Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 15Sas/13/2023 0723100518 03. 07. 2026 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100518.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, v zast. matkou E. B., bytom XXX XX C. D. XXX, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Vlasta SUCHANOVÁ, s.r.o., so sídlom Podzámska 32, 940 02 Nové Zámky,, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. F./G./H. dňa 01.06.2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. F./G./H., D. XXXX/XXXXX z 01.06.2023 z r u š u j e a veci v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, odbor sociálnych vecí a rodiny, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo I./XXXX/XXXXX-X zo dňa 10.01.2023 nevyhovel žiadosti žalobkyne a nepriznal peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Dôvodom bola skutočnosť, že podľa komplexného posudku I./XXXX/XXXXX/XXX/J. zo dňa 30.12.2022, podľa ktorého sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, peňažný príspevok nebol v komplexnom posudku navrhnutý. 2. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa odvolanie v ktorom uviedla, predovšetkým že v napadnutom rozhodnutí neboli zákonným spôsobom vyhodnotené všetky predložené lekárske správy. V prvostupňovom rozhodnutí sa len stroho konštatuje že jej príspevok neprináleží a že nie je odkázaná na individuálnu prepravu motorovým vozidlom. Prvostupňový orgán neriešil otázku, akým spôsobom navštevuje školu, kto zabezpečuje návštevu školy za účelom dosiahnutia základného vzdelania, s tým že verejnú hromadnú dopravu nemôže využívať sama, pretože po pár metroch je jej chôdza nestabilná, labilná, môže spadnúť a spôsobiť si ďalšie ťažkosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na jej ďalší zdravotný stav. V prostriedku hromadnej dopravy musí sedieť, prípadne byť zabezpečená, keďže nie len jej chôdza ale aj udržanie stability je problémové. Napadnuté rozhodnutie poukazuje na komplexný posudok avšak neuvádza na ktorý. Prvostupňový orgán nebral do úvahy správu Nemocnice Agel Komárno s.r.o. , amb. Pediatrickej neurológie – MUDR. K. J. zo dňa 23.3.2022, z ktorej vyplýva, že jej stav vyžaduje premiestňovanej sa dopravnými prostriedkami v doprovode rodiča, dlhšie statické a dynamické zaťaženie – vhodná by bola individuálna doprava osobným autom, nakoľko sa jedná o dlhodobý proces od narodenia a trvať bude. Komplexný posudok zo dňa 30.12.2022 neodráža a nezaoberá sa všetkými lekárskymi správami ani lekárskou správou
z 23.3.2022. Má za to, že bodové hodnoty ako obliekanie vyzliekanie 0 bodov, zmena polohy 5 bodov, pohyb po rovine 5 bodov, pohyb po schodoch 5 bodov neboli určené správne a bodová hodnota mala byť určená vyššie ako 5 bodov. Žalobkyňa ďalej namietala, že prvostupňové rozhodnutie sa nezaoberá ďalšími aktivitami, ktoré by v rámci určité sociálneho rozvoja svojej osobnosti mohla vykonávať a v tomto smere jej nedáva žiadny priestor s ohľadom na jej vek, postupné dospievanie, začlenenie sa do určitých sociálnych aktivít. Tým že sa nemôže premiestňovať verejnou dopravou sú jej znemožnené základné sociálne aktivity a je diskriminovaná, pretože sú potrebné pre rozvoj jej osobnosti. Jej aktivity vzhľadom na vek a zdravotné postihnutie nemôže dosahovať aktivity zdravej fyzickej osoby a kompenzácie stanovené zákonom slúžia na preklenutie sociálneho dôsledku vyplývajúceho z jej zdravotného postihnutia. Je odkázaná na stálu opateru a doprovod inej fyzickej osoby, ktorá zabezpečuje aj jej iné aktivity napr. Výlety, ktoré môže vykonávať len prostredníctvom prepravy osobným motorovým vozidlom. Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného poistenia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej zdravotného postihnutia s porovnaním s fyzickou osobu bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktorá nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonávať sama. 3. Rozhodnutím číslo: č. F./G./H., D. XXXX/XXXXX z 01.06.2023 ( ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol, pričom v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že opätovne preskúmal a posúdil sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne a vydal dňa 22.05.2023 komplexný posudok číslo F./G. D. E. XXXX/ XXXXX. Podľa komplexného posudku odvolacieho orgánu je miera funkčnej poruchy žalobkyne 50 % podľa prílohy č. 3, časť XII.B.B2., bod 16) k zákonu číslo 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej aj len zákon č. 447/2008 Z.z. alebo ZPP) sa považuje sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový lekár ústredia práce posúdil zdravotné postihnutie žalobkyne a dňa 05.04.2023 vypracoval lekársky posudok, v ktorom určil mieru funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch, časť XII.B.B2, bod 16), „Pohybový a podporný aparát. Postihnutie končatín. Dolné končatiny. Vrodená luxácia bedrového kĺbu počas liečby (trvajúca viac ako 1 rok), podľa stupňa kĺbovej chyby (subluxácia– luxácia) a náročnosti použitej liečby.“ Pri vypracovaní komplexného posudku sa vychádzalo z lekárskeho posudku, ktorý sa opieral o odborné lekárske nálezy, ktoré tvorili súčasť predloženej spisovej dokumentácie. 4. Z lekárskeho posudku vyplýva, že sa jedná o 9 ročné dieťa s vrodenou dyspláziou ľavého bedrového kĺbu, v roku 2013 prekonalo osteomyelitídu ľavého bedrového kĺbu s abscesom panvy. Je po operačnej repozícii ľavého bedrového kĺbu pre nekrózu hlavice bedrového kĺbu v roku 2015. Pre pretrvávajúce pobolievanie ľavého bedrového kĺbu bolo opakovane operované v marci v roku 2020 (uvoľnenie šliach adduktorov koxy, Salterova operácia, valgizácia na LCP dlahe). Je dokumentovaná hospitalizácia na ortopedickej klinike (23.3.2021- 26.3.2021) pre operačné odstránenie kovového materiálu z ľavého bedrového kĺbu. Pooperačný priebeh bol bez komplikácií. Línia osteotómií na panve a stehnovej kosti je dobre prehojená. Chôdzu zvláda samostatne s našľapovaním na ľavú dolnú končatinu. Zošikmenie panvy doľava je kompenzované 0,5 cm podložením ľavej dolnej končatiny. Nosí ortopedické pomôcky ortopedickú obuv alebo ortopedické vložky, iné pomôcky pri chôdzi nie sú dokumentované. U maloletej je tiež prítomná hrudno - drieková skolióza, avšak nie je dokumentovaná stredne ťažká alebo ťažká forma skoliózy. Je dokladované obmedzenie pohyblivosti v ľavom bedrovom kĺbe do rotácií ľahkého až stredne ťažkého stupňa, pri normálnej pohyblivosti do ohnutia a odtiahnutia. V predložených lekárskych správach nie sú dokumentované iné obmedzenia pohyblivosti na horných a dolných končatinách ani poruchy úchopu. Maloletá je primerane k veku orientovaná, nemá dokladované zmyslové alebo duševné poruchy. V lekárskej správe C. L. G. z 31.01.2022 je dokumentovaná diagnóza – inkontinencia III. stupňa, kde nie je objektívne táto inkontinencia (moču a stolice) lekárom špecialistom verifikovaná, ale je napísaná na základe vyjadrenia matky. 5. Lekárska posudková činnosť vychádza podľa zákona 447/2008 Z.z. z objektívnych lekárskych nálezov, hodnotí funkčný stav a nemôže zohľadňovať subjektívne pocity fyzickej osoby. Posudkový lekár u žalobkyne nezistil také postihnutie, ani funkčnú poruchu, ktorá by podmieňovala jeho odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z.. Na základe uvedeného žalobkyni nebol v komplexnom posudku navrhnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.
6. Počas sociálneho šetrenia uskutočneného osobným pohovorom dňa 21.12.2022 s rodičmi v prítomnosti žalobkyne, matka uviedla, že maloletá je schopná chôdze na kratšie vzdialenosti so sprievodcom, po dlhšej chôdzi zakopáva a padá. Na noc a dlhšie presuny je plienkovaná. Inkontinencia nebola zistená. Používa ortopedické topánky a ortopedické vložky do topánok. Korzet na chrbát nebol lekársky vydokladovaný. Prepravu do školského zariadenia trikrát týždenne na štyri hodiny má zabezpečenú osobným motorovým vozidlom rodiny (Volkswagen Polo s platnou STK od 04/2022 na dva roky), ktoré riadi otec. 7. Žalovaný následne citoval § 14 ods. 6, § 34 ods. 1, § 38 ods. 9 citovaného ZPP a uviedol, že mal pri rozhodovaní dostatok dôkazných prostriedkov o zdravotnom stave, ochoreniach, poruchách žalobkyne , ktoré potvrdili, že nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Z uvedeného dôvodu nebolo poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla v komplexnom posudku odvolacieho orgánu navrhnuté. Následne žalovaný odcitoval 55 ods. 6 a ods. 13 ZPP. II. Žaloba a vyjadrenie žalovaného. 1. Žalobkyňa podala proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného včas správnu žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a náhrady trov konania. 2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že o komplexnom lekárskom posudku posudkového lekára ústredia zo dňa 22.5.2023 číslo F./G. D. E. XXXX/XXXXX nemala žiadnu vedomosť a ani o lekárskom posudku vypracovanom posudkovým lekárom Ústredia práce zo dňa 5.4.2023, tieto jej neboli doručené a nebola s nimi oboznámená. 3. V správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení ZPP postupuje, okrem výnimiek plynúcich z § 53 ods. 2 ZPP podľa ustanovení správneho poriadku, a preto povinnosťou oboch správnych orgánov bolo v predmetnom konaní postupovať v súčinnosti s účastníkom t.j. žalobkyňou príp. inou blízkou osobou v danom prípade s jej rodičmi. Inštitút súčinnosti upravuje Správny poriadok v § 3 ods. 2 Správneho poriadku a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností, pričom tento inštitút je potrebné aplikovať či už zo strany správnych orgánov vo vzťahu k účastníkom konania ale aj naopak. Takúto súčinnosť, na ktorú nebola správnymi orgánmi žiadnym spôsobom vyzvaná, nemohla poskytnúť a určite by takúto súčinnosť vo vzťahu k správnym orgánom poskytla (napr. splnenie povinnosti dostaviť sa na predvolanie pred správny orgán, povinnosť označiť dôkazy, ktorými preukazujem svoje tvrdenia a pod.)Týmto postupom správnych orgánov jej bolo znemožnené dôsledne uniesť svoju dôkaznú povinnosť podmieňujúcu výsledok konania. 4. Správny orgán skutočný stav zistil len formalisticky podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku s tým, že dôsledne nebol zistený skutočný stav. Je pravdou, že krízová situácia naďalej trvá, avšak nie je takého charakteru, aby pri tak závažnom rozhodnutí bola vynechaná z prejednania veci, z osobného kontaktu, z možností predkladať dôkazy a pod. Namieta postup správnych orgánov v tom, že si riadne neplnili súčinnosť vo vzťahu ku nej a nebola jej dostatočne poskytnutá možnosť preukázať, že i naďalej spĺňa podmienky na priznanie peňažného príspevku a pociťuje, vo vzťahu k sebe , postup správnych orgánov ako diskriminačný. 5. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti známe alebo správnemu orgánu známe z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovanie podkladov pre rozhodnutia určuje správny orgán § 32 ods. 1 ods. 2 správneho poriadku. Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti § 46 správneho poriadku. 6. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 správneho poriadku). 7. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v ZPP upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom úpravy právnych vzťahov je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom
8. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 9. Žalobkyňa má za to, že z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR).Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností neboli zhodnotené. Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné a je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. 10. Z prvostupňového správneho rozhodnutia nevyplýva správna úvaha, na základe ktorej správny orgán prijal svoj záver, keď v odôvodnení rozhodnutia uvádza len skutkové zistenia vyplývajúce z lekárskeho posudku. Tento nedostatok neodstránil ani žalovaný, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva, v akom rozsahu preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a postup mu predchádzajúci, keďže v odôvodnení rozhodnutia síce cituje právnu úpravu vzťahujúcu sa k meritu veci a poukazuje na skutkové zistenia, avšak v odôvodnení rozhodnutia len konštatuje, že na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru druhostupňového orgánu žalobca nespĺňa podmienky citovaných zákonných ustanovení na kompenzáciu k zmierneniu sociálnych dôsledkov jej ťažkého zdravotného postihnutia. Žalovaný sa nezaoberal začlenením sa žalobcu do určitého sociálneho prostredia a jeho socializáciu, nadobudnutie vzdelania a ani nevyhodnotil správne obmedzené možnosti vôbec mať prístup do určitého kolektívu, držať krok s rovesníkmi, rozvíjať záujmové činnosti na podporu samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti. 11. Podľa žalobkyne aj keď sa nejedná o nárokovú dávku, predpoklady na priznanie tohto peňažného príspevku spĺňa a je na takúto formu kompenzácie odkázaná. Žalovaný nevychádzal pri rozhodovaní zo všetkých dôkazov, tieto správne nevyhodnotil a ani jej neumožnil v rámci súčinnosti, aby takéto vyjadrenia, informácie mohla predkladať. Sociálni pracovníci ústredia sa vôbec nezaoberali jej osobou z hľadiska možnosti začlenenia a prístupu do kolektívu a nadobudnutiu vzdelania, správne neboli vyhodnotené závery lekárskych správ a podľa môjho názoru prišlo k vybočeniu z medzí a hľadísk stanovených zákonom pre nepriznanie tohto príspevku. Žalovaný sa nezaoberal ani lekárskou správou – zápisnica zo dňa 17.4.2023 vyhotovenou Soc. poisťovňou – Komárno. 12. Zo zápisnice zo dňa 17.4.2023 vyplýva, že účastník konania je posudzovaný v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. o soc. poistení v znení zák. č. 66/2020 Z.z. ktorým dopĺňa zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Z predmetnej lekárskej správy a jej
záverov vyplýva, že maloleté dieťa si vyžaduje zvýšenú starostlivosť matky a je doporučená aj ako vhodná individuálna doprava. S touto lekárskou správou posudkového lekára sociálneho poistenia – Komárno, vyhotoveného C. M. N. sa nezaoberal žalovaný, keďže mu mala byť v tom čase známa, keďže napadnuté rozhodnutie bolo vydané 1.6.2023 a predmetná správa dňa 17.4.2023. 13. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal na skutočnosť, že podkladom napadnutého rozhodnutia bol podľa § 55 ods. 6 ZPP komplexný posudok č. F./G. D. XXXX/XXXXX zo dňa 22.05.2023. Vzhľadom na skutočnosť, že podkladom preskúmavaného rozhodnutia bol komplexný posudok č. F./G. D. XXXX/XXXXX zo dňa 22.05.2023, lekársky posudok žalovaný nedoručoval. 14. K námietke žalobkyne, že nemala vedomosť o komplexnom posudku žalovaný uviedol, že komplexný posudok bol doručovaný spolu s napadnutým rozhodnutím žalovaného, čo preukazuje doručenka, ktorá je súčasťou administratívneho spisu žalovaného. Žalovaný súčasne poukázal na znenie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) ZPP podľa ktorého fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu. 15. Posudkový lekár žalovaného sa zaoberal všetkými žalobkyňou predloženými lekárskymi správami. Posudkový lekár žalovaného sa pri posúdení zdravotného stavu zodpovedne a svedomito zaoberal každou vecou, hodnotil aktuálnu funkčnú poruchu. Zdokumentované lekárske nálezy obsahovali dostatočnú objektívnu verifikáciu aktuálneho zdravotného stavu maloletej a nebolo potrebné z vlastného podnetu zadovážiť si ďalšie lekárske správy dieťaťa. Subjektívne pocity žalobkyne nie je možné zohľadňovať pri poskytovaní peňažného príspevku na kompenzáciu. Podmienky poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sú taxatívne dané ZPP. Lekár môže odporúčať prepravu dieťaťa osobným motorovým vozidlom, ale v prípade, že nie sú splnené podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle ZPP nie je možné priznať peňažný príspevok na kompenzáciu. Len posudkový lekár je oprávnený odborne posúdiť odkázanosť na žiadanú formu kompenzácie, a to na základe doložených lekárskych správ a nálezov, ktoré boli súčasťou spisovej dokumentácie, prípadne boli predložené v rámci odvolacieho konania. 16. K žalobkyňou namietanému nezohľadneniu Lekárskej správy - zápisnice zo dňa 17.04.2023 vyhotovenou Sociálnou poisťovňou - Komárno, ktorú žalobkyňa pripojila k žalobe žalovaný uviedol, že predmetnou lekárskou správou – zápisnica zo dňa 17.4.2023 sa žalovaný nezaoberal, nakoľko nebola predložená ako dôkaz na posudzovanie v priebehu celého konania. Uvedená správa pripojená k žalobe nebola súčasťou spisovej dokumentácie úradu doručenej žalovanému, bola doručená až k výzve správneho súdu na vyjadrenie sa k žalobe ako príloha žaloby. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná správa nebola súčasťou konania pred správnym orgánom nie je možné na ňu prihliadať. Žalovaný zároveň uviedol, že predmetom posudzovania Lekárskej správy – zápisnice zo dňa 17.4.2023 vyhotovenej Sociálnou poisťovňou je posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa na účely § 15 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z.z.“). Účelom poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v zmysle ZPP je zmiernenie alebo prekonanie znevýhodnenia, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia a slúži na odstránenie, alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Posudzovanie pre účely ZPP preto nie je možné porovnávať s posudzovaním na účely zákona č. 461/2003 Z.z. 17. Žalobkyňa v replike zaslanej súdu uviedla, že postup žalovaného a jeho argumentácia je formálnym citovaním zákonných ustanovení Správneho poriadku s tým, že z poskytovania súčinnosti bola vylúčená, nebola s na poskytnutie takejto súčinnosti správnymi orgánmi vyzvaná a takýmto postupom jej bolo znemožnené dôsledne uniesť svoju dôkaznú povinnosť podmieňujúcu výsledok konania. Správny orgán by mal hlavne dbať o to, o akú fyzickú osobu, ktorá si nárok uplatňuje, sa koná, zohľadňovať všetky okolnosti a subjektivitu danej osoby, pristupovať citlivo k vysvetleniu, či už práv alebo aj povinností osoby, ktorá si uplatňuje dané práva vyplývajúce zo zákona.Je potrebné, aby správny orgán vyhodnotil, či jedná s osobou právne a odborne znalou, či sa jedná o osoby, ktorým treba jednoduchším spôsobom a primeraným vysvetliť, aké sú ich práva a povinnosti. Správny orgán rozhodol bez „poznania“ fyzickej osoby z akého sociálneho prostredia pochádza, aké sú možnosti socializácie a vôbec, či prístupom správneho orgánu mi bude umožnené nadobudnúť vzdelanie, rozvíjať záujmové činnosti na podporu samostatnosti, nezávislosti a pod.. Vyjadrenie žalovaného považuje taktiež za prísne formalistické, ktoré nie je ani v súlade so základnými princípmi či už správneho konania, alebo aj preskúmania rozhodnutia v danom konaní. Konanie pred Správnym súdom sa riadi princípmi, na ktorých spočíva civilný sporový poriadok a na ktoré konanie sa pred správnym súdom použijú tieto princípy primerane. Daný prístup žalovaného nenasvedčuje, že by bolo v súlade s danými princípmi, pričom správny súd vychádza zo
skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 120 písm. a/ SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak to považuje za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ako účastník konania označila aj dôkazy a tieto predložila spolu so žalobou na preukázanie svojich tvrdení, navrhuje, aby správny súd vykonal dôkaz oboznámením lekárskej správy zo dňa 17.4.2023. 18. Žalovaný v duplike zaslanej súdu uviedol, že v rámci správneho konania bola vykoná sociálna posudková činnosť, v zmysle ZPP, výsledkom ktorej je podľa § 13 ods. 9 predmetného zákona posudkový záver, ktorý je súčasťou administratívneho spisu správneho orgánu. Vzhľadom na uvedené považuje žalovaný námietku žalobkyne za nedôvodnú. K návrhu žalobkyne na vykonanie dokazovania žalovaný uviedol, že zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery. Je tomu tak preto, že zmyslom a podstatou správneho súdnictva je poskytovať efektívnu ochranu verejným subjektívnym právam fyzických a právnických osôb v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej Republiky; konkrétne, či kompetentné orgány pri riešení určitých otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci samej. Úlohou správneho súdu nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí. Lekárska správa – zápisnica zo dňa 17.4.2023 nebola predložená ako dôkaz na posudzovanie v priebehu celého správneho konania. Predmetná správa bola pripojená až k žalobe, žalovanému bola doručená spolu s výzvou správneho súdu na vyjadrenie sa k žalobe, ako príloha žaloby. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná správa nebola súčasťou konania pred správnym orgánom nie je možné na ňu v tomto konaní prihliadať. Žalovaný i zároveň upozornil na skutočnosť, že predmetom rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. I./XXXX/XXXXX-X zo dňa 10.01.2023 bolo nepriznanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla a nie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky motorového vozidla ako uvádza žalobkyňa v závere svojho vyjadrenia. III. Relevantná právna úprava 19. Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 20. Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 21. Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 ZPP ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. 22. Podľa ustanovenia § 14 ods. 4 ZPP fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu.10) 23. Podľa ustanovenia § 55 ods. 6 ZPP podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok. 24. Podľa § 49 ods. 3 zákona č. 448/2008 o sociálnych službách Pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na jednotlivé činnosti uvedené podľa prílohy č. 3 písm. A, ktoré si nevie zabezpečiť neplnoletá fyzická osoba rovnakého veku a pohlavia bez zdravotného postihnutia alebo bez nepriaznivého zdravotného stavu. 25. Podľa § 14 ods. 6 ZPP, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb. 26. Podľa § 34 ods. 1 ZPP, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Podľa § 34 ods. 6 citovaného zákona, peňažný príspevok na kúpu
osobného motorového vozidla možno poskytnúť, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím navštevuje školu alebo preukáže, že bude navštevovať školu a osobné motorové vozidlo bude využívať najmenej dvakrát v týždni na účely prepravy do školy a dvakrát späť. 27. Podľa § 38 ods. 9 ZPP, zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na jeho prevádzku, ktoré využíva a) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity alebo b) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zaradená do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba. IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 28. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 03.07.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). 29. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil, že že žalobkyňa podala dňa 14.04.2021 na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno (žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. Podľa komplexného posudku úradu práce zo dňa 30.12.2022, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, sa posudzovaná považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, ktorá je odkázaná na opatrovanie, nakoľko hodnotením odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby dosiahla V. stupeň. (Uvedená skutočnosť, nebola medzi účastníkmi sporná). Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky nebol navrhnutý keďže uvedené je kompenzovateľné peňažným príspevkom na opatrovanie. 30. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 10.01.2023 prvostupňový orgán žiadosti žalobkyne nevyhovel. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný tak, že napadnutým rozhodnutím zo dňa 15.02.2023 odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol. Pri rozhodnutí vychádzal z komplexného posudku zo dňa 22.05.2023 ktorý vychádzal z lekárskeho posudku zo dňa 05.04.2023. 31. Žalobkyňa poukazovala na porušenie jej procesných práv pri vyhotovení lekárskeho posudku a komplexného posudku. Správny súd považuje potrebné poukázať na § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 447/2008 Z. z. podľa ktorých posudkový lekár vychádza zásadne z lekárskeho nálezu všeobecného lekára, prípadne z ďalších lekárskych správ. Ustanovenie § 11 ods. 9 cit. zák. mu umožňuje (no neukladá) predvolať posudzovanú osobu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostických záverov, inak sa posudzovanie vykonáva bez jej prítomnosti. Na druhej strane, § 11 ods. 10 cit. zák. dovoľuje fyzickej osobe, aby určenou formou požiadala o účasť na posudzovaní, a posudkový lekár je povinný tejto žiadosti vyhovieť. Žalobkyňa takúto žiadosť nepodala, čo v konaní ani nie je sporné.. Správny súd vychádza zo záveru, že úrad práce alebo žalovaný neboli povinní poučiť žalobkyňu o tejto možnosti. Zákon č. 447/2008 Z. z. totiž neukladá povinnosť takéhoto poučenia, a preto prichádza do úvahy len použitie všeobecného ustanovenia § 3 ods. 2 Správneho poriadku (použiteľného na základe § 53 ods. 1 zákona č. 447/ 2008 Z. z.), podľa ktorého správne orgány poskytujú účastníkom konania pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli ujmu. Pomoc a poučenie je teda obmedzené na tie situácie, kedy by účastník kvôli neznalosti právneho predpisu mohol utrpieť ujmu (podobne už Kol. Správny řízení. Komentář ke správnímu řádu. TEPS : Praha 1969, s. 20). 32. Samotná skutočnosť, že účastník konania nie je fyzicky prítomný pri lekárskej posudkovej činnosti, ktorej podstata spočíva vo vyhodnocovaní odborných správ a nálezov iných lekárov, nehrozí ujmou
kvôli neznalosti právneho predpisu, a preto úrad práce ani žalovaný nemuseli žalobkyňu poučiť o tejto možnosti. 33. Ustanovenie § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. ďalej vylučuje použitie ustanovenia § 33 ods. 2 Spr. por., takže v týchto konaniach nie je správny orgán povinný dať účastníkovi možnosť, aby sa vyjadril v podkladu rozhodnutia a navrhol jeho doplnenie. Naopak, komplexný posudok sa mu doručuje až spolu s rozhodnutím (§ 55 ods. 13). Komplexný posudok je podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. podkladom pre vydanie rozhodnutia o peňažnom príspevku. V zmysle § 15 ods. 1 cit. zák. komplexný posudok vypracúva sám príslušný orgán, teda ministerstvo, žalovaný alebo úrad práce [porov. § 3 ods. 1 písm. b) cit. zák.]. Vypracúva ho teda orgán verejnej správy pri výkone verejnej správy, jeho obsahom je už hodnotenie iných dôkazov (lekárskeho posudku, sociálneho posudku) a samotný orgán je ním následne viazaný pri vydávaní rozhodnutia o kompenzácii. Komplexný posudok teda plní rovnakú úlohu, akú by mohlo plniť aj odôvodnenie samotného rozhodnutia. Preto je komplexný posudok osobitným druhom správneho aktu - opatrenia, čo napokon predpokladá aj ustanovenie § 3 ods. 7 Spr. por. Takto vydaný „posudok" správneho orgánu je osobitným podkladom rozhodnutia, no nie dôkazom (porov. podobne Voženílek, B. Posudky, vyjádření a stanoviska ve státní správě. Správní právo. 1978, roč. XI, č. 4, s. 203). Pretože nejde o dôkaz v konaní o peňažnom príspevku, nemožno dôvodiť, že by účastník tohto konania musel mať právo oboznámiť sa s ním pred vydaním rozhodnutia. 34. Judikatúra ústavného súdu už opakovane zdôraznila, že bezpodmienečné zaručenie práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ešte v konaní pred orgánom verejnej správy je nevyhnutné vo veciach správneho trestania (porov. dnes § 194 SSP), resp. vo veciach, kde ide o trestné obvinenie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porov. nález sp. zn. III. ÚS 231/2010). V iných konaniach ústavný súd akceptoval, ak účastník konania mal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a spochybniť ich napríklad aj podaním správnej žaloby (porov. napr. uznesenia III. ÚS 260/06 alebo III. ÚS 345/04). Na uvedenú judikatúru nadväzuje aj ustanovenie § 191 ods. 1 písm. g) SSP, ktoré nedovoľuje zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy kvôli akejkoľvek vade v konaní, ale len kvôli podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré navyše mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. V prerokúvanej veci žalobkyňa mala možnosť počas celého administratívneho konania navrhovať dôkazy, osobitne predkladať odborné lekárske správy a nálezy. 35. Z uvedeného je zrejmé, že hoci ustanovenie § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. vylučuje použitie § 33 ods. 2 Spr. por., celkový postup konania pred orgánmi verejnej správy je zorganizovaný tak, že zdravotný stav a predložené lekárske správy najskôr posudzuje posudkový lekár úradu práce a s jeho záverom sa účastník zoznamuje najneskôr prostredníctvom komplexného posudku úradu práce spolu s prvostupňovým rozhodnutím. Zostáva len pripomenúť, že na základe vlastnej žiadosti má účastník osobnou prítomnosťou možnosť vyjadriť sa k posudkovej činnosti aj počas jej výkonu (už cit. § 11 ods. 10 cit. zák.). Najneskôr sa však k záverom obom posudkov môže vyjadriť v odvolaní proti rozhodnutiu, v ktorom môže takisto navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov (napríklad predložiť nové odborné správy a nálezy lekárov). Lekársky posudok posudkového lekára ústredia sa účastníkovi sprostredkuje najneskôr v komplexnom posudku ústredia, ktorý sa mu doručí spolu s rozhodnutím (už cit. § 55 ods. 13 zákona). Proti rozhodnutiu ústredia sa potom účastník - fyzická osoba môže brániť správnou žalobou v sociálnych veciach [§ 199 ods. 1 písm. c) SSP], ktorá je typická okrem iného tým, že správny súd, ani kasačný súd nie sú viazaní žalobnými (sťažnostnými) bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d) a § 203 ods. 2 SSP], čo logicky vedie k záveru, že žalobca môže až do vyhlásenia rozsudku upozorňovať správny súd na akékoľvek nezákonnosti, ktoré v postupe a rozhodnutí žalovaného objaví (porov. dôraz na tento aspekt v uznesení ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 17/2023). Účastníkovi konania je tak vytvorený dostatočný priestor, aby sa mohol nielen navrhnúť dôkazy, ale aj vyjadriť sa k ich vyhodnoteniu orgánmi verejnej správy. 36. K samotnej námietke žalobkyne, že sa nezaoberal lekárskou správou zo dńa 17.04.2023 správny súd uvádza, že táto je nedôvodná keďže, táto nebola administratívnom konaní predložená, žalovaný z ich obsahu nemohol vychádzať. Z povinnej procesnej súčinnosti správneho orgánu a účastníka konania vyplýva, že správnemu orgánu nemožno vytýkať ako vadu konania, ak neprihliadol na skutočnosti jemu neznáme, ktoré podľa povahy veci mohol uviesť len účastník konania alebo na dôkazy, ktoré mohol navrhnúť len účastník konania a ich nenavrhol. Porovnaj aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/83/2016 zo dňa 25.10.2017 „Odvolací súd pripomína, že povinnosťou navrhovateľa je preukázať svoje tvrdenia a predložiť posudkovému lekárovi dôkazy na podporu svojich tvrdení.“ Vzhľadom na nižšie uvedený záver o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci na ďalšie konanie, však bude žalovaný povinný vyhodnotiť aj obsah lekárskej správy zo dňa 17.04.2023. 37. Žalobkyňa ďalej v podanej žalobe namietala nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného.
38. Medzi účastníkmi je predovšetkým sporným posúdenie schopnosti žalobkyne prepravovať sa prostriedkami verejnej hromadnej prepravy osôb, teda či žalobkyňa je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, čo je základným predpokladom priznania peňažného príspevku podľa § 14 ods. 10 písm. a) v spojení s § 38 ods. 9 písm. a) zákona č. 447/2008 Z.z. Žalobkyňa sa nestotožnila so záverom, že nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo podľa § 14 ods. 6 písm. a) zákona č. 447/2008 Z.z. nemá ťažkú poruchu mobility a tiež nemá stavy podľa § 14 ods. 6 písm. b) a c) – nemá duševnú poruchu s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania alebo ťažkú poruchu zvieračov. V tejto súvislosti žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietala, že v prostriedku hromadnej dopravy musí sedieť, prípadne byť zabezpečená, keďže nie len jej chôdza ale aj udržanie stability je problémové. Ďalej namietala, že prvostupňový orgán nebral do úvahy správu Nemocnice Agel Komárno s.r.o. , amb. Pediatrickej neurológie – C. K. J. zo dňa 23.3.2022, z ktorej vyplýva, že jej stav vyžaduje premiestňovanej sa dopravnými prostriedkami v doprovode rodiča, dlhšie statické a dynamické zaťaženie – vhodná by bola individuálna doprava osobným autom, nakoľko sa jedná o dlhodobý proces od narodenia a trvať bude. Taktiež namietala, že komplexný posudok zo dňa 30.12.2022 neodráža a nezaoberá sa všetkými lekárskymi správami ani lekárskou správou z 23.3.2022. Má za to, že bodové hodnoty ako obliekanie vyzliekanie 0 bodov, zmena polohy 5 bodov, pohyb po rovine 5 bodov, pohyb po schodoch 5 bodov neboli určené správne a bodová hodnota mala byť určená nižšie ako 5 bodov Žalobkyňa ďalej namietala, že prvostupňové rozhodnutie sa nezaoberá ďalšími aktivitami, ktoré by v rámci určité sociálneho rozvoja svojej osobnosti mohla vykonávať a v tomto smere jej nedáva žiadny priestor s ohľadom na jej vek, postupné dospievanie, začlenenie sa do určitých sociálnych aktivít. Tým že sa nemôže premiestňovať verejnou dopravou sú jej znemožnené základné sociálne aktivity a je diskriminovaná, pretože sú potrebné pre rozvoj jej osobnosti. Jej aktivity vzhľadom na vek a zdravotné postihnutie nemôže dosahovať aktivity zdravej fyzickej osoby a kompenzácie stanovené zákonom slúžia na preklenutie sociálneho dôsledku vyplývajúceho z jej zdravotného postihnutia. Je odkázaná na stálu opateru a doprovod inej fyzickej osoby, ktorá zabezpečuje aj jej iné aktivity napr. Výlety, ktoré môže vykonávať len prostredníctvom prepravy osobným motorovým vozidlom. 39. Nárok na poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla je podmienený odkázanosťou fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 38 ods. 9 písm. a) zákona č. 447/2008 Z.z. Výnimku predstavujú len špecifické zdravotné stavy uvedené v § 38 ods. 9 písm. b) zákona č. 447/2008 Z.z. , v prípade ktorých podmienka odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom byť splnená nemusí. Keďže na žalobkyňu sa nevzťahuje žiadna zo situácií vymenovaných v § 38 ods. 9 písm. b) zákona č. 447/2008 Z.z. , je nevyhnutné, aby na priznanie nároku na tento príspevok splnila podmienku odkázanosti na individuálnu prepravu v zmysle § 38 ods. 9 písm. a) zákona č. 447/2008 Z.z. s odkazom na ustanovenie § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. , ktoré bližšie špecifikuje, kedy sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím považuje za odkázanú na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. 40. Novela zákona č. 447/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2018 v § 14 ods. 6 upravila odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v troch prípadoch: ťažké poruchy mobility, duševné poruchy a ťažké poruchy zvieračov. Zákon už bližšie nešpecifikuje konkrétne zdravotné postihnutia. Pri duševných poruchách zákon upravil nielen určité sprievodné prejavy tohto zdravotného postihnutia (agresivita, neovládateľné alebo nepredvídateľné správanie), ale aj ich intenzitu (často sa opakujúce), kvôli ktorým fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb, čo ju robí odkázanou na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Pri poruche mobility upravil nielen jej intenzitu (ťažká porucha mobility), ale aj určité sprievodné úkony (premiestnenie sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovanie, vystupovanie a udržanie sa v ňom počas jazdy), a ak ich fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti vykonať, robí ju to odkázanou na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Navyše zo systematického výkladu § 14 ods. 6 písm. a) až c) zákona č. 447/2008 Z.z. je zrejmé, že zákonodarca sa týmto ustanovením snažil pokryť také zdravotné poruchy a stavy, ktoré svojou intenzitou musia mať tak závažný vplyv na zdravotný stav fyzickej osoby, že spôsobujú degradáciu jej prirodzenej dôstojnosti, čím je pre ňu individuálna preprava osobným motorovým vozidlom nevyhnutná. 41. Hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, aj určovanie miery funkčnej poruchy na účely kompenzácie, aj posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zákon č. 447/2008
Z.z. zveruje posudkovým lekárom úradov práce a žalovaného. Uvedené posudzovanie je vyriešením medicínskych otázok a jeho výsledkom je komplexný posudok podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. Správny súd preskúmava komplexné posudky, ktoré sú podkladom rozhodnutí o peňažnom príspevku na kompenzáciu (§ 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. ), z toho hľadiska, či tieto sú úplné, objektívne, logické, presvedčivé, preskúmateľné a či posudkoví lekári vzali do úvahy všetky účastníkom konania predložené lekárske správy, nálezy a iné prípadné dôkazy, v ktorých sú zachytené diagnostické závery ošetrujúcich lekárov a v ktorých sú obsiahnuté skutočnosti týkajúce sa odkázanosti účastníka konania - fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu zvýšených výdavkov podľa zákona č. 447/2008 Z.z. Lekársky posudok, komplexný posudok a rozhodnutie úradu práce resp. žalovaného na seba nadväzujú, preto žalovanému nemožno vyčítať, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia preberie závery komplexného posudku. Zároveň však nemožno opomenúť, že podmienky pre odkázanosť na jednotlivé formy kompenzácie sú ustanovené v jednotlivých ustanoveniach zákona č. 447/2008 Zúz. a pojmy v nich používané sú tak právnymi pojmami (napr. v § 14 ods. 6 „ťažká porucha mobility“, „duševná porucha s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania“, „na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami“, „pri rešpektovaní prirodzenej dôstojnosti“). Ako právne pojmy sú tieto zákonné pojmy prístupné interpretácii riadnymi interpretačnými metódami, ktorými je potrebné ustáliť ich obsah, teda okrem iného vymedziť predpoklady, za ktorých nastávajú v nich uvedené následky. Pod takto interpretované pojmy je následne potrebné podradiť skutkový stav zistený v konkrétnej veci. Túto myšlienkovú (právnickú) subsumpciu nemôže nahradiť len prostý záver posudkového lekára, prípadne úradu práce a žalovaného o tom, či určité kompenzácie navrhuje alebo nenavrhuje. (porov. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/187/2022 zo dňa 27. 09. 2023) 42. V zmysle § 53 ods. 1 zákona č 447/2008 Z.z. sa na konanie vo veciach kompenzácie zásadne vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Podľa § 46 Správneho poriadku musí byť rozhodnutie v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). Orgány verejnej správy pri rozhodovaní podľa zákona č. 447/2008 Z.z. musia v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky vyššie uvedené náležitosti, a to aj v prípade, ak sa plne stotožňujú so závermi komplexného posudku. Z takéhoto rozhodnutia totiž musí byť zrejmá vnútorná mentálna zaangažovanosť orgánu verejnej správy prostredníctvom vlastného právneho hodnotenia, odôvodneného názoru, či vlastného posúdenia. Ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP rozlišuje nepreskúmateľnosť okrem iného pre nedostatok dôvodov, pričom takým prípadom je, ak v rozhodnutí absentuje úvaha, ktorá viedla orgán verejnej správy k určitému záveru, napríklad pri použití právnych predpisov. Rovnako musí byť z odôvodnenia zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi, teda k identifikovaniu právnej normy vzťahujúcej sa na daný prípad musí následne pristúpiť proces subsumpcie zistených skutkových okolností pod túto právnu normu. Pri hodnotení preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy, ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, vychádzajúc z princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR). 43. Prvostupňovým rozhodnutím žiadosti žalobkyne nebolo vyhovené na základe komplexného posudku zo dňa 30. 12. 2022, vypracovaného posudkovým lekárom úradu práce, z dôvodu posudkového záveru, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. 44. Žalovaný do napadnutého rozhodnutia neprevzal ani už aj tak strohé závery komplexného posudku posudkového lekára žalovaného zo dňa 22. 05. 2023 (ktorý dospel k záveru, že u žalobkyne nebol zistený taký funkčný deficit v oblasti mobility, porucha správania alebo porucha zvieračov, aby znemožňovala alebo obmedzovala cestovanie prostriedkami hromadnej dopravy). Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného tak pozostáva z citácie dotknutých právnych predpisov a opísania časti komplexného posudku v časti zistení z jednotlivých lekárskych nálezov a správ. Záver o tom že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a je schopná používať prostriedky verejnej hromadnej dopravy, nakoľko nemá ťažkú poruchu mobility, duševnú poruchu a ani ťažkú poruchu zvieračov sa nachádza predovšetkým v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný tak v spojení s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia len prevzal jednotlivé závery komplexného posudku bez toho, aby stručne a zároveň zrozumiteľne vyložil právne pojmy, ktoré použil pri hodnotení odkázanosti žalobkyne na kompenzáciu. Podmienkou odkázanosti na individuálnu
prepravu v zmysle § 14 ods. 6 písm. a) v spojení s § 6 zákona č. 447/2008 Zúz. je znížená schopnosť mobility (vyjadrená formuláciou „ťažká porucha“) alebo v zmysle § 14 ods. 6 písm. b) duševná porucha „s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania“, pričom každú z týchto podmienok je nutné pomeriavať aj „rovnakým základom s ostatnými fyzickými osobami“ a „rešpektovaním prirodzenej dôstojnosti“. Povinnosťou žalovaného bolo vysvetliť, akú konkrétnu mieru musí dosiahnuť znížená schopnosť (ťažká porucha) mobility (napr. vo forme konkrétnych prejavov zdravotného postihnutia, konkrétnych ťažkostí alebo obmedzení pri využívaní prostriedkov hromadnej dopravy) a aké sú kritériá na hodnotenie často sa opakujúcich prejavov agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania (o aké formy správania ide, či ide len o stavy prejavujúce sa navonok smerom k ostatným cestujúcim alebo aj dovnútra takto ťažko postihnutej osoby), ktoré by opodstatňovali záver o odkázanosti na individuálnu prepravu. Následne mal žalovaný porovnať poruchy (prejavy, ťažkosti, obmedzenia), ktoré sa u žalobkyne zistili, s takto vymedzeným obsahom ustanovenia v § 14 ods. 6 písm. a) a b) zákona č. 447/2008 Z.z. Až na základe toho mohol ustáliť, či poruchy zistené u žalobkyne zodpovedajú alebo nezodpovedajú obsahu právnej normy vyjadrenej v citovanom ustanovení. V daných súvislostiach je nutné pri zachovaní elementárnej empatie vyhodnotiť individuálne predpoklady i úsilie žalobkyne riešiť svoju nepriaznivú situáciu pomocou rodinných príslušníkov, ako aj prostredie ovplyvňujúce jej začlenenie do spoločnosti. V napadnutom rozhodnutí takáto správna úvaha chýba, keďže odôvodnenie tohto rozhodnutia je tvorené v podstate len odcitovaním zákonných ustanovení, prevzatím záverov komplexného posudku a všeobecnými konštatovaniami, ktoré nezohľadňujú konkrétnosti prejednávanej veci a obmedzenia žalobkyne. Žalovaný aj v prípade, ak záver svojho rozhodnutia považuje za zrejmý, musí dbať na to, aby ho aj žalobkyni primerane a presvedčivo vysvetlil, pretože rozhodnutie nemôže byť zrozumiteľné iba pre orgán verejnej správy, ktorý ho vydal. Rozhodnutie orgánu verejnej správy musí byť pochopiteľné práve pre účastníka administratívneho konania, ktorý musí dostať odpoveď na všetky svoje relevantné odvolacie námietky. Žalovaný však v napadnutom rozhodnutí nereagoval ani na jednu z námietok vznesenú žalobkyňou v podanom odvolaní, a takýto postup už sám o sebe zakladá nedostatočné odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keďže z neho vôbec nie je zrejmé ako sa žalovaný v zmysle § 47 ods. 3 vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. 45. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie trpí nedostatkom náležitostí podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Preto správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP . 46. Keďže správny súd nie je správnou inštanciou a nenahrádza činnosť orgánov verejnej správy, logicky nerozhodol o samotnom nároku žalobkyne, to znamená, že žalovaný sa musí v novom konaní opätovne zaoberať a vysporiadať sa s odvolacími námietkami žalobkyne, keďže žalovaný v napadnutom rozhodnutí úplne opomenul reagovať na konkrétne argumenty žalobkyne z odvolania (otázka spôsobu dochádzania do školy, stabilita pri chôdzi v hromadnej doprave, potreba sprievodu a sociálny rozvoj neplnoletého dieťaťa). V novom rozhodnutí na ne musí explicitne a presvedčivo odpovedať. Žalovaný vyhodnotí pri rozhodovaní aj obsah lekárskej správy zo dňa 17.04.2023 (v preskúmavanom konaní síce nešlo o pochybenie žalovaného, ale vrátením veci na ďalšie konanie mu takáto povinnosť vzniká aj bez záväzného právneho názoru súdu). Úlohou žalovaného bude uviesť, riadnu a preskúmateľnú právnu úvahu, a nemôže len mechanicky odcitovať časti zistení posudkového lekára, s tým že „podmienky nie sú splnené“. Musí podrobne a s prihliadnutím na vek dieťaťa, jeho sociálnu inklúziu a ľudskú dôstojnosť vysvetliť, ako interpretuje pojmy ako „ťažká porucha mobility“ či schopnosť prepravovať sa verejnou dopravou na „rovnakom základe s ostatnými“. 47. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. V ďalšom konaní bude teda úlohou žalovaného vo veci opätovne rozhodnúť a nové rozhodnutie vo veci v súlade s požiadavkami kladenými ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku náležite odôvodniť vo vyššie naznačenom smere 48. O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že mu ako plne úspešnému účastníkovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).