Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 17Sas/43/2024 2021200297 24. 09. 2025 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2025:2021200297.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXXX XXXX, bytom C. A. XXX, XXX XX C. A., právne zastúpená: JUDr. Ing. Daniela Trajteľová, advokátka, so sídlom Komenského 10/C, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 311 128, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: D./E./ B. zo dňa 16. septembra 2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, č. D./E./ B. zo dňa 16. septembra 2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II.
Žalobkyni súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Hlohovec, úsek sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím číslo F./XXXX/ XXXXX-XX zo dňa 16.júla 2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol podľa § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“) a podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 601/2003 Z.z.“) tak, že odňal s účinnosťou od 1. apríla 2021 peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej aj „ŤZP“), ktorou je B. G., narodený XX. XXXXXXXX XXXX (ďalej aj „maloletý“), ktorý poberala žalobkyňa a jeho výplatu od 1. apríla 2021 zastavil. 2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe doloženého dokladu - potvrdenia o návšteve zariadenia E. H. I., H. J. H. F. C. E. E. F., K. XX, XXX XX L. zo dňa 29. apríla 2021 zistil, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím - maloletý B. G. strávil v zariadení za mesiac apríl 2021 7 dní/5nocí - 7. apríla 2021, 8. apríla 2021, 9. apríla 2021, 26. apríla 2021, 27. apríla 2021, 28. apríla 2021 a 29. apríla 2021. Z predloženého potvrdenia o návšteve uvedeného zariadenia prvostupňovému správnemu orgánu vyplynulo, že žalobkyňa počas 7 dní a 5 nocí neposkytovala opatrovanie, čím nie je splnený rozsah opatrovania a zároveň nezabezpečuje opatrovanie synovi osobne a každodenne, čím nie je splnený účel opatrovania, ani podmienka osobného opatrovania. Z týchto dôvodov bol poskytovaný peňažný príspevok odňatý a jeho výplata zastavená. Poukázal, že fyzická osoba, ktorá poskytuje opatrovanie fyzickej osobe s ŤZP nie je automatickým poberateľom peňažného príspevku, ale až po splnení všetkých taxatívne zákonom stanovených
podmienok. Prvostupňový správny orgán bol toho názoru, že žalobkyňa nezabezpečovala opatrovanie v zmysle taxatívne stanovených podmienok, to znamená, že ho neposkytovala osobne počas dní a nocí, ktoré maloletý trávil v spomínanom zariadení, a teda nie je splnený účel opatrovania, ktorým je pomoc fyzickej osobe s ŤZP pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít. Návštevou zariadenia nie je splnený rozsah odkázanosti, ktorý určil posudkový lekár stupňom VI, čo zodpovedá priemernému rozsahu odkázanosti viac ako 12 hodín denne, z čoho vyplynulo, že maloletý je odkázaný na opatrovanie počas celého dňa. Podľa posudkového lekára maloletý G. B. nie je schopný sa o seba postarať, vyžaduje pomoc a nepretržitý dohľad pri takmer všetkých činnostiach. Peňažné príspevky na kompenzáciu sú podľa charakteru nároku fakultatívnymi dávkami, to znamená, že na ich priznanie a poskytovanie neexistuje právny nárok, len za splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok možno fyzickej osobe alebo fyzickej osobe s ŤZP peňažný príspevok na kompenzáciu poskytovať. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, na základe ktorého žalovaný rozhodnutím č. D./E./B. zo dňa 16. septembra 2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil tak, žalobkyni odňal s účinnosťou od 1. marca 2021 peňažný príspevok na opatrovanie maloletého G., poskytovaný na základe právoplatného rozhodnutia č. F./ XXXX/XXXXX-X zo dňa 9. apríla 2021 vo výške 476,74 eur mesačne a jeho výplatu zastavil s účinnosťou od 1. marca 2021. 4. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že peňažný príspevok na opatrovanie je možné priznať a poskytovať len pri splnení taxatívne stanovených podmienok. Ustanovenie § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. jednoznačne definuje podmienku poskytnutia peňažného príspevku na opatrovanie, a tou je, že fyzická osoba sa osobne stará o fyzickú osobu s ŤZP, ktorá zároveň spĺňa podmienku veku a odkázanosti na opatrovanie navrhnuté v komplexnom posudku. Ustanovenie § 40 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. pojednáva o skutočnosti, že rozsah opatrovania, ktorý je stanovený podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. (stupeň odkázanosti V. alebo VI.) sa považuje za splnený len za predpokladu, že fyzickej osobe s ŤZP, ktorej sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby, navštevuje školské zariadenie alebo školu, sa vráti z uvedeného zariadenia a naďalej v ten deň je poskytované opatrovanie. Z uvedeného (§ 40 ods. 1 a § 40 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.) analogicky vyplýva, že zákonodarca predmetným ustanovením sledoval tak splnenie určeného potrebného rozsahu opatrovania po poskytnutí uvedených foriem, a následného v ten deň naďalej poskytovaného opatrovania, teda osobného a denného poskytovaného opatrovania v danom mesiaci, nakoľko peňažný príspevok je mesačným príspevkom. Z uvedeného je zrejmé, že poskytnutím internátnej formy ubytovania nemôže byť splnená podmienka stanoveného rozsahu opatrovania (rozsah opatrovania stanovený v komplexnom posudku je VI. stupeň, čo zodpovedá priemernému rozsahu odkázanosti viac ako 12 hodín denne, z čoho vyplýva, že opatrovaný je odkázaný na opatrovanie počas celého dňa) a zároveň ani podmienka osobného, riadneho a denného poskytovania opatrovania maloletého. Potrebné úkony mu matka zabezpečovala osobne, riadne a denne avšak len do času, kým maloletý nebol opätovne v internátnej materskej škole s nástupom podľa predloženého potvrdenia riaditeľky školy zo dňa 30. marca 2021 od 9. marca 2021 do 11. marca 2021, kde mal zabezpečenú 24hodinovú starostlivosť školy. Za mesiac apríl 2021 od 7. apríla 2021 do 9. apríla 2021 a od 26. apríla 2021 do 29. apríla 2021. Za mesiac máj 2021 od 3. mája 2021 do 6. mája 2021, od 10. mája 2021 do 14. mája 2021, od 18. mája 2021 do 20. mája 2021 a od 24. mája 2021 do 27. mája 2021. Nakoľko maloletý navštevoval školu s internátnym pobytom, čím sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na peňažný príspevok na opatrovanie, bola naplnená skutková podstata § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. a preto prvostupňový správny orgán žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie odňal a jeho výplatu zastavil, nakoľko nebol splnený účel (účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít) a rozsah opatrovania (stanovený najvyšší stupeň odkázanosti VI, čo zodpovedá priemernému rozsahu odkázanosti viac ako 12 hodín denne), taxatívne stanoveného v § 39 ods. 2, ako i § 40 ods. 2 citovaného zákona o peňažných príspevkoch, a zároveň v zmysle § 40 ods. 1 fyzická osoba, osobne nevykonáva opatrovanie fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, teda maloletého. Dôvodom na zmenu výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia bola skutočnosť, že prvostupňový správny orgán nesprávne odňal žalobkyni od 1. apríla 2021 peňažný príspevok na opatrovanie a jeho výplatu zastavil od 1. apríla 2021. Avšak nakoľko maloletý navštevoval školu s internátnym pobytom už v marci 2021, peňažný príspevok na opatrovanie mal byť správne odňatý od 1. marca 2021 a jeho výplata zastavená od 1. marca 2021, nakoľko neboli splnené
zákonné podmienky pre poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie. Zákon č. 447/2008 Z. z. ako hmotnoprávny predpis taxatívne stanovuje za akých podmienok je možné peňažné príspevky na kompenzáciu priznať, poskytovať, odňať a jeho výplatu zastaviť, zastaviť výplatu, povinnosť vrátiť a pod. Podmienky predmetného zákona sú nastavené prevažne v prospech občana, teda fyzickej osoby a fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím; tak ako napríklad pri vzniku nároku na peňažný príspevok podľa § 43 ods. 2, 3 zákona č. 447/2008 Z. z. pri priznaní peňažného príspevku na opatrovanie pri splnení ostatných zákonných podmienok, peňažný príspevok na opatrovanie je priznaný a vypláca sa od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom sa začalo konanie a to aj vtedy, keď podmienky nároku boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca. V zmysle § 40 ods. 17 peňažný príspevok na opatrovanie je možné poskytnúť za celý kalendárny mesiac, a za kalendárny mesiac, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci v ktorom fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zomrela. V zmysle § 45 ods. 3 druhej vety, sa taktiež postupuje v prospech účastníka konania. Pri peňažnom príspevku na opatrovanie v zmysle ustanovenia § 40 je možné alikvotne teda pomerne vyplácať peňažný príspevok na opatrovanie len podľa ods. 16, teda len ak fyzická osoba bola v zdravotníckom zariadení alebo nevykonávala osobne opatrovanie z iných vážnych dôvodov dlhšie ako 30 dní. 5. Žalovaný ďalej k námietkam žalobkyne uviedol, že žalobkyňa ako poberateľka príspevku mala oznamovaciu povinnosť pri zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na peňažný príspevok v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z. a správny orgán mal povinnosť uvedenú zmenu skutočností skúmať, i keby to malo byť na základe jediného preukázateľného dôkazu-dokladu. Žalovaný tiež poukázal, že z predložených dokladov riaditeľky predmetnej internátnej školy bolo zrejmé, že v čase od 1. júla 2021 do 31. augusta 2021 bude školský internát uzatvorený, na čo žalobkyňa reagovala žiadosťou o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie zo dňa 30. júla 2021, preto považoval námietky, že správny orgán sa nevysporiadal so skutočnosťou, že v čase prázdnin bude zariadenie uzatvorené za irelevantné. K námietke retroaktivity žalovaný poznamenal, že postupoval podľa taxatívne stanovených podmienok hmotnoprávneho predpisu (zákona č. 447/2008 Z.z.), a preto nie je možné hovoriť o retroaktivite. II. Správna žaloba a jej dôvody 6. Včas podanou žalobou, doručenou krajskému súdu dňa 24. novembra 2021, sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia. Považovala rozhodnutie za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 7. Žalobkyňa namietala, že správne orgány oboch stupňov nesprávne aplikovali právne normy upravujúce poskytovanie príspevku na opatrovanie, najmä § 14 ods. 4 a § 40 a iných zákona č. 447/2008 Z. z. Poukázala, že žalovaný v rozhodnutí považuje rozsah opatrovania ustanovený v § 14 ods. 4 zákona za splnený aj vtedy, ak sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie poskytuje ambulantná forma sociálnej služby alebo navštevuje školské zariadenia alebo školu a fyzická osoba opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím po jej návrate z ambulantnej formy sociálnych služieb, zo školského zariadenia alebo zo školy. Následne však žalovaný predmetné ustanovenie interpretuje tak, že ustanovenie § 40 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. pojednáva o skutočnosti, že rozsah opatrovania, ktorý je stanovený podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. sa splní len za predpokladu, že fyzickej osobe s ŤZP sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby, navštevuje školské zariadenie alebo školu a vráti sa z uvedeného zariadenia a naďalej v ten deň je jej poskytnuté opatrovanie. Žalobkyňa bola toho názoru, že žalovaný uvedené právne normy nesprávne aplikuje, pretože zo znenia § 40 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. nevyplýva, že by sa v ňom odkazovalo na konkrétne časové obdobie ako to uvádza žalovaný: „...sa vráti z uvedeného zariadenia a naďalej v ten deň je poskytované opatrovanie.“ Citované doplnenie za textom právnej normy je len subjektívny názor žalovaného, z citovaného znenia právnej normy nevyplýva. Podľa žalobkyne ustanovenie § 40 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., ako aj § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. nijakým spôsobom neobmedzujú ani nelimitujú typy škôl a školských zariadení, nevyplývajú z nich žiadne ďalšie podmienky, či limitujúce faktory, pokiaľ ide o typ školy alebo školského zariadenia, frekvenciu návštev. E. H. I., ktorú maloletý v mesiaci apríl navštívil „počas 7 dní/5 nocí“ a v mesiaci marec „od 09. marca 2021 do 11. marca 2021“ spĺňa charakteristiku školy, resp. školského zariadenia s poukazom na § 27 ods. 2, § 112 ods. 1 a § 113 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“). Pokiaľ teda správne orgány
vo svojich rozhodnutiach polemizujú o tom, aká starostlivosť je a nie je maloletému poskytovaná v čase, v ktorom navštevuje školu alebo školské zariadenie, takéto domnienky sú irelevantné, nakoľko zákon jednoznačne uvádza, že návšteva školy alebo školského zariadenia spĺňa a napĺňa kritérium rozsahu opatrovania na účely poskytovania príspevku. K frekvencii vyplácania príspevkov žalobkyňa uviedla, že skutočnosť, že príspevok na opatrovanie sa vypláca mesačne, neznamená, že príspevok sa má a môže chápať ako paušálna fixná platba viazaná na obdobie kalendárneho mesiaca spôsobom všetko alebo nič, ako to evidentne uplatňuje úrad aj žalovaný. Aj zákon č. 447/2008 Z. z. v § 40 ods. 14 jednoznačne hovorí o „dňoch, počas ktorých sa vykonáva opatrovanie“. 8. Žalobkyňa ďalej namietala, že správne orgány sa nevysporiadali s tým, aké nároky jej patria za tie dni, kedy nebol žiadny spor o tom, že poskytuje opateru synovi osobne a zároveň sa dopustili nesprávneho právneho posúdenia pri interpretácii právnej normy obsiahnutej v§ 40 ods. 7 a iných zákona, ktoré v súvislosti s príspevkom na opatrovanie spomínajú pojem mesačne, nakoľko toto sa, podľa názoru žalobkyne, má chápať ako určenie frekvencie výplaty a nie ako paušalizácia výšky v zmysle „poskytne sa všetko alebo nič“, tak ako to nesprávne určil úrad - prvostupňový správny orgán, aj žalovaný. 9. S poukazom na § 40 ods. 20 zákona č. 447/2008 Z. z. bola toho názoru, že navštevovanie školy a školského zariadenia (pritom len v rozsahu niekoľkých dní v mesiaci, - konkrétne v marci 2021 žalovaný v rozhodnutí poukazuje len na obdobie 9. marca 2021-11. marca 2021) nenapĺňa žiaden zo zákonných dôvodov, pre ktorý by príspevok na opatrovanie v zmysle zákona nebolo možné poskytnúť, nejde o pobytovú sociálnu službu. Naopak, návšteva školy a školského zariadenia nebráni poskytnutiu príspevku. 10. Žalobkyňa ďalej zdôraznila, že školský internát, do ktorého bol maloletý prijatý na 3 noci v týždni je v zmysle zákona školským zariadením, pričom žalobkyňa maloletého opatruje po jeho návrate z materskej školy, resp. zo školského zariadenia a teda v zmysle § 40 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. sa rozsah opatrovania považuje za splnený. Ďalej žalobkyňa poukázala, že čas, po ktorý je maloletý na internáte, a teda v školskom zariadení, nie je v žiadnom prípade možné považovať za týždennú pobytovú sociálnu služby či iný prípad, kedy by mohlo dôjsť k odňatiu nároku na poberanie príspevku na opatrovanie, pretože ide o špeciálnu základnú školu pre deti so zdravotným znevýhodnením, kde je spádová škola veľká, takýto typ základnej školy nie je bežný a nemožno ju porovnávať s bežnou spádovou školou, do ktorej je možné dennodenné dochádzanie. 11. Vyjadrila tiež nesúhlas s tvrdením, že by „nebol splnený účel opatrovania“, ktorý je vymedzený v § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. Navštevovanie školy a školského zariadenia je plne súladné s týmto účelom, čo reflektuje aj zákonodarca zvýraznením toho, že návšteva takýchto inštitúcií sa nevyníma z rozsahu osobného poskytovania starostlivosti (§ 14 ods. 4 zákona jednoznačne stanovuje, že osobný rozsah starostlivosti je zachovaný aj pri návšteve školy a školského zariadenia). Podotkla, že osobná starostlivosť na účely opatrovania nemôže byť chápaná ako 24 hodinový fyzický kontakt opatrovaného a opatrovateľa, čo potvrdzuje aj obsah dôvodovej správy k zákonu 391/2011 Z. z. (novelizácia zákona 447/2008 Z. z.), keď návrh zákona vychádzal z predpokladu, že opatrovateľ sa o fyzickú osobu odkázanú na opatrovanie stará, aj keď s ňou nie je v 24 hodinovom osobnom kontakte. 12. Vytkla ďalej žalovanému, že interpretuje účel a zmysel zákona, ako aj obsah právnych noriem v ňom obsiahnutých, nesprávne, čo má potvrdzovať aj jeho tvrdenie vo vzťahu k možnosti krátenia príspevku na opatrovanie resp. posudzovanie nároku na príspevok podľa dní, čo ako správny postup tvrdila žalobkyňa. Nesúhlasila s názorom žalovaného, podľa ktorého pri peňažnom príspevku na opatrovanie v zmysle § 40 je možné alikvotne, teda pomerne, vyplácať peňažný príspevok na opatrovanie len podľa ods. 16, teda len ak fyzická osoba bola v zdravotníckom zariadení alebo nevykonávala osobné opatrovanie z iných vážnych dôvodov dlhšie ako 30 dní. Poukázala, že v ustanovení § 40 ods. 16 sa jednoznačne hovorí o dňoch poskytovania opatrovania a nie o kalendárnom mesiaci opatrovania. Okrem toho namietala, že pokiaľ aj sám žalovaný v rozhodnutí poukazoval práve na ust. § 40 ods. 16 zákona, nijakým spôsobom nevenoval pozornosť faktu, že zákon okrem hospitalizácie opatrujúcej osoby uvádza aj iné vážne dôvody, pre ktoré opatrujúci nevykonával opatrovanie osobne. Správne orgány oboch stupňov v rámci konania len skonštatovali, že žalobkyňa neposkytovala svojmu maloletému synovi opatrovanie osobne, avšak žiadnym spôsobom neskúmali a nehodnotili, či v danom prípade nešlo o iné vážne dôvody predpokladané zákonom. Správne orgány vôbec nezisťovali skutkový stav v tomto
smere, prečo bol maloletý umiestnený práve v konkrétnej E. H. I. M. L. a prečo do nej napríklad nemohol dochádzať denne. 13. Žalobkyňa ďalej poukázala aj na to, že v rámci odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu vytýkala aj jeho nepreskúmateľnosť a zmätočnosť, pričom bola toho názoru, že z rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, ako sa s touto námietkou vysporiadal. Uviedla, že si v priebehu konania overovala realizáciu oznamovacích povinností tak u riaditeľky školy, ako aj u príslušnej pracovníčky úradu a po potvrdení, že dochádzka je úradu riadne zasielaná riaditeľkou školy, mala za to, že tým bola splnená oznamovacia povinnosť, nakoľko dokladovanie uvedených skutočností ešte aj priamo žalobkyňou by bolo už iba duplicitné a teda neefektívne. 14. Žalobkyňa ďalej namietala nesprávne posúdenie veci zo strany správnych orgánov a poukázala aj na zákaz retroaktivity, pretože z rozhodnutí nie je identifikovateľná žiadna právna norma, ktorá by umožňovala vydať takéto retroaktívne rozhodnutia, a teda odňať peňažný príspevok spätne. Zotrvala na názore, že § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., ani iné z ustanovení, na ktoré vo výrokoch svojich rozhodnutí odkázali správne orgány, neupravujú postup pri rozhodovaní o príspevkoch so spätnou účinnosťou. Skutkový stav vo veci mal byť podľa žalobkyne posúdený z hľadiska aplikovateľnosti podľa § 45 ods. 9 a ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z., čo správne orgány neučinili. III. Vyjadrenia žalovaného a žalobkyne 15. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 15. februára 2022, pričom navrhol žalobu zamietnuť. Považoval rozhodnutie za riadne odôvodnené, boli vysvetlené všetky námietky odvolania, ako aj bola uvedená skutková i právna opora rozhodnutia. Zosumarizoval priebeh administratívneho konania predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia, odvolacie námietky, ako aj dôvody samotného napadnutého rozhodnutia žalovaného. Poukázal, že ustanovenie § 40 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. pojednáva o skutočnosti, že rozsah opatrovania, ktorý je stanovený podľa § 14 ods. 4 (stupeň odkázanosti V. alebo VI.) sa považuje za splnený len za predpokladu, že fyzickej osobe s ŤZP ktorej sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby, navštevuje školské zariadenie alebo školu, sa vráti z uvedeného zariadenia a naďalej v ten deň je poskytované opatrovanie. Z uvedeného (§ 40 ods. 1 a § 40 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.) analogicky vyplýva, že zákonodarca predmetným ustanovením sledoval tak splnenie určeného potrebného rozsahu opatrovania po poskytnutí uvedených foriem, a následného v ten deň naďalej poskytovaného opatrovania, teda osobného a denného poskytovaného opatrovania v danom mesiaci, nakoľko peňažný príspevok je mesačným príspevkom. Bol preto toho názoru, že poskytnutím internátnej formy ubytovania nemôže byť splnená podmienka stanoveného rozsahu opatrovania (rozsah opatrovania stanovený v komplexnom posudku je VI. stupeň, čo zodpovedá priemernému rozsahu odkázanosti viac ako 12 hodín denne, z čoho vyplýva, že opatrovaný je odkázaný na opatrovanie počas celého dňa) a zároveň ani podmienka osobného, riadneho a denného poskytovania opatrovania maloletého. Uvedené úkony mu matka zabezpečovala osobne, riadne a denne avšak len do času, kým maloletý nebol opätovne v škole. Nakoľko maloletý navštevoval školu s internátnym pobytom, čím sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na peňažný príspevok na opatrovanie, bola naplnená skutková podstata ustanovenia § 45 ods. 3 zákona č. 447/20008 Z. z. a preto prvostupňový správny orgán žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie odňal a jeho výplatu zastavil, nakoľko nebol splnený účel a rozsah opatrovania, a zároveň v zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba osobne nevykonáva opatrovanie fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, teda maloletého. 16. Vo vzťahu k dôvodom na zmenu výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán nesprávne odňal žalobkyni od 1. apríla 2021 peňažný príspevok na opatrovanie a jeho výplatu zastavil od 1. apríla 2021, lebo maloletý navštevoval školu s internátnym pobytom už v marci 2021. Peňažný príspevok na opatrovanie mal byť preto podľa žalovaného správne odňatý od 1. marca 2021 a jeho výplata zastavená od 1. marca 2021, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie. Zákon o peňažných príspevkoch ako hmotnoprávny predpis taxatívne stanovuje za akých podmienok je možné peňažné príspevky na kompenzáciu priznať, poskytovať, odňať a jeho výplatu zastaviť, zastaviť výplatu, povinnosť vrátiť a pod. Žalovaný ako odvolací orgán preto vydal rozhodnutie, ktorým zmenil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobkyni odňal s účinnosťou od 1. marca 2021 peňažný príspevok na opatrovanie maloletého, poskytovaný vo výške 476,74 Eur mesačne a jeho výplatu zastavil od 1. marca 2021,
nakoľko neboli splnené taxatívne stanovené podmienky rozhodujúce pre trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu a na jeho výplatu ani za mesiac marec 2021. 17. Žalovaný tiež poukázal, že v rámci odvolacieho konania, ktoré je zákonným právom občana, sa preskúmava zákonnosť postupu prvostupňového orgánu ako aj zákonnosť a vecná správnosť rozhodnutia, vec sa pritom posudzuje nielen zo stránky právnej, ale i skutkovej. Preskúmanie zákonnosti postupu spočívalo v posúdení toho, či prvostupňový orgán postupoval v súlade so všetkými platnými procesnoprávnymi ustanoveniami, najmä však, či náležite zistil skutkový stav veci. Odvolací orgán taktiež preveril, či prvostupňový orgán na správne zistený skutkový stav správne použil platné hmotnoprávne predpisy. Sám odvolací orgán však nie je viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil orgán prvého stupňa, a berie do úvahy aj skutočnosti, ktoré mu neboli známe. V prípade odvolania, sa účastník konania vystavuje riziku, že môže byť rozhodnuté i v jeho neprospech. 18. K námietke retroaktivity uviedol, že zákon o peňažných príspevkoch taxatívne stanovuje podmienky pre vznik nároku i zánik nároku na peňažný príspevok na opatrovanie. Tak ako pri priznaní peňažného príspevku na opatrovanie, ktorý bol v predmetnej veci priznaný rozhodnutím číslo F./XXXX/XXXXXX zo dňa 9. apríla 2021 s účinnosťou od 1. januára 2021 vo výške 476,74 eur mesačne, na základe žiadosti podanej dňa 29. januára 2021, a to na základe taxatívne stanovených podmienok (§ 43 ods. 1, 2, 3 zákona č. 447/2008 Z.z.), tak i pri zániku nároku prvostupňový správny orgán postupoval v zmysle taxatívne stanovených podmienok, keď rozhodnutím číslo F./XXXX/XXXXX-XX zo dňa 16. júla 2021 odňal poskytovaný peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 476,74 Eur mesačne od 1. apríla 2021 a jeho výplatu zastavil od 1. apríla 2021 (§ 45 ods. 3), a preto nie je možné hovoriť o retroaktivite. 19. Žalobkyňa v replike zo dňa 5. júla 2022 poukázala, že ustanovenie § 40 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. pojednáva o tom, že rozsah opatrovania podľa § 14 ods. 4 zákona sa považuje za splnený o. i. aj vtedy, ak opatrovaná osoba navštevuje školu alebo školské zariadenie a opatrovateľ sa o ňu stará po návrate, pričom zákon nevymedzuje žiadne detaily, či obmedzenia, týkajúce sa toho, o aký typ školy, školského zariadenia by malo ísť, a ani nehovorí o tom, že by k návratu zo školy/školského zariadenia nevyhnutne muselo dochádzať každý deň. Žalovaný, ak mal v úmysle citovať, resp. parafrázovať ustanovenie § 40 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., toto prezentuje skreslene, doplnené o vlastné formulácie, ktoré však v predmetnom ustanovení zákon neuvádza, a podľa žalobkyne ani nevyplývajú z iného ustanovenia. Žalobkyňa opätovne dala do pozornosti, že v rozhodnutiach správnych orgánov nebola identifikovaná žiadna taká právna norma, ktorá by umožňovala úradu vydať retroaktívne rozhodnutie a žalovaný poukazuje iba § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., ktoré však takéto spätné rozhodovanie (účinky do minulosti) neupravuje. Taktiež namietala, že žalovaný a prvostupňový orgán založili rozhodnutie o odňatí príspevku na opatrovanie a zastavení jeho vyplácania výlučne na zisteniach týkajúcich sa dochádzky maloletého do školy a školského zariadenia - pričom tvrdili, že týmto „...sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na peňažný príspevok na opatrovanie“. Vyjadrila názor, že E. H. I., ktorú maloletý navštevoval (v mesiaci marec 2021 v období 9. marca - 11. marca, v období apríl 2021 v rozsahu 7dní/5nocí) spĺňa charakteristiku školy, resp. školského zariadenia v zmysle legislatívy. Ďalej zdôraznila, že ak napádané rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu, majú byť založené na dôvode, že sa „zmenili rozhodujúce skutočnosti trvania nároku na príspevok...“ v takom prípade by mohlo byť rozhodnutie vydané najskôr s účinnosťou, kedy takéto skutočnosti (ak boli dôvodné a relevantné) nastali. V tomto prípade sa to však nestalo - vo vzťahu k obdobiu marca 2021 bola zistená návšteva školy/ školského internátu až dňa 9. marca 2021 (konkrétne pritom do 11. marca 2021), avšak rozhodnutie bolo vydané s účinkami už od 1. marca 2021. V uvedenej súvislosti teda rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu trpia vnútornými zásadnými rozpormi a zároveň sú v rozpore s cieľom, účelom a zmyslom poskytovania príspevku na opatrovanie, keďže odňatie sa týkalo aj obdobia, kedy nebol splnený predpoklad zmeny okolností, na ktorej zmene správne orgány svoje rozhodnutia založili. Bola presvedčená, že ak zákon č. 477/2008 Z. z. v § 43 ods. 2, event. ods. 3 priznáva nárok na príspevok aj v prípade, ak sú podmienky splnené len za časť mesiaca (s výnimkami podľa § 40 ods. 14 a 16), tak potom analogické podmienky musia platiť aj pri odňatí, tzn. nemožno ho odňať, ak aspoň počas časti mesiaca sú podmienky splnené, inak by dochádzalo k popretiu pravidiel garantovaných podľa § 43 ods. 2, resp. ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. Zákon tiež pozná aj situáciu, kedy nie je poskytované osobné opatrovanie opatrovateľom aj z iných vážnych dôvodov. Žalobkyňa tiež bola toho názoru, že si informačnú povinnosť voči úradu riadne plnila, keďže zákon neprikazuje, že by nebolo možné informačnú povinnosť plniť aj prostredníctvo tretej osoby, najmä ak je na tom dohoda aj s predstaviteľom úradu.
20. K vyjadreniu žalobkyne sa duplikou vyjadril žalovaný dňa 9. augusta 2022, ktorý uviedol, že nakoľko žalobkyňa neuvádza vo svojom vyjadrení žiadne nové skutočnosti, zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa 15. februára 2022 a žiada žalobu zamietnuť. IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 25. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. 26. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu.10) 10)§ 49 ods. 10 a 12 a príloha č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. 27. Podľa § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z. z. odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov. 28. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít. 30. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie. 31. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., rozsah opatrovania ustanovený v § 14 ods. 4 sa považuje za splnený aj vtedy, ak sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie poskytuje ambulantná forma sociálnej služby1a) alebo navštevuje školské zariadenie alebo školu a fyzická osoba opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím po jej návrate z ambulantnej formy sociálnej služby,1a) zo školského zariadenia alebo zo školy.
32. Podľa § 40 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z. z., peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť iba za dni, počas ktorých fyzická osoba vykonávala opatrovanie, ak tento zákon neustanovuje inak. 33. Podľa § 40 ods. 16 zákona č. 447/2008 Z. z., výška peňažného príspevku na opatrovanie sa zníži pomernou časťou za dni, počas ktorých bola fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4 v zdravotníckom zariadení alebo nevykonávala osobne opatrovanie z iných vážnych dôvodov dlhšie ako 30 dní. Peňažný príspevok na opatrovanie podľa prvej vety sa poskytne, ak fyzická osoba zabezpečí opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím inou fyzickou osobou alebo sociálnou službou, počas dní, za ktoré sa fyzickej osobe poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie. 34. Podľa § 43 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. peňažný príspevok na kompenzáciu sa poskytuje za celý kalendárny mesiac, a to aj vtedy, keď podmienky nároku boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca ak § 40 ods. 14 a 16 neustanovujú inak. 35. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu. Ak sa zmenia rozhodujúce skutočnosti v priebehu kalendárneho mesiaca a za časť mesiaca patrí opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške, vyplatí sa opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške za celý kalendárny mesiac. V.
Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave
36. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 44Sa/26/2021 - 67 zo dňa 4. mája 2023 zrušil rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Bratislava č. N./E./B. zo dňa 16. septembra 2021 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 37. Krajský súd dospel k záveru, že došlo k vážnemu procesnému pochybeniu zo strany žalovaného, keďže žalovaný rozhodol o inom období odňatia peňažného príspevku matke, a teda došlo k vydaniu prekvapivého rozhodnutia na základe okolností, ku ktorým sa žalobkyňa nemohla v priebehu správneho konania vyjadriť, keďže žalovaný ako druhostupňový správny orgán vychádzal z iných skutkových okolností, z akých vychádzal prvostupňový správny orgán. V danom prípade podľa názoru správneho súdu došlo k porušeniu princípu právnej istoty, ako aj princípu tzv. legitímneho očakávania, teda princípu ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere. Dôvodil, že s princípom legitímneho očakávania úzko súvisí zákaz prekvapivého rozhodnutia, keď správne orgány sa nemôžu bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti vyjadriť sa k novým skutočnostiam účastníkovi konania odchýliť od rozhodovania tak, že prvostupňový správny orgán rozhoduje na základe iných skutkových okolností ako druhostupňový správny orgán. Krajský súd preto dospel k záveru, že ide o vážne procesné pochybenie, v ktorom sa zhoršilo postavenie účastníka oproti prvostupňovému konaniu, čo náš právny poriadok nepripúšťa. Vyslovil názor, že žalovaný mal postupovať tak, a procesne by tento postup bol v súlade s právnymi predpismi, keby v danej veci v prípade, že zistil iné skutočnosti, najmä vo vzťahu k dobe, za ktorú došlo k zastaveniu a odňatiu peňažného príspevku, zrušil prvostupňové rozhodnutie a prikázal mu vo veci opätovne konať a rozhodnúť s tým, že by vyslovil právny názoru v súvislosti s určením doby, od ktorej sa bude odvíjať zastavenie a odňatie peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Taktiež krajský súd bol toho názoru, že rozhodnutie správnych orgánov bolo nedostatočne odôvodnené vo vzťahu k vyriešeniu otázky, z akého právneho predpisu je zrejmé, že opatrovanie pre účely výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím si vyžaduje sústavnú starostlivosť bez možnosti, aby takáto osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, v prípade, že ide o maloletú osobu, navštevovala určitú dobu predškolské zariadenie, kde sa predpokladá určitá socializácia vo vzťahu k tejto osobe a zaradenie sa tejto osoby do kolektívu. Okrem toho krajský súd tiež správnym orgánom vytkol, že nedošlo v dostatočnej miere s vysporiadaním sa otázky zmeny pomerov súvisiacich s vážnymi dôvodmi, pre ktoré bol maloletý zaraďovaný do internátnej školy mimo obvod svojho bydliska. VI. Konanie na kasačnom súde a právne posúdenie veci kasačným súdom
38. Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 44Sa/26/2021-67 zo dňa 4. mája 2023 v konaní o kasačnej sťažnosti žalovanej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“, príp. „kasačný súd“) zrušil postupom podľa § 462 ods. 1 SSP rozsudkom sp. zn. 7Ssk/136/2023 zo dňa 23. októbra 2024 a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Kasačný súd vyhodnotil kasačnú námietku sťažovateľa ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP ako dôvodnú. 39. Po zhodnotení celého procesného postupu pred správnymi orgánmi najvyšší správny súd skonštatoval, že bol plne v súlade so zákonom a nedošlo k vydaniu prekvapivého rozhodnutia. Ani to, že žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že odňal žalobkyni príspevok od skoršieho dátumu, teda v podstate zhoršil jej právne postavenie, nie je vadou odvolacieho konania. Zásada zákazu zmeny k horšiemu (ktorú podrobne rozobral v bode 26. svojho rozsudku) sa uplatňuje len v trestnom práve a prípadne v správnom trestaní, čo nie je prípad žalobkyne. Uzavrel, že žalobkyňa vydaním zmeňujúceho odvolacieho rozhodnutia nebola na svojich procesných právach ukrátená. 40. Kasačný súd sa nestotožnil ani s názorom krajského súdu, že preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný uviedol právnu úpravu, ktorú na danú vec aplikoval a tiež právne posúdenie veci, podľa ktorého § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. stanovuje ako podmienku poskytnutia príspevku na opatrovanie osobnú starostlivosť o ťažko zdravotne postihnutú osobu. Táto osobná starostlivosť v rozsahu opatrovania podľa stupňa VI je podľa § 40 ods. 2 cit. zákona splnená vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím navštevuje školské zariadenie, vráti sa z neho a naďalej v ten deň je jej poskytované opatrovanie. Z toho žalovaný vyvodil záver, že poskytnutím internátnej formy ubytovania nemôže byť splnená podmienka stanoveného rozsahu opatrovania podľa stupňa VI. V prípade žalobkyne došlo podľa žalovaného k zmene skutočností podľa § 45 ods. 3 cit. zákona práve umiestnením maloletého do internátnej materskej školy v mesiaci marec 2021. Žalovaný sa vyjadril aj k možnosti pomerne vyplácať príspevok, čo podľa neho nie je možné vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky § 40 ods. 16 cit. zákona v znení účinnom v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia. Kasačný súd nevyhodnotil správnosť tohto právneho posúdenia, poukázal len na to, že odôvodnenie bolo postačujúce. 41. Najvyšší správny súd nariadil správnemu súdu vyhodnotiť meritórne žalobné námietky. VII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 42. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak bola vrátená kasačným súdom Správnemu súdu v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 17Sa. 43. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, oboznámil sa s obsahom rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/136/2023 zo dňa 23. októbra 2024, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobkyne ako aj poverená zástupkyňa žalovaného a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 44. Na pojednávaní procesné strany vo vzťahu k žalobným námietkam zhodne zotrvali na tvrdeniach prezentovaných vo svojich písomných podaniach adresovaných správnemu súdu. 45. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že žalobkyni odňal s účinnosťou od 1. marca 2021 peňažný príspevok na opatrovanie maloletého syna, poskytovaný na základe právoplatného rozhodnutia
číslo F./XXXX/XXXXX-X zo dňa 9. apríla 2021vo výške 476,74 Eur mesačne a jeho výplatu zastavil s účinnosťou od 1. marca 2021. 46. Správny súd konštatuje, že najvyšší správny súd v zrušujúcom rozsudku v prejednávanom prípade nevyjadril právny názor vo vzťahu k samotnému meritu veci, ale venoval sa procesnému aspektu postupu pred správnymi orgánmi (či došlo k vydaniu prekvapivého rozhodnutia žalovaným a porušeniu procesných práv žalobkyne) ako aj dostatočnosťou odôvodnenia žalovaného (jeho preskúmateľnosťou), čo boli dôvody, pre ktoré Krajský súd v Trnave pôvodne zrušil rozhodnutie žalovaného. Správnemu súdu bola teda vec vrátená a v novom konaní bolo potrebné vyhodnotiť meritórne žalobné námietky. 47. K námietkam žalobkyne ohľadom porušenia jej procesných práv (a to aj vo vzťahu k dvojinštančnosti správneho konania) a ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného správny súd viazaný kasačnou záväznosťou odkazuje na rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Ssk/136/2023 z 23. októbra 2024, s ktorým sa stotožňuje a odkazuje na jeho právne závery. Kasačný súd zdôraznil, že odvolanie podľa správneho poriadku je vybudované na apelačnom princípe a druhostupňový orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci. Odvolací orgán nie je v žiadnom smere viazaný závermi prvostupňového orgánu. Samostatne hodnotí vec zo skutkovej a právnej stránky. Dôsledkom tohto postupu je skutočnosť, že situácia účastníka konania môže byť rozhodnutím odvolacieho orgánu aj zhoršená, t. j. odvolací orgán môže rozhodnúť aj v neprospech odvolateľa. V správnom konaní neplatí zákaz reformatio in peius. Odvolací orgán je povinný zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, a to aj v neprospech odvolateľa (pokiaľ to výslovne nevylučuje osobitný zákon) alebo aj nad rámec jeho návrhov. To znamená, že jednak môže účastníkovi konania „dať viac“ než sám žiada, jednak môže jeho situáciu v porovnaní s rozhodnutím orgánu prvého stupňa zhoršiť. Táto jeho právomoc vyplýva z cieľa odvolacieho konania, ako i z úlohy odvolacieho orgánu v ňom (jeho rozhodovanie nie je viazané na závery orgánu prvého stupňa, má právomoc samostatne hodnotiť podklady pre rozhodnutie, posudzovať vec po právnej stránke a samostatne rozhodnúť i na základe nových zistených skutočností). (Košičiarová S.: Správny poriadok - Komentár s novelou účinnou od 01.01.2004, prvé vydanie, Šamorín, Heuréka, 2004, s. 247, 248). Taktiež kasačný súd okrem iného poukázal, že žalovaný ako odvolací orgán nevychádzal zo žiadnych nových dôkazov, ku ktorým by musel žalobkyni umožniť vyjadriť sa, neaplikoval iné (nové) zákonné ustanovenie ani ho nevyložil spôsobom, ktorý by sa podstatne odlišoval od výkladu vykonaného prvostupňovým orgánom, keďže oba správne orgány sa zhodli na potrebe odňať peňažný príspevok na opatrovanie. Tento procesný postup je plne v súlade so zákonom a nedošlo k vydaniu prekvapivého rozhodnutia. 48. Vo vzťahu k dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného kasačný súd sa jasne vyjadril, že sa nestotožnil s názorom krajského súdu, že by rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Zhrnul následne celý právny názor žalovaného (pozri bod 40 tohto rozsudku správneho súdu). 49. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti žalobkyne, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsku‚ z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, rozsudok zo dňa 19. apríla 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. „Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu, nie je možné považovať čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú skutkovo a právne objasniť právne názory vedúce konajúci správny orgán k prijatiu výrokovej časti rozhodnutia, tzn. že - ide teda o také vady skutkových zistení a na to nadväzujúcej aplikácie príslušnej právnej normy, ktoré sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné, a že existuje stav „absencie“, ktorý nutne vedie k nepochopeniu rozhodovacích dôvodov“ (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 8. marca 2011 sp. zn. 1Sžso/23/2010). Nepreskúmateľné je teda také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, prípadne v ňom absentujú dôvody, prečo v konkrétnej veci bolo rozhodnuté istým spôsobom. 50. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobkyne a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu nevyhnutnosti zmeny prvostupňového rozhodnutia
a potreby odňatia a zastavenia výplaty peňažného príspevku na opatrovanie maloletého syna žalobkyne s účinnosťou od 1. marca 2021. 51. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (napr. uznesenie Ústavného súdu SR IV.ÚS 63/2014, II.ÚS 218/02, III.ÚS 198/07), správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. 52. Preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia vyplýva aj zo samotnej žaloby, keďže žalobkyňa vedela priamo reagovať na dôvody rozhodnutia žalovaného a vznášať konkrétne námietky vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci žalovaným. 53. Správny súd následne pristúpil k meritórnemu prieskumu dôvodov napadnutého rozhodnutia žalovaného. Vychádzal pritom zo skutkového stavu vyplývajúceho z administratívneho spisu tak, ako ho aj zistil kasačný súd, a to nasledovne: - prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 9. apríla 2021 priznal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (maloletý) vo výške 476,74 eur mesačne s účinnosťou od 1. januára 2021; - z potvrdení riaditeľky E. H. I., K. XX, XXX XX L., ktoré sú obsahom administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že maloletý strávil v tejto škole v mesiaci marec 2 dni a 2 noci (potvrdenie zo dňa 30. marca 2021, doručené úradu dňa 31. marca 2021) a v mesiaci apríl 7 dní a 5 nocí (potvrdenie zo dňa 29. apríla 2021, doručené úradu dňa 30. apríla 2021); - v administratívnom spise prvostupňového správneho orgánu je založený úradný záznam zamestnankyne úradu, odboru sociálnych vecí a rodiny úradu, pracovisko Hlohovec zo dňa 30. apríla 2021, že bola vedúcou úseku ústne usmernená, že mala akceptovať a naďalej vyplatiť peňažný príspevok na opatrovanie, pokiaľ je maloletý v škole iba pár dní počas mesiaca – marec 2021 a za mesiac apríl, keď podľa potvrdenia zo školy je zrejmé, že bol v škole 7 dní a 5 nocí, má ho odňať a zastaviť; - dňa 18. mája 2021 bolo vydané v poradí prvé prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobkyni odňatý peňažný príspevok na opatrovanie maloletého a jeho výplata zastavená s účinnosťou od 1. apríla 2021; - v poradí prvé prvostupňové rozhodnutie bolo na základe odvolania žalobkyne žalovaným zrušené rozhodnutím zo dňa 23. júna 2021 z dôvodu, že odôvodnenie nespĺňalo zákonom ustanovené náležitosti ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, žalovaný uviedol, že z administratívneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán odňal a zastavil vyplácanie peňažného príspevku, keďže zistil prítomnosť maloletého v internátnej škole v mesiaci apríl, v odôvodnení sa k týmto zisteným skutočnostiam ďalej nevyjadril a neuviedol ani iné zistenia, ktoré by z administratívneho spisu vyplývali; - následne bolo vydané tu preskúmavané prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16. júla 2021, ktorým bol žalobkyni odňatý peňažný príspevok na opatrovanie maloletého a jeho výplata zastavená s účinnosťou od 1. apríla 2021, v odôvodnení poukázal len na zistenie vyplývajúce z potvrdenia riaditeľky školy zo dňa 29. apríla 2021 o tom, že maloletý v mesiaci apríl strávil v škole 7 dní a 5 nocí, iné zistenia, ktoré z administratívneho spisu vyplývali, neuviedol; - dňa 16. septembra 2021 žalovaný vydal v odvolacom konaní tu preskúmavané rozhodnutie, ktorým zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že peňažný príspevok na opatrovanie maloletého žalobkyni odňal a jeho výplatu zastavil od 1. marca 2021. 54. Príspevok na opatrovanie bol žalobkyni odňatý a jeho výplata bola zastavená z dôvodu, že nebol podľa správnych orgánov splnený účel (účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít) a rozsah opatrovania (stanovený najvyšší stupeň odkázanosti VI., čo zodpovedá priemernému rozsahu odkázanosti viac ako 12 hodín denne), podľa ustanovenia § 39 ods. 2, ako i § 40 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., a zároveň v zmysle § 40 ods. 1 žalobkyňa osobne nevykonávala opatrovanie fyzickej osobe (maloletému) s ťažkým zdravotným postihnutím. Dôvodom na zmenu prvostupňového rozhodnutia žalovaným bola skutočnosť, že prvostupňový orgán odňal žalobkyni od 1. apríla 2021 peňažný príspevok na opatrovanie a jeho výplatu zastavil od 1. apríla 2021. Avšak nakoľko maloletý navštevoval školu s internátnym pobytom už v marci 2021, peňažný príspevok na opatrovanie mal byť podľa žalovaného správne odňatý od 1.
marca 2021 a jeho výplata zastavená od 1. marca 2021, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie. 55. V prejednávanej veci bolo preto potrebné vyriešiť najmä dve základné sporné právne otázky, a to, či pobyt maloletého syna žalobkyne na internátnej škole v mesiaci marec 2021 resp. apríl 2021 v rozsahu 2 dni a 2 noci, resp. 7 dní a 5 nocí, mal vplyv na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na opatrovanie poskytovaný žalobkyni a ak áno, následne či bol tento správne odňatý a jeho výplata zastavená od 1. marca 2021. 56. Z § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. je zrejmé, že účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít. Následne z § 40 ods. 1 a ods. 2 vyplýva, že peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť tej fyzickej osobe uvedenej v odsekoch 3 a 4, ktorá opatruje osobne, a to v rozsahu opatrovania ustanovenom v § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. 57. Predmetný zákon upravuje tiež právnu fikciu, kedy sa tento rozsah opatrovania považuje za splnený, a to aj vtedy, ak fyzická osoba odkázaná na opatrovanie navštevuje školské zariadenie alebo školu a fyzická osoba opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím po jej návrate zo školského zariadenia alebo zo školy (§ 40 ods. 2). Žalovaný uvedené ustanovenie vyložil tak, že tento predpoklad sa považuje za splnený len za predpokladu, že fyzická osoba odkázaná na opatrovanie sa vráti z uvedeného zariadenia a naďalej v ten deň je poskytované opatrovanie fyzickou osobou. S týmto výkladom žalobkyňa nesúhlasila. Správny súd sa však stotožnil s právnym názorom žalovaného, lebo tento rozsah opatrovania podľa § 40 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. musí zároveň stále materiálne spĺňať kvalitu „osobného“ opatrovania v zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z., čo nemožno takým považovať starostlivosť (opatrovanie), ktorú vykonáva namiesto žalobkyne 24 hodín internátna škola, i keď by išlo iba o dve noci v mesiaci. Zákon č. 447/2008 Z.z. stanovuje v § 40 ods. 2 fikciu splnenia rozsahu opatrovania ustanoveného v § 14 ods. 4, avšak nie fikciu osobného opatrovania predpokladaného v § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., ktoré musí byť dané v každom prípade. Aby sa opatrovanie mohlo považovať za osobné, je potrebná každodenná starostlivosť, i keď nemusí byť 24-hodinová (ako to aj predpokladá samotný zákon č. 447/2008 Z.z.). Ak by sa prijal záver žalobkyne, že po návrate zo školy resp. školského zariadenia (internátu) po 2 dňoch a 2 nociach (resp. 7 dňoch a 5 nociach), vykonávala opatrovanie maloletého syna, teda rozsah opatrovania sa v jej prípade mal považovať v zmysle § 40 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. za splnený, potom by pod takýto výklad spadali aj také prípady, kedy by napríklad fyzická osoba ponechala v starostlivosti internátnej školy svoje dieťa (odkázané na opatrovanie) celý pracovný týždeň príp. aj dlhšie a len na víkendy by si dieťa odkázané na opatrovanie brávala domov. Tiež by sa totiž dotknutá osoba, ktorá vykonáva také opatrovanie, mohla formálne odvolávať na splnenie podmienok podľa § 40 ods.2 zákona č. 447/2008 Z. z. (rovnako by zabezpečovala opatrovanie po návrate takého dieťaťa zo školy resp. školského zariadenia). 58. Samotné opatrovanie však znamená úplnú pomoc pri bežných denných úkonoch osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré ich nevedia vzhľadom na svoje postihnutie zvládnuť, a to s prihliadnutím na základný účel opatrovania, t. j. zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s cieľom zotrvať v domácom prostredí (pozri bod 52 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR z 30. marca 2022, sp. zn. 7Ssk/82/2021). Je preto zrejmé, že keď sa maloletý syn žalobkyne nachádzal niektoré celé dni v mesiaci mimo domáceho prostredia, potom osobný, každodenný výkon opatrovania žalobkyňou nie je možné považovať v danom mesiaci za daný. 59. Správny súd preto dospel k záveru, že pobyt maloletého syna žalobkyne na internátnej škole v mesiaci marec 2021 resp. apríl 2021 v rozsahu 2 dni a 2 noci, resp. 7 dní a 5 nocí, mal vplyv na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na opatrovanie poskytovaný žalobkyni, pretože žalobkyňa neposkytovala osobné každodenné opatrovanie v domácom prostredí v príslušných mesiacoch. V danom prípade je irelevantné odkiaľ sa žalovaný o týchto skutočnostiach dozvedel, teda či bola splnená oznamovacia povinnosť žalobkyne, alebo žalovaný vlastnou činnosťou príp. oznámením tretej osoby. 60. V dôsledku tejto zmeny skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na peňažný príspevok na opatrovanie, preto nie je možné vyčítať správnym orgánom oboch stupňov, že pristúpili k odňatiu
predmetného peňažného príspevku a k zastaveniu jeho výplaty podľa § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. 61. Správny súd však dospel k záveru, že žalovaný nesprávne vec právne posúdil vo vzťahu k určeniu dňa, od ktorého mal byť predmetný príspevok odňatý a zastavená jeho výplata. 62. Z § 43 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva, že peňažný príspevok na kompenzáciu sa poskytuje za celý kalendárny mesiac, a to aj vtedy, keď podmienky nároku boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca ak § 40 ods. 14 a 16 neustanovujú inak. Ak teda došlo v danom prípade v marci 2021 k zmene skutočností, správne sa mal odňať príspevok za opatrovanie žalobkyni a jeho výplata zastaviť až s účinnosťou od 1. apríla 2021, lebo časť mesiaca marec 2021 boli podmienky nároku na peňažný príspevok na opatrovanie splnené. Peňažný príspevok mal byť následne poskytnutý za celý mesiac marec 2021, krátený len o dni, počas ktorých žalobkyňa opatrovanie nevykonávala (s prihliadnutím na § 40 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z. z.). 63. Vo vzťahu ku kráteniu príspevku na opatrovanie podľa § 40 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z.z. za mesiac marec, správny súd vychádzal aj z dôvodovej správy k § 39 a 40 zákona č. 447/2008 Z. z., z ktorej vyplýva, že sa ustanovuje aj spôsob určenia výšky peňažného príspevku v prípadoch, ak fyzické osoby vykonávajú opatrovanie len za časť mesiaca (napr. ak sa zmenia v priebehu mesiaca opatrovatelia), ďalej v prípade, ak je opatrovateľ hospitalizovaný alebo z iných vážnych dôvodov nevykonáva opatrovanie. 64. Tento spôsob určenia výšky peňažného príspevku na opatrovanie v zmysle dôvodovej správy je pretavený práve v ustanoveniach § 40 ods. 14 a ods. 16 zákona č. 447/2008 Z.z., pričom § 40 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z. z. je potrebné považovať za všeobecné ustanovenie (čo vyplýva aj z jeho znenia „ak tento zákon neustanovuje inak“) a § 40 ods. 16 zákona č. 447/2008 Z.z. za osobitné ustanovenie, upravujúce predpokladanú špecifickú situáciu. 65. Podľa názoru správneho súdu v prípade žalobkyne sa preto malo aplikovať všeobecné ustanovenie § 40 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z.z., v spojení s § 43 ods. 3 a § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. Ako už bolo spomenuté, podmienky nároku za mesiac marec boli splnené časť mesiaca, a preto bolo nevyhnutné peňažný príspevok poskytnúť za celý kalendárny mesiac v zmysle § 43 ods. 3, krátený podľa § 40 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z.z. 66. Na druhej strane však nebolo v prejednávanej veci dôvodné postupovať podľa § 40 ods. 16 zákona č. 447/2008 Z. z., lebo uvedené ustanovenie upravuje výšku peňažného príspevku na opatrovanie v prípade existencie predovšetkým objektívnych dôvodov, pre ktoré fyzická osoba opatrovanie nemohla vykonávať (a teda tieto skutočnosti nemali vplyv na trvanie nároku na príspevok na opatrovanie), konkrétne ide o skutočnosti, keď bola fyzická osoba (ktorá opatruje) v zdravotníckom zariadení, alebo nevykonávala osobne opatrovanie z iných vážnych dôvodov dlhšie ako 30 dní. Tieto vážne dôvody sú však vždy na strane osoby, ktorá opatruje, a nie na strane osoby odkázanej na opatrovanie (takým dôvodom preto nemôže byť umiestnenie a starostlivosť o maloletého právnickou osobou - internátnou školou). 67. Taktiež v prípade žalobkyne nebol dôvod k aplikácii § 45 ods. 9 a ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z., pretože tieto ustanovenia sú právnym základom pre „nápravu“ skôr vydaných rozhodnutí o priznaní, odňatí, zastavení výplaty peňažného príspevku alebo o uložení povinnosti vrátiť peňažný príspevok v prípade dodatočného zistenia skutočností rozhodujúcich pre poskytnutie a výšku peňažného príspevku. Pri dodatočnom rozhodovaní za spätné obdobie úrad vychádza zo skutkového stavu a právneho stavu, ktorý platil v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia (pozri aj FEDOROVÁ, Katarína. Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2023. s. 262). Uvedené však nie je prípad žalobkyne, nakoľko u nej sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku, a preto správne orgány oboch stupňov správne postupovali podľa § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. 68. Správnemu súdu tak nezostalo iné ako konštatovať, že vo veci žalobkyne boli síce správne orgány oprávnené v zmysle aplikovanej zákonnej úpravy rozhodnúť o odňatí a zastavení výplaty peňažného príspevku na opatrovanie, lebo došlo k zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku
na opakovaný peňažný príspevok žalobkyne, avšak žalovaný v danom prípade nesprávne určil dátum účinnosti jeho odňatia a zastavenia jeho výplaty. 69. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, pre nesprávne právne posúdenie veci, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere. 70. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 71. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd priznal úspešnej žalobkyni podľa § 167 ods.1 SSP, pričom o ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 citovaného zákona rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).