Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/163/2022 1022201006 29. 05. 2025 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201006.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcov: 1. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., 2. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., 3. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, E., 4. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, E., zast. Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 64A, Bratislava (pôvodne žalovaný: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, Bratislava), za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A. K. F., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, E., 2/ L. F. F., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, E., ďalší účastníci v 1. a 2. rade zastúpení advokátom: JUDr. František Kurnota, AK so sídlom Bernolákova 1A, Malacky, 3/ M. N., nar. XX.XX.XXXX, I. O. XX, E., 4/ P. I., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, E., 5/ A. E. L., nar. XX.XX.XXXX, X. XXXX XX, Leopoldov, 6/ A. Q. R., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, E., 7/ G. S., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, E., 8/ K. S., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, E., 9/ S. S., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, E., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2022/54492/KIZ zo dňa 23.05.2022, takto rozhodol: I. Správny súd zrušuje rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2022/54492/KIZ zo dňa 23.05.2022 a rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Rača č. j. 14131/1013/2021/SU-SLV zo dňa 27.09.2021 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Súd priznáva žalobcom voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania voči žalobcom nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Mestská časť Bratislava – Rača vydala dňa 27.09.2021 pre stavebníkov A. K. F. a L. F. F. územné rozhodnutie spojené so stavebným povolením č. j. 14131/1013/2021/SU-SLV (ďalej len “prvostupňové rozhodnutie”) podľa § 39 ods. 1 a 4 a § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom priadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) v spojení s § 4 a § 10 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len vyhl. č. 453/2000 Z.z.“) na stavbu: Stavebné úpravy rodinného domu – zmenu dokončenej stavby na rodinnom domu so s. č. XXXX na pozemku parc. reg. “C” XXXX/X na ulici D. XX, Bratislava, evidovanej Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na LV č. XXX, k. ú. H., okres E. A., obec E. – H. – (ďalej aj „stavba“).
2. Z obsahu popisu stavby uvedeného v prvostupňovom rozhodnutí okrem iného vyplýva, že stavebné úpravy sa týkajú zobytnenia podkrovia domu s novou sedlovou strechou, ktorou sa zvyšuje výška stavby o 1230 mm pridaním štítových múrov na východ / západ a vikierov, odstránenie pôvodnej strechy vrátane nadmuroviek a podlahových vrstiev podkrovia, nový krov zastrešený šikmou strechou, pristavenie oceľovej markízy k objektu, výstavba nosnej steny podopierajúcej strop, stuženie pôvodnej časti objektu železobetónovými prekladmi a stužujúcimi vencami. 3. Námietka žalobcov o neaplikovaní § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. bola v prvostupňovom rozhodnutí odôvodnená tým, že ho nebolo možné použiť, lebo ide o jestvujúcu uličnú zástavbu, nešlo o novú výstavbu v stabilizovanom území. Ďalej bolo v odôvodnení k námietke uvedené, že nadstavba je podľa § 139b ods. 5 písm. a) stavebného zákona stavba, ktorou sa nadstavuje už existujúca stavba, je navzájom prevádzkovo spojená a jej umiestnenie na hranici pozemku už vopred určené. Z hľadiska preslnenia a denného osvetlenia pozemku parc. č. 2562/5 žalobcov sa zdvihnutím hrebeňa strechy o 1,23 m a výšky prístavby o 0,35 m tienenie zvýši minimálne z dôvodu jej východného až juhovýchodného umiestnenia od pozemku namietajúcich žalobcov, ktorí nevyužívajú tento pozemok ako úžitkovú záhradu, plocha je vysadená machotrávnikom a tujami. Odôvodnenie vychádzalo zo svetlotechnického posudku, vypracovaného v apríli 2021 autorizovaným stavebným inžinierom A. D. N., ktorý bol zameraný na stavbu na pozemku parc. č. 2562/5 a vyhovoval požiadavkám STN 73 4301 na preslnenie okolitých bytov a STN 73 05 80-1, STN 73 05 80-2 na denné osvetlenie obytných miestností. 4. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, Bratislava ako právny predchodca Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej aj len „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2022/54492/KIZ zo dňa 23.05.2022 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie”), zamietol spoločné odvolanie žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne, lebo stavebný úrad sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s námietkami v súlade s platnou legislatívou a on sa s odôvodnením stotožnil. Konštatoval, že v rozhodnutí sú určené záväzné podmienky na uskutočnenie stavby podľa projektovej dokumentácie autorizovaného architekta Ing. Arch U. N.. Ak je predložený návrh vypracovaný oprávnenou osobou, v súlade s technickými predpismi, v súlade s príslušnými ustanoveniami zákonov a kladne posúdený dotknutými orgánmi podľa osobitných predpisov, stavebný úrad rozhodnutie vydá na základe projektovej dokumentácie. Podľa žalovaného nepostupoval stavebný úrad v rozpore s § 43e stavebného zákona ani s jeho vykonávacou vyhláškou č. 532/2002 Z. z., správne aplikoval všeobecné technické požiadavky na výstavbu, v ktorom sa jedná o zmenu existujúcej stavby. Podľa § 2 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. sa ustanovenie § 6 vzťahuje primerane aj na prístavby a nadstavby. Svetlotechnický posudok A. D. N. zo dňa 9. 4. 2021, vypracovaný na stavbu na pozemku parc. č. 2562/5 uvádza, že vplyv navrhovanej zmeny dokončenej stavby na preslnenie okolitých bytov, ako aj na denné osvetlenie okolitých miestností vyhovuje požiadavkám normy STN 73 4301. II. Žaloba 5. Žalobcovia sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.07.2022 domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2022/54492/KIZ zo dňa 23.05.2022, ktorým žalovaný zamietol ich odvolanie a potvrdil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava Rača, č. j.: 14131/1013/2021/SU-SLV zo dňa 27.09.2021. Žiadali zrušiť obe rozhodnutia, uplatnili si trovy konania. Žalobcovia namietajú nezákonnosť oboch rozhodnutí, lebo vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a neboli dostatočne odôvodené, čím sa stali nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, žiadajú ich zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“. 6. Namietajú nepreskúmateľnosť oboch rozhodnutí, lebo v nich absentuje dostatočné odôvodnenie, čím sú rozhodnutia v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku. V rozhodnutiach chýba odôvodnenie spôsobu posúdenia pojmu primerane ako aj prečo neuplatnili svoje regulatívne právomoci na stavebníkmi navrhnutý postup. V druhostupňovom rozhodnutí žalovaný neodôvodnil, prečo nemožno aplikovať § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a nevysvetlil, prečo v danom prípade nie je možné aplikovať zákonnom predpokladané rozostupy. Žalobcovia pritom v správnom konaní navrhli alternatívnu možnosť na dodržanie zákonných regulatívov, konkrétne otočiť strechu stavby smerom do ulice a nie smerom do pozemku žalobcov, tak by boli dodržané zákonom predpísané odstupy medzi stavbami, aj odstupy
od hraníc pozemkov. Podľa názoru žalobcov, ak by štítová stena stavby bola otočená smerom do ulice, sedlová strecha by sa výškovo znižovala k hranici s ich pozemkom, čo by znamenalo priaznivejšie podmienky od jesene do jari pre oslnenie a osvetlenie ich nehnuteľností z juhovýchodnej strany. Žalobcovia v správnom konaní namietali, že stavbou bude narušená ich pohoda bývania, ale správne orgány rozhodnutia neodôvodnili dostatočne, neskúmali možnosti riešení. 7. Namietajú nesprávne právne posúdenie prvostupňovým správnym orgánom k aplikácií § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Nesúhlasia s tým. že § 6 citovanej vyhlášky nie je možné v tomto prípade aplikovať, lebo ide o jestvujúcu uličnú zástavbu a nejedná sa o novú výstavbu v stabilizovanom území. Namietajú aj nesprávnosť názoru žalovaného v druhostupňovom rozhodnutí, že § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. sa vzťahuje iba na novostavby. Takéto tvrdenia považujú v rozpore so zákonom. Rovnako namietajú aj nesprávny výklad pojmu primerane uvedeného v § 2 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. Žalobcovia si vysvetľujú pojem primerane tak, že z právneho predpisu sa použijú len ustanovenia, ktorých aplikácia je vhodná (rozhodnutie NS SR zo dňa 19.01.2012, sp. zn. 2 Cdo 71/2010). Nesprávne právne posúdenia vidia aj v tom, že stavba nespĺňa zákonné parametre - odstup jej umiestnenia od hraníc vedľajšieho pozemku a od susediacej stavby. Odvolávajú sa na znenie § 43e stavebného zákona a § 2 ods. 3 a § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a tvrdia, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán nerešpektovali zákonné predpoklady odstupov medzi stavbami, pritom vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať okrem iného aj požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania, odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami. Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. Už na ústnom pojednávaní dňa 18.08.2021 uviedli, že aktuálne sa hrebeň strechy nachádzal vo vzdialenosti cca 4,5 - 5 m od hranice ich pozemku, ale po vykonaní stavebných úprav v zmysle prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia sa má hrebeň strechy nadstavby posunúť až k hranici ich pozemku žalobcov. Tieto skutočnosti namietali aj v rámci odvolacieho konania, ale správne orgány sa s ich námietkou nevyporiadali. 8. Žalobcovia ďalej namietajú, že žalovaný nesprávne aplikoval vyhlášku č. 532/2002 Z. z., v rozhodnutí sa nezaoberal nedodržaním povinných odstupov medzi stavbami. Namietajú postup žalovaného aj v tom, že si nesplnil povinnosť v zmysle § 39a ods. 2 písm. b) stavebného zákona určiť v rozhodnutí o umiestnení stavby odstupy stavby od hraníc pozemku a od susedných stavieb. Poukázali na to, že otázka odstupov bola riešená už v mnohých súdnych rozhodnutiach (pr.: rozhodnutie NS SR zo dňa 28.4.20144, sp. zn. 8Sžo/125/2010, zo dňa 16.09.2008, sp. zn. 1 Sžo/46/2008). Žalobcovia namietajú, že v správnom konaní sa žalovaný nezaoberal otázkou tienenia a nedostatkom denného svetla na ich pozemok, aj keď s požiadavkami na odstupy medzi stavbami to súvisí, pritom dostatok denného svetla patrí k ich základným právam ako vlastníka pozemku ( § 127 ods. 1, § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dali do pozornosti súdu, že v závere rozhodnutia žalovaný tvrdí, že vykonal rekognoskáciu územia dňa 25.05.2022, ale jeho druhostupňové rozhodnutie je datované o dva dni skôr, t.j. 23.05.2022. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08.11.2022 žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Podľa jeho názoru žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, s namietanými skutočnosťami sa žalovaný dostatočne vyporiadal v rozhodnutí. IV. Vyjadrenie ďalších účastníkov konania v 1. a 2. rade 10. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. BA-5S/163/2022 - 94 zo dňa 09.10.2023 pribral do konania účastníkov administratívneho konania, označených v záhlaví tohto rozsudku ako ďalší účastníci konania 1/ až 9/. Okrem ďalších účastníkov 1/ a 2/ sa ostatní ďalší účastníci k správnej žalobe nevyjadrili. 11. Ďalší účastníci konania v 1. a 2. rade sa vyjadrili k správnej žalobe podaním zo dňa 22.08.2023, navrhli žalobu zamietnuť a priznať im trovy konania, citovali časti textu z napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. Súhlasia s názorom žalobcov, že sa v danom prípade mala použiť vyhláška č. 532/2002 Z. z., ale namietajú jej nesprávne pochopenie žalobcami, lebo podľa § 2 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. možno pripustiť odchylné riešenia len ak nie je možné v celom rozsahu aplikovať vyhláškou určené normatívy a že miera primeranosti sa určí s prihliadnutím na konkrétne podmienky
miesta a stavieb. Tvrdia, že v tomto posudzovanom prípade nemožno plne použiť túto vyhlášku, lebo nejde o novú stavbu a stavebníci sú obmedzení existujúcimi podmienkami, išlo o uličnú zástavbu. Stavebný úrad správne vyhodnotil stav zástavby v lokalite, kde prevládajú stiesnené pomery. Nesúhlasia s názorom žalobcov, že hrebeň strechy (a nie stavba) má byť vzdialený potrebný počet metrov od hranice pozemku. Nebolo možné použiť odstupy určené spomínanou vyhláškou, lebo nedošlo k zmene umiestnenia stavby ani k rozšíreniu stavby. 12. Nesúhlasia so žalobnou námietkou o absencii odôvodnenia nepoužitia § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., lebo prvostupňový správny orgán v odôvodnení uviedol, že „zmena dokončenej stavby – nadstavba je podľa stavebného zákona § 139b ods. 5, písm. a) stavba, ktorou sa nadstavuje už existujúca stavba, je navzájom prevádzkovo spojená, preto je jej umiestnenie v tomto prípade na hranici pozemku už vopred určené.“, odvolací správny orgán sa s takýmto odôvodnením stotožnil odvolávajúc sa aj na § 2 ods. 3 citovanej vyhlášky. Ich navrhovaná zmena stavby je spôsobilá vytvárať na pozemku žalobcov len dočasný tieň v dopoludňajších hodinách, pokiaľ žalobcovia odstránia všetky stromy, ktoré im vytvárajú tieň nepretržitý. Nesúhlasia s tvrdením žalobcov, že navrhované riešenie stavby zhorší ich pohodu bývania. V závere doplnili, že nesprávny dátum uvedený pri rekognoskácii je len chybou v písaní. V. Konanie na správnom súde 13. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/163/2022. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/163/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. 14. Pre úplnosť správny súd dodáva, že dňom 01.04.2024 v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení stavebného zákona prešli kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa § 34a zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov je Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy na úsekoch územného plánovania, výstavby a vyvlastňovania s výnimkou ekologických aspektov. Na základe uvedenej právnej úpravy správny súd koná v zmysle § 180 ods. 3 SSP odo dňa 01.04.2024 na strane žalovaného s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ako s právnym nástupcom pôvodného žalovaného. VI. Relevantná právna úprava 15. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej len „SSP“) v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 19. Podľa § 39a ods. 2 písm. b) stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky: na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, 20. Podľa § 43e stavebného zákona platí, že všeobecné technické požiadavky na výstavbu, vrátane všeobecných technických požiadaviek na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, určujú požiadavky na územno-technické riešenie výstavby, stavebnotechnické a účelové riešenie stavieb, podľa ktorých sú právnické osoby, fyzické osoby, orgány štátnej správy a samosprávy povinné postupovať pri umiestňovaní, projektovaní, povoľovaní, uskutočňovaní, kolaudovaní, užívaní a odstraňovaní stavieb. 21. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 22. Podľa § 2 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. požiadavky v prvej, druhej a tretej časti sa použijú primerane aj na zmeny stavby, na stavbu, ktorá je kultúrnou pamiatkou, na udržiavacie práce, na zmeny v užívaní stavby a na stavbu zariadenia staveniska. 23. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. 24. Podľa § 6 ods. 2, 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel (2). Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m (3). 25. Podľa § 6 ods. 4, 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3 (4). Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny (5). 26. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 27. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 28. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 29. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 30. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. OUBA-OVBP2-2022/54492/KIZ zo dňa 23.05.2022, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. j. 14131/1013/2021/SU-SLV zo dňa 27.09.2021, ktorým bolo pre stavebníkov vydané územné rozhodnutie spojené so stavebným povolením na stavbu: Stavebné úpravy rodinného domu – zmenu dokončenej stavby. 31. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), ako aj priebeh administratívneho konania vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) vec prejednal na pojednávaní dňa 29.mája 2025 a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 32. Správny súd poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených správnym súdnym poriadkom. Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t.j. konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). 33. Správny súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí prisvedčil žalobnej námietke o ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok odôvodnenia. Súd dal za pravdu žalobcom, že žalovaný a ani prvostupňový správny orgán nedostatočne odôvodnili závery o nemožnosti aplikovať § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., neodôvodnili spôsob vyloženia si pojmu „primeranosť, na ktorý odkazovali v súvislosti s § 2 ods. 3 citovanej vyhlášky, ani dostatočne neuviedli dôvody nemožnosti použiť zákonom dané rozostupy medzi stavbami a odstupy od hraníc pozemku, hlavne ak sa domáhali okrem iného aj zachovania pohody bývania. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí uviedol, že § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. nemožno aplikovať, lebo je tu uličná zástavba, nejde o novú výstavu v stabilizovanom území a argumentáciu oprel o § 139b ods. 5 písm. a) stavebného zákona, ktorý citoval tak, že „nadstavba je stavba, ktorou sa nadstavuje už existujúca stavba, je navzájom prevádzkovo spojená a jej umiestnenie na hranici pozemku je už vopred určené“. Z obsahu predmetného ustanovenia však vyplýva, že je tu len zadefinované, že zmenou dokončených stavieb sú aj nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú, ale nie je tu uvedené, že umiestnenie nadstavby je vopred určené na hranici pozemku. Z obsahu odôvodnení rozhodnutí nevyplýva, na základe akého právnemu predpisu a správnej úvahy k tomuto záveru správne orgány dospeli, preto je toto tvrdenie nepreskúmateľné. Správny súd konštatuje, že správne orgány sa v podstate žiadnym spôsobom nevyjadrili k námietke o nedodržaní § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. pri svojom rozhodovaní. V rozhodnutiach absentuje riadne odôvodnenie aj k tvrdeniu, že tienenie sa zvýši minimálne. Taktiež závery o jestvujúcej uličnej zástavby a že nešlo o novú výstavbu v stabilizovanom území nemožno považovať bez ďalšieho bližšieho dovysvetlenia za dostatočné. Správne orgány sa nevyjadrili ani k otázke stiesnených územných podmienok, na ktoré žalobcovia správnom konaní v rámci odvolania poukazovali. Za nedostatok odôvodnenia si súd ustálil aj to, že druhostupňový správny orgán sa len stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia s odkazom, že v ňom sa stavebný úrad vysporiadal s námietkami v súlade s platnou legislatívou a on sa s ním stotožňuje. Takéto vyjadrenie je len všeobecným. 34. Žalobcovia poukazovali v správnom konaní ale aj v rámci svojich žalobných námietok na to, že nebola zachovaná ich pohoda bývania a že sa s tým správne orgány v správnom konaní nevysporiadali. Z tohto dôvodu sa súd v kontexte posudzovania námietky o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí zaoberal aj týmto inštitútom. Pohoda bývania patrí medzi kritériá ovplyvňujúce umiestnenie stavby. Pohoda bývania je ale neurčitý právny pojem, ktorého posúdenie závisí od konkrétnej situácie, pričom je potrebné zohľadniť, že pohoda bývania nesie v sebe aj silný subjektívny prvok. Je totiž logické, že
každý vníma tento pojem silne individuálne, čo súčasne znamená, že ak by sa toto kritérium samo o sebe priorizovalo, v podstate by došlo k utlmeniu stavebnej činnosti, pretože skoro každá takáto činnosť má už vo svojej podstate negatívny dopad na pohodu bývania. Z toho vyplýva, že pohoda bývania by sa mala posudzovať pokiaľ možno objektívne a v nadväznosti na ďalšie kritéria vymedzené v § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a § 4 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Už zo samotného pojmu „bývanie“ je zrejmé, že sa tento primárne týka užívania stavieb slúžiacich ako obydlie. Zachovanie pohody bývania je v územnom konaní skutkovo významná okolnosť, ktorá je ovplyvňovaná najmä vzájomnými odstupmi stavieb ako aj ďalšími faktormi. Súd konštatuje, že konajúce orgány verejnej správy sa dostatočne nezaoberali otázkou zachovania, resp. nenarušenia pohody bývania žalobcov berúc do úvahy aj zachovanie zásady proporcionality medzi oprávnenými záujmami stavebníkov a záujmami žalobcu ako vlastníka susedných pozemkov. Pri vyhodnotení pohody bývania pritom zohráva svoju úlohu aj proporcionalita medzi pôvodnou a zamýšľanou stavbou. Súd dáva účastníkom konania do pozornosti, že stavebný zákon ani vyhláška č. 532/2002 Z.z. neposkytuje ochranu pred tienením okolitých dvorov a záhrad. Posudzovanie pohody bývania sa musí skúmať vždy autonómne v zmysle § 6 vyhl.č. 532/2002 Z.z. a je potrebné prihliadať aj na zásadu proporcionality medzi oprávnenými záujmami stavebníkov a vlastníkov susedných pozemkov. V správnom konaní ostala spornou skutková otázka, či pohoda žalobcov nebude narušená realizáciou nadstavby. Za tohto stavu správny súd prisvedčil námietke žalobcov, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné. Rozhodnutie žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu v tomto smere neobsahuje žiadne zdôvodnenie, na základe čoho nepoužili toto ustanovenie, pričom odkazovali na primeranosť spájanú s § 2 ods. 3 vyhl. č. 532/2002 Z. z., ale už tento pojem nezadefinovali na účely ich konkrétneho posudzovaného prípadu. 35. Odôvodnenie rozhodnutia je najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia a slúži na to, aby adresátov presvedčilo, že výrok rozhodnutia vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a rozhodnutie správneho orgánu je správne a zákonné. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán opíše skutkový stav veci, uvedie všetky skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia, vymedzí dôkazy a všetky ostatné podklady, ktoré slúžili pri rozhodovaní a analyzuje svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. Ak aplikoval aj správnu úvahu, čiže vybral jednu z viacerých zákonných možností, je nutné starostlivo zdôvodniť, prečo považoval zvolenú alternatívu za najvhodnejšiu. Ak v priebehu konania podali účastníci konania námietky alebo návrhy či už k procesným úkonom vykonaným správnym orgánom, alebo navrhovali vykonanie ďalších dôkazov, správny orgán je v odôvodnení rozhodnutia povinný uviesť, ako sa s ich podnetom vysporiadal, ako navrhnuté dôkazy vykonal a hodnotil, resp. prečo vykonanie dôkazov navrhnutých účastníkmi konania odmietol. 36. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou SR garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 37. Na základe uvedených skutočností a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom správny súd zastáva názor, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán v rozhodnutiach s náležitou zodpovednosťou neinterpretovali a neaplikovali príslušné zákonné ustanovenia. Správny súd poukazuje na to, že Najvyšší súd SR, ako aj Najvyšší správny súd SR vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovili názor, že každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát musí mať možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový
stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/3/2012; rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/6/2021). Z obsahu napadnutých rozhodnutí súdu nevyplýva dostatočné odôvodnenie, ktoré by malo súd presvedčiť o ich správnosti. V prvom rade v odôvodneniach rozhodnutí absentovala správna úvaha, prečo by sa nemal § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. vôbec použiť ( t.j. žiadny jeho odsek). Taktiež nevysvetlil, akou úvahou sa uberal pri primeranom použití požiadaviek v prvej, druhej a tretej časti na zmenu stavby (§2 ods. 3 cit. vyhlášky). Súd gramatickým výkladom obsahu § 3 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. pritom dospel k tomu, že na zmeny stavby sa vždy použijú tieto požiadavky z 1 až 3 časti vyhlášky, avšak rozsah ich použitia sa viaže na pojem primeranosť. Úlohou správnych orgánov v odôvodnení malo byť vysvetliť, čo chápali pod primeranosťou v tomto konkrétnom prípade. Aj z obsahu stanoviska Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavenej správy č. 532/2004-920 zo dňa 02.04.2004 k § 2 ods. 3 vyplýva, že miera primeranosti sa určí s prihliadnutím na konkrétne podmienky miesta a stavieb komplexne, pričom nesmie byť nadmerne zasahované do práv vlastníkov susedných nehnuteľností. 38. Súd uznal za dôvodnú námietku žalobcov, že správne orgány sa dostatočne nezaoberali ich námietkami k otázkam tienenia a nedostatku denného svetla na ich pozemku v kontexte s namietaním narušenia pohody ich bývania. Z obsahu rozhodnutí vyplýva že stavebný úrad aj žalovaný sa síce tienením a denným presvetlením zaoberali, ale nedostatočne neodôvodnili svoje závery. Absenciu riadneho odôvodnenia súd vidí v tom, že stavebný úrad vo svojom rozhodnutí konštatoval, že zdvihnutím hrebeňa strechy o 1,23 metra a výšky prístavby o 0,35 metra sa zvýši tienenie minimálne. Pričom, ak bolo v rozhodnutiach už konštatované, že k zvýšeniu dôjde, bolo jeho úlohou aj vysvetliť svoju správnu úvahu, čo konkrétne predstavuje minimálne zvýšenie (napríklad porovnaním aký bol stav pred zvýšením a po zvýšení). 39. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že správny súd sa stotožnil so žalobcami vo vzťahu k hodnoteniu obsahových nedostatkov rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v predmetnej veci, ktoré vzhľadom na absenciu zrozumiteľného ozrejmenia úvah správneho orgánu, jednoznačného použitia právnych predpisov a vysporiadania sa so všetkými námietkami účastníkov nespĺňajú požiadavky § 47 ods. 3 správneho poriadku, ktoré sú podmienkou preskúmateľnosti rozhodnutia. Tiež je potrebné prihliadnuť na to, aby výkon vlastníckeho práva bol chránený a aby nebol poškodený nad mieru ustanovenú zákonom. 40. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí súc viazaný žalobnými bodmi súd dospel k záveru, že sú dôvodné žalobné námietky týkajúce sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre nedostatok odôvodnenia, preto obe napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 191 ods. 4 SSP na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku, jasne formulovať dôvody, pre ktoré neaplikoval vo svojom rozhodnutí žiadny odsek ustanovenia § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a riadne sa vyporiadal aj s ostatnými námietkami žalobcov za použitia správnej úvahy. Pokiaľ správny orgán dospeje k záveru o potrebe použitia § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., uvedie konkrétne ktoré z odsekov predmetného ustanovenia použil a svoje rozhodnutia riadne odôvodní. 41. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 42. Záverom správny súd konštatuje, že všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok posúdeniu dôvodnosti meritórnych námietok, a preto sa správny súd s ostanými žalobnými námietkami nemohol zaoberať. 43. V správnom súdnom konaní úspešným žalobcom priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
44. O trovách konania ďalších účastníkov konania rozhodol správny súd podľa § 169 SSP, žiadne povinnosti im neukladal, preto im ani žiadnu náhradu trov konania nepriznal. 45. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.