Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 2Svo/4/2023 0723101436 22. 07. 2026 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101436.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a JUDr. Andrey Hríňovej, v právnej veci žalobcu: Siemens Healthcare s. r. o., so sídlom Lamačská cesta 3/B, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 48 146 676, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, za účasti: 1/ Národný ústav detských chorôb, so sídlom Limbová 1, 833 40 Bratislava, zastúpený: Mgr. Tomáš Szabo, advokát, so sídlom Blumentálska 2735/20, 811 07 Bratislava a 2/ Axians Slovakia s.r.o., so sídlom Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 897 686, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-XXXX/XXXXXX, XXXXX-XXXX/XXXX-XX zo dňa 16.11.2023, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e výrok I. rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie číslo: XXXXX-XXXX/XXXX-XX, XXXXX-XXXX/XXXX-XX zo dňa 16.11.2023 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd žalobu v časti preskúmania výroku II. rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie číslo: XXXXXXXXX/XXXX-XX, XXXXX-XXXX/XXXX-XX zo dňa 16.11.2023 o d m i e t a . III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. IV. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej aj „ÚVO“ alebo „úrad“) vydal rozhodnutie č. XXXXX-XXXX/ XXXX-XX, XXXXX-XXXX/XXXX-XX zo dňa 16.11.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým rozhodol tak, že (i) podľa § 175 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o VO“) námietky žalobcu ako navrhovateľa č. 1 zamietol a (ii) podľa § 175 ods. 3 zákona o VO námietky navrhovateľa 2 – spoločnosti Axians Slovakia ako navrhovateľa 2 zamietol. 2. Jednalo sa o nasledujúce verejné obstarávanie – verejná súťaž na predmet nadlimitnej zákazky „CT prístroj pre potreby NÚDCH“, vyhlásená verejným obstarávateľom – Národným ústavom detských chorôb v Úradnom vestníku Európskej únie pod značkou 2023/S 135-432527 dňa 17.07.2023 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 140/2023 pod značkou 23596-MST dňa 18.07.2023.
3. Podstata námietok žalobcu smerovala k tomu, že žalobca vyjadril nesúhlas s oznámením o výsledku vyhodnotenia ponúk, v zmysle ktorého verejný obstarávateľ oznámil, že úspešným uchádzačom je spoločnosť MEDITRADE spol. s r. o., IČO: 17 312 001 (ďalej len „spoločnosť MEDITRADE“), ktorá predložila ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku a splnila všetky podmienky účasti a požiadavky na predmet zákazky stanovené v predmetnom verejnom obstarávaní. Žalobca mal za to, že na základe jeho odborných skúseností a znalostí nadobudnutých počas pôsobenia na trhu diagnostických zobrazovacích zariadení v prípade ponuky úspešného uchádzača nedošlo k splneniu všetkých požiadaviek na predmet zákazky a ponúknuté zariadenie nespĺňa minimálne požadované parametre stanovené v rámci technickej špecifikácie. Z hľadiska znalostí trhu medicínskych zobrazovacích zariadení sa žalobca domnieval, že z portfólia ponúkaných zariadení spoločnosti MEDITRADE stanoveným podmienkam technickej špecifikácie čiastočne vyhovuje len zariadenie A. B. od výrobcu GE Healthcare. Žalobca namietol nesplnenie nasledovných technických parametrov predmetu zákazky uchádzačom, ktorý bol úspešný - „Minimálne technické požiadavky na predmet zákazky: Počet nasnímaných rezov na jednu rotáciu min. 128“. 4. Žalovaný vyhodnotil námietky žalobcu ako nedôvodné. Za účelom dostatočne zisteného skutkového stavu žalovaný požiadal odborníka – C. D. E., s výkonom činnosti na Fakultnej nemocnici s poliklinikou Žilina – o zodpovedanie otázky - spĺňa CT prístroj predložený v ponuke úspešného uchádzača požiadavku na predmet zákazky, cit.: „Minimálne technické požiadavky na predmet zákazky: Počet nasnímaných rezov na jednu rotáciu min. 128 ks“? Úrad na základe záveru odborníka v odbornom stanovisku zo dňa 27.10.2023 (ďalej len „odborné stanovisko“) uviedol, že úspešným uchádzačom predložená ponuka, CT prístroj značky GE Revolution FrontierTM, spĺňala požiadavku na predmet zákazky uvedenú v Prílohe č. 1 k súťažným podkladom pod názvom „Vyhlásenie o splnení požiadaviek na predmet zákazky“ v časti „Minimálne technické parametre a požiadavky predmetu zákazky“, cit.: „Počet nasnímaných rezov na jednu rotáciu min. 128“. 5. Žalovaný skonštatoval, že verejný obstarávateľ postupoval pri vyhodnocovaní ponuky úspešného uchádzača z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky v súlade s § 53 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 2 zákona o VO a zároveň v súlade s ním stanovenými súťažnými podkladmi, keď vyhodnotil, že ponuka úspešného uchádzača vo vzťahu k parametru „Počet nasnímaných rezov na jednu rotáciu min. 128“ spĺňa požiadavku na predmet zákazky. Úrad preto námietky žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnené. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 6. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 18.12.2023 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jeho zrušenia, a to v celom jeho rozsahu. 7. Žalobca namietol, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 8. K námietke ohľadom nedostatočného zistenia skutkového stavu veci žalobca uviedol, že namietal nesplnenie minimálnych technických požiadaviek na predmet zákazky úspešným uchádzačom, a to konkrétne požiadavky – „počet nasnímaných rezov na jednu rotáciu min. 128“, čo preukázal aj dôkazmi. 9. Žalobca vyjadril súhlas s postupom úradu, že na zodpovedanie otázok odborného charakteru je nevyhnutné získanie odborného stanoviska alebo znaleckého posudku. Napriek tomu sa žalobca nestotožnil s postupom úradu, kde na zodpovedanie predmetnej otázky bol vybratý odborník, ktorý pôsobí v odbore 480000 – Zdravotníctvo a farmácia a ktorý má právnické vzdelanie. Otázka úradu bola odborného charakteru a zodpovedať a riadne posúdiť ju mohol len odborník z oblasti biomedicínskej techniky, biomedicínskej fyziky, lekárskej elektroniky, jadrovej fyziky, ktorý disponuje dostatočným vzdelaním a znalosťami v oblasti technológie počítačovej tomografie. Žalobca tak mal za to, že úrad pochybil pri stanovení znalca/odborníka.
10. Žalobca namietol, že spomenuté pochybenie úradu spôsobilo, že pri vypracovaní odborného stanoviska došlo k mnohým pochybeniam. Žalobca ďalej uviedol skutočnosti, ktorými namietal správnosť záverov odborného stanoviska. Žalobca sa domnieval, že odborník sa pravdepodobne vo svojom odbornom stanovisku oprel o vyjadrenie výrobcu, ktoré pravdepodobne nechcel spochybňovať, a teda hlbšie neskúmal pravdivosť uvedených informácií. Zároveň namietol, že svoje závery oprel len o zdroje, ktoré podporujú jeho závery a zároveň, že tieto zdroje nesprávne interpretoval. Podľa žalobcu odborník nevykonal dostatočnú technickú analýzu a nepracoval s dostatočnými a dostupnými verejnými zdrojmi, nepreskúmal dokonca ani technickú dokumentáciu toho istého výrobcu predmetných zariadení, na ktorú poukazoval žalobca vo svojich námietkach. Odborné stanovisko je podľa žalobcu nedostatočne technicky zhodnotené, odôvodnené, chýba akýkoľvek spôsob vyvodzovania záverov, nepoužíva vierohodné, resp. nedostatočné zdroje, takéto nedostatky mali byť prostredníctvom úradu odstránené. 11. Žalobca mal za to, že úrad sa dopustil pochybenia, keď slepo prijal závery odborníka bez toho, aby sa zaoberal tým, či je odborné stanovisko dostatočne odôvodnené, či sú odborníkom použité metódy dostatočné a spoľahlivé, či je spôsob vyvodenia záverov znalca logický a konzistentný, či použil vierohodné a spoľahlivé zdroje. Úrad taktiež podľa názoru žalobcu neskúmal, či odborník vykonal riadnu logickú analýzu skutočností, z ktorých vychádzal, neskúmal, či odborník na svoje zistenia použil a vykonal rozbor relevantných zdrojov a či analyzoval všetky skutočnosti, ktoré mali byť hodnotené. Závažným nedostatkom bolo podľa názoru žalobcu pochybenie úradu v oblasti nepreskúmania skutočnosti, či odborník nevybral a neanalyzoval len tie zdroje, ktoré podporujú jeho závery, pretože žalobca z viacerých zdrojov, ktoré odborník ani neskúmal, prišiel technickou analýzou k odlišným záverom. 12. K námietke ohľadom podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy žalobca namietol, že žalobcovi bola znemožnená efektívna a účinná obrana vo vzťahu k ustanoveniu odborníka, vyhodnoteniu položenej otázky a zároveň, že žalobca nebol oboznámený s vykonaným dôkazom, a to odborným stanoviskom a nebolo mu umožnené, aby sa k nemu vyjadril. Ak bolo odborné stanovisko kľúčovým dôkazom, mal mať žalobca právo vyjadriť s k nemu pred vydaním rozhodnutia. Tým, že žalovaný neposkytol žalobcovi na vyjadrenie odborné stanovisko, ktoré tvorilo jediný podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia, žalobca mal za to, že došlo k porušeniu jeho procesných práv. Bolo povinnosťou žalovaného, aby žalobcu s odborným stanoviskom oboznámil a umožnil mu vyjadriť sa k nemu; o to je to zásadnejšie, že napadnuté rozhodnutie je vydané v rámci jednoinštančného konania. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie písomné podania účastníkov konania 13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.06.2024, pričom k námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu veci uviedol, že je absurdné spochybňovať odborníka, ktorý vypracoval odborné stanovisko, pretože sa jednalo o odborníka, ktorý bol na základe svojich odborných skúseností a znalostí schopný posúdiť namietané skutočnosti. Závery odborníka vyplývali z posúdenia obsahu namietaných skutočností, znenia súťažných podkladov, dokladov predložených úspešným uchádzačom, ako aj z posúdenia verejne dostupných zdrojov. 14. K argumentu žalobcu, že nebol oboznámený s odborným stanoviskom, žalovaný uviedol, že podľa § 175 zákona o VO má úrad možnosť, nie povinnosť podľa § 173 ods. 12 zákona o VO vyzvať účastníkov konania, aby sa vyjadrili k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia. Bolo tak na uvážení žalovaného, či podklad rozhodnutia v konaní o námietkach poskytne na vyjadrenie. V prípade, ak žalovaný v rámci správnej úvahy dospeje k záveru, že tento procesný postup neuplatní a účastníkov nevyzve na vyjadrenie sa k podkladu rozhodnutia, nie je možné konštatovať porušenie zákonnej povinnosti žalovaného, pretože zákon o VO takúto povinnosť žalovanému neukladá. Žalobca mal možnosť nahliadnuť do spisu, túto možnosť však nevyužil. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 15. Žalobca následne zaslal repliku zo dňa 26.07.2024, pričom zotrval na svojej žalobnej argumentácii. V konaní sa vyjadril aj ďalší účastník konania v 1. rade, pričom v podaní zo dňa 21.10.2024 navrhol žalobu zamietnuť.
16. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 17. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) výrok I. napadnutého rozhodnutia zrušil a vec vrátil v tejto časti žalovanému na ďalšie konanie. Vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozhodnutia správny súd žalobu s odkazom na § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. 18. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 22.07.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP. 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 21. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 23. Podľa § 173 ods. 12 zákona o VO, úrad pred vydaním rozhodnutia podľa § 175 v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok môže vyzvať účastníkov konania, aby sa v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, písomne vyjadrili k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, prípadne aby v tejto lehote navrhli jeho doplnenie; na vyjadrenia a dôkazy doručené po uplynutí tejto lehoty úrad neprihliada. Lehota podľa § 175 ods. 5 neplynie od vydania výzvy podľa prvej vety do doručenia vyjadrenia účastníkov konania alebo do uplynutia lehoty podľa prvej vety, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr. 24. Podľa § 175 ods. 3 zákona o VO, ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok nezistí porušenie tohto zákona, na ktoré poukazuje navrhovateľ v podaných námietkach a ktoré by mohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, námietky zamietne. 25. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade uplatnených žalobných bodov, preskúmať napadnuté rozhodnutie, pričom s odkazom na viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) sa správny súd zameral na vyhodnotenie, či orgány verejnej správy postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi, či došlo k dostatočnému zisteniu skutkového stavu a či v konaní nebola taká procesná vada, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia. K námietke žalobcu ohľadom porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy 26. Správny súd sa prvotne zaoberal námietkou žalobcu ohľadom porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca namietol, že mu žalovaný nezaslal odborné stanovisko a dozvedel sa o ňom až z napadnutého rozhodnutia, a preto nemohol využiť svoje procesné práva a vyjadriť sa k tomuto odbornému stanovisku pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Správny súd vyhodnotil túto žalobnú námietku ako dôvodnú.
27. Správny súd súhlasí so žalovaným v tom, že § 173 ods. 12 zákona o VO hovorí o možnosti (nie povinnosti) úradu, aby vyzval účastníkov konania, aby sa v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, písomne vyjadrili k podkladu rozhodnutia pred vydaním rozhodnutia – uvedené je však potrebné vykladať vo vzťahu k tej-ktorej prejednávanej veci a v súlade s ustálenou súdnou praxou. Správny súd k danému poukazuje na aktuálnu judikatúru kasačného súdu – rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/38/2025 zo dňa 31.03.2026, ktorý sa venoval práve aplikácii § 173 ods. 12 zákona o VO, pričom uviedol: „18. Odborné stanovisko predstavuje dôkazný prostriedok, ktorý je prameňom dôkazu hodnoteného v konaní v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Spracovateľ, obsah a forma odborného stanoviska môžu byť dôvodne spochybnené účastníkom konania v rámci administratívneho konania. S tým súvisí námietka sťažovateľa spočívajúca v nemožnosti vyjadrenia sa k odbornému stanovisku pred vydaním rozhodnutia. Povinnosť umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie je imanentnou súčasťou zásad spravodlivého konania vyplývajúcich z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú všetkých konaní vedených pred orgánmi verejnej moci v najširšom slova zmysle (k tomu porovnaj (OROSZ, L. - SVÁK, J. a kolektív: Ústava Slovenskej republiky. Článok 48. Komentár. Zväzok I. Bratislava: Wolters Kluwer, 2021). Preto, bez ohľadu na znenie ustanovenia § 173 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní, právo na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie pred vydaním rozhodnutia orgánu verejnej správy, malo byť zabezpečené aj v osobitnom type preskúmavaného administratívneho konania podľa zákona o verejnom obstarávaní. Správnemu súdu prináležalo posúdiť, či v kontexte okolností prejednávanej veci došlo k porušeniu povinnosti orgánu verejnej správy v takej intenzite, ktorá by odôvodňovala zrušenie napadnutého rozhodnutia. Nebol dôvod na zrušenie administratívneho rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, ak zopakovanie konania nemohlo privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre účastníka konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Asan/8/2021 zo dňa 2. februára 2022 a tam citované uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 246/2018 zo dňa 20. júna 2018 a sp. zn. III. ÚS 152/2019 zo dňa 17. decembra 2019). 19. Kasačný súd v tej súvislosti považuje za relevantnú argumentáciu uvedenú v bode 53. a 54. napadnutého rozsudku, kde správny súd poukázal na to, že predmetné stanovisko bolo kompletne odcitované v rámci prvostupňového rozhodnutia aj s uvedením osoby odborníka. Sťažovateľ mal možnosť namietať obsah, ako aj osobu odborníka v rámci odvolacieho konania, čo napokon i učinil. Žalovaný sa následne v rámci napadnutého rozhodnutia dostatočne vyjadril k odbornej spôsobilosti odborníka. Ako kasačný súd uviedol vyššie, odborník nemusel spĺňať kvalifikačné predpoklady vyžadované na znalca podľa zákona o znalcoch, a preto argumentácia sťažovateľa v tejto línii nie je dôvodná. Sťažovateľ iným spôsobom relevantne nespochybnil kvalifikovanosť odborníka, či už v rámci odvolacieho konania alebo súdneho konania.“ 28. Ak vyššie uvedené judikatórne východiská aplikujeme na prejednávanú vec, tak je potrebné uviesť, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v jednoinštančnom konaní, a teda voči nemu nebolo možné podať riadny opravný prostriedok, ale priamo správnu žalobu. Žalobca tak nemohol (nemal možnosť) namietať obsah, ako aj osobu odborníka v rámci odvolacieho konania (teda v rámci administratívneho konania). Práve to, že konanie bolo jednoinštančné, spôsobilo, že všetky námietky voči odbornému stanovisku (a to aj technického charakteru) sa presunuli pred správny súd, ktorý však nie je súdom skutkovým. 29. Z administratívneho spisu vyplýva, že úrad žiadosťou zo dňa 11.10.2023 požiadal zvoleného odborníka – C. D. E., o vypracovanie odborného stanoviska, ktoré bolo úradu doručené dňa 31.10.2023. Už 16.11.2023 bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo po vecnej stránke založené na záveroch odborného stanoviska. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by bolo toto odborné stanovisko žalobcovi pred vydaním napadnutého rozhodnutia doručené – žalobca sa o ňom tak dozvedel až z napadnutého rozhodnutia. Žalobca tak nemal možnosť namietať obsah odborného stanoviska a osobu odborníka v administratívnom konaní, a preto tak došlo k porušeniu povinnosti úradu v takej intenzite, ktorá podľa správneho súdu odôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia. Práve skutočnosť, že konanie o námietkach bolo jednoinštančné, bez možnosti riadneho opravného prostriedku v administratívnom konaní, prenáša sa na úrad povinnosť toho, aby boli procesné práva účastníka konania striktne dodržiavané a garantované, čo sa však v predmetnej veci nestalo.
30. Na podklade vyššie uvedeného tak správny súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, a preto s odkazom na § 191 ods. 1 písm. g) SSP výrok I. napadnutého rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný bude v ďalšom konaní povinný postupovať v súlade s právnym názorom, vysloveným v tomto rozsudku a postupovať tak, aby boli dodržané procesné práva žalobcu ako účastníka konania – umožní žalobcovi vyjadriť sa k odbornému stanovisku a osobe odborníka pred vydaním rozhodnutia, a následne sa s týmito námietkami vysporiada v rozhodnutí. Keďže správny súd zrušil výrok I. napadnutého rozhodnutia z dôvodu porušenia procesných práv žalobcu, ďalej sa už nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu, ktoré smerovali práve k odbornému stanovisku a osobe odborníka, pretože bude úlohou žalovaného, aby sa v prípade, ak žalobca namietne tieto skutočnosti v administratívnom konaní, s nimi vysporiadal. K výroku o odmietnutí žaloby vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozhodnutia 31. Správny súd po preskúmaní žaloby uvádza, že žalobca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie v celom jeho rozsahu, teda v rozsahu výroku I. a výroku II. Tu správny súd dospel k záveru, že vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozhodnutia žalobcovi nesvedčala aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby, a preto správny súd žalobu v tejto časti s odkazom na § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. 32. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, námietky žalobcu boli zamietnuté výrokom I. napadnutého rozhodnutia, pričom výrokom II. napadnutého rozhodnutia boli zamietnuté námietky iného účastníka konania – spoločnosti Axians Slovakia. Výrokom II. napadnutého rozhodnutia tak neboli dotknuté žiadne subjektívne práva žalobcu, tieto boli dotknuté výlučne výrokom I. napadnutého rozhodnutia. Práve dotyk na subjektívnych právach je s odkazom 178 ods. 1 SSP podstatnou skutočnosťou na aktívnu vecnú legitimáciu v správnom súdnictve, ktorú však žalobca k výroku II. napadnutého rozhodnutia nemal. 33. Inštitút správneho súdnictva predstavuje realizáciu ústavného práva fyzických a právnických osôb domáhať sa na nezávislom a nestrannom súde súdnej ochrany vlastných subjektívnych práv, ktoré sú ohrozené alebo porušené nezákonnými rozhodnutiami, zásahmi a nečinnosťou orgánov verejnej správy. V prípade, ak takéto rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nemá za následok porušenie alebo ohrozenie subjektívnych práv žalobcu, nie je prípustný správny súdny prieskum takýchto rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy, a teda nemožno sa dovolávať práva na súdnu ochranu (toto právo je limitované). 34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 50 %, a to z dôvodu, že žalobca bol čiastočne úspešný – vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozhodnutia, pričom však vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozhodnutia správny súd žalobu odmietol. Správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania ďalším účastníkom konania, pretože si právo na náhradu trov konania neuplatnili a správny súd súčasne nezistil, že im trovy vznikli a je nutné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o ich náhrade. 35. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).