Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/163/2021 1021201028 07. 07. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201028.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4, 6, 8, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1746-9000/2021 zo dňa 20.05.2021, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 04.07.2018 bol žalovanému doručený list označený ako „Žiadosť o preskúmanie úkonov kontrolovaného“ zo dňa 03.07.2018, v ktorom žalobca ako kontrolovaný (ďalej aj len „žalobca“ alebo aj len „kontrolovaný“) požiadal žalovaného o začatie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 1 písm. b) v spojení s § 169 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o verejnom obstarávaní“) v súvislosti so zadávaním nadlimitnej zákazky na poskytnutie služby na predmet „Poradenský program pre dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie – Bilancia kompetencií“, vyhlásenej uverejnením Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vo Vestníku verejného obstarávania č. 12/2018 zo dňa 17.01.2018 pod značkou 909 – MSS a v Úradnom vestníku EÚ č. 2018/S 010-018627 zo dňa 16.01.2018 (ďalej aj len „Oznámenie“). Spolu s podnetom na výkon kontroly žalobca doručil úradu aj dokumentáciu z predmetného postupu zadávania zákazky, a to sprístupnením elektronickej podoby dokumentácie prostredníctvom prístupových údajov do elektronického systému verejného obstarávania EVOSERVIS. 2. Dňa 20.07.2018 bol žalobcovi doručený list žalovaného č. 9246-6000/2018-OD/1 označený ako „Oznámenie o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy“ zo dňa 18.07.2018. Konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy sa začalo dňa 20.07.2018. 3. Nakoľko začatie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy nemá podľa § 173 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní odkladný účinok na konanie kontrolovaného, žalovaný vydal dňa 18.07.2018 rozhodnutie o predbežnom opatrení č. 9246-6000/2018-OD/2-PO, ktorým podľa § 173 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní pozastavil konanie kontrolovaného okrem úkonov súvisiacich
so zrušením predmetnej verejnej súťaže a zároveň rozhodol, že lehoty, ktoré kontrolovanému stanovuje zákon o verejnom obstarávaní a lehoty, ktoré určil kontrolovaný, neplynú, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu podľa § 174 alebo § 175 zákona o verejnom obstarávaní vydaného v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy. 4. Dňa 24.07.2018 žalobca doručil žalovanému list označený ako „Oznámenie o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy – odpoveď“, prostredníctvom ktorého doplnil predloženú dokumentáciu a tiež uviedol, že dokumentácia predložená žalovanému dňa 04.07.2018 a 24.07.2018 je kompletná. 5. Žalovaný rozhodnutím č. 9246-6000/2018-OD/3 zo dňa 23.08.2018 (ďalej aj len „rozhodnutie úradu“) zastavil podľa § 174 ods. 1 písm. o) zákona o verejnom obstarávaní konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy konštatujúc, že v predmetnom konaní nezistil porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré by malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 6. Dňa 15.01.2021 bol žalovanému doručený podnet žalobcu (Sekcie fondov EÚ, odboru kvality a metodiky) ako oprávneného orgánu, označený ako „Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia č. 9246-6000/2018-OD/3 zo dňa 23.08.2018“, ktorého obsahom bola žiadosť o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia. V podnete uviedol, že mu bola predložená Správa z vládneho auditu č. A1020 (ďalej aj len „Správa z vládneho auditu“), vykonaného v dňoch 01.04.2019 až 31.03.2020, ktorej súčasťou bol aj nedostatok 003 týkajúci sa predmetného verejného obstarávania, ktorým vládny audit poukázal na porušenia zákona o verejnom obstarávaní, za ktoré vládny audit navrhol 25% finančnú opravu. Nakoľko žalobca s uvedenými porušeniami od začiatku nesúhlasil, podal predmetný podnet. 7. Žalovaný rozhodnutím č. 1746-9000/2021 zo dňa 20.05.2021 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 179a ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní zmenil rozhodnutie úradu nasledovne: „Úrad pre verejné obstarávanie podľa § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní uvádza, že kontrolovaný svojím konaním porušil: 1. § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to konkrétne princípy transparentnosti a rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie hospodárskych subjektov, tým, že v rámci požiadaviek na predmet zákazky v tomto verejnom obstarávaní požadoval predloženie platného certifikátu FECBOP, a zároveň v súťažných podkladoch žiadnym spôsobom nezadefinoval, čo bude považovať za ekvivalentný doklad (certifikát) v tomto verejnom obstarávaní, a teda v tomto verejnom obstarávaní obmedzil účasť tých hospodárskych subjektov, ktoré sa nepodieľali na projekte adaptácie a zavádzania programu bilancie kompetencií v Slovenskej republike, pričom uvedené porušenie tohto zákona mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, 2. § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to konkrétne princípy rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie hospodárskych subjektov, tým, že v tomto verejnom obstarávaní stanovil diskriminačnú podmienku účasti technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa § 34 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko tým, že požadované osvedčenia o absolvovaní vzdelávacieho programu pre poradcov bilancie kompetencií jednotliví garanti získali v rámci projektu „Qual-n-Guide“, ktorého partnermi boli spoločnosti A. B., C. a D., E., pričom tieto osvedčenia vystavovala spoločnosť B.K.S. Úspech, s.r.o., boli úspešní uchádzači v tomto verejnom obstarávaní zvýhodnení oproti iným hospodárskym subjektom, ktorí sa predmetného projektu bilancie kompetencií nezúčastnili, resp. sa na ňom nepodieľali, pričom uvedené porušenie tohto zákona mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.“ 8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že žalobca postupoval v rozpore s princípmi transparentnosti a rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie hospodárskych subjektov, keď v rámci požiadaviek na predmet zákazky v tomto verejnom obstarávaní požadoval predloženie platného certifikátu FECBOP, a zároveň v súťažných podkladoch žiadnym spôsobom nezadefinoval, čo bude považovať za ekvivalentný doklad (certifikát). Žalobca síce v tomto prípade v súťažných podkladoch pripustil aj predloženie ekvivalentného certifikátu, avšak podľa názoru žalovaného len formálne, nakoľko v súťažných podkladoch žiadnym spôsobom nezadefinoval, čo bude považovať za ekvivalentný certifikát. V tomto prípade podľa žalovaného žiaden primerane obozretný hospodársky subjekt (potenciálny uchádzač) nemohol mať vedomosť, aké sú kritériá, ktoré bude žalobca pri
predložených ekvivalentných certifikátoch (dokladoch) akceptovať, a teda nemohol ani predpokladať, čo bude v tomto verejnom obstarávaní žalobcom považované za ekvivalent certifikátu FECBOP, nakoľko tento certifikát nie je „normovaným“ certifikátom. V tomto verejnom obstarávaní nepredložil ponuku iný hospodársky subjekt, ktorý by nedisponoval konkrétnym (požadovaným) certifikátom FECBOP. Keďže teda parametre ekvivalentu v tomto verejnom obstarávaní neboli známe (čitateľné zo strany hospodárskych subjektov, a ani následne preskúmateľné žalovaným), a zároveň takto boli zvýhodnené hospodárske subjekty (úspešní uchádzači), ktoré sa podieľali na projekte adaptácie a zavádzania programu bilancie kompetencií v Slovenskej republike, žalobca postupoval v rozpore s princípmi transparentnosti a rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie hospodárskych subjektov. 9. Na základe vyššie uvedených skutočností teda žalovaný dospel k záveru, že žalobca tým, že v rámci požiadaviek na predmet zákazky v tomto verejnom obstarávaní požadoval predloženie platného certifikátu FECBOP, a zároveň v súťažných podkladoch žiadnym spôsobom nezadefinoval, čo bude považovať za ekvivalentný doklad (certifikát) v tomto verejnom obstarávaní, postupoval v rozpore s § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to konkrétne princípmi transparentnosti a rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie hospodárskych subjektov, nakoľko v tomto verejnom obstarávaní obmedzil účasť tých hospodárskych subjektov, ktoré sa nepodieľali na projekte adaptácie a zavádzania programu bilancie kompetencií v Slovenskej republike, pričom uvedené porušenie tohto zákona mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 10. Žalovaný tiež v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že žalobca tým, že v tomto verejnom obstarávaní stanovil diskriminačnú podmienku účasti technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa § 34 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, postupoval v rozpore s § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne s princípmi rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie hospodárskych subjektov, nakoľko tým, že požadované osvedčenia o absolvovaní vzdelávacieho programu pre poradcov bilancie kompetencií jednotliví garanti získali v rámci projektu „Qual-n-Guide“, ktorého partnermi boli spoločnosti B.K.S. Úspech, s.r.o. a ERVES, n.o., pričom tieto osvedčenia vystavovala spoločnosť B.K.S. Úspech, s.r.o., boli úspešní uchádzači v tomto verejnom obstarávaní zvýhodnení oproti iným hospodárskym subjektom, ktorí sa predmetného projektu bilancie kompetencií nezúčastnili, resp. sa na ňom nepodieľali, pričom uvedené porušenie tohto zákona mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. II. Žaloba 11. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia úradu namietajúc, že napadnuté rozhodnutie trpí vadami uvedenými v § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“). 12. V prvom rade poukázal na žalovaným zistené porušenia zákona o verejnom obstarávaní. Ďalej poukázal na popis predmetu zákazky a na pojem „kariérne poradenstvo“ používaný podľa OECD konštatujúc, že z popisu predmetu zákazky jednoznačne vyplýva, že žalobca v predmetnom verejnom obstarávaní presne zadefinoval konkrétnu formu/nástroj poradenských služieb s týmito konkrétne zadefinovanými špecifickými požiadavkami: (i) požiadavka na použitie konkrétneho poradenského nástroja (t. j. bilancie kompetencií), prostredníctvom ktorého chce verejný obstarávateľ zabezpečiť realizáciu poradenských služieb; (ii) požiadavka na zohľadnenie špecifík konkrétnej cieľovej skupiny (t. j. dlhodobo nezamestnaní uchádzači o zamestnanie, ktorí nemajú alebo majú neadekvátnu predstavu o svojom uplatnení na trhu práce alebo ktorí z objektívnych dôvodov potrebujú zmeniť svoje pracovné zameranie a potrebujú poradenskú podporu formou bilancie kompetencií); (iii) požiadavka na špecifickosť zamerania nástroja (t. j. rozvoj zručností pre riadenie vlastnej profesijnej a vzdelávacej dráhy a na vypracovanie alternatív profesijného smerovania). 13. Žalobca požadoval v rámci požiadaviek na predmet zákazky predloženie certifikátu v súlade s § 42 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní. Certifikát, resp. jeho ekvivalent, ktorý bol v rámci verejného obstarávania požadovaný, je zárukou toho, že metodika predkladaná v rámci súťaže všetkými potenciálnymi uchádzačmi bude spĺňať požiadavky kontrolovaného na kvalitu a originalitu. V tejto súvislosti žalobca vymenoval krajiny (a štandard kvality) v rámci Európy, konštatujúc, že v rámci
Európy existuje dostatočný počet ekvivalentných dokladov, t. j. štandardov kariérneho poradenstva. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na medzinárodne uznávaný certifikát The Matrix Standard, ktorý je medzinárodnou normou kvality pre organizácie, ktoré poskytujú informácie, poradenstvo a/alebo usmernenia vrátane kariérového poradenstva. 14. Žalovaný sa existenciou resp. neexistenciou relevantných ekvivalentných dokladov k certifikátu FECBOP, najmä ich množstvom a dostupnosťou pre prípadných záujemcov, pri rozhodovaní vôbec nezaoberal a tieto skutočnosti vo svojom konaní neskúmal a nezohľadnil napriek tomu, že išlo o meritórnu otázku v tejto veci. Z uvedeného dôvodu trpí napadnuté rozhodnutie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu potrebného pre riadne posúdenie veci. 15. Požadovaná služba realizovaná podľa zásad/štandardov medzinárodnej organizácie FECBOP „Bilancia kompetencií“ je legitímnou požiadavkou verejného obstarávateľa na predmet zákazky, prenesenou do dotknutého zmluvného vzťahu s poskytovateľom v podobe ustanovení v rámcovej dohode. Verejný obstarávateľ zákonne požadoval certifikát FECBOP na preukázanie schopnosti uchádzača plniť predmet zákazky ako osobitnú požiadavku na predmet zákazky a dotknuté uviedol už v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. K požadovanému certifikátu FECBOP umožnil v súlade s § 35 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní predloženie ekvivalentného dokladu. 16. K časti použitia spojenia „alebo ekvivalent“ poukázal žalobca na citáciu bodu 39 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C 413/17. Vzhľadom na existenciu dostatočného počtu ekvivalentných certifikátov sa žalobca nestotožnil so stanoviskom žalovaného, že požiadavky tak, ako boli vymedzené v súťažných podkladoch, mohli mať za následok zúženie okruhu možných záujemcov. 17. V prípade akýchkoľvek pochybností alebo nejasností o požiadavkách stanovených žalobcom na predmet zákazky mali záujemci možnosť využiť inštitút žiadosti o nápravu alebo inštitút vysvetlenia informácií uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch. Vo vzťahu k predmetnej požiadavke žalobcu na predloženie certifikátu FECBOP resp. ekvivalentného dokladu nebola žalobcovi doručená ani jedna žiadosť o nápravu ani žiadosť o vysvetlenie. 18. K druhému zistenému porušeniu ohľadom stanovenia podmienky účasti technickej alebo odbornej spôsobilosti žalobca uviedol, že mu bola doručená žiadosť o vysvetlenie, v ktorej bolo požadované vysvetliť, či bude verejný obstarávateľ akceptovať pre preukázanie splnenia tejto podmienky doklad o absolvovaní ekvivalentného vzdelávacieho programu ako je program bilancie kompetencií FECBOP. Na predmetnú žiadosť žalobca odpovedal, že „... verejný obstarávateľ požaduje, aby garant absolvoval vzdelávací program pre poradcov bilancie kompetencií podľa podmienok FECBOP. V prípade, že bude uchádzačom predložený ekvivalent certifikátu FECBOP, tak potom garant musí dokladom preukázať absolvovanie vzdelávacieho programu pre poradcov bilancie kompetencií podľa podmienok predloženého ekvivalentného certifikátu.“ Splnenie uvedenej podmienky účasti nie je podmienené výlučne absolvovaním vzdelávacieho programu pre poradcov bilancie kompetencií podľa podmienok FECBOP, ale taktiež uvedenú podmienku účasti je možné preukázať dokladom o absolvovaní vzdelávacieho programu pre poradcov bilancie kompetencií podľa podmienok predloženého ekvivalentného dokladu/certifikátu. 19. Žalobca nesúhlasil ani s vyjadrením žalovaného, že vyžadovaním tohto certifikátu obmedzil hospodársku súťaž, nakoľko pripustil možnosť predloženia ekvivalentného dokladu. V predmetnom verejnom obstarávaní bol žalobca povinný zaoberať sa každým jednotlivým dokladom a skúmať, či spĺňa podmienky ekvivalentného dokladu či už v rámci vyhodnotenia splnenia požiadaviek na predmet zákazky, alebo vyhodnotenia splnenia podmienok účasti. III. Vyjadrenie žalovaného 20. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 25.10.2021 navrhol, aby správny súd konanie podľa § 99 SSP zastavil, alternatívne, aby po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalobu zamietol ako nedôvodnú. 21. V prvom rade namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby z dôvodu, že žaloba neobsahuje žiadnu zmienku o tom, aký konkrétny zásah do subjektívnych práv alebo
právom chránených záujmov bol žalobcovi spôsobený napadnutým rozhodnutím. V tejto súvislosti žalobca citoval viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie sp. zn. 6Sžf/36/2010 zo dňa 26.10.2011) zdôrazniac, že samotné konštatovanie žalovaného o porušení zákona o verejnom obstarávaní nie je spôsobilé samo o sebe porušiť práva a právom chránené záujmy žalobcu. V predmetnej veci ani nebude začaté správne konanie z dôvodu uplynutia objektívnej lehoty na začatie správneho konania podľa § 182 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní. 22. K prvému zistenému porušeniu žalovaný uviedol, že prístup „bilancia kompetencií“ zastrešuje Európska federácia centier bilancie kompetencií a kariérového poradenstva, ktorá vydáva certifikát FECBOP. Má 19 členov z ôsmich krajín Európskej únie, pričom z toho štyria členovia sú zo Slovenska (úspešní uchádzači vo verejnom obstarávaní) a všetci štyria predložili ponuku v predmetnom verejnom obstarávaní. Z uvedeného je zrejmé, že ponuku predložili jedine hospodárske subjekty, ktoré sú členmi FECBOP a vlastnia certifikát FECBOP a taktiež vylúčený uchádzač SWOT spol. s r.o., ktorý nie je členom FECBOP a ani nevlastní certifikát FECBOP a mal v úmysle danú požiadavku preukazovať prostredníctvom maďarskej spoločnosti H.E.E.D.A, ktorá je členom FECBOP a aj vlastní certifikát FECBOP. 23. Prístup, resp. systém „bilancia kompetencií“ bol na území Slovenskej republiky prvýkrát adaptovaný prostredníctvom projektu „Qual-n-Guide“ financovaného z programu Leonarda da Vinciho. Z časti „Partneri“ internetovej stránky F. vyplýva, že partnermi tohto projektu boli okrem iných aj spoločnosti B.K.S. Úspech, s.r.o. a ERVES, n.o. Podľa žalovaného je tak zrejmé, že tieto spoločnosti spolupracovali na predchádzajúcom projekte „Bilancia kompetencií pre kariérny rozvoj“, v rámci ktorého bol na území Slovenska adaptovaný prístup, resp. systém „bilancia kompetencií“, na základe ktorého tieto spoločnosti v roku 2015 získali certifikát FECBOP. 24. K argumentácii žalobcu, že v rámci Európy existuje dostatočný počet ekvivalentných dokladov, žalovaný uviedol, že žalobca si touto argumentáciou odporuje, keď na jednej strane poukazuje na špecifickosť obstarávaného predmetu zákazky a prostredníctvom toho aj na špecifickosť požadovaného certifikátu FECBOP, avšak na strane druhej uvádza, že ako ekvivalentný certifikát by uznal aj všeobecný certifikát, resp. certifikát, ktorý bol vydaný v rámci všeobecného kariérneho poradenstva. 25. Žalovaný bol ďalej toho názoru, že vyžadovaním certifikátu FECBOP, bez reálneho umožnenia predloženia ekvivalentného dokladu (certifikátu), došlo zo strany žalobcu k obmedzeniu hospodárskej súťaže výlučne na vyššie uvedené subjekty, čo preukazuje aj výsledok predmetného verejného obstarávania. Žalobca v súťažných podkladoch neuviedol, v čom spočíva kvalita certifikátu FECBOP, prípadne aké sú požiadavky na vydanie tohto certifikátu. Podľa žalovaného mal žalobca v súťažných podkladoch jednoznačným spôsobom opísať (nie odkazom na certifikát FECBOP), akú kvalitu plnenia sleduje, aké požiadavky má na hospodárske subjekty v súvislosti s obstarávaným predmetom zákazky. 26. Navyše, podľa žalovaného vôbec nie je všeobecne zrejmé, čo presne vyjadruje predmetný certifikát FECBOP, nakoľko nejde o normovaný certifikát. Konkrétne požiadavky na jeho získanie nevyplývajú ani z oficiálnej internetovej stránky Európskej federácie centier Bilancie kompetencií a kariérového poradenstva a tieto požiadavky nevyplývajú ani zo všeobecne prijatej európskej či medzinárodnej normy. 27. K druhému zisteného porušeniu žalovaný uviedol, že žalobca umožnil predloženie ekvivalentného dokladu (certifikátu) iba formálne, nakoľko v súťažných podkladoch žiadnym spôsobom nezadefinoval, čo bude považovať za ekvivalentný doklad (certifikát) a ani to, v čom spočíva kvalita certifikátu FECBOP. Potenciálni uchádzači teda nemali vedomosť o tom, ako bude žalobca ekvivalentnosť vyhodnocovať. 28. Žalovaný mal za to, že žalobca v predmetnom verejnom obstarávaní stanovil diskriminačnú podmienku účasti technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa § 34 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, postupoval v rozpore s § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne s princípmi rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie hospodárskych subjektov, nakoľko tým, že požadované osvedčenia o absolvovaní vzdelávacieho programu pre poradcov bilancie kompetencií jednotliví garanti získali v rámci projektu „Qual-n-Quide“, ktorého partnermi boli spoločnosti B.K.S. Úspech, s.r.o. a ERVES, n.o., pričom tieto osvedčenia vystavovala spoločnosť B.K.S. Úspech, s.r.o. Úspešní uchádzači boli v tomto verejnom obstarávaní zvýhodnení oproti iným hospodárskym subjektom, ktorí sa
predmetného projektu bilancie kompetencií nezúčastnili, pričom uvedené porušenie tohto zákona mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. IV. Replika žalobcu 29. Žalobca v replike zo dňa 12.11.2021 zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu ako aj na argumentácii v nej uvedenej. 30. Uviedol, že žalovaný sa nesprávne vysporiadal s pojmom aktívnej legitimácie na podanie žaloby. Z podanej žaloby je nad všetky pochybnosti zrejmé, že žalobca sa nedomáha ochrany cudzích práv. Ukrátenie na subjektívnych právach je povinná preukázať svojím tvrdením v správnej žalobe osoba, ktorá ju podáva, čo žalobca aj urobil. Samotný nezákonný postup žalovaného, ktorého výsledkom je vydanie napadnutého rozhodnutia, ktoré v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní konštatuje porušenia tohto zákona zo strany žalobcu, je významným zásahom do jeho subjektívnych práv a najmä do jeho právnej sféry. Tvrdenie žalovaného, že prípadný zásah do subjektívnych práv žalobcu by mohol nastať až vydaním rozhodnutia podľa § 182 zákona o verejnom obstarávaní, nepovažoval žalobca za správne. Ide o dva samostatné typy konania žalovaného, ktorých výsledkom sú samostatné rozhodnutia. Každé z týchto konaní sa procesne spravuje inou právnou úpravou. Ani skutočnosť, že žalovaný nezačne správne konanie z dôvodov podľa § 182 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, nie je pre posúdenie aktívnej procesnej legitimácie žalobcu a samotné súdne konanie relevantná. V. Duplika žalovaného 31. Žalovaný v duplike zo dňa 04.06.2026 zotrval na argumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe a opätovne navrhol, aby správny súd konanie podľa § 99 SSP zastavil, alternatívne, aby po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 32. Opätovne zdôraznil, že v prípade žalobcu absentuje samotný základ aktívnej legitimácie na podanie žaloby a v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa aktívnej legitimácie na podanie žaloby. Žalovaný mal tiež za to, že žalobca si nesprávne zamieňa preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia so splnením podmienok na podanie správnej žaloby. Skutočnosť, že zákon pripúšťa súdne preskúmanie určitého rozhodnutia, neznamená, že každá osoba je oprávnená podať žalobu bez splnenia zákonných procesných podmienok, vrátane aktívnej legitimácie. Žalobca nepreukázal existenciu zásahu do jeho subjektívnych práv, keďže neidentifikoval konkrétne právo ani mechanizmus jeho dotknutia. VI. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 33. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/163/2021 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-1S/163/2021. 34. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 07.07.2026 za účasti oboch účastníkov konania.
35. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 36. Správny súd v prvom rade poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods. 2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. 37. Podľa § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona. 38. Podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 39. Podľa § 34 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, technická spôsobilosť alebo odborná spôsobilosť sa preukazuje podľa druhu, množstva, dôležitosti alebo využitia dodávky tovaru, stavebných prác alebo služieb doloženým jedným alebo niekoľkými z týchto dokladov: ak ide o stavebné práce alebo služby, údajmi o vzdelaní a odbornej praxi alebo o odbornej kvalifikácií osôb určených na plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy alebo riadiacich zamestnancov, ak nie sú kritériom na vyhodnotenie ponúk. 40. Podľa § 42 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu v opise predmetu zákazky, v kritériách na vyhodnotenie ponúk alebo v zmluvných podmienkach vyžadovať skúšobný protokol alebo osvedčenie vydané orgánom posudzovania zhody vykonávajúcim činnosti posudzovania zhody vrátane kalibrácie, skúšania, osvedčovania a inšpekcie, ktorý je akreditovaný podľa osobitného predpisu, ako dôkaz, že tovar, stavebné práce alebo služby zodpovedajú určenému opisu predmetu zákazky, kritériám na vyhodnotenie ponúk alebo zmluvným podmienkam. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia akceptovať skúšobný protokol alebo certifikát vydaný takýmto orgánom so sídlom v inom členskom štáte. Ak uchádzač alebo záujemca objektívne nemal možnosť získať príslušný dokument v určených lehotách, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia prijať aj iné dôkazy predložené uchádzačom alebo záujemcom, ako je napríklad technická dokumentácia výrobcu, za predpokladu, že preukazujú, že tovar, stavebné práce alebo služby spĺňajú požiadavky určené verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. 41. Podľa čl. 18 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice č. 2004/18/ES (ďalej aj len „smernica 2014/24/EÚ“), verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentným a primeraným spôsobom. Obstarávanie sa nesmie robiť so zámerom vylúčiť ho z rozsahu pôsobnosti tejto smernice ani umelo zúžiť hospodársku súťaž. Hospodárska súťaž sa považuje za umelo zúženú, ak je návrh obstarávania vypracovaný so zámerom neprimerane zvýhodniť či znevýhodniť niektoré hospodárske subjekty. 42. Podľa § 179a ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, rada na základe podnetu riadiaceho orgánu podľa osobitného predpisu, orgánu auditu podľa osobitného predpisu alebo certifikačného orgánu podľa osobitného predpisu preskúma rozhodnutie podľa § 174 a rozhodnutie podľa § 175, proti ktorému a) nebolo podané odvolanie a ktoré je právoplatné, b) bolo podané odvolanie, pričom konanie o tomto odvolaní bolo zastavené, c) bol podaný podnet podľa tohto odseku, pričom konanie o tomto podnete bolo zastavené z dôvodu podľa § 177 ods. 10 písm. a), c) alebo d). 43. Podľa § 179a ods. 3 veta prvá zákona o verejnom obstarávaní, konanie podľa odseku 1 sa začína dňom doručenia podnetu.
44. Podľa § 179a ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza rada z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. 45. Podľa § 179a ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, rada pri preskúmaní rozhodnutia na základe podnetu podľa odseku 1 rozhodnutie zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, v opačnom prípade podnet podľa odseku 1 zamietne. 46. Podľa § 179a ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní, na preskúmanie rozhodnutia na základe podnetu podľa odseku 1 sa primerane použijú ustanovenia § 170 až 178 okrem § 172, § 177 ods. 6. 47. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci bolo napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo zmenené rozhodnutie úradu o zastavení konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy na základe podnetu kontrolovaného na výkon kontroly ním zadávanej nadlimitnej zákazky na poskytnutie služby na predmet „Poradenský program pre dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie – Bilancia kompetencií“. Správny súd mal jednoznačne za to, že žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie tejto správnej žaloby, a preto pristúpil k súdnemu prieskumu. 48. Kľúčovou otázkou v prejednávanej veci teda bolo posúdenie, či žalovaný správne právne posúdil a odôvodnil zmenu rozhodnutia úradu a či dospel k správnemu právnemu záveru o dvoch porušeniach zákona o verejnom obstarávaní zo strany žalobcu, a to jednak (i) porušenia princípu transparentnosti a rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie hospodárskych subjektov tým, že v rámci požiadaviek na predmet zákazky v tomto verejnom obstarávaní žalobca požadoval predloženie platného certifikátu FECBOP a zároveň v súťažných podkladoch nezadefinoval, čo bude považovať za ekvivalentný doklad (certifikát) v tomto verejnom obstarávaní (ďalej aj len „prvé zistené porušenie“); a jednak (ii) porušenia princípu rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie hospodárskych subjektov tým, že žalobca v tomto verejnom obstarávaní stanovil diskriminačnú podmienku účasti technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa § 34 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko tým, že požadované osvedčenia o absolvovaní vzdelávacieho programu pre poradcov bilancie kompetencií jednotliví garanti získali v rámci projektu „Qual-n-Guide“, ktorého partnermi boli spoločnosti B.K.S. Úspech, s.r.o. a ERVES, n.o., pričom tieto osvedčenia vystavovala spoločnosť B.K.S. Úspech, s.r.o., boli úspešní uchádzači v tomto verejnom obstarávaní zvýhodnení oproti iným hospodárskym subjektom, ktorí sa predmetného projektu bilancie kompetencií nezúčastnili, resp. sa na ňom nepodieľali, pričom uvedené porušenie tohto zákona mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania (ďalej aj len „druhé zistené porušenie“). 49. Verejným obstarávaním sa rozumejú postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktorými sa zadávajú zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb, koncesia a súťaž návrhov. Dôvodom k zadaniu verejnej zákazky je verejná potreba či verejný záujem na zaistenie predmetu, služby či splnenie úlohy. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby rozpočtové prostriedky boli použité len na legitímne účely a na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov, pričom je nevyhnutné zabezpečiť maximálnu hospodárnosť a efektívnosť ich použitia a zároveň vo verejnom obstarávaní zabezpečiť férovú súťaž. K tomuto cieľu sú povinní prispieť jednak verejní obstarávatelia a tiež orgány verejnej moci vykonávajúce úradný dohľad nad procesom verejného obstarávania. Preto sa pri verejnom obstarávaní uplatňuje princíp rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 50. Princípy verejného obstarávania teda vyžadujú, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia pristupovali rovnako, nediskriminačne a transparentne vo vzťahu ku všetkých uchádzačom a záujemcom v určovaní kritérií na vyhodnotenie ponúk, na základe ktorých vyhodnocujú ponuky. Podľa čl. 18 smernice 2014/24/EÚ, verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne. Vo vzťahu k vyššie uvedenej smernici treba poznamenať, že v Prílohe č. 6 k zákonu o verejnom obstarávaní Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie je uvedená okrem iných aj táto smernica, t. j. jej ustanovenia boli transponované do ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. 51. Súdny dvor Európskej únie (ďalej aj len „Súdny dvor EÚ“) vyvinul súbor základných zásad pre prideľovanie verejných zákaziek, ktoré sú odvodené z pravidiel a základných zásad Zmluvy o fungovaní
Európskej únie. Základnou povinnosťou obstarávateľa je postupovať pri zadávaní zákaziek v súlade s princípom rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie, transparentnosti, hospodárnosti a efektívnosti. Pri zásade rovnakého zaobchádzania vychádza právna úprava verejného obstarávania z požiadavky na vylúčenie svojvôle verejného obstarávateľa a uprednostňovania určitých subjektov. Zásada rovnakého zaobchádzania implikuje princíp transparentnosti, aby mohlo byť overené, či je táto zásada dodržiavaná. Jej cieľom je vylúčenie existencie rizika a svojvôle verejného obstarávateľa. Implikuje, že všetky podmienky a pravidlá zvoleného postupu sú jasne, presne a jednoznačne stanovené vo vyhlásení verejnej súťaže alebo v súťažných podkladoch a má predstavovať spravodlivosť a rovnosť podmienok (možností/ príležitostí) pre všetky subjekty, ktoré majú alebo mohli mať záujem o účasť na zadávaní zákazky uchádzačov alebo záujemcov (rozsudok ESD Universale-Bau Ag C-470/99, rozsudok ESD ATI EAC Srl e Viaggi di Maio Snc C-331/04, k podobným záverom dospel Európsky súdny dvor aj v rozsudku zo dňa 13.11.2008 vo veci C-324/07, Coditel Brabant SA proti Commune d'Uccle a Région de Bruxelles-Capitale s tým, že význam zásady transparentnosti v prvom rade smeruje k cieľu samotného práva verejných zákaziek, ktorým je zabezpečenie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti nakladania s verejnými prostriedkami). Aj keď v judikatúre Súdneho dvora EÚ nebol exaktne vymedzený princíp transparentnosti, vo svojej podstate zahŕňa predvídateľnosť jednotlivých procesných postupov verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa v procese verejného obstarávania a vyjadruje požiadavku, aby tento proces prebiehal v plnom súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Predvídateľnosť tohto procesu a postupu verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa korešponduje aj s ústavným princípom právnej istoty a vytvára tak priestor pre efektívnu konkurenciu medzi uchádzačmi, ktorá by mala viesť k účelnému vynakladaniu verejných zdrojov a tým aj k udržaniu hospodárnosti a efektívnosti samotného procesu verejného obstarávania. 52. Pod transparentnosťou sa teda rozumie to, že bude prebiehať jasné a sledovateľné konanie, a že budú použité predvídateľné kritériá. Uchádzač by mal mať možnosť vidieť už od začiatku, k čomu v konkrétnom obstarávacom konaní dôjde a aké možnosti má pri prípadnej účasti na tomto konaní. To ho bude chrániť pred tým, aby sa zúčastnil na takom konaní, v ktorom nemá vyhliadky na úspech, prípadne mu vzniknú len zbytočné náklady. 53. Princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov je podľa ustálenej judikatúry špecifickým vyjadrením zásady rovnakého zaobchádzania. Ako uvádza G., H., E., Šebesta a kol.: „... mezi nerovným zacházením a diskriminací není příliš ostrá hranice a lze se domnívat, že zejména případy zjevné diskriminace jsou spíše, resp. také porušením zásady rovného zacházení“ (G., G., H., I., E., J., K., H. a kol. Zákon o zadávání veřejných zakázek. Komentár. 1. vydanie. Praha: L. M. A., 2017, s. 48). 54. Za porušenie princípu nediskriminácie možno príkladmo považovať konanie spočívajúce v preferencii domácich záujemcov či uchádzačov oproti zahraničným stanovením podmienok účasti spočívajúcich v národných oprávneniach, podmienok zvýhodňujúcich určitý typ obchodných spoločností, diskriminácii spočívajúcej vo vyžadovaní referencií z úzko špecializovaných zákaziek alebo zákaziek realizovaných pre konkrétny sektor alebo stanovení zmluvných podmienok ukladajúcich povinnosť lokalizácie elementov plnenia zmluvy na konkrétnom mieste v rámci Slovenskej republiky alebo v zahraničí. 55. Jednou z najdôležitejších častí súťažných podkladov je opis predmetu zákazky, v ktorom verejný obstarávateľ musí popísať predmet zákazky jednoznačne, úplne a nestranne, na základe technických požiadaviek podľa prílohy č. 3 zákona o verejnom obstarávaní. Technické požiadavky musia byť určené tak, aby bol zabezpečený rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov alebo záujemcov a zabezpečená hospodárska súťaž v zmysle § 42 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. 56. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca obstarával predmet zákazky s názvom „Poradenský program pre dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie – Bilancia kompetencií“ , a to na základe Oznámenia. V závislosti od predmetu zákazky, typu kontrolovaného a predpokladanej hodnoty zákazky vo výške 15 525 729,34 eura bez DPH išlo o nadlimitnú zákazku na poskytnutie služby. Daná zákazka mala byť financovaná z fondov Európskej únie, konkrétne z Operačného programu Ľudské zdroje 2014 – 2020. Z Oznámenia vyplýva, že kontrolovaný rozdelil predmet zákazky na sedem častí, a to časť 1 predmetu zákazky s názvom „Bilancia kompetencií – Banskobystrický samosprávny kraj“ s predpokladanou hodnotou 2 875 146,67 eura bez DPH, časť 2 predmetu zákazky s názvom „Bilancia kompetencií – Nitriansky samosprávny kraj“ s predpokladanou
hodnotou 1 396 558,00 eur bez DPH, časť 3 predmetu zákazky s názvom „Bilancia kompetencií – Trnavský samosprávny kraj“ s predpokladanou hodnotou 655 368,00 eur bez DPH, časť 4 predmetu zákazky s názvom „Bilancia kompetencií – Prešovský samosprávny kraj“ s predpokladanou hodnotou 4 318 548,00 eur bez DPH, časť 5 predmetu zákazky s názvom „Bilancia kompetencií – Žilinský samosprávny kraj“ s predpokladanou hodnotou 1 571 084,67 eura bez DPH, časť 6 predmetu zákazky s názvom „Bilancia kompetencií – Košický samosprávny kraj“ s predpokladanou hodnotou 3 784 314,67 eura bez DPH a časť 7 predmetu zákazky s názvom „Bilancia kompetencií – Trenčiansky samosprávny kraj“ s predpokladanou hodnotou 924 709,33 eura bez DPH. Prostredníctvom elektronického systému EVOSERVIS si súťažné podklady prevzali šiesti záujemcovia. V lehote na predkladanie ponúk, t. j. do 13.02.2018 do 10:00 hod., predložili ponuku traja uchádzači. Po vyhodnotení ponúk bola z predmetného verejného obstarávania vylúčená ponuka uchádzača SWOT spol. s r.o. podľa § 53 ods. 5 písm. e) zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko uchádzač v lehote stanovenej kontrolovaným nedoručil písomné vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky. Na základe stanoveného kritéria na vyhodnotenie ponúk „Celková cena za predmet príslušnej časti zákazky v eur s DPH“ kontrolovaný vyhodnotil ako úspešného uchádzača skupinu dodávateľov NOVA TRAINING, s.r.o., Popradská 86, Košice a B.K.S Úspech, s.r.o., Čierny chodník 29/1, Bratislava (ďalej aj len „skupina dodávateľov NOVA TRAINING, s.r.o. a B.K.S. Úspech, s.r.o.“), a to pre časť 1 predmetu zákazky s ponukovou cenou vo výške 3 213 672,00 eur s DPH, pre časť 2 predmetu zákazky s ponukovou cenou vo výške 1 534 531,20 eura s DPH a pre časť 6 predmetu zákazky s ponukovou cenou vo výške 4 229 887,20 eura s DPH. Uchádzač skupina dodávateľov K.A.B.A. Slovensko, Komenského 19, Martin a ERVES, n.o., Sládkovičova 533/20, Dubnica nad Váhom (ďalej aj len „skupina dodávateľov K.A.B.A. Slovensko a ERVES, n.o.“) sa stal úspešným uchádzačom pre časť 3 predmetu zákazky s ponukovou cenou vo výške 739 065,60 eura s DPH, pre časť 4 predmetu zákazky s ponukovou cenou vo výške 4 846 564,80 eura s DPH, pre časť 5 predmetu zákazky s ponukovou cenou vo výške 1 763 176,80 eura s DPH a pre časť 7 predmetu zákazky s ponukovou cenou vo výške 1 020 163,20 eura s DPH. Dňa 26.06.2018 zaslal kontrolovaný všetkým uchádzačom prostredníctvom elektronického systému EVOSERVIS informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk. 57. V bode II.1.4 „Stručný opis“ Oznámenia žalobca uviedol, že „Predmetom zákazky je poradenský program pre dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie (DN UoZ) Bilancia kompetencií na základe rámcovej dohody. Poradenský program bude zameraný na rozvoj ich zručností pre riadenie vlastnej profesijnej a vzdelávacej dráhy a na vypracovanie alternatív profesijného smerovania. Podrobné vymedzenie predmetu zákazky je uvedené v súťažných podkladoch.“ 58. V bode II.2.14 „Doplňujúce informácie“ Oznámenia žalobca pre všetky časti predmetu zákazky uviedol, že „Verejný obstarávateľ požaduje, aby uchádzač vlastnil certifikát FECBOP vydaný Európskou federáciou centier kariérového poradenstva a bilancie kompetencií alebo ekvivalentný doklad a realizoval poradenský program výlučne poradcami (prípadne garantom), ktorí majú vysokoškolské vzdelanie II. stupňa a vlastnia doklad o absolvovaní vzdelávacieho programu pre poradcov bilancie kompetencií.“ 59. V bode III.1.3 „Technická a odborná spôsobilosť“ Oznámenia žalobca pre všetky časti predmetu zákazky stanovil nasledovnú podmienku účasti technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa § 34 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní: „Uchádzač predloží dôkazy o vzdelaní a odbornej praxi alebo o odbornej kvalifikácii nižšie uvedených osôb zo strany poskytovateľa služieb na každú časť zákazky: Garant – požaduje sa jedna osoba na každú časť určená uchádzačom – zodpovedná za odborné a manažérske poskytovanie služby, ktorá spĺňa nasledovné podmienky: vysokoškolské vzdelanie minimálne II. stupňa a absolvovanie vzdelávacieho programu pre poradcov bilancie kompetencií. Uvedené uchádzač preukazuje predložením: - úradne osvedčenou kópiou dokladu o najvyššom dosiahnutom vzdelaní, - garantom verifikovaným životopisom, s prísľubom, že bude k dispozícii na plnenie predmetu zákazky, - úradne osvedčenou kópiou dokladu o absolvovaní vzdelávacieho programu pre poradcov bilancie kompetencií. (...).“ 60. V bode 1 v časti A.1 „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov žalobca uviedol, že „Predmetom zákazky je poskytovanie poradenského programu pre dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie – Bilancia kompetencií (ďalej len „bilancia kompetencií“ alebo aj „poradenský program“). Bilancia kompetencií dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie bude zameraná na rozvoj
ich zručností pre riadenie vlastnej profesijnej a vzdelávacej dráhy a na vypracovanie alternatív profesijného smerovania.“ 61. Prílohu č. 7.1 rámcových dohôd tvorí Podrobná špecifikácia poradenského programu, v ktorom sa okrem iného ako ďalšie požiadavky na predmet zákazky uvádza, aby uchádzač predložil originál úradného prekladu alebo úradne osvedčenú fotokópiu originálu úradného prekladu platného certifikátu FECBOP vydaného Medzinárodnou federáciou centier bilancie kompetencií a kariérového poradenstva alebo ekvivalentný doklad. Taktiež sa vyžadovalo, aby sa poskytovateľ zaviazal realizovať poradenský program výlučne poradcami (prípadne garantom), ktorí majú vysokoškolské vzdelanie II. stupňa a vlastnia doklad o absolvovaní vzdelávacieho programu pre poradcov bilancie kompetencií. Osobu garanta je možné v priebehu realizácie poradenského programu po splnení podmienok na zmenu uvedených v rámcovej dohode korigovať. Splnenie podmienok účasti novým garantom bude na požiadanie poskytovateľa preverovať objednávateľ. Uchádzač v ponuke predloží Metodiku poradenského programu, ktorá musí spĺňať požiadavky podrobnej špecifikácie poradenského programu. K prvému zistenému porušeniu správny súd uvádza nasledovné: 62. Z vyššie uvedeného mal správny súd za jednoznačne preukázané, že žalobca v predmetnom verejnom obstarávaní v rámci požiadaviek na predmet zákazky vyžadoval, aby uchádzač v ponuke predložil platný certifikát FECBOP vydaný Medzinárodnou federáciou centier bilancie kompetencií a kariérového poradenstva (originál úradného prekladu alebo úradne osvedčenú fotokópiu originálu úradného prekladu) alebo ekvivalentný doklad. Z dokumentácie tiež vyplýva, že úspešnými uchádzačmi v predmetnom verejnom obstarávaní sa v jednotlivých častiach predmetu zákazky stali (i) skupina dodávateľov NOVA TRAINING, s.r.o. a B.K.S. Úspech, s.r.o. a (ii) skupina dodávateľov K.A.B.A. Slovensko a ERVES, n.o. 63. Správny súd sa oboznámil aj so Správou z vládneho auditu, z ktorej vyplýva záver Úradu vládneho auditu o tom, že žalobca požadovaním predloženia certifikátu FECBOP postupoval v rozpore s § 35 zákona o verejnom obstarávaní v spojení s § 10 ods. 2 uvedeného zákona, konkrétne princípmi proporcionality a rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie hospodárskych subjektov, nakoľko obmedzil účasť tých hospodárskych subjektov, ktoré sa nepodieľali na projekte adaptácie a zavádzania komplexného systému nástrojov, metód a systémového zabezpečenia kariérneho poradenstva (programu bilancie kompetencií) v Slovenskej republike, pričom nebola zaručená neobmedzená možnosť získania požadovaného certifikátu aj ďalšími záujemcami pôsobiacimi na miestnom, resp. regionálnom trhu, pričom uvedené porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 64. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne zaoberal prístupom resp. systémom „bilancie kompetencií“. Vo vzťahu k prvej zistenej skutočnosti preto správny súd uvádza, že žalovaný správne konštatoval porušenie princípu transparentnosti a rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie hospodárskych subjektov tým, že žalobca v rámci predmetného verejného obstarávania požadoval predloženie platného certifikátu FECBOP a zároveň v súťažných podkladoch bližšie nešpecifikoval, čo sa považuje za ekvivalentný doklad (certifikát), ktorý by v rámci predmetného verejného obstarávania akceptoval. 65. V posudzovanom prípade teda jednoznačne došlo k porušeniu princípu transparentnosti tak, ako to konštatoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Princíp transparentnosti v tomto prípade spočíva v požiadavke kladenej na verejného obstarávateľa, ktorého povinnosťou je venovať zvýšenú pozornosť a obozretnosť pri stanovovaní podmienok účasti na verejnom obstarávaní, ako aj dokladov na ich preukázanie v samotnom oznámení o vyhlásení verejného obstarávania tak, aby napĺňali účel princípu transparentnosti vo verejnom obstarávaní. Inak povedané, vyžaduje sa, aby verejný obstarávateľ jednotlivým záujemcom jasne a zrozumiteľne pretlmočil, čo konkrétne je od nich požadované splniť a preukázať. V súlade s uvedeným princípom je následne kladená požiadavka na verejného obstarávateľa, aby vyžadované podmienky účasti čisto a priehľadne vyhodnotil v súlade s tým, čo bolo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania stanovené a zároveň, aby postupoval v súlade s tým, čo si sám stanovil. Táto podmienka je jednou zo základných požiadaviek kladených na proces verejného obstarávania a je potrebné, aby bola zo strany verejného obstarávateľa v každom prípade rešpektovaná, nakoľko predstavuje predpoklad na následné dosiahnutie a naplnenie ďalších princípov verejného
obstarávania, a to princípu rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie, ktorý by iste nebol dodržaný pri takom postupe verejného obstarávania, ktorý nepostupuje pri vyhodnocovaní v súlade so stanovenými podmienkami účasti pri niektorom uchádzačovi, ako aj princípu hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania. 66. Transparentnosť procesu zadávania verejných zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov. V rozpore s touto zásadou, a teda aj so zákona o verejnom obstarávaní je akékoľvek konanie verejného obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie kontrolovateľné. Najvyšší správny súd Českej republiky v rozsudku č. j. 5 Afs 131/2007-131 zo dňa 12.05.2008 skonštatoval, že k porušeniu zásady transparentnosti môže dôjsť vtedy, pokiaľ sa v postupe obstarávateľa vyskytujú také prvky, ktoré by obstarávanie urobili nekontrolovateľným, resp. horšie kontrolovateľným, nečitateľným, neprehľadným alebo ktoré by vzbudzovali pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých krokov obstarávateľa. Tento záver je v plnom súlade s výkladom tejto zásady zo strany Súdneho dvora EÚ. Napr. stanovisko generálnej advokátky C. vo veci Coname, cit. v bode (42), ktoré zhŕňa doterajšiu judikatúru Súdneho dvora EÚ, uvádza, že transparentnosť podľa smerníc obsahuje viac než samotné aspekty spojené s publicitou konkrétnych verejných súťaží (bod 88). Okrem toho princíp transparentnosti predstavuje hlavnú zásadu pre celé verejné obstarávanie. K tomu patrí rovnako napríklad preskúmateľnosť rozhodnutí obstarávateľa a všeobecne objektívny postup behom verejného obstarávania (bod 90). 67. S ohľadom na práve uvedené možno uzavrieť, že podmienkou dodržania zásady transparentnosti je priebeh verejného obstarávania takým spôsobom, ktorý sa navonok javí ako férový a riadny. Motívy jednotlivých osôb participujúcich na výbere uchádzačov o zákazku (či by išlo o motívy plne zákonné, dané len neschopnosťou navonok pôsobiť férovo a riadne, eventuálne nezákonné alebo dokonca kriminálne) sú v tomto ohľade pre posúdenie porušenia zásady transparentnosti irelevantné. Porušenie zásady transparentnosti nastáva nezávisle na tom, či sa podarí preukázať konkrétne porušenie niektorej zákonnej povinnosti (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. j. 1 Afs 45/2010-159 zo dňa 15.09.2010). 68. V rozsudku zo dňa 07.12.2000 vo veci C-324/98, Telaustria Verlags GmbH a Telefonadress GmbH proti Telekom Austria AG (Recueil s. I-10745, bod 62) Súdny dvor EÚ vyložil, že zásada transparentnosti spočíva v zárukách poskytovaných všetkým potenciálnym uchádzačom o verejnú zákazku ohľadne zodpovedajúceho stupňa publicity umožňujúceho otvorenie zadávacieho konania konkurencii, rovnako ako kontroly nestrannosti priebehu zadávacieho konania. K zhodným záverom dospel Súdny dvor EÚ aj v rozsudku zo dňa 13.11.2008 vo veci C-324/07, Coditel Brabant SA proti Commune d'Uccle a Région de Bruxelles-Capitale (Sb. rozh. s. I-8457, bod 25). Význam zásady transparentnosti v prvom rade smeruje k cieľu samotného práva verejných zákaziek, ktorým je zabezpečenie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti nakladania s verejnými prostriedkami. Zákon o verejnom obstarávaní tento cieľ dosahuje predovšetkým vytváraním podmienok pre to, aby zmluvy, ktorých plnenie je hradené z verejných prostriedkov, boli zadávateľmi uzatvárané pri zabezpečení hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia medzi dodávateľmi. Práve k zabezpečeniu konkurencie medzi dodávateľmi slúži rovnako zásada transparentnosti (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 05.06.2008, č. j. 1 Afs 20/2008 - 152, vo veci Lumius, spol. s r. o., publ. pod č. 1771/2009 Sb. NSS, prípadne obdobne stanovisko generálnej advokátky Christine Stix-Hackl zo dňa 12.04. 2005 vo veci C-231/03, Coname, bod 92, podľa ktorej „transparentnosť má zaručiť nenarušenú hospodársku súťaž a prispieť k otvoreniu vnútroštátnych trhov“). 69. Pokiaľ ide o prvé zistené porušenie, správny súd konštatuje, že certifikát FECBOP nie je normovaným certifikátom, ale ide o certifikát vydávaný združením FECBOP na základe vlastnej metodológie, a teda táto metodológia ostatným prípadným uchádzačom nemá byť odkiaľ známa, keďže nie je všeobecne dostupná. Z uvedeného záveru správne vychádzal aj žalovaný pri posudzovaní prvého zisteného porušenia zákona zo strany žalobcu. Obdobné platí aj vo vzťahu k možnosti prípadných uchádzačov predložiť ekvivalentný doklad (certifikát). Na tomto mieste je potrebné prisvedčiť žalovanému, ktorý v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že zo strany žalobcu išlo iba o formálne umožnenie predloženia ekvivalentného dokladu (certifikátu), nakoľko prípadným uchádzačom žiadnym spôsobom neobjasnil, čo by akceptoval ako adekvátnu alternatívu certifikátu FECBOP a táto skutočnosť mohla odradiť potenciálnych uchádzačov. Týmto konaním žalobca obmedzil hospodársku súťaž výhradne na subjekty,
ktoré sa podieľali na projekte adaptácie a zavádzania programu bilancie kompetencií v Slovenskej republike, o čom nepochybne svedčí aj samotný výsledok verejného obstarávania, v ktorom boli úspešní členovia FECBOP, ktorí vlastnia certifikát FECBOP. 70. Ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ ohľadom zásady rovnosti zaobchádzania ako aj zásady nediskriminácie hospodárskych subjektov zdôrazňuje, aby ponuky podliehali rovnakým podmienkam pre všetkých uchádzačov. Zároveň vyžaduje, aby všetky podmienky a podrobnosti verejného obstarávania boli v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch jasne, presne a jednoznačne formulované tak, aby po prvé všetci riadne informovaní a primerane obozretní uchádzači chápali ich presný význam a mohli ich vykladať rovnako, a po druhé, aby bol verejný obstarávateľ schopný skutočne overiť, či ponuky uchádzačov spĺňajú kritériá, ktorými sa riadi verejné obstarávanie (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 02.06.2016, Pizzo, C-27/17, EU:C:2016:404, bod 36). 71. Žalobca si protirečí, keď na jednej strane tvrdí, že v rámci predmetného verejného obstarávania požaduje predloženie certifikátu FECBOP za účelom preukázania schopnosti uchádzača plniť predmet zákazky ako osobitnú požiadavku na predmet zákazky, a na strane druhej poukazuje na možnosť predloženia ekvivalentných certifikátov v rámci krajín Európy predstavujúcich certifikáty vydávané všeobecne v oblasti kariérneho poradenstva. Žalobca žiadnym spôsobom v súťažných podkladoch neobjasnil ani to, v čom podľa neho spočíva kvalita certifikátu FECBOP. 72. Správny súd je názoru, že takto stanovená podmienka účasti umožňujúca preukázať kvalifikáciu aj iným ekvivalentným dokladom, bez jeho akejkoľvek bližšej špecifikácie, nie je zrozumiteľná a jednoznačná, keďže objektívne pripúšťa nejednoznačný výklad, a to aj s ohľadom na nejednoznačnosť samotného certifikátu FECBOP, následkom čoho vzniká interpretačná neistota. 73. Pri vymedzení kvalifikačných kritérií musí verejný obstarávateľ dôsledne dbať na voľbu danej stratégie, nakoľko to môže výrazným spôsobom ovplyvniť okruh uchádzačov, medzi ponukami ktorých bude v záverečnej fáze verejného obstarávania vyberať. 74. Žalobca sa nemôže „spoliehať“ na to, že v prípade nejasností o ním stanovených požiadavkách na predmet zákazky môžu potenciálni uchádzači využiť inštitút žiadosti o nápravu alebo inštitút vysvetlenia informácií uvedených v Oznámení. V prvom rade je povinnosťou verejného obstarávateľa stanoviť podmienky účasti vo verejnej súťaži dostatočne jasne a zrozumiteľne tak, aby boli transparentné. K druhému zistenému porušeniu správny súd uvádza nasledovné: 75. Správny súd dospel k záveru, že aj s druhým zisteným porušením zákona o verejnom obstarávaní sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal a ani v tejto súvislosti nie je žalovanému čo vytknúť. K zvýhodneniu úspešných uchádzačov v predmetnom verejnom obstarávaní zo strany žalobcu oproti iným hospodárskym subjektom došlo tým, že požadované osvedčenia o absolvovaní vzdelávacieho programu pre poradcov bilancie kompetencií jednotliví garanti získali v rámci projektu „Qual-n-Guide“, ktorého partnermi boli spoločnosti B.K.S. Úspech, s.r.o. a ERVES, n.o., pričom tieto osvedčenia vystavovala spoločnosť B.K.S. Úspech, s.r.o. Uvedené porušenie aj podľa názoru správneho súdu mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 76. Správny súd dodáva, že napadnuté rozhodnutie je riadne a presvedčivo odôvodnené vo vzťahu ku namietaným porušeniam zákona o verejnom obstarávaní, skutkový stav bol riadne zistený a napadnuté rozhodnutie obsahuje zákonné náležitosti podľa § 175 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní. Po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia úradu a postupu žalovaného predchádzajúceho ich vydaniu, vyhodnotil správny súd podstatné žalobné námietky ako nedôvodné, nezistiac žiadne pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 77. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.
78. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.