Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-14S/6/2022 2022200013 05. 11. 2025 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200013.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: Europrojekt Theta 8 SK, k.s., so sídlom Toryská 5, Košice, IČO: 35 861 215, právne zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kováčska 53, Košice, IČO: 36 730 564 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 535504/2021 zo dňa 18.11.2021, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 535504/2021 zo dňa 18.11.2021 a rozhodnutie Mesta Trnava č. 1650000688/2021 zo dňa 16.04.2021 a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Mesto Trnava ako príslušný stavebný úrad vydalo územné rozhodnutie o umiestnení stavby „Urbanistický súbor A. B. – Občianska vybavenosť – C. D.“ (ďalej len „stavba“) č. E.-XXXXX/XXXX/XX zo dňa 23.02.2011 (ďalej len „územné rozhodnutie“). 2. Mesto Trnava stavebným povolením č. E.-XXXX/XXXX/XX zo dňa 14.02.2012 (ďalej len „stavebné povolenie“) povolilo stavebníkovi – žalobcovi realizáciu vyššie uvedenej stavby. Rozhodnutím č. OSaŽP/35217-24723/2020/Ivá zo dňa 22.06.2020 Mesto Trnava povolilo žalobcovi zmenu stavby pred jej dokončením v rozsahu tam uvedených stavebných objektov (ďalej len „povolenie na zmenu stavby pred dokončením“). 3. Dohodou o prevode práv a povinností z územného rozhodnutia a stavebných povolení uzatvorenou medzi žalobcom ako prevodcom a spoločnosťou RAS Immobilien SK s. r. o., so sídlom F. XX, XXX XX G., IČO: 46 595 473 (ďalej len „RAS Immobilien SK, s. r. o.) ako nadobúdateľom zo dňa 04.02.2021 došlo k prevodu práv a povinností týkajúcich sa územného rozhodnutia o umiestnení stavby, stavebného povolenia a povolenia o zmene stavby pred dokončením, a to v rozsahu vyplývajúcom z čl. 1 tejto dohody. Žalobca oznámil prevod práv a povinností príslušnému stavebnému úradu Mestu Trnava listom zo dňa 09.03.2021. 4. Mesto Trnava ako príslušný správca miestneho poplatku za rozvoj (ďalej len „správca poplatku“) rozhodnutím č. 1650000688/2021 zo dňa 16.04.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil
žalobcovi v nadväznosti na rozhodnutie o zmene stavby miestny poplatok za rozvoj vo výške XXX.XXX,eur. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 535504/2021 zo dňa 18.11.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Správna žaloba 5. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 24.01.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobca namietal nesprávne určenie osoby poplatníka a zároveň vyrubenie miestneho poplatku za rozvoj za takú stavbu, ktorá nie je predmetom poplatkovej povinnosti. Žalobca mal za to, že v súvislosti s uzavretou dohodou o prevode práv a povinností sa spoločnosť RAS Immobilien SK s.r.o. stala právnym nástupcom žalobcu, na ktorú prešli práva a povinnosti ako na novú spoločnosť, žalobcovi zanikla poplatková povinnosť a táto vznikla spoločnosti RAS Immobielien SK s.r.o. 6. Žalobca zároveň poukázal na územné rozhodnutie, v ktorom boli žalobcovi v bode 4. určené konkrétne povinnosti pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu, a to v nasledovnom znení: „Vybudované investície – prepojovaciu miestnu zbernú komunikáciu, chodníky, VO, verejnú zeleň, vrátane zastavaných pozemkov, je stavebník resp. vlastník pozemkov povinný previesť do majetku mesta. Pred vydaním stavebného povolenia musí stavebník uzavrieť zmluvu o odovzdaní miestnej komunikácie do vlastníctva a správy Mesta Trnava, pretože podľa § 3d ods. 3) cestného zákona sú miestne komunikácie vo vlastníctve obcí a podľa ods. 5 písm. d), vykonáva obec aj ich správu. Na umiestnenie inžinierskych sietí na pozemku vo vlastníctve mesta, stavebník na základe uznesenia mestského zastupiteľstva uzatvorí zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena.“ 7. Podľa názoru žalobcu uložená povinnosť spĺňala účel vymedzený v § 11 ods. 2 zák. č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o miestnom poplatku za rozvoj“), pretože bol povinný vybudovať prepojovaciu miestnu zbernú komunikáciu, chodník, verejné osvetlenie a následne ho previesť do majetku Mesta Trnava. Za týmto účelom uzavrel žalobca ako budúci predávajúci a Mesto Trnava ako budúci kupujúci Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa 25.01.2011. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.03.2022 k spornému výkladu § 5 zákona o miestnom poplatku za rozvoj poukázal na dôvodovú správu a zotrval na tvrdení, že právne nástupníctvo z titulu prevodu práv a povinností nemá za následok zmenu v osobe poplatníka. 9. Žalovaný taktiež zotrval na tvrdení, že stavba má byť predmetom poplatku za rozvoj a skonštatoval, že vybudovanie miestnej komunikácie, chodníka a verejného osvetlenia na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu (neskôr prevedené do vlastníctva Mesta Trnava) boli vyvolané (podmienené) investície, neboli uložené ako povinnosť obstarať hmotný majetok alebo poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2 zákona o miestnom poplatku za rozvoj, a preto sa na uvedený prípad ustanovenie § 14 ods. 2 zákona o miestnom poplatku za rozvoj nevzťahuje. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 10. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V § 3 písm. b) zákona o správnych súdov je ďalej uvedené, že „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: TT-14S/6/2022. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024
účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš. 11. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie vrátane postupu žalovaného v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov a na pojednávaní konanom dňa 05.11.2025 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná keďže napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie je zaťažené vadou nesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. 12. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 13. Podľa § 4 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj, poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom doručenia oznámenia stavebného úradu k ohlásenej stavbe. 14. Podľa § 5 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj, poplatníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je ako stavebník uvedená v stavebnom povolení, právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo ktorej bolo doručené oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe. Postúpenie práv a povinností stavebníka a prevod vlastníckeho práva k stavbe a k projektovej dokumentácii nemá vplyv na zmenu osoby poplatníka; to neplatí, ak poplatník má právneho nástupcu. 15. Podľa § 11 ods. 2 zákona o miestnom poplatku, výnos z poplatku za rozvoj sa použije na úhradu kapitálových výdavkov súvisiacich so stavebnými nákladmi na stavbu, vrátane nákladov na vysporiadanie pozemku na tento účel a) zariadenie starostlivosti o deti, b) slúžiacu na poskytovanie sociálnych, športových a kultúrnych služieb, c) sociálneho bývania, d) školského zariadenia a zariadenia slúžiaceho na praktické vyučovanie, e) zdravotníckeho zariadenia, f) verejného prístupného parku, úpravu verejnej zelene, g) miestnej komunikácie, parkovacích plôch, verejného osvetlenia a technickej infraštruktúry, h) opatrenia na zadržanie vody v území na zmierňovanie zmeny klímy, adaptácie na jej nepriaznivé dôsledky. 16. Podľa § 14 ods. 2 zákona o miestnom poplatku za rozvoj, predmetom poplatku za rozvoj nie je stavba, na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby právoplatné pred 31. decembrom 2016, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2 alebo v súvislosti so stavbou bol pred 31. decembrom 2016 uzatvorený iný právny úkon, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2. 17. Žalobca vo svojej žalobe zhrnul žalobné námietky do dvoch podstatných okruhov, a to nesprávne určenie osoby poplatníka zo strany žalovaného a nesprávne určený predmet poplatkovej povinnosti. 18. Správny súd námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávne určenej osoby poplatníka vyhodnotil ako nedôvodnú. Z § 5 ods. 1 druhá veta zákona o miestnom poplatku vyplýva, že samotné postúpenie práv a povinností a prevod vlastníckeho práva k stavbe a k projektovej dokumentácii nemá na zmenu osoby poplatníka vplyv. Uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 379/2019 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z. z., ktorým bol novelizovaný § 5 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj. V dôvodovej správe je uvedené, že v súvislosti s definíciou poplatníka sa explicitne uvádza, že osoba poplatníka sa nezmení ani v situácii, ak dôjde k zmene stavebníka (napr. predajom rozostavanej
stavby, postúpením práv k povolenej stavbe, vydražením stavby a pod.) s výnimkou situácie, že pôvodný poplatník má právneho nástupcu (napr. prebratím spoločnosti inou spoločnosťou alebo ich zlúčením). To znamená, že aj napriek zmene stavebníka je poplatok za rozvoj stále povinný uhradiť pôvodný stavebník (ktorému bolo vydané stavebné povolenie a pod.). Z uvedeného vyplýva, že uzavretím samotnej zmluvy o prevode a práv a povinností sa spoločnosť RAS Immobilien SK s.r.o. nestala univerzálnym právnym nástupcom, ale došlo iba k postúpeniu práv a povinností stavebníka, ktoré nemalo vplyv na zmenu osoby poplatníka. 19. Správnu súd však vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa určenia stavby ako predmetu poplatkovej povinnosti. Podľa § 14 ods. 2 zákona o miestnom poplatku za rozvoj predmetom poplatku nie je stavba, na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby právoplatné pred 31.12.2016, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2 alebo v súvislosti so stavbou bol pred 31.12.2016 uzatvorený iný právny úkon, v ktorom obec uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo poskytovať finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2. Územné rozhodnutie o umiestnení stavby bolo v prejednávanej veci vydané dňa 23.02.2011, to znamená pred 31.12.2016, a toto územné rozhodnutie obsahovalo uloženie povinnosti obstarať hmotný majetok, konkrétne v bode 4. územného rozhodnutia bolo ako podmienka pre umiestnenie stavby určené vybudovanie investície – prepojovacej miestnej zbernej komunikácie, chodníky, verejné osvetlenie, verejná zeleň v rátane zastavaných pozemkov, ktoré bol stavebník, resp. vlastník pozemkov povinný previesť do majetku mesta. Zo zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy vyplývalo, že sa zmluvné strany dohodli na prevedení prepojovacej komunikácie, verejného osvetlenia a sadových úprav za symbolickú sumu v celkovej výške 9,- eur. Správny súd tak konštatuje, že bola splnená podmienka ustanovená v § 14 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 2 zákona o miestnom poplatku za rozvoj a napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol vyrubený poplatok za rozvoj boli vydané v rozpore so zákonom o miestnom poplatku za rozvoj. 20. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/52/2023 zo dňa 30.10.2024, na ktorého závery v plnom rozsahu taktiež poukazuje. Uvedeným rozsudkom bola zamietnutá kasačná sťažnosť žalovaného voči rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/5/2022 zo dňa 04.05.2023 v konaní týkajúcom sa veci s rovnakým skutkovým a právnym stavom a rovnakých účastníkov konania. 21. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný po vrátení veci určí ďalší primeraný procesný postup s ohľadom na vyslovený právny názor správneho súdu. 22. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1, keď úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému. 23. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. a) a § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).