Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-44Sa/11/2022 4021200635 29. 10. 2025 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200635.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom C. D. XX, E., zastúpenej JUDr. Michalom Magdolenom, advokátom so sídlom Farská 50, Nitra, IČO: 50 105 566, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. septembra 2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) na základe žiadosti žalobkyne o starobný dôchodok zo 4. februára 2021 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. marca 2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) priznala žalobkyni od 1. februára 2021 starobný dôchodok v sume 176,60 eur mesačne. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, v ktorom vyjadrila nesúhlas so sumou starobného dôchodku a žiadala o prepočet sumy starobného dôchodku z dôvodu, že sa jej výška dôchodku vzhľadom k odpracovaným rokom javí ako neadekvátna. 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj „druhostupňový orgán“), ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení vydal podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. septembra 2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie tak, že podľa § 65, § 82, § 293dx a § 293fh zákona o sociálnom poistení žalobkyni od 1. februára 2021 priznal starobný dôchodok v sume 179,80 eur mesačne. 4. V napadnutom rozhodnutí druhostupňový orgán opísal priebeh dávkového konania, pričom mu z administratívneho spisu žalobkyne vyplynulo, že žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Galanta dňa 4. februára 2021, žalobkyňa požiadala o starobný dôchodok, ktorý žiadala priznať od 1. februára 2021. Z dôvodu, že žalobkyňa splnila všetky podmienky nároku na starobný dôchodok stanovené zákonom o sociálnom poistení, bol jej starobný dôchodok prvostupňovým rozhodnutím priznaný. Pre určenie sumy starobného dôchodku boli zohľadnené všetky obdobia dôchodkového poistenia uvedené v žiadosti o priznanie starobného dôchodku a sumy vymeriavacích základov, tak ako ich potvrdili žalobkyni zamestnávatelia prostredníctvom evidenčných listov dôchodkového
zabezpečenia/poistenia a podľa toho ako ich uviedla v žiadosti o priznanie starobného dôchodku. Ďalej z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že kontrolou správnosti prvostupňového rozhodnutia boli v odvolacom konaní preukázané nové skutočnosti, ktoré boli dôvodom na zmenu rozhodnutia. Sociálnej poisťovni, ústredie bol dňa 26. mája 2021 doručený vyhotovený opravný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia za obdobie spolupracujúcej osoby, kedy žalobkyňa získala obdobie dôchodkového poistenia od 1. januára 2001 do 21. novembra 2003. Nastala zmena obdobia dôchodkového poistenia v roku 2003, ktoré trvalo len do 21. novembra 2003 s počtom započítaných dní 144 a opraveným vymeriavacím základom na 18 800 Sk. Súčasne bol žalobkyni dodatočne započítaný vymeriavací základ v roku 2020 s rozdelením obdobia do 25. septembra 2020 a od 26. septembra 2020 do 31. decembra 2020, spolu v sume 673,28 eur mesačne. Ďalej sa žalobkyni zohľadnila kompenzácia podľa § 293fh zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia od fiktívneho dôchodkového veku do dovŕšenia dôchodkového veku. Po správnom započítaní bol opätovne posúdený nárok žalobkyne a spôsob určenia sumy jej starobného dôchodku. Vzhľadom na to, že v odvolacom konaní boli preukázané nové skutočnosti, ktoré boli dôvodom na zmenu rozhodnutia podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, suma starobného dôchodku žalobkyne sa zvýšila. 5. Pri výpočte sumy starobného dôchodku druhostupňový orgán vychádzal z úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia v hodnote 5,0359, z úhrnu 7 680 dní dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, to znamená 21,0411 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Z toho vypočítal priemerný osobný mzdový bod v hodnote 0,2394. S poukazom na § 63 ods. 4 písm. d) zákona o sociálnom poistení k priemernému osobnému mzdovému bodu (v hodnote nižšej ako 1,0) pripočítal v roku 2021 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu, a preto hodnota priemerného osobného mzdového bodu činila 0,3916. Ďalej poukázal, že ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 1. januáru 2021, žalobkyňa získala 10 981 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 30,0850 rokov dôchodkového poistenia. Ďalej vychádzal z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej k 1. februáru 2021 vo výške 14,2107 eur. Dospel preto k sume starobného dôchodku patriacej za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok vo výške 167,50 eur mesačne. Určil ju ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, t.j. priemerný osobný mzdový bod 0,3916 x 30,0850 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 14,2107 = 167,50 eur mesačne. 6. Druhostupňový orgán následne vypočítal sumu starobného dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia po dovŕšení fiktívneho dôchodkového veku do dovŕšenia dôchodkového veku (t.j. od 26. septembra 2020 do 31. decembra 2020), a to výške 0,21600264 eur mesačne, pričom táto bola určená ako súčin osobného mzdového bodu 0,0152 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 14,2107. Suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia za obdobie dôchodkového poistenia po dovŕšení fiktívneho dôchodkového veku do dovŕšenia dôchodkového veku činí po zaokrúhlení 167,80 eur mesačne. Ďalej uvedenú sumu starobného dôchodku podľa § 66 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zvýšil o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po dovŕšení fiktívneho dôchodkového veku do dovŕšenia dôchodkového veku. Za 97 dní dôchodkového poistenia preto zvýšil o 1,50 %, to znamená o 2,51700000 eur mesačne. Suma starobného dôchodku 170,40 eur mesačne po zaokrúhlení bola určená súčtom súm 167,80 eur a 2,51700000 eur. Následne starobný dôchodok valorizoval o zákonné zvýšenia. 7. V rámci dôchodkových nárokov žalobkyne bol posúdený aj nárok na zvýšenie sumy jej starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku v súlade s § 82b zákona o sociálnom poistení, pričom bolo poukázané, že žalobkyňa získala 20 rokov a 338 dní obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, a preto nespĺňa jednu z podmienok nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, keďže nezískala najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. 8. Obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body boli uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou.
II. Žaloba a jej dôvody 9. Žalobkyňa podala dňa 2. novembra 2021 včas správnu žalobu na Krajský súd v Nitre, z obsahu ktorej vyplýva, že žiada preskúmať a zrušiť napadnuté rozhodnutie druhostupňového orgánu a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. 10. Zhrnula priebeh administratívneho konania, pričom dala do pozornosti, že druhostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol, že na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku získala 7 638 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 20 rokov a 338 dní. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia a započítateľných vymeriavacích základov z ktorých bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie nebolo preukázané. Tento údaj je identický s údajom uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí, a preto bola toho názoru, že druhostupňový orgán pri posudzovaní jej odvolania nezobral do úvahy údaje o odpracovaných rokoch za obdobie od 25. mája 2010 do 31. decembra 2012. Nezarátaním údajov o období od 25. mája 2010 do 31. decembra 2012 do súčtu kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia nezískala najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, čím nesplnila jednu z podmienok nároku. Poukázala, že jej starobný dôchodok priznaný druhostupňovým orgánom žalovanej je v porovnaní s minimálnym starobným dôchodkom v roku 2021 nižší o 154,50 eur mesačne. III. Vyjadrenie žalovanej a žalobkyne 11. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo 16. decembra 2021 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zotrvala na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobkyne, týkajúcej sa nezohľadnenia obdobia od 25. mája 2010 do 31. decembra 2012 u zamestnávateľa F. G. H. I., žalovaná uviedla, že z Potvrdenia o odpracovaných rokoch zo dňa 11. októbra 2021 vyplýva, že v období od 25. mája 2010 do 31. decembra 2012 pracovala na dohodu o vykonaní práce. Obdobia, ktoré žalobkyňa vykonávala na základe dohody o vykonaní práce do 31. decembra 2012 nezakladali účasť na dôchodkovom poistení a nie sú obdobím dôchodkového poistenia. Až zákony účinné od 1. januára 2013, ustanovenie § 4 zákona č. 252/2012 Z. z. a č. 413/2012 Z. z. vymedzujú zamestnanca pracujúceho na dohodu na pravidelný príjem s účasťou na dôchodkovom poistení, s možnosťou hodnotenia dohody na dôchodkové účely. Podmienku zhodnotenia dohody ako obdobia dôchodkového poistenia na starobný dôchodok žalobkyňa nespĺňa, nakoľko túto vykonávala pred 1. januárom 2013. Na nárok na starobný dôchodok jej bolo zhodnotené zamestnanie na dohodu od 1. januára 2013. 12. Žalobkyňa vo svojej replike z 26. januára 2022 zotrvala na podanej žalobe. 13. Žalovaná sa k replike žalobkyne v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadrila. IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
17. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 18. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 20. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 21. Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 22. Podľa § 227 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. 23. Podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2012 zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe. 24. Podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2013 zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem a) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom 1. starobného dôchodku, 2. invalidného dôchodku, 3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu 2) a dovŕšila dôchodkový vek, 4. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu 2) a c) žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe. 25. Podľa § 4 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2013, zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe. Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj a) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5 a b) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je poberateľom 1. starobného dôchodku,
2. invalidného dôchodku, 3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu 2) a dovŕšila dôchodkový vek, 4. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu. 2) 26. Podľa § 82b ods. 3 zákona o sociálnom poistení, suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak a) poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu najmenej 30 rokov, b) poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,1) dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom 1) a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom,1) alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu,56c) ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) c) suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného 1. vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, 2. výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu,2) 3. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia1) alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom,1) ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, 4. pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia1) a 5. dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a d) poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c) prvého bodu, druhého bodu a štvrtého bodu. 27. Podľa § 82b ods. 4 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané a) v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách b) až d) nie je ustanovené inak, b) pred 1. januárom 1993, c) v cudzine alebo d) v kalendárnom roku, 1. v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, 2. do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 28. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 13Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 31. októbra 2023 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa.
29. Pre úplnosť správny súd tiež uvádza, že v predmetnej veci bol pôvodne riešený aj spor o miestnu príslušnosť medzi Krajským súdom v Trnave a Krajským súdom v Nitre, pričom Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3Spp/3/2022 z 28. júla 2022 rozhodol, že nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením veci je nedôvodný a vyslovil, že miestne príslušným súdom na konanie a rozhodnutie vo veci je Krajský súd v Trnave. Predmetná vec preto prešla na Správny súd v Bratislave z Krajského súdu v Trnave. 30. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 31. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie tak, že podľa § 65, § 82, § 293dx a § 293fh zákona o sociálnom poistení bol žalobkyni od 1. februára 2021 priznaný starobný dôchodok v sume 179,80 eur mesačne. 32. Spornou zostala výška priznaného starobného dôchodku. Žalobkyňa v žalobe namietala nezapočítanie obdobia dôchodkového poistenia od 25. mája 2010 do 31. decembra 2012, čo malo podľa jej názoru následne vplyv, že nezískala najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, čím nesplnila jednu z podmienok nároku. 33. Správny súd sa preto predovšetkým zameral, či žalovaná posúdila uvedené namietané obdobia správne. Nebolo sporným, že v uvedených obdobiach, žalobkyňa pracovala u zamestnávateľa F. G. – H. I. na dohodu o vykonaní práce, čo aj sama žalobkyňa preukazovala potvrdením zamestnávateľa o odpracovaných rokoch z 11. októbra 2021. 34. Je potrebné súhlasiť so žalovanou, že obdobia, ktoré žalobkyňa vykonávala na základe dohody o vykonaní práce do 31. decembra 2012 nezakladali účasť na dôchodkovom poistení a neboli obdobím dôchodkového poistenia. Až od 1. januára 2013 sa obdobie zamestnanca pracujúceho na dohodu hodnotilo ako obdobie dôchodkového poistenia, čo vyplýva zo samotnej definície zamestnanca na účely dôchodkového poistenia v § 4 zákona o sociálnom poistení a z toho vyplývajúci osobný rozsah dôchodkového poistenia uvedený v § 15 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je povinne dôchodkovo poistený zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a 2. 35. Čo sa považuje za obdobie dôchodkového poistenia následne vyplýva z § 60 zákona o sociálnom poistení a je ním obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. 36. Z uvedeného možno uzavrieť, že žalobkyňa nebola považovaná do 31. decembra 2012 za zamestnankyňu v zmysle § 4 zákona o sociálnom poistení, a preto nebola povinne dôchodkovo poistená, a následne uvedené obdobie preto nemožno v zmysle § 60 zákona o sociálnom poistení považovať za obdobie dôchodkového poistenia. 37. Na účely minimálneho dôchodku zákon o sociálnom poistení určuje v § 82b ods. 4 prísnejšie kritériá na obdobie dôchodkového poistenia (tzv. kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia), ktoré možno započítať [napr. je možné započítať len to obdobie dôchodkového poistenia, získané v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách b) až d) nie je ustanovené inak]. 38. Pre úplnosť sa žiada tiež uviesť, že z osobného listu dôchodkového poistenia (ako prílohy k napadnutému rozhodnutiu) vyplýva, že žalobkyňa získala kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 20 rokov a 338 dní (=20,9261 roka) na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. A preto aj v prípade, keby bolo hypoteticky možné započítať namietané obdobie
(od 25. mája 2010 do 31. decembra 2012) do kvalifikovaného obdobia, stále by žalobkyňa nedosiahla potrebných najmenej 30 rokov tohto kvalifikovaného obdobia, keďže je zrejmé, že ide o namietaných cca 2,5 roka nezapočítaného obdobia a žalobkyni by stále chýbalo niekoľko rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. 39. Správny súd po vyhodnotení žalobných námietok žalobkyne tieto s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti nepovažoval za dôvodné, a ani žiadne iné nesprávnosti napadnutého rozhodnutia nedetegoval. 40. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky napadnutého rozhodnutia, ani predchádzajúceho postupu druhostupňového orgánu, ktoré by odôvodňovali záver o jeho nezákonnosti, súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).