Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/104/2020 1020200670 28. 01. 2026 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200670.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša v právnej veci žalobcu: V.I.P. trans, s.r.o., so sídlom A. X. XXX XX B., ICO: 50 132 849, právne zastúpený: Weis & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom C. X/X, XXX XX B., ICO: 47 234 776, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, so sídlom D. E. X, XXX XX B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11199/2020/C221SCDPK/13496 zo dňa 03.03.2020, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 11199/2020/C221-SCDPK/13496 zo dňa 03.03.2020, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-OCDPKl-2019/100986 zo dňa 20.11.2019 a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Pri výkone odborného dozoru realizovaného žalovaným (odbor kontroly, štátneho dozoru a dohľadu) boli u žalobcu zistené nasledovné porušenia zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o cestnej doprave“) - nepreukázal skutočné a stabilné miesto usadenia podľa § 6 ods. 2 zákona o cestnej doprave a podľa čl. 3 ods. 1 písm. a) a čl. 5 nariadenia (ES) č. 1071/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES (ďalej len „nariadenie (ES) č. 1071/2009“), - nezabezpečil plnenie povinnosti o technickej základni dopravcu podľa § 7 písm. c) a e) zákona o cestnej doprave, - nepreukázal splnenie povinnosti poistenia pre prípad zodpovednosti za škodu podľa § 7 zákona o cestnej doprave, - nemal vypracovaný prepravný poriadok podľa § 4 a § 7 písm. a) zákona o cestnej doprave, - nezverejnil prepravný poriadok na svojom webovom sídle podľa § 4 ods. 5 zákona o cestnej doprave 2. O zistených porušeniach zákona o cestnej doprave bol spísaný protokol č. 3/2019 zo dňa 15.07.2019. Žalobca bol upozornený na zistené nedostatky a zároveň bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov v lehote 10 pracovných dní od doručenia upozornenia, o čom mal podať písomnú správu v lehote 15 pracovných dní od doručenia upozornenia. Žalobca písomnú správu o odstránení zistených nedostatkov v určenej lehote nepodal. Okresný úrad B., odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len
“prvostupňový orgán“) zaslal žalobcovi oznámenie o začatí konania vo veci uloženia pokuty listom zo dňa 04.09.2019. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 14.10.2019 oznámil, že prijal opatrenia na odstránenie zistených porušení. 3. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-BA-OCDPK1 2019/100986 zo dňa 20.11.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi za spáchané správne delikty podľa § 48 ods. 1 písm. n), p), t) a ods. 3 písm. a), f) zákona o cestnej doprave pokutu vo výške X.XXX,- eur. 4. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu dňa 11.12.2020 odvolanie. Rozhodnutím č. 11199/2020/C221-SCDPK/13496 zo dňa 03.03.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba a vyjadrenie žalovaného 5. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 04.05.2020 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie, alternatívne preskúmania a zrušenia prvostupňového a napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie a alternatívne zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že súd uloží žalobcovi pokutu vo výške 300 eur. 6. Žalobca predovšetkým namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty, pričom poukázal na to, že žalobca zabezpečil nápravu nedostatkov ešte pred uložením pokuty, išlo o prvé porušenie zákonných povinností, v rozhodnutiach absentovala správna úvaha, ktorá viedla správne orgány k uloženiu pokuty práve vo výške X.XXX eur, keď zákon o cestnej doprave umožňoval uložiť pokutu v rozpätí 100 až 15.000 eur. Žalobca považoval výšku uloženej pokuty za neprimeranú a likvidačnú. V napadnutom rozhodnutí malo dôjsť aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď pri určovaní výšky pokuty nebola aplikovaná absorpčná zásada, ktorú je nutné aplikovať pri súbehu správnych deliktov. 7. Žalobca zároveň navrhol súdu, aby vzhľadom na neprimeranosť výšky uloženej pokuty využil moderačné právo a postupom podľa § 198 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) znížil uloženú sankciu na sumu 300 eur. 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.07.2020 navrhol žalobu zamietnuť. Podľa tvrdenia žalovaného, keďže sa žalobca dopustil troch správnych deliktov, za ktoré správny orgán môže uložiť pokutu v rozpätí od 100 do 15.000 eur, prvostupňový orgán pri stanovení výšky pokuty uplatnil absorpčnú zásadu. Uložená pokuta zohľadňovala aj skutočnosť, že žalobca odstránil niektoré zistené nedostatky až po doručení oznámenia o začatí konania, keď na prvú výzvu na odstránenie nedostatok nereagoval. Odbor kontroly, štátneho dozoru a dohľadu navrhol žalobcovi udeliť pokutu vo výške 10.000 eur, pričom prvostupňový orgán po zohľadnení odstránenia zistených nedostatkov uložil žalobcovi pokutu vo výške X.XXX eur. III. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 9. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1.júna 2023 z krajských súdov na. správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-5S/104/2020. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.
10. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 11. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.01.2026 (§137 ods. 4 SSP). 12. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 13. Podľa § 46 ods. 3 zákona o cestnej doprave, ak osoba podľa odseku 1 zistí porušenie povinnosti alebo iný nedostatok v činnosti kontrolovaného, upozorní ho a vyzve ho na bezodkladné odstránenie na mieste, a ak to nie je možné, tak v určenej primeranej lehote. 14. Podľa § 48 ods. 1 zákona o cestnej doprave, dopravný správny orgán uloží pokutu od 100 eur do 15 000 eur tomu, kto n) nemá v Slovenskej republike vo vlastných priestoroch alebo v prenajatých priestoroch skutočné a stabilné miesto usadenia podniku, neprevádzkuje nevyhnutnú technickú základňu a vozidlový park alebo nemá v sídle podniku doklady o podnikaní v cestnej doprave, najmä povolenia a licencie, účtovné doklady, evidenciu zamestnancov a prevádzkovaných vozidiel, p) nie je poistený pre prípad zodpovednosti za škodu na prepravovanom tovare vo vnútroštátnej doprave podľa § 7 písm. i), ak ide o dopravcu, ktorý prevádzkuje vnútroštátnu cestnú dopravu, t) nezabezpečil, aby prevádzkované vozidlá parkovali a garážovali v priestoroch technickej základne alebo v priestoroch určených obcou na tento účel. 15. Podľa § 48 ods. 3 zákona o cestnej doprave, dopravný správny orgán uloží pokutu od 100 eur do 5 000 eur dopravcovi, ktorý b) nezverejnil ustanoveným spôsobom prepravný poriadok alebo v pravidelnej doprave cestovný poriadok f) nemá prepravný poriadok alebo prepravný poriadok neobsahuje všetky náležitosti podľa § 4, 16. Podľa § 48 ods. 10 zákona o cestnej doprave, dopravný správny orgán pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť protiprávneho konania, najmä na jeho vplyv na pravidelnosť a spoľahlivosť cestnej dopravy, na následky na zdravie, majetok a životné prostredie a na dĺžku trvania protiprávneho stavu. 17. Keďže predmetom preskúmania správnym súdom bolo rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt, teda ide o konanie vo veciach správneho trestania, v ktorom správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, správny súd skúmal aj prípadnú existenciu vád konania tak, ako sú vymedzené v § 195 SSP. 18. Správny súd vyhodnotil ako opodstatnenú námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Samotné spáchanie piatich správnych deliktov a porušenie zákona o cestnej doprave nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Žalovaný postupoval správne, keď pri ukladaní sankcie aplikoval absorpčnú zásadu (v tejto časti správny súd vyhodnotil žalobnú námietku za neopodstatnenú) a uložil za päť správnych deliktov jednu pokutu, avšak odôvodnenie jej určenia vo výške X.XXX eur, a to predovšetkým s poukazom na § 48 ods. 10 zákona o cestnej doprave, dostatočne neodôvodnil. 19. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí iba stručne uviedol, že pri určovaní výšky pokuty prihliadal na závažnosť konania, jeho následky, dĺžku trvania protiprávneho konania, ako aj na skutočnosť, že dopravca odstránil, resp. doložil opatrenia na odstránenie takmer všetkých zistených nedostatkov. Nijako bližšie však svoju správnu úvahu nerozvinul. Z obsahu prvostupňového konania tak nie je možné určiť aké skutočnosti považoval prvostupňový orgán za zásadné, na aké poľahčujúce okolnosti pri určovaní
výšky pokuty prihliadol, a ako pri aplikácii absorpčnej zásady, dospel k záveru, že pokuta vo výške 7.000 eur je primeraná, a to aj vzhľadom na jej represívno-prevenčný charakter. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí síce reagoval na odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, keď skonštatoval, že zdôvodnenie výšky pokuty prvostupňovým orgánom bolo pomerne stručné, avšak aj napriek doplneniu odôvodnenia výšky uloženej sankcie, tento nedostatok riadne neodstránil. 20. Žalovaný poukázal na tri správne delikty za ktoré bolo podľa § 48 ods. 1 zákona o cestnej doprave možné uložiť sankciu v rozpätí 100 až 15.000 eur, pričom za najzávažnejší správny delikt správne orgány určili neplnenie podmienky skutočného a stabilného miesta usadenia, čo je podmienka, ktorú musí podnik plniť podľa nariadenia (ES) č. 1071/2009. Záver o najvyššej závažnosti práve žalovaným vybraného deliktu však nevyplýva zo žiadnych zistených skutočností, nemá oporu v žiadnom konkrétnom ustanovení zákona o cestnej doprave a nezohľadňuje kritériá uvedené v § 48 ods. 10 zákona o cestnej doprave. 21. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že výška pokuty zohľadňovala aj skutočnosť, že žalobca odstránil niektoré zistené nedostatky až po doručení oznámenia o začatí konania a na prvotnú výzvu, aby zaslal písomnú správu o odstránení zistených nedostatkov v lehote do pätnástich pracovných dní od doručenia upozornenia, nereagoval. V prvostupňovom rozhodnutí prvostupňový orgán skonštatoval, že dopravca odstránil, resp. doložil opatrenia na odstránenie takmer všetkých zistených nedostatkov. Z takto formulovaného rozporného odôvodnenia nie je možné prijať jednoznačný záver, či správne orgány dodatočné odstránenie zistených nedostatkov pri určovaní výšky pokuty posúdili ako priťažujúcu, resp. poľahčujúcu okolnosť. V odôvodnení výšky uloženej pokuty taktiež úplne absentuje posúdenie spáchaných správnych deliktov z pohľadu kritérií uvedených v § 48 ods. 10 zákona o cestnej doprave, a to vplyv jednotlivých spáchaných správnych deliktov na pravidelnosť a spoľahlivosť cestnej dopravy, následky na zdravie, majetok a životné prostredie a na dĺžku trvania protiprávneho stavu. 22. Ukladanie pokút za správne delikty, a teda i rozhodovanie o ich výške, je ponechané na správnej úvahe orgánu verejnej správy (diskrečné právo správneho orgánu), ktorá mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za daných skutkových zistení za najvhodnejšie. Určenie výšky pokuty v rámci stanoveného zákonného rozpätia je teda vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená ľubovoľne. Správny orgán je povinný pri ukladaní sankcie presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, k akým skutočnostiam pri stanovení výšky sankcie prihliadol. Výška uloženej pokuty teda musí byť v každom rozhodnutí dostatočne odôvodnená a musí byť odrazom konkrétnych okolností a konkrétnych kritérií (§ 48 ods. 10 zákona o cestnej doprave). Zohľadnenie všetkých týchto kritérií sa musí premietnuť do určenej sankcie. Riadne zdôvodnenie ukladanej sankcie v prípade správneho trestania je základným predpokladom pre preskúmateľnosť správnej úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní vedený. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd posúdil napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie v časti týkajúcej sa odôvodnenia uloženej výšky pokuty ako nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Správny súd zároveň poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Stk/l5/2024 zo dňa 29.10.2025, v ktorom kasačný súd posudzoval výšku uloženej pokuty na obdobnom právnom a skutkovom základe a kasačnú sťažnosť voči zrušujúcemu rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/123/2020 zo dňa 30.07.2024 zamietol. 24. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou orgánov verejnej správy, viazaných právnym názorom správneho súdu (§191 ods. 6 SSP), vec opätovne prejednať a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. 25. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. 26. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote tridsať dní od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostne body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods.