôkazy zabezpečené správcom dane totiž nielenže nijako nepreukazujú, že niekdajší štatutár dodávateľa nevedel o predmetnom podvodnom konaní (samotné tvrdenia I. I. neobstoja, keďže je zrejmé, že jeho cieľom je vyhnúť sa vlastnému trestnému postihu, navyše jeho tvrdenia nie sú ničím podložené), ale naopak, je zrejmé, že tento niekdajší štatutár dodávateľa postupoval presne podľa pokynov iných osôb, konkrétne podľa pokynov J. K., ktorému I. I. podľa vlastného vyjadrenia dokonca údajne odovzdal prístupové kódy k internetbankingu aj platobnú kartu k bankovému účtu dodávateľa PULZE. 20. Žalobca tiež zdôraznil, že dodávky boli realizované v období, kedy bol dostupný odlišný rozsah nástrojov ponúkaných zo strany štátu na účely predchádzania podvodom na dani a boli vznášané zásadne odlišné požiadavky pri výkone daňovej kontroly; v čase predmetných obchodov ešte nebol zavedený napríklad kontrolný výkaz; dodávateľ a ani subdodávatelia neboli vedení v zozname rizikových daňových subjektov; vec treba posudzovať v kontexte okolností známych v danom čase a nie v kontexte okolností, ktoré sa prejavili neskôr; odchýlky od náležitej starostlivosti treba posudzovať iba s ohľadom na daný podnikateľský segment; žalobcovi sa v čase realizácie obchodov javilo, že ide o štandardné obchody; zhodná výpoveď všetkých osôb; výpovede preukazujú, že obchody boli štandardnými. 21. Voľná úvaha správcu dane nesmie byť prejavom svojvôle. Správca dane nezohľadnil dôkazy svedčiace v prospech žalobcu a hodnotil ich výlučne na ťarchu žalobcu, a to vrátane skutočností, ktoré sa týkali výlučne tretích osôb. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s námietkou nezaplatenia jednotlivých žalobcom prijatých opatrení; nevyjadril sa k tomu, že nehodnotil predmetnú vec v kontexte okolností, ktoré mohli byť známe v čase realizácie predmetných obchodov za využitia vtedy dostupných kontrolných mechanizmov a pri využití vyšetrovacích oprávnení správcu dane, ktorými žalobca nedisponuje. 22. Žalobca navrhol vypočuť A. L. M. a N. O. - konateľov žalobcu. III. Vyjadrenie žalovaného 23. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 04.10.2021 navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na názore, že o námietke zaujatosti bolo rozhodnuté podľa zákona; žalobca mal možnosť voči rozhodnutiu o námietke podať správnu žalobu. Žalovaný považoval za zavádzajúce a účelové vyjadrenie žalobcu
k poisteniu, ktoré malo byť zapríčinené omylom osoby, ktorá vyjadrenie poskytla. Za zavádzajúce označil aj vyjadrenie týkajúce sa výšky dosahovanej marže. K tvrdeniu žalobcu, že nad rámec bežnej opatrnosti kontroloval, či dodávateľ riadne odviedol zaplatenú DPH, uviedol, že pokiaľ žalobca má stovky tuzemských dodávateľov, nie je zrejmé, prečo práve od tohto dodávateľa zvolil toto „nadštandardné overenie nad rámec bežnej opatrnosti“. IV. Replika žalobcu 24. Žalobca podaním zo dňa 07.12.2021 predložil správnemu súdu súkromný znalecký posudok vo veci výpočtu obchodnej marže dosahovanej žalobcom v období rokov 2011 až 2014. Na uvedené podanie reagoval žalovaný podaním zo dňa 03.02.2022 žiadajúc podanú žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 25. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v replike zo dňa 02.03.2022, v ktorej rozporoval tvrdenia a závery žalovaného uvedené vo vyjadrení a pridržal sa svojich predchádzajúcich písomných stanovísk a podaní. 26. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku. V. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 27. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/194/2021 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-1S/194/2021. 28. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 18.08.2026. 29. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 30. Podľa § 60 ods. 4 daňového poriadku, ak sa účastník daňového konania dozvie skutočnosti preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa odsekov 1 a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku zaujatosti najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel. V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, skutočnosť, pre ktorú má byť tento zamestnanec vylúčený, kedy sa účastník daňového konania podávajúci námietku zaujatosti o skutočnosti preukazujúcej vylúčenie zamestnanca dozvedel a dôkazy na preukázanie skutočnosti, ktoré odôvodňujú podanie námietky zaujatosti okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti a na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, sa neprihliada a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi tomu, kto námietku podal; postup podľa § 13 sa v takom prípade neuplatní. 31. Podľa § 60 ods. 6 daňového poriadku, o námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. Námietku zaujatosti nemožno podať voči prezidentovi finančnej správy, riaditeľovi daňového úradu a riaditeľovi colného úradu. 32. Podľa § 60 ods. 7 daňového poriadku, proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti podľa odseku 6 nie sú prípustné opravné prostriedky. Na opakovanú námietku zaujatosti podanú z toho istého dôvodu, o ktorej už bolo rozhodnuté, sa neprihliada.
33. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 34. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume v sume 123 307,10 eura na DPH za zdaňovacie obdobie február 2014. Úlohou správneho súdu bolo na podklade žalobných bodov preskúmať správnosť záverov finančných orgánov, a teda, či sú tieto závery v súlade so zákonom o DPH, daňovým poriadkom a ustálenou súdnou praxou. 35. Správny súd dospel k záveru o dôvodnosti žalobnej argumentácie žalobcu, ktorý namietal čiastočnú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca v odvolaní podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu, v súvislosti s namietanou zaujatosťou niektorých zamestnancov správcu dane, argumentoval vo viacerých rovinách - konanie a následne vydané meritórne rozhodnutie správcu dane považoval za nezákonné z dôvodu nesprávneho procesného vysporiadania sa správneho orgánu so vznesenými námietkami zaujatosti podľa § 60 daňového poriadku, z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia procesných rozhodnutí a zároveň do vyrubovacieho konania týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia február 2014 podaným odvolaním vniesol námietky, ktoré neboli obsahom rozhodovania správneho orgánu (jeho jednotlivých zložiek) o nevylúčení zamestnancov správcu dane zo dňa 14.11.2018 a 20.11.2018. Žalobca zároveň v odvolaní podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu konkretizoval ďalšieho zamestnanca správcu dane, voči ktorému jeho námietky smerovali (A. E., vedúca oddelenia daňovej kontroly 5, ktorá v dotknutom daňovom konaní rozhodovala o nevylúčení A. B. a A. C.). 36. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia pri vysporiadaní sa s odvolacou argumentáciou žalobcu poukázal na rozhodovanie správcu dane (jeho jednotlivých zložiek) v zmysle § 60 ods. 6 daňového poriadku s tým, že vydané rozhodnutia obsahovali náležitosti podľa § 63 predmetného zákona. Takéto vysporiadanie sa žalovaného s odvolacou argumentáciou žalobcu však podľa názoru správneho súdu nepokrýva komplexne vznesenú odvolaciu argumentáciu. Odkaz žalovaného na rozhodovanie správcu dane (jeho jednotlivých zložiek) podľa § 60 ods. 6 daňového poriadku by bolo možné považovať za reakciu na odvolaciu argumentáciu žalobcu ako daňového subjektu týkajúcu sa procesného postupu správcu dane, ktorý v prípade vedeného daňového konania aplikoval. Z takéhoto odôvodnenia však nevyplýva, či a akým spôsobom sa žalovaný vysporiadal s vecnou správnosťou rozhodovania nadriadených vedúcich zamestnancov správcu dane a ďalej, či a akým spôsobom sa žalovaný zaoberal argumentáciou žalobcu doplnenou až po vydaní a nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutí o nevylúčení zamestnancov, vrátane námietok vznesených voči konkrétnej zamestnankyni správcu dane, ktoré v pôvodnom návrhu zo dňa 28.10.2018 neuvádzal. Pokiaľ sa žalovaný mienil odkázaním na § 63 daňového poriadku vysporiadať s odvolacími námietkami žalobcu týkajúcimi sa obsahových náležitostí rozhodnutí o nevylúčení zamestnancov zo dňa 14.11.2018 a 20.11.2018, takémuto odkazu na zákonné ustanovenie mala sekundovať aj argumentácia o tom, akým spôsobom obsahové náležitosti dotknutých procesných rozhodnutí preskúmal a ako dospel k prezentovanému záveru o tom, že odôvodnenie dotknutých rozhodnutí bolo v danom prípade dostatočné. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň nevyplýva, či vôbec (ak napr. nepostupoval podľa § 60 ods. 4 daňového poriadku ako v súvislosti s časťou námietok žalobcu „vybavenou“ oznámením č. 649835/2018 zo dňa 20.11.2018) a prípadne, akým spôsobom sa žalovaný vysporiadal s námietkami, ktoré v súvislosti s daňovým konaním týkajúcim sa zdaňovacieho obdobia február 2014 žalobca vzniesol v podanom odvolaní (odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tomto smere neobsahovalo ani odkaz na procesné rozhodnutia či opatrenia týkajúce sa rozhodovania o vylúčení zamestnancov nad rámec pôvodne vznesených námietok obsiahnutých v podaní zo dňa 28.10.2018 v iných zdaňovacích obdobiach). 37. Súhrnom uvedeného správny súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti vysporiadania sa žalovaného s odvolacou argumentáciou žalobcu ohľadom namietanej zaujatosti zamestnancov správcu dane nemožno považovať za riadne, spĺňajúce kritériá uvedené v § 63 ods. 5 daňového poriadku.
38. Nedostatočné odôvodnenie v okolnostiach prejednávanej veci považoval správny súd ako podstatnú vadu žalobou napadnutého rozhodnutia aj vzhľadom na situáciu, kedy v zmysle § 60 ods. 7 daňového poriadku nie je proti procesným rozhodnutiam o (ne)vylúčení zamestnanca prípustný riadny opravný prostriedok a z ustálenej rozhodovacej praxe správnych súdov nevyplýva možnosť ich samostatného súdneho prieskumu (závery vyplývajúce napr. z rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/34/2020 zo dňa 30.03.2022, sp. zn. 1Sžfk/73/2020 zo dňa 08.06.2022 či sp. zn. 8Sžfk/20/2021 zo dňa 28.02.2022). Úlohou žalovaného ako odvolacieho orgánu je, okrem iného, vysporiadanie sa s podstatnými námietkami účastníka konania, pričom v prípade riešenej problematiky namietanej zaujatosti zamestnancov správneho orgánu, prvotne riešenej procesným rozhodnutím bez možnosti podania opravného prostriedku, sa vo fáze prieskumu na základe podaného opravného prostriedku (odvolania) proti meritórnemu rozhodnutiu nerieši len procesná otázka vylúčenia či nevylúčenia zamestnanca z úkonov do budúcnosti, ale aj prípadný následok konania zaujatého zamestnanca v súvislosti so zákonnosťou konania a vydania meritórneho rozhodnutia správneho orgánu vo veci. Súdny prieskum zákonnosti procesného postupu a rozhodovania námietkou zaujatosti dotknutých zamestnancov v rámci správneho súdnictva má subsidiárny charakter, a to výlučne v okolnostiach prieskumu zákonnosti meritórneho rozhodnutia na základe správnej žaloby účastníka konania v intenciách namietaných procesných vád konania majúcich vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. 39. K záveru o potrebe náležitého vysporiadania sa s odvolacou argumentáciou žalobcu týkajúcou sa rozhodovania o (ne)vylúčení zamestnancov práve žalovaným ako odvolacím orgánom rozhodujúcim o odvolaní podanom proti meritórnemu rozhodnutiu v tomto daňovom konaní správny súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/34/2020 zo dňa 30.03.2022, v zmysle ktorého „rozhodnutie žalovaného o nevylúčení zamestnankyne žalovaného nie je konečným rozhodnutím vo vzťahu k daňovému vyrubovaciemu konaniu a nie je voči nemu možné podať odvolanie (§ 60 ods. 7 daňového poriadku). Prieskum rozhodnutia o nevylúčení zamestnankyne žalovaného sa už aj v odvolacom konaní spája s opravným prostriedkom podaným proti meritórnemu rozhodnutiu, teda rozhodnutiu o predmete dotknutého daňového vyrubovacieho konania (ako procesná vada, ktorá môže spôsobiť nezákonnosť vyrubovacieho rozhodnutia)“. 40. Vzhľadom na zistené nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, po vyhodnotení odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v časti vysporiadania sa žalovaného s odvolacou argumentáciou žalobcu ako nedostatočného pre nedostatok uvádzaných dôvodov, ktorá vada nie je len formálnym nedostatkom bez reálneho dopadu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, dospel správny súd k záveru o potrebe zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a zároveň vec podľa ods. 4 predmetného zákonného ustanovenia vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 41. Pre nadbytočnosť prípadne iného postupu správneho súdu, vzhľadom na rezultát tohto súdneho rozhodnutia, sa správny súd bližšie nezaoberal ďalšími žalobnými námietkami žalobcu. Správny súd zároveň nepristúpil k žalobcom navrhovanému zrušeniu prvostupňového rozhodnutia, a to vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania (§ 74 ods. 2 až 4 daňového poriadku). Súčasne správny súd prihliadal na stav, kedy napadnuté rozhodnutie zrušil pre pochybenia žalovaného súvisiace s vysporiadaním sa s odvolacou argumentáciou žalobcu. 42. Po vrátení veci bude primárnou úlohou žalovaného svoje rozhodnutie vydané v odvolacom konaní riadnym spôsobom odôvodniť tak, aby táto časť rozhodnutia správneho orgánu spĺňala všetky zákonom stanovené obsahové náležitosti (§ 63 ods. 5 daňového poriadku), vrátane riadneho, jasného a zrozumiteľného popisu úvah a záverov týkajúcich sa posúdenia riešenej problematiky namietanej zaujatosti zamestnancov správcu dane. 43. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 správneho súdneho poriadku, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 správneho súdneho poriadku. 44. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. a) a § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.