Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/282/2019 1019201782 12. 02. 2026 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:1019201782.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: ERS Holding, spol. s r.o., so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 35 702 982, zastúpený Advokátskou kanceláriou DE IURE s. r. o., so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 55 792 031, JUDr. Tomášom Balážikom, advokátom, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 565600/2019 zo dňa 09.10.2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu
o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.12.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 565600/2019 zo dňa 09.10.2019, ktorým žalovaný podľa § 60 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) nevyhovel námietke zaujatosti podanej žalobcom a nevylúčil A. B. C., vedúcu oddelenia daňovej kontroly 12, Úseku kontroly Daňového úradu Bratislava, z ďalšieho konania a rozhodovania v súvislosti s vyrubovacím konaním na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 01/2011, 02/2011, 03/2011, 04/2011, 05/2011, 06/2011, 07/2011, 08/2011, 09/2011, 11/2011 a 12/2011 u žalobcu (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). Rozhodnutie žalovaného bolo odôvodnené tým, že v zmysle § 60 ods. 1 daňového poriadku je zamestnanec správcu dane z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Zaujatosť vyjadruje určitý pomer jedného subjektu voči druhému (správca dane a daňový subjekt), prejavy ktorého nedávajú záruku objektívnosti vzťahu medzi nimi, pretože zo strany jedného subjektu ide alebo môže ísť o osobné, subjektívne a subjektivistické hodnotenie objektu alebo vzťahu, ktoré môže mať rôznu vnútornú príčinu (dlhoročné priateľstvo, nepriateľský vzťah, príbuzenský vzťah a pod.). V daňovom konaní je zaujatosť taký pomer zamestnanca správcu dane k daňovému subjektu alebo k jeho zástupcovi alebo k veci tvoriacej predmet konania, ktorý nezaručuje objektívne rozhodovanie vo veci. Po preskúmaní spisového materiálu žalovaný dospel k záveru, že nebola preukázaná pochybnosť o nezaujatosti A. B. C., pretože nebol preukázaný jej priamy pomer k veci samotnej a ani iný pomer k daňovému subjektu. Neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že by vystupovala v konaní so žalobcom ako daňovým subjektom zaujato a nepreukázala sa žiadna zo skutočností uvádzaných žalobcom ako daňovým subjektom v jeho podaniach, ktoré by zakladali pochybnosť o jej nezaujatosti a teda v danom prípade sa nejedná o naplnenie ustanovenia § 60 ods. 1 daňového poriadku. Konanie bolo pred Krajským súdom v Bratislave vedené pod sp. zn. 6S/282/2019. 2. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského
súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/282/2019, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu a je vedená pod sp. zn. BA-6S/282/2019. 3. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 4. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 5. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 7. Podľa § 27 ods. 1 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c). 8. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 9. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 10. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 11. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 12. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 13. Podľa § 60 ods. 1 daňového poriadku zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.
14. Podľa § 60 ods. 4 daňového poriadku ak sa účastník daňového konania dozvie skutočnosti preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa odsekov 1 a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku zaujatosti najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel. V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, skutočnosť, pre ktorú má byť tento zamestnanec vylúčený, kedy sa účastník daňového konania podávajúci námietku zaujatosti o skutočnosti preukazujúcej vylúčenie zamestnanca dozvedel a dôkazy na preukázanie skutočnosti, ktoré odôvodňujú podanie námietky zaujatosti okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti a na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, sa neprihliada a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi tomu, kto námietku podal; postup podľa § 13 sa v takom prípade neuplatní. 15. Podľa § 60 ods. 6 daňového poriadku o námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. Námietku zaujatosti nemožno podať voči prezidentovi finančnej správy, riaditeľovi daňového úradu a riaditeľovi colného úradu. 16. Správny súd z úradnej činnosti zistil, že v obdobnej veci totožného žalobcu a osoby majetkovo a personálne prepojenej so žalobcom proti totožnému žalovanému už rozhodol Krajský súd v Bratislave tak, že žaloby odmietol. Jedná sa o uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/276/2019 zo dňa 09.09.2021, sp. zn. 2S/26/2019 zo dňa 21.04.2021, sp. zn. 6S/280/2019 zo dňa 25.11.2021, sp. zn. 1S/285/2019 zo dňa 24.06.2021. Proti týmto uzneseniam nebola podaná kasačná sťažnosť. Správny súd podľa § 140 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP (primerané použitie ustanovení o rozsudku na rozhodovanie uznesením) poukazuje na vyššie uvedené uznesenia Krajského súdu v Bratislave a v stručnosti opakuje dôvody rozhodnutí (citované je uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/285/2019 zo dňa 24.06.2021), s ktorými sa stotožňuje: „10. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval orgán verejnej správy podľa zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní (správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde. 11. Z ustálenej súdnej praxe správnych súdov v Slovenskej republike vyplýva, že obsah rozhodnutí procesnoprávnej povahy vydaných v priebehu administratívneho konania preskúmava správny súd v rámci konania o správnej žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa administratívne konanie končí. Takéto konečné rozhodnutie orgánu verejnej správy je spôsobilým predmetom súdneho preskúmavacieho konania v prípade, že ho žalobca napadne správnou žalobou za predpokladu, že sa cíti byť ukrátený na svojich právach vydaným rozhodnutím správneho orgánu. Prípadné pochybenia správnych orgánov v priebehu administratívneho konania spočívajúce okrem iného aj vo vydaní procesného rozhodnutia nesúladného so zákonom a majúceho dopad na subjektívne práva účastníka administratívneho konania a tak aj spôsobilosť ovplyvniť závery administratívneho konania a obsah rozhodnutia správneho orgánu v merite veci, môžu byť jedným z právnych dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, t.j. že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 12. Podľa názoru súdu žalobou napadnuté rozhodnutie správcu dane o nevylúčení jeho zamestnankyne z daňovej kontroly nie je individuálnym správnym aktom, opatrením alebo rozhodnutím prijatým pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb a
ktorým by bolo rozhodnuté vo veci samej. Ide o procesné rozhodnutie vydané v rámci výkonu dohľadu žalovaného, t. j. o procesné rozhodnutie, ktoré je z dôvodu jeho procesného charakteru a predbežnej povahy vylúčené z prieskumu súdu podľa § 7 písm. e) SSP, pretože samo osebe nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka daňového konania, t.j. žalobcu. Nezákonnosť tohto rozhodnutia - jeho vady bude možné namietať až v konaní o žalobe proti rozhodnutiu žalovaného vo veci samej. 13. Uvedený právny záver vyplýva napr. aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sž 2/2010 zo 17.03.2010, podľa ktorého: „rozhodnutie o tom, či je zamestnanec orgánu verejnej správy (ale v súdnom konaní aj sudca, či zamestnanec súdu, či notár) vylúčený z prejednávania a rozhodovania určitej právnej veci, je vždy rozhodnutím procesným. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry najmä Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (pozri bližšie napr. rozsudok vo veci sp.zn. 3Afs 20/2003, či 5As 69/2006 - K., ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach sp. zn. 3Sž/62/2007 či 3Sž/77/2008) - K.) rozhodnutie správneho orgánu o vylúčení pracovníka je rozhodnutím, ktorým sa iba upravuje vedenie konania a ktoré nie preskúmateľné samostatnou žalobou v správnom súdnictve. Takéto rozhodnutie preto musí predchádzať rozhodnutiu o veci samej, aby prípadné vady konania spôsobené nesprávnou aplikáciou príslušných právnych prepisov bolo možné namietať v konaní o žalobe proti meritórnemu rozhodnutiu.“ I z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5Sžnz/4/2015-35 z 09.09.2015 vyplýva, že rozhodnutie orgánu verejnej správy o nevylúčení zamestnancov je vylúčené zo súdneho prieskumu. Podanie žaloby proti takémuto rozhodnutiu je predčasné, pretože toto rozhodnutie možno napadnúť žalobou až vo veci samej. Obdobný právny názor zaujal najvyšší súd i v rozsudku sp.zn. 3Sžfk/1/2018 zo dňa 27.06.2018: „Rozhodnutie o vylúčení zamestnanca správcu dane má deklaratórny (nie konštitutívny) charakter a konštatuje existenciu dôvodov vylúčenia.“ 17. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je procesným rozhodnutím vydaným v rámci výkonu dohľadu žalovaného, t. j. ide o procesné rozhodnutie, ktoré je z dôvodu jeho procesného charakteru a predbežnej povahy vylúčené z prieskumu súdu podľa § 7 písm. e) SSP, pretože samo osebe nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka daňového konania, t.j. žalobcu. Prípadnú nezákonnosť tohto rozhodnutia z dôvodu jeho vady bude možné namietať až v konaní o žalobe proti rozhodnutiu žalovaného vo veci samej. Správny súd preto uzavrel, že neboli splnené podmienky na preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného v správnom súdnom konaní, a preto žalobu ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol. 18. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol v súlade s ustanovením § 170 písm. a) SSP, pretože žaloba bola odmietnutá. Z hľadiska aplikácie § 171 ods. 1 SSP je treba uviesť, že aj keď zavinenie za odmietnutie žaloby nesie žalobca, žalovanému v konaní trovy nevznikli a ich náhradu nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP). 19. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.