Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/32/2022 1022200170 24. 04. 2025 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200170.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská autobusová doprava Trenčín, akciová spoločnosť, Zlatovská cesta 29, Trenčín, IČO: 36 323 977, zastúpený: Advokátska kancelária Rolníková, s.r.o., Veľkomoravská 21, 911 05, Trenčín, IČO: 36 330 728, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Mesto Trenčín, Mierové námestie 1, Trenčín, IČO: 00 312 037, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.14121-9000/2021 zo dňa 05.01.2022, takto rozhodol: I.
Správny súd žalobu zamieta.
II.
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
III.
Ďalší účastník konania nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie:
Odôvodnenie I. Priebeh administratívneho konania 1. Mesto Trenčín, Mierové námestie 1, Trenčín, IČO: 00 312 037 (ďalej len „kontrolovaný“ alebo „ verejný obstarávateľ“) zverejnil verejnú súťaž na predmet nadlimitnej zákazky „Obstaranie služieb mestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme pre kontrolovaného na území mesta Trenčín“ (ďalej len „predmet zákazky“) oznámením dňa 07.10.2020 v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. 2020/S 195-472058 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 210/2020 zo dňa 08. 10. 2020 pod značkou 34349 – MSS. Kritériom na vyhodnotenie ponúk bola: cena. 2. Ponuku predložili traja uchádzači (Autobusy Karlovy Vary, a.s.; Skupina dodávateľov TD Transport s.r.o. a Transdev Morava, s.r.o.; Slovenská autobusová doprava Trenčín, akciová spoločnosť) v lehote na predkladanie ponúk, predĺženej do 31. 03. 2021. 3. Verejný obstarávateľ odoslal dňa 03. 06. 2021 uchádzačom Informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk (ďalej len „Informácia o vyhodnotení ponúk“). Žalovaný, rozhodujúc v rámci revíznych postupov o námietkach neúspešných uchádzačov proti výsledku vyhodnotenia ponúk zo dňa 03. 06. 2021, rozhodnutím zo dňa 09. 08. 2021 nariadil verejnému obstarávateľovi zrušiť informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk zo dňa 03. 06. 2021, opätovne vyhodnotiť ponuky, rozhodnutie potvrdila Rada žalovaného. Verejný obstarávateľ odoslal uchádzačom odvolanie informácie o výsledku vyhodnotenia ponúk zo dňa 03.06.2021 a uchádzačovi Autobusy Karlovy Vary, a.s. oznámil vylúčenie jeho ponuky. Verejný obstarávateľ opätovne vyhodnotil ponuky zvyšných dvoch uchádzačov a dňa 20. 10. 2021 im
zaslal nový výsledok opätovného vyhodnotenia ponúk vo forme Informácie o vyhodnotení ponúk, proti ktorej podal žalobca námietky podľa § 170 ods. 3 písm. f) ZVO. 4. Žalovaný rozhodnutím č. 12976-6000/2021-OD zo dňa 25.11.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) v celom rozsahu zamietol námietky žalobcu podľa § 175 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“). Rada žalovaného ako odvolací orgán rozhodnutím č. 14121-9000/2021 zo dňa 05.01.2022 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) zamietla odvolanie žalobcu, potvrdila prvostupňové rozhodnutie. II. Žaloba 5. Žalobca sa včas podanou žalobou na Krajský súd v Bratislave domáhal zrušenia druhostupňového rozhodnutia pre jeho nezákonnosť z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať mu voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. 6. Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť, nerešpektovanie ustanovení § 3 ods. 1 a 2 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nepreskúmateľnosť, arbitrárnosť a netransparentnosť Informácie o vyhodnotení ponúk. Žalobca namieta, že Informáciu o vyhodnotení ponúk odôvodnila hodnotiaca komisia o výbere víťazného uchádzača bez toho, aby presne uviedla, ako a na základe akých skutočností dospela k svojim záverom. Namieta, že žalovaný sa v rozhodnutí len formálne vysporiadal s jeho námietkou nepreskúmateľnosti a porušenia zásady transparentnosti, lebo len konštatoval, že kontrolovaný uviedol zákonom požadované náležitosti. Žalobca namieta, že obsah Informácie o vyhodnotení ponúk je nepreskúmateľný pre absenciu náležitosti podľa § 55 ods. 2 ZVO, konkrétne nedostatočné odôvodnenie výhod prijatej ponuky, preto mal obmedzenú možnosť podať námietky v štádiu pred uzavretím zmluvy. Vvadou nepreskúmateľnosti pre absenciu riadneho odôvodnenia trpí aj prvostupňové rozhodnutie, lebo síce boli porovnané jeho ponukové položky a položky víťaznej ponuky a vyhodnotené ako porovnateľné kontrolovaným aj žalovaným a z textu mu nevyplýva, v čom spočíval nezanedbateľný rozdiel cca XXX.XXX eur ročne. Konkrétne mu z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akého logického postupu a vnútorne konzistentnému posúdeniu kontrolovaný konštatoval v Informácii o vyhodnotení ponúk, že „Predloženú ponuku komisia po dôkladnom preštudovaní nepovažuje za mimoriadne nízku“. Preto nie je možné ani následne vyhodnotiť, či nebol na mieste iný procesný postup a či predložená ponuka skutočne obsahuje najnižšiu cenu. Druhostupňové rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, lebo sa žalovaný nezaoberal jeho odvolacím dôvodom, že prvostupňové rozhodnutie ani Informácia o vyhodnotení ponúk neobsahuje odôvodnenie ohľadom posúdenia mimoriadnej nízkej ceny. 7. Žalobca namieta, že úspešný uchádzač nespĺňa finančnú spoľahlivosť v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1071/2009 z 21. októbra 2009 ( ďalej len „nariadenie č. 1071/2009“) a zákona o cestnej doprave. Žalobca cituje text svojich námietok podaných proti Informácii o vyhodnotení ponúk, pr. „....že spoločnosť TD Transport, s.r.o. ku dňu podania ponuky splnila podmienky článku 3 Nariadenia 1071/2009 len v rozsahu jedného autobusu, na prevádzkovanie ktorého jej bola udelená licencia č. OU-BA-OCDPK1-2020/142864; ....že vedúci člen skupiny TD Transport síce disponuje oprávnením na výkon činnosti prevádzkovateľa osobnej cestnej dopravy, avšak len v rozsahu 1 ks autobusu a ku dňu podania ponuky nepreukázal splnenie podmienok finančnej spôsobilosti vo vyššom rozsahu. Rovnako z hospodárskych výsledkov oboch spoločností vyplýva, že túto finančnú spôsobilosť nie je možné preukázať takýmto spôsobom, nakoľko spoločnosti sú obe v strate a člen skupiny Transdev Morava má záporné vlastné imanie.; ....že v zmysle článku 7 ods. 2 Nariadenia je síce možné nahradiť vyššie uvedené podmienky finančnej spoľahlivosti bankovou zárukou, avšak vzhľadom na nepreskúmateľnosť Informácie o vyhodnotení ponúk, nie je zrejmé, či verejný obstarávateľ overil aj finančnú spoľahlivosť...“. 8. Žalobca namieta viaceré závery žalovaného a jeho odvolacieho orgánu, že: 1) finančná spoľahlivosť nepredstavuje podmienku účasti podľa § 33 ZOV a z § 40 ods. 1 prvá veta ZVO vyplýva povinnosť verejného obstarávateľa vyhodnotiť podmienky účasti v súlade s podmienkami uvedenými v dokumentoch na vypracovanie ponuky; 2) že verejný obstarávateľ nie je oprávnený pri vyhodnocovaní vyhodnocovať aj iné podmienky, než sú vopred ním určené; 3) že ak sa žalobca domnieval, že by mal kontrolovaný posudzovať finančnú spoľahlivosť v zmysle nariadenia 1071/2009 a zákona o cestnej doprave, mal to uplatniť v rámci revíznych postupov. Žalobca však nepotvrdil, že toto cez revízne postupy žiadal. Takúto argumentáciu považuje za rozpornú so zásadami zákonnosti, efektívnosti, hospodárnosti ako aj transparentnosti verejného obstarávania, lebo európske právo má prednosť pred
právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, preto s odkazom bod 10 preambuly a čl. 3 ods. 1 písm. c), čl. 7 ods. 1,3 nariadenia č. 1071/2009 namieta názor Rady žalovaného, že zákona o cestnej doprave ani nariadenie 1071/2009 nepožadujú, aby verejný obstarávateľ vyhodnocoval finančnú spoľahlivosť v procese verejného obstarávania. Odvolávajúc sa na § 42 ods. 11 ZVO a § 21 ods. 4 zákona o cestnej doprave môže verejný obstarávateľ ako objednávateľ uzavrieť zmluvu o službách len s dopravcom, ktorý má platné povolenie podľa § 5 ods. 1 alebo licenciu spoločenstva podľa § 5 ods. 2, je držiteľom platnej dopravnej licencie a je spôsobilý splniť záväzok. Na získanie dopravnej licencie je treba preukázať aj finančnú spoľahlivosť podľa nariadenia č. 1071/2009 a zákona o cestnej doprave, čo víťazná skupina uchádzačov nespĺňa. Pritom v súťažných podkladoch (návrhu zmluvy) nebola uvedená možnosť uchádzača o dodatočné získanie dopravnej licencie. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný žiadal zamietnuť žalobu ako nedôvodnú, zotrval na svojom rozhodnutí. V súvislosti so žalobcovou námietkou o nepreskúmateľnosti a netransparentnosti Informácie o vyhodnotení ponúk poukázal na svoju ustálenú prax k otázke obligatórnych náležitostí tohto dokumentu daných § 55 ods. 2 ZVO, keď bola vo verejnom obstarávaní najnižšia cena jediným kritériom na vyhodnotenie ponúk. Verejný obstarávateľ bol povinný neúspešnému uchádzačovi uviesť náležitosti podľa § 55 ods. 2 ZVO, ktoré uviedol. Informácie, navyše požadované žalobcom (konkrétny a presný spôsob vyhodnotenia ponuky úspešného uchádzača, t.j. detailné posúdenie), nepatria medzi obligatórne náležitosti Informácie o výsledku vyhodnotenia ponúk. Obligatórnou náležitosťou to je až v zápisnici z vyhodnotenia ponúk, resp. zápisnice z vyhodnotenia splnenia podmienok účasti vyhotovených verejným obstarávateľom v zmysle povinnosti zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania (§ 24 ods. 1 ZVO). Konanie verejného obstarávateľa po vyhodnotení ponúk bolo v súlade s § 55 ods. 2 ZVO, preto nebolo v rozpore s princípom transparentnosti (§10 ods. 2 ZVO). 10. Žalovaný poukázal na to, že v Informácii o vyhodnotení ponúk uviedol verejný obstarávateľ aj to, že „..ponuka úspešného uchádzača presahuje predpokladanú hodnotu zákazky, ktorá bola schválená uznesením mestského zastupiteľstva č. 817 zo dňa 10. marca 2021, podpis zmluvy s úspešným uchádzačom je podmienený schválením zmeny uznesenia v Mestskom zastupiteľstve v Trenčíne.“ Čiže z toho vyplýva, že cena ponúknutá úspešným uchádzačom je vyššia ako predpokladaná hodnota zákazky, ktorá bola určená verejným obstarávateľom vo výške XX XXX XXX eur bez DPH za 10 rokov. Predpokladanú hodnotu zákazky pritom verejný obstarávateľ určil na základe priemernej nákladovej ceny za 1 km služby za posledné 3 roky aktuálneho dopravcu , ktorým bol žalobca. 11. Žalovaný nesúhlasí s tým, aby verejný obstarávateľ v rámci verejnej súťaže posudzoval splnenie podmienok ohľadom finančnej spoľahlivosti v zmysle nariadenia č. 1071/2009 a zákona o cestnej doprave. Verejný obstarávateľ určil podmienky účasti na verejnej súťaži ohľadom finančného a ekonomického postavenia v zmysle § 33 ZVO povinnosťou predložiť: (i) vyjadrenie banky/pobočky zahraničnej banky preukazujúce verejným obstarávateľom presne definované skutočnosti a (ii) čestné vyhlásenie uchádzača, v ktorých bankách má vedený účet a že nemá vedený účet v inej banke. Verejný obstarávateľ konal v súlade s § 40 ods. 1 ZVO, keď posúdil splnenie podmienky účasti ekonomického a finančného postavenia podľa § 33 ods. 1 písm. a) ZVO len v rozsahu dokumentov potrebných na preukázanie splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní. Z tohto dôvodu bol verejný obstarávateľ oprávnený v priebehu vyhodnocovania splnenia podmienok účasti overiť si len tie podmienky, ktoré si stanovil v dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky. Iným postupom by porušil princíp transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie hospodárskych subjektov. Verejný obstarávateľ môže vo verejnom obstarávaní vyhodnocovať splnenie len tých podmienok, ktoré v súlade s § 38 ods. 1 ZVO vopred určili v dokumentoch. Poukázal na to, že ak mal verejný obstarávateľ posudzovať vo verejnej súťaži finančnú spoľahlivosť uchádzačov podľa nariadenia č. 1071/2009, tak potom mal žalobca uplatniť revízne postupy podaním žiadosti o nápravu a v prípade jej nevyhovenia kontrolovaným aj námietky. O tomto postupe má žalobca vedomosť, lebo ho už využil skôr podaním námietok proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. 12. Žalovaný uvádza, že žalobca umelo spája povinnosti Mesta Trenčín ako verejného obstarávateľa s povinnosťami Mesta Trenčín ako správneho orgánu, keď vytýka verejnému obstarávateľovi, že vo verejnom obstarávaní neskúmal splnenie podmienok podľa nariadenia 1071/2019. Pritom žalobca je doterajší poskytovateľ služieb MHD pre verejného obstarávateľa, ktorý v predchádzajúcom verejnom obstarávaní voči nemu tiež neskúmal splnenie vyššie uvedených podmienok. Zákon o cestnej doprave ukladá dopravnému správnemu orgánu povinnosť rozhodovať o udelení dopravnej licencie na základe
žiadosti o udelenie licencie v správnom konaní ( § 50 zákona o cestnej doprave) a nie v procese verejného obstarávania, ktoré nie je správnym konaním. IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 13. Ďalší účastník konania žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, stotožnil sa s vyjadrením žalovaného, rozhodnutie žalovaného a aj Rady žalovaného považuje za zákonné. Informácia o vyhodnotení ponúk obsahuje všetky náležitosti podľa § 55 ods. 2 ZVO. Jediným vyhodnocujúcim kritériom bola cena, preto bolo zrozumiteľné, keď bolo uvedené, že predložená ponuka bola najnižšou. Z §55 ods. 2 ZVO nevyplýva verejnému obstarávateľovi povinnosť oznamovať neúspešnému uchádzačovi porovnanie jednotlivých zložiek ceny uchádzačov. Poukázal na to, že členovia komisie na vyhodnotenie ponúk nesmú v zmysle § 53 ods. 11 ZVO poskytovať informácie o obsahu ponúk a podľa § 53 ods. 1 ZVO je vyhodnocovanie ponúk komisiou neverejné. Žalobca nezohľadnil, že zákon o verejnom obstarávaní určuje odlišné obsahové náležitosti zápisnice z vyhodnocovania ponúk ako pri Informácii o vyhodnocovaní ponúk a s tým spojené odlišné časové zverejnenie informácií. Na základe námietok žalobcu žalovaný skúmal nie len informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk ale aj celý proces vyhodnotenia ponúk uvedený v zápisnici z tohto vyhodnotenia. Mesto Trenčín určilo podmienky finančného a ekonomického postavenia uchádzača, ktoré nemožno zamieňať s preukazovaním finančnej spoľahlivosti podľa osobitných právnych predpisov, ktoré sa skúmajú v osobitných správnych konaniach pri udeľovaní dopravnej licencie a povolení na prevádzkovanie cestnej dopravy. V. Replika žalobcu, duplika žalovaného 14. Žalobca nevyužil právo repliku voči vyjadreniu žalovaného, preto ani žalovaný nepodal dupliku. VI. Relevantné právne predpisy 15. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej len „SSP“) v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vzťahujúcom sa na prejednávanú vec (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 18. Podľa § 33 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní finančné a ekonomické postavenie sa preukazuje spravidla predložením: a) vyjadrenia banky alebo pobočky zahraničnej banky, b) potvrdenia o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania alebo potvrdenia o poistení zodpovednosti za škodu podnikateľa, ak takéto poistenie vyžaduje osobitný predpis, c) súvahy alebo výkazu o majetku a záväzkoch alebo údajov z nich alebo d) prehľadu o celkovom obrate a ak je to vhodné, prehľadu o dosiahnutom obrate v oblasti, ktorej sa predmet zákazky alebo koncesie týka, najviac za posledné tri hospodárske roky, za ktoré sú dostupné v závislosti od vzniku alebo začatia prevádzkovania činnosti. 19. Podľa § 38 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ uvedie v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v súťažných podkladoch alebo v informatívnom dokumente, ak boli uverejnené podľa § 43 ods. 2: a) podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia podľa § 32, b) podmienky účasti týkajúce sa finančného a ekonomického postavenia a doklady na ich preukázanie podľa § 33, ak sa vyžadujú, c) podmienky účasti týkajúce sa technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti a doklady na ich preukázanie podľa § 34 až 36, ak sa vyžadujú, d) podmienku podľa § 40 ods. 6 písm. g), ak sa uplatňuje. 20. Podľa § 40 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ posudzuje splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní v súlade s dokumentmi potrebnými na vypracovanie ponuky, návrhu alebo na preukázanie splnenia podmienok účasti. Ak sú podmienky účasti uvedené vo viacerých dokumentoch podľa prvej vety, nesmú byť ustanovené vo vzájomnom rozpore.
21. Podľa § 42 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní súťažné podklady obsahujú dokumentáciu, plány, modely alebo fotografie, ak sú potrebné na vypracovanie ponuky, kritériá na vyhodnotenie ponúk, pravidlá ich uplatnenia a pokyny na vypracovanie a predkladanie ponúk. Súťažné podklady obsahujú aj návrh zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorých časť obsahu možno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky; ak sa odkazuje na všeobecné obchodné podmienky, musia byť súčasťou súťažných podkladov. V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú, ktoré časti súťažných podkladov musia byť súčasťou zmluvy alebo rámcovej dohody; návrhy na plnenie kritérií predložené uchádzačom alebo uchádzačmi, s ktorými sa uzatvára zmluva alebo rámcová dohoda, sú náležitosťami zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorá je výsledkom verejného obstarávania. V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú požiadavku na prevod práv duševného vlastníctva, ak sa vyžaduje. 22. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá a druhá pred bodkočiarkou zákona o verejnom obstarávaní vyhodnocovanie ponúk komisiou je neverejné. Komisia vyhodnotí ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na predmet zákazky alebo koncesie a v prípade pochybností overí správnosť informácií a dôkazov, ktoré poskytli uchádzači. 23. Podľa § 53 ods. 11 veta prvá a druhá zákona o verejnom obstarávaní členovia komisie nesmú poskytovať informácie o obsahu ponúk počas vyhodnocovania ponúk. Na člena komisie sa vzťahuje povinnosť podľa § 22. 24. Podľa § 55 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní po vyhodnotení ponúk, po skončení postupu podľa odseku 1 a po odoslaní všetkých oznámení o vylúčení uchádzača, záujemcu alebo účastníka bezodkladne písomne oznámiť všetkým uchádzačom, ktorých ponuky sa vyhodnocovali, výsledok vyhodnotenia ponúk, vrátane poradia uchádzačov a súčasne uverejniť informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk a poradie uchádzačov v profile. Úspešnému uchádzačovi alebo uchádzačom oznámia, že jeho ponuku alebo ponuky prijímajú. Neúspešnému uchádzačovi oznámia, že neuspel a dôvody neprijatia jeho ponuky. Neúspešnému uchádzačovi v informácii o výsledku vyhodnotenia ponúk uvedú aj identifikáciu úspešného uchádzača alebo uchádzačov, informáciu o charakteristikách a výhodách prijatej ponuky alebo ponúk a lehotu, v ktorej môže byť doručená námietka. Dátum odoslania informácie o výsledku vyhodnotenia ponúk preukazujú verejný obstarávateľ a obstarávateľ. 25. V zmysle § 185 ods. 1,2 zákona o verejnom obstarávaní (1) Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na konania podľa tohto zákona, okrem konania podľa § 151, § 154, § 156 ods. 6, § 158 ods. 2 prvej vety, § 182 a o proteste prokurátora. (2) Na konanie podľa § 169 ods. 1 až 4, § 177 až 179a sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú § 14, § 18, § 19, § 23, § 28 až 30, § 32 ods. 1, § 36, § 49, § 50, § 60 a § 71 až 80 všeobecného predpisu o správnom konaní. 26. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 27. Podľa §21 ods. 4 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave ( účinný ku dňu potvrdzujúceho druhostupňového rozhodnutia), objednávateľ môže uzavrieť zmluvu o službách len s dopravcom, ktorý má platné povolenie podľa § 5 ods. 1 alebo licenciu Spoločenstva podľa § 5 ods. 2, je držiteľom platnej dopravnej licencie a z hľadiska zabezpečovania dopravnej obslužnosti územia je spôsobilý splniť záväzok. Objednávateľ môže výnimočne uzatvoriť zmluvu o službách aj s dopravcom, ktorý ešte nemá dopravnú licenciu, s podmienkou, že do začatia plnenia záväzku ju získa. 28. Podľa § 6 (Požiadavky na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy) ods. 5 zákona o cestnej doprave, finančná spoľahlivosť podniku prevádzkovateľa cestnej dopravy sa preukazuje podľa osobitného predpisu (čl. 7 nariadenia (ES) č. 1071/2009 v platnom znení) na každé vozidlo prevádzkované v cestnej doprave. Finančnú spoľahlivosť podniku, ktorý existuje menej ako 15 mesiacov, možno preukázať aj základným imaním podľa informácií z obchodného registra, zakladateľskou zmluvou, zakladateľskou listinou alebo otváracou súvahou zostavenou ku dňu vzniku podniku. 29. Podľa preambuly bod 10 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 zo dňa 21.10.2009 (ďalej len „nariadenia č. 1071/2009“) je nevyhnutné, aby podniky cestnej dopravy preukázali minimálnu finančnú spoľahlivosť na zabezpečenie ich riadneho uvedenia do prevádzky a správy podniku. Pre podniky môže byť jednoduchou a menej nákladnou metódou preukázanie finančnej spoľahlivosti takými prostriedkami, ako je banková záruka alebo poistenie zodpovednosti pri výkone povolania.
30. Podľa článku 3 nariadenia č. 1071/2009 sú podniky vykonávajúce povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy povinné: a) mať skutočné a stabilné sídlo v členskom štáte; b) mať dobrú povesť; c) mať primeranú finančnú situáciu; a d) mať požadovanú odbornú spôsobilosť. VII. 31. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/32/2022. 32. Na pojednávaní konanom dňa 24. apríla 2025 žalovaný zotrval na svojom vyjadrení. Žalobca ani ďalší účastník konania sa na pojednávanie nedostavili, neospravedlnili ani nežiadali odročiť pojednávanie. VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom 33. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, súc viazaný rozsahom dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol súd na pojednávaní dňa 24. apríla 2025. 34. Predmetom prieskumu správnym súdom je druhostupňové rozhodnutie Rady žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného, ktoré zamietlo námietky žalobcu podľa § 175 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca žiadal zrušiť len druhostupňové rozhodnutie. 35. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či si správny orgán vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 36. Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že verejný obstarávateľ vyhlásil v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. 2020/S 195-472058 dňa 07.10.2020 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 210/2020 zverejnil dňa 08. 10. 2020 oznámenie o verejnej súťaži na predmet zákazky „Obstaranie služieb mestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme pre kontrolovaného na území mesta Trenčín“. Verejný obstarávateľ po opätovnom vyhodnotení ponúk uchádzačov im zaslal dňa 20. 10. 2021 nový výsledok vyhodnotenia forme Informácie o vyhodnotení ponúk, proti ktorej podal žalobca v lehote námietky podľa § 170 ods. 3 písm. f) ZVO. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím zamietol námietky žalobcu a Rada žalovaného ako odvolací orgán v druhostupňovom rozhodnutí odvolanie žalobcu zamietla, potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Z obsahu Informácie o vyhodnotení ponúk vyplýva, že obsahuje identifikáciu úspešného uchádzača, informáciu o výhodách a charakteristikách úspešnej ponuky, výsledok vyhodnotenia splnenia podmienok účasti úspešného uchádzača aj lehotu na doručenie námietok. 37. Na začiatku súd uvádza, že je viazaný v zmysle §134 ods. 1 SSP len žalobnými bodmi, ktoré v žalobe priamo uvedené sú, lebo práve žalobnými bodmi si žalobca plní svoju povinnosť tvrdenia. Správny súd v zásade preskúmal iba žalobné body a nevyhľadával ani sa nezaoberal inými dôvodmi, ktoré by mohli byť relevantné pre vyhovenie jeho nároku. Vzhľadom na dispozičnú zásadu (§ 5 ods. 5 SSP) nie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom žaloby a žalobných bodov. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Zároveň, správny súd vzhľadom na svoju procesnú pozíciu nad stranami, nevyhľadáva za žalobcov dôvody nezákonnosti rozhodnutia, či postupu orgánu verejnej správy v konaní, nakoľko práve tieto skutočnosti (konkrétne tvrdenia žalobcu o nezákonnosti a v čom bol v jej dôsledku ukrátený na svojich právach) majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je súd viazaný. Správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy.
38. Správny súd sa postupne vyporiadal s podstatnými žalobnými námietkami žalobcu. Súd vyhodnotil za nedôvodné námietky o absencii riadneho odôvodnenia Informácie o vyhodnotení ponúk. Verejný obstarávateľ, vzhľadom na § 185 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, správne pri tvorbe Informácie o vyhodnotení ponúk aplikoval § 55 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, ktorý obsahuje obligatórne obsahové náležitosti tohto dokumentu. Porovnaním zákonných ustanovení §55 ods. 2 cit. zákona s textom dokumentu si súd ustálil, že všetky náležitosti sú dodržané. Predmetný dokument obsahoval informácie o výsledku vyhodnotenia ponúk vrátane poradia uchádzačov, identifikáciu úspešného uchádzača a pre žalobcu ako neúspešného uchádzača aj informáciu, že neuspel, dôvody neprijatia jeho ponuky („podľa stanovaného kritériá na vyhodnotenie ponúk nepredstavuje ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku”), informáciu o charakteristikách a výhodách prijatej ponuky („Skupina dodávateľov Transdev – Trenčín predložila ponuku v súlade s požiadavkami na predmet zákazky uvedených v súťažných podkladoch a jej prílohách. Predloženú ponuku komisia po dôkladnom preštudovaní nepovažuje za mimoriadne nízku. Skupina dodávateľov súhlasí so zmluvnými podmienkami plnenia, ponúkla vozový park spĺňajúci stanovené požiadavky a zároveň zložila bankovú zábezpeku ponuky v požadovanej výške a s požadovanou viazanosťou. Komisii nie sú známe iné dôvody na vylúčenie uvedené v § 53 zákona o verejnom obstarávaní. Skupina dodávateľov spĺňa všetky podmienky účasti, tak ako boli požadované a teda nenastal ani dôvod na vylúčenie uchádzača z predmetnej verejnej súťaže“) a lehotu na doručenie námietok. Odôvodnenie ako také nepatrí medzi obligatórne náležitosti tohto dokumentu, preto nemajú právnu relevanciu ani námietky o absencii odôvodnenia ohľadom výhod prijatej ponuky či výberu víťazného uchádzača, logický postup smerujúci k názoru, že u žalobu nešlo o mimoriadne nízku cenu. 39. Relevantnou neboli ani námietky o nepreskúmateľnosti prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia pre absenciu náležitostí daných § 47 ods. 3 správneho poriadku, konkrétne absenciou riadneho odôvodnenia. Samotný žalobca v žalobe potvrdil, že boli porovnané jeho ponukové položky a položky víťaznej ponuky a vyhodnotené ako porovnateľné kontrolovaným aj žalovaným, z toho súdu vyplýva že po porovnaní vznikol rozdiel v cene, ktoré bolo stanovené ako jediné kritérium vo verejnej súťaži. Súd je toho názoru, že ak bola cena určená ako kritérium bez konkrétnej špecifikácie, tak pre verejného obstarávateľa bolo podstatné posudzovať samotnú konečnú výšku ceny bez ohľadu na to, z akých položiek pozostáva. Z tohto dôvodu je nedôvodnou aj námietka žalobcu, že mu z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, v čom spočíval nezanedbateľný rozdiel cca XXX.XXX eur ročne a rovnako námietka o neodôvodnení posúdenia mimoriadnej nízkej ceny. 40. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný a aj Rada žalovaného sa logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení svojich rozhodnutí vysporiadali s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu ako odvolateľa. S právnym posúdením, ako aj právnymi závermi oboch správnych orgánov sa správny súd stotožnil. Napadnuté rozhodnutia sú jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný aj Rada žalovaného ako odvolací orgán sa v dostatočnej miere vysporiadali s námietkami žalobcu, skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu, o ktorom správny súd nemal pochybnosti, preto z neho vychádzal a na základe neho žalovaný aj odvolací orgán žalovaného dospeli podľa správneho súdu k správnym právnym záverom. Správny súd konštatoval, že správne orgány v danom prípade vychádzali správne z ustanovenia § 55 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, ktoré obsahuje povinné náležitosti Informácie o vyhodnotení ponúk a z § 47 ods. 3 správneho poriadku pri prvostupňovom a druhostuppňovom rozhodnutí. Procesné práva žalobcu boli v konaní dodržané a nedošlo k takým procesným vadám v konaní, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Skutočnosť, že žalobca sa nevie s obsahom stotožniť, nemožno prikladať na ťarchu verejnému obstarávateľovi a nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia. 41. Súd neprisvedčil dôvodnosti námietky žalobcu, že úspešný uchádzač nespĺňa finančnú spoľahlivosť v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1071/2009 z 21. októbra 2009 ( ďalej len „nariadenie č. 1071/2009“) a zákona o cestnej doprave. Súd dáva za pravdu žalobcovi, že cez prizmu príslušných článkov Ústavy Slovenskej republiky má európske právo prednosť pred vnútroštátnou úpravou, ale zároveň dodáva, že musí ísť o rovnakú právnu oblasť. V tomto konkrétnom prípade však z obsahu názvu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1071/2009 z 21. októbra 2009 vyplýva, že určuje pravidlá a podmienky, ktorých dodržiavanie sa vyžaduje, pokiaľ chce subjekt pri výkone povolania prevádzkovať cestnú dopravu. Z obsahu vyhlásenej verejnej súťaže vyplývajú podmienky pre záujemcov ako aj základné kritérium ktorým je cena. Súd je toho názoru, že ustanovenia predmetného nariadenia a zákona o doprave sa aplikujú v správnom konaní , keď správne orgány posudzujú žiadosti na získanie dopravnej licencie, kedy je na mieste skúmať aj finančnú spoľahlivosť záujemcu. Zákon o verejnom obstarávaní je zákonom lex specialis, ktorý v tomto konkrétnom prípade procesu verejnej súťaže rieši obstaranie služieb mestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme na území mesta Trenčín licencií na dopravu , preto bol správny postup správnych orgánov, ak zvolili
postup podľa zákona o verejnom obstarávaní. Verejný obstarávateľ môže vo verejnom obstarávaní vyhodnocovať splnenie len tých podmienok, ktoré v súlade s § 38 ods. 1 ZVO vopred zadefinoval v dokumentoch. Verejný obstarávateľ má dispozičné oprávnenie určiť si vlastné podmienky predmetu zákazky ohľadom zabezpečovania dopravných služieb pre verejnosť, určiť kritériá vo vyhlásenom verejnom obstarávaní. Verejný obstarávateľ v zmysle § 33 ZVO určil podmienky účasti na verejnej súťaži ohľadom finančného a ekonomického postavenia povinnosťou predložiť (vyjadrenie banky/pobočky zahraničnej banky preukazujúce verejným obstarávateľom presne definované skutočnosti a čestné vyhlásenie uchádzača, v ktorých bankách má vedený účet a že nemá vedený účet v inej banke), pod ktoré ustanovenie tiež nemožno subsumovať inštitút finančná spoľahlivosť , ktorý je naviazaný na udelenie dopravnej licencie. Konal v súlade s § 40 ods. 1 ZVO, keď v priebehu vyhodnocovania splnenia podmienok účasti posúdil splnenie podmienky účasti ekonomického a finančného postavenia podľa § 33 ods. 1 písm. a) ZVO len v rozsahu dokumentov potrebných na preukázanie splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní. 42. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný aj odvolací orgán žalovaného postupovali pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými právnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočili z rámcov správnej úvahy. Súd vychádza z toho, že miera dostatočného odôvodnenia rozhodnutia je veľmi subjektívna vo vzťahu k vnímaniu každej jednej osoby (viď rozsudok sp. zn. 2Sžk/43/2018). Po preskúmaní napadnutého druhostupňového rozhodnutia aj prvostupňového rozhodnutia v spojení s obsahom žalobných bodov žalobcu súd nesúhlasí s námietkami žalobcu. Podľa názoru správneho súdu orgány verejnej správy riadne a dostatočne zistili skutkový stav, a na tento správne právne aplikovali relevantné právne predpisy a správne právne vec posúdili. Správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutia spĺňajú nielen formálne, ale aj obsahové kritériá, orgány verejnej správy v nich uviedli riadnu správnu úvahu, zdôvodnili všetky podstatné námietky. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 43. V závere dáva súd žalobcom do pozornosti, že aj vzhľadom na obsah základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd im nepatrí právo dožadovať sa nimi navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov vykonaných v správnom konaní (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladajú v súdnom konaní (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 44. Správny súd však v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) nemusí dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu (pr.:Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako ESĽP pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21.1.1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Obdobne Ústavný súd SR vo svojej ustálenej rozhodovacej praxi uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07). 34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania. 35. Podľa § 169 SSP má ďalší účastník konania právo na náhradu iba tých trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktorú mu správny súd uložil, a to voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný. Nakoľko mu súd neuložil žiadnu takú povinnosť, v súvislosti s ktorou by mu vznikli trovy, súd rozhodol, že ďalší účastník konania nemá právo na náhradu trov konania. 36. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. b) a § 493e SSP/. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti(§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. alebo Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1 a 2 SSP).