Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 9Svo/1/2026 0726100062 10. 04. 2026 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100062.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ STANTER, a. s., Štefánikova trieda 81, 949 01 Nitra, IČO: 50 085 956, 2/ PROVOD – inženýrská společnost, s. r. o., V Pohájí 226/28, Bukov 400 01 Ústí nad Labem, IČO: 25 023 829, obaja právne zastúpený: advokátska kancelária Mgr. Juraj Hedera, s. r. o., P. Benického 6, 949 01 Nitra, IČO: 53 518 101, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, za účasti: Obec Modrany, Hlavná 337, 946 33 Modrany,o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, č. 14290-6000/2025 zo dňa 16.12.2025, konajúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15.01.2026 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 15.01.2026 sa žalobcovia domáhajú prieskumu zákonnosti rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie, sekcie dohľadu (ďalej len „žalovaný“), č. 14290-6000/2025 zo dňa 16.12.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 175 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“) zamietol námietky žalobcov. Námietky smerovali proti vylúčeniu žalobcov z verejnej súťaže na predmet nadlimitnej zákazky s názvom „Kanalizácia a ČOV Modrany“ vyhlásenej verejným obstarávateľom: obec Modrany (ďalej len „ďalší účastník“) zverejnenej v Úradnom vestníku Európskej únie č. OJ S 158/2025 zo dňa 20.08.2025 pod značkou 542515-2025 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 169/2025 zo dňa 21.08.2025 pod zn. 13633 - MSP. Žalobcovia v žalobe zároveň požiadali správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok. 2. Žalobcovia potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnili tým, že v žalobe namietané porušenia ZVO a správneho poriadku sa týkajú pravidiel, ktoré upravujú postup ďalšieho účastníka, ktoré musí dodržať na to, aby zákonným spôsobom nakladal s finančnými prostriedkami pochádzajúcimi z verejných zdrojov. Žalobcovia mali za to, že ak bude ďalší účastník pokračovať vo verejnom obstarávaní, a to ukončí uzatvorením zmluvy s druhým uchádzačom v poradí pred právoplatným rozhodnutím správneho súdu vo veci samej, tak dôjde k nenapraviteľnému následku, závažnej ujme, značnej hospodárskej a finančnej škode. Žalobcovia poukázali na vyhodnotenie ponúk z verejného obstarávania zo dňa 05.01.2026. Predpokladali, že o žalobe bude rozhodnuté až v čase, keď už zrejme bude dochádzať k plneniu zo zmluvy, ktorá bude výsledkom verejného obstarávania, čím dôjde k nezvratnému následku, pretože žalovaný v takom prípade bude musieť vo veci vydať nové rozhodnutie, a to podľa § 175 ods. 1 písm. d) ZVO, v ktorom uvedie taxatívny výpočet ustanovení ZVO, k porušeniu ktorých došlo a že toto porušenie mohlo mať alebo malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalobcovia tak síce formálne dosiahnu zákonnosť a spravodlivosť, ale reálne bude verejné obstarávanie poznačené nezákonnosťou a žalobcom bude znemožnené získať zákazku. Poukázali preto aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/77/2018 a 6S/228/2018 týkajúce sa priznania odkladného účinku správnej žalobe.
3. K verejnému záujmu uviedli, že cenová ponuka druhého uchádzača je vyššia o 1.509.064,86 eur, pričom ide tu o verejný záujem, keďže ďalší účastník pri verejnom obstarávaní nakladá s verejnými zdrojmi, s ktorými musí nakladať tak, aby boli v súlade so ZVO a so správnym poriadkom. Uvedená hrozba je reálna a možné dopady ujmy a škody majú dopad na verejné financie, čo žalobcovia preukázali, ako aj to, že v zmysle vyššie uvedeného tu hrozí aj nezvratný stav. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku zo dňa 13.03.2026 uviedol, že odkladný účinok predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok, ktorého účelom je ochrana toho, kto o jeho priznanie žiada, pričom však musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu rozhodnutie o priznanie odkladného účinku smeruje. Predpokladom priznania sú dve podmienky procesného charakteru, dve hmotnoprávneho charakteru a absencia rozporu s verejným záujmom. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/203/2021 a Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 4Svo/3/2023 týkajúce sa nepriznania odkladného účinku správnej žalobe. Podľa žalovaného žalobcom namietaná hrozba závažnej ujmy a vážneho nenapraviteľného následku neobstojí aj vzhľadom na skutočnosť, že pokiaľ by napadnuté rozhodnutie bolo súdom zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie, nie je isté, že by boli žalobcovia po vykonaní všetkých procesných úkonov vyhodnotení ako úspešný uchádzač, a to aj v kontexte prípadného opätovného vyhodnocovania splnenia požiadaviek na predmet plnenia. Ani v prípade uplatnenia domnienky o postavení úspešného uchádzača nie je isté, že by bola so žalobcami uzavretá zmluva. Žalobcami predpokladané dôvodenie hrozby vzniku ujmy preto ostáva v hypotetickej rovine a je nedostatočné na odôvodnenie takéhoto návrhu. Obdobne aj argumentácia vzťahujúca sa ku škode, ktorá má nastať na strane štátu, nemôže obstáť, a to z rovnakého dôvodu - jej hypotetickosti. Samotný rad okolností, ktorý by musel nastať vo vzájomnej postupnosti a nadväznosti, vylučuje bezprostrednosť takejto hrozby. Miera bezprostrednosti hroziacej škody je preto v danom prípade v hypotetickej rovine. 5. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že priznaním odkladného účinku sa automaticky ochraňuje verejný záujem a zabezpečuje efektívne využitie verejných prostriedkov. Samotné pozastavenie realizácie neznamená, že ňou bude dosiahnutá vyššia hospodárnosť či efektivita nakladania s verejnými prostriedkami a navyše paušálne nemožno tvrdiť, že by realizácia na základe napadnutého rozhodnutia nebola zákonná, keďže o tom rozhodne až súd. Verejný záujem v kontexte verejného obstarávania treba hodnotiť komplexne a nezahŕňa iba požiadavku na transparentnosť a rovnosť podmienok, ale aj potrebu zabezpečiť včasnú, efektívnu a hospodárnu realizáciu verejných zákaziek. Priznanie odkladného účinku môže totiž viesť aj k oddialeniu alebo znemožneniu plnenia základných potrieb verejného obstarávateľa, najmä ak ide o služby alebo tovary nevyhnutné pre bežné fungovanie verejného sektora. 6. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrili aj v ďalšom podaní, a to v podaní zo dňa 31.03.2026. V ňom zdôraznili, že ponuka žalobcov bola nezákonne vylúčená, pričom priznaním odkladného účinku bude nielen odstránená nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ale súčasne daná možnosť žalobcom byť úspešní vo verejnom obstarávaní. Porušenie zákonov malo v tomto prípade vplyv na výsledok verejného obstarávania v neprospech žalobcov. V prípade priznania odkladného účinku k náprave nezákonnosti stále môže prísť a zmluva ešte stále môže byť uzatvorená so žalobcami ako s úspešným uchádzačom. K hypotetickosti škody poukázali na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č. C-547/22 INGSTEEL, v ktorom poukázali na to, že uchádzačovi, ktorý bol nezákonne vylúčený, bola spôsobená iná škoda, ktorá zodpovedá strate príležitosti zúčastniť sa na dotknutom verejnom obstarávaní s cieľom získať takúto zákazku. Žalobcom tak môže vzniknúť škoda založená na strate príležitosti. To vyvracia argumentáciu o hypotetickej hrozbe. 7. Je absolútne nepochopiteľné, ako môže byť výhodnejšie minúť na predmet verejného obstarávania z verejných zdrojov a z fondov Európskej únie o 1.509.064,86 eur viac ako v prípade úspechu žalobcov. Žalovaný uprednostňuje ponuku uchádzača druhého v poradí, ktorá je drahšia ako ponuka žalobcov, pričom tieto argumenty žalovaného sú pre žalobcov nepochopiteľné a zjavne úplne mylné. Žalovaný by mal podľa žalobcov sám podporiť priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ak si je istý, že napadnuté rozhodnutie je správne a zákonné. Z uvedenej logiky veci však vyplýva, že žalovaný si je v kontexte argumentácie žalobcov v tomto podaní plne vedomý, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a žalovaný si ho nevie vôbec obhájiť.
8. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 9. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom. 10. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 11. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 12. Správny súd v súlade s citovaným § 188 SSP posúdil návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ako nedôvodný, pretože neboli naplnené dôvody na jeho priznanie v súlade s § 185 písm. a) SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. 13. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 14. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku. 15. V prvom správny súd uvádza, že podanie žalobcov zo dňa 31.03.2026 (ďalej len „replika“) nezaslal žalovanému na ďalšie vyjadrenie, a to z nasledujúcich dôvodov. Z obsahového hľadiska je z repliky zrejmé, že predstavuje priamu reakciu na vyjadrenie žalovaného zo dňa 13.03.2026, pričom žalobca len hlbšie rozoberá dôvody priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktoré už uviedol v samotnej správnej žalobe. Správny súd tu preto poukazuje aj na princíp procesnej ekonómie zakotvený v § 5 ods. 7 SSP, ako aj na skutočnosť, že o odkladnom účinku by malo byť v prvom rade rozhodnuté (§ 187 ods. 3 SSP) a nie, aby jednotlivé písomné reakcie účastníkov správneho súdneho konania boli dávané na ich vzájomné vyjadrenie. 16. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe (bod 12 odôvodnenia tohto uznesenia) a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, dospel správny súd k záveru, že žalobcovia hodnoverne neosvedčili tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, resp. značnej hospodárskej alebo finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobcovia potrebu priznania odkladného účinku odôvodnili viacerými tvrdeniami, ktoré sú hypotetického charakteru a ktoré teda nepreukazujú hrozbu vzniku závažnej ujmy. Tvrdenia žalobcov sú formulované vo svojej podstate výlučne vo vzťahu k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vo veci samej. Správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe však žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP. 17. Na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len všeobecne poukázať na akýkoľvek do úvahy prichádzajúci negatívny následok (a už vôbec nie len v
hypotetickej rovine) správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale je potrebné tvrdiť a predovšetkým dôkazmi osvedčiť, že konkrétne tvrdený následok práve u žalobcu v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného alebo jeho inými právnymi následkami skutočne hrozí a že tento dosahuje kvalitatívne vyššiu intenzitu, a to intenzitu závažnej ujmy, značnej škody či iného nenapraviteľného následku. 18. V prejednávanej veci žalobcovia v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi (§ 5 ods. 9 SSP) neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v existencii hrozby závažnej ujmy, značnej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku (§ 185 písm. a/ SSP). 19. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. 20. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 21. Druhou nevyhnutnou kumulatívnou podmienkou priznania odkladného účinku je, aby žalobca preukázal, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku v tomto smere a je výhradne na žalobcovi, aby uvedené preukázal. Žalobcovia priznanie odkladného účinku vo vzťahu k verejnému záujmu (resp. to, že nebude v rozpore s verejným záujmom) odôvodnili s poukazom na to, že ich ponuka je nižšia o 1 509 064,86 eur proti ponuke ďalšieho uchádzača vo verejnom obstarávaní. Aj v tomto prípade však správne konštatuje, že táto suma hoci nepochybne vysoká predstavuje iba možnú hypotetickú škodu na verejnom záujme v podobe ochrany finančných záujmov Slovenskej republiky a Európskej únie, keď aj v prípadnom hypotetickom posúdení napadnutého rozhodnutia ako nezákonného (čo správny súd opätovne zdôrazňuje, že je predmetom správneho súdneho konania vo veci samej a nie priznania odkladného účinku správnej žalobe) ešte samotní žalobcovia nemusia byť vyhodnotení ako úspešný uchádzač vo verejnom obstarávaní. 22. Vzhľadom na to, že žalobcovia v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčili priamu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v § 185 písm. a) SSP, preto správny súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 23. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)