Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/104/2021 1021202041 10. 09. 2025 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2025:1021202041.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobkyne: Krajská prokuratúra v Bratislave, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti: A. B. C., bytom A. XX, XXX XX D. D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 31. októbra 2017, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica, rozhodnutím číslo: XXX-XXXXXXXXXX- E., zo dňa 30. augusta 2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), predpísala podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“), § 152a zákona č. 461/2003 Z. z. a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. ďalšej účastníčke A. B. C. (ďalej len „ďalšia účastníčka“), ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 81,21 eur, poistné na starobné poistenie v sume 1 104,15 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 291,47 eur (ďalej len „poistné“), spolu v sume 1 476,83 eur. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu bola príloha. 2. Žalovaná na odvolanie ďalšej účastníčky, preskúmala napadnuté prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a uznajúc námietku premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné za obdobie júl 2006 až júl 2007, vznesenú ďalšou účastníčkou v odvolaní, rozhodnutím číslo: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 31. októbra 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zmenila prvostupňové rozhodnutie, tak, že ďalšej účastníčke bolo predpísané poistné len za obdobie august 2007 až jún 2008 v sume 736,47 eur. V ostatnom rozhodnutie potvrdila. Rozhodnutie žalovanej nadobudlo právoplatnosť dňa 9. novembra 2017. 3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej vyplýva, že žalovaná považovala námietky ďalšej účastníčky uvedené v odvolaní za nezakladajúce dôvod na zrušenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia. Poukázala, že ďalšej účastníčke síce bolo rozhodnutie o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie zrušené dňom 30. júna 2006, mala však naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe v povolaní lekár, v odbore: všeobecné lekárstvo (licencia typu A). Vyjadrila názor, že v prípadoch, ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období ma príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. S poukazom na § 147 ods. 1 a § 147 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. žalovaná skonštatovala, že v rámci odvolacieho konania bolo zistené, že ďalšia účastníčka splnila povinnosť ustanovenú v § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. Dňa 6. marca 1995 Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica, prijala Registračný list fyzickej osoby - prihlášku ďalšej účastníčky na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie. Ďalej tiež uviedla, že námietku premlčania poistného možno vzniesť v každom štádiu konania, teda aj v štádiu po vydaní prvostupňového rozhodnutia, a preto je Sociálna poisťovňa povinná oprávnenú námietku premlčania v rámci odvolacieho konania uznať. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 30. augusta 2017, t. j. po uplynutí desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa splatnosti poistného za mesiace júl 2006 až júl 2007. Na základe uvedeného žalovaná uznala námietku premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné za mesiace júl 2006 až júl 2007. Poistné za obdobie august 2007 až jún 2008 nie je premlčané, pretože odo dňa splatnosti poistného, na ktoré sa viaže, do dňa vydania napadnutého rozhodnutia (t. j. 30. augusta 2017) neuplynulo desať rokov. 4. Dňa 30. októbra 2020 bol žalovanej doručený protest prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava, číslo: F. XXX/XX/XXXX-X proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: XXXXX-X/XXXX-XX, zo dňa 31. októbra 2017. Z dôvodu, že žalovaná protestu prokurátora nevyhovela, v súlade s § 24 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov ho odstúpila dozornému orgánu - Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky rozhodnutím číslo: XXXXX/XXXX-X_G. XXXXX/XXXX, zo dňa 30. júla 2021, o podanom proteste prokurátora rozhodlo tak, že mu nevyhovelo. Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava, nesúhlasiac s vyššie uvedeným rozhodnutím ministerstva, podal proti nemu rozklad. Po opätovnom preskúmaní veci bol rozklad prokurátora rozhodnutím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo: XXXXX/XXXX-X_G. XXXXX/XXXX, zo dňa 21. októbra 2021, zamietnutý. Predmetné rozhodnutie ministra nadobudlo právoplatnosť dňa 27. októbra 2021. II. Žaloba a jej dôvody 5. Proti rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa včas správnu žalobu z 21. decembra 2021 a žiadala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej, a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Považovala rozhodnutie za nezákonné z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. 6. Žalobkyňa prezentovala názor, že právo predpísať poistné ďalšej účastníčke bolo v čase vydania rozhodnutia žalovanej premlčané s poukazom na § 143 ods. 1 a § 147 ods.1, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. už aj za mesiace august 2007 a september 2007. Poukázala okrem iného na rozdielnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke, či lehota podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je lehotou premlčacou alebo prekluzívnou a či má žalovaný na jej uplynutie prihliadať len na námietku vznesenú účastníkom konania alebo ex offo, a to na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Szd/1/2010 zo 7. decembra 2010, sp. zn. 7Sžso/9/2010 z 9. júna 2011, sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25. januára 2018, sp. zn. 9 Sžso/45/2016 z 30. mája 2018, sp. zn. 9Sžsk/33/2020 z 30. júna 2021, sp. zn. 9Sžsk/84/2019 z 30. júna 2021. Žalobkyňa bola tiež toho názoru, že ustálená rozhodovacia prax súdov všeobecne doposiaľ vždy vychádzala z toho, že nestačí, aby v lehote stanovenej zákonom bolo vydané len neprávoplatné (prvostupňové) rozhodnutie, ale rozhodnutie v učenej (premlčacej/prekluzívnej) lehote musí nadobudnúť aj právoplatnosť. 7. Žalobkyňa dala do pozornosti, že v danom prípade, bolo poistné za mesiac august 2007 splatné 10. septembra 2007 a poistné za mesiac september 2007 bolo splatné 8. októbra 2007. Rozhodnutie žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX z 31. októbra 2017, ktorým bolo zmenené rozhodnutie pobočky č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 30. augusta 2017 a ďalšej účastníčke bolo predpísané poistné aj za tieto mesiace, bolo jednoznačne vydané po uplynutí 10 rokov od splatnosti poistného za uvedené mesiace. Vydanie rozhodnutia má za následok, že orgán, ktorý ho vydal, je ním viazaný. Nie je však ním viazaný účastník konania a to až do doby, kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť.
Až nadobudnutím právoplatnosti sa rozhodnutie stáva záväzným a je vykonateľné. Včas podané odvolanie, podľa § 215 ods. 5 zákona o sociálnom poistení má odkladný, t. j. suspenzívny účinok a súčasne, devolutívny účinok podaného odvolania znamená, že rozhodovanie o odvolaní sa presúva z prvostupňového orgánu na orgán druhého stupňa. V zákone o sociálnom poistení neexistuje ustanovenie, ktoré by určovalo, že by sa začatím prvostupňového konania, vydaním prvostupňového rozhodnutia alebo podaním odvolania proti rozhodnutiu pobočky prerušovala 10-ročná lehota určená v § 147 ods. 1. Tak isto bez vplyvu na plynutie tejto lehoty je doplňujúce konanie, vykonané pobočkou po doručení odvolania alebo samotné konanie o odvolaní na odvolacom orgáne. Zákonodarca v § 114 ods. 2, § 236 ods. 2 a § 237 ods. 2 zákona o sociálnom poistení expressis verbis určil, kedy premlčacia doba neplynie. V§ 236 ods. 2 je určené, že lehoty neplynú počas konania o odvolaní, počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky a v § 237 ods. 2 je určené, že lehoty neplynú počas konania o odvolaní a počas výkonu rozhodnutia. Pri 10-ročnej lehote na predpísanie poistného obdobné ustanovenie o prerušení tejto lehoty v zákone o sociálnom poistení nie je a pri posudzovaní, či sa právo na predpísanie poistného premlčalo, je rozhodujúci dátum splatnosti (dlžného) poistného. Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Vydaním rozhodnutia pobočky sa lehota určená v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení neprerušuje a žalobkyňa preto zotrvala na názore, že ak bolo ďalšej účastníčke predpísané rozhodnutím žalovaného č. XXXXX- X/XXXX-XX z 31. októbra 2017 poistné aj za obdobie august – september 2007, ide o nezákonné rozhodnutie. III. Vyjadrenia žalovanej, žalobkyne a ďalšej účastníčky 8. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe z 28. februára 2022 navrhla, aby správny súd žalobu zamietol. Bola toho názoru, že skutočným úmyslom zákonodarcu bolo v ustanovení § 147 zákona o sociálnom poistení upraviť právny inštitút premlčania v pravom slova zmysle, tzn. ako kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého vymáhateľnosť nároku možno odvrátiť námietkou premlčania, ktorá je s premlčaním neoddeliteľne spätá bez ohľadu na to, či to zákon výslovne ustanovuje. Absencia zákonného ustanovenia v zákone o sociálnom poistení, ktorým by bolo ustanovené, že na premlčanie sa prihliada len v prípade vznesenej námietky premlčania, nemôže mať za následok prekvalifikovanie samotného premlčania na inštitút preklúzie. Poukázala, že na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti. Premlčania práva, t. j. premlčania nároku Sociálnej poisťovne na poistné, sa môže povinný subjekt (dlžník) dovolať len vznesením námietky premlčania. Podmienkou úspešného uplatnenia námietky premlčania je splnenie oznamovacej povinnosti podľa zákona o sociálnom poistení. Úspešným uplatnením námietky premlčania zo strany povinného subjektu nárok Sociálnej poisťovne na zaplatenie dlžného poistného zaniká. Ak však povinný subjekt dobrovoľne splnil svoju povinnosť a premlčané poistné zaplatil, nemôže ho požadovať od Sociálnej poisťovne späť ako bezdôvodné obohatenie. Ak by aj Sociálna poisťovňa súhlasila s tým, že premlčanie upravené v zákone o sociálnom poistení je vlastne preklúziou, musela by toto aplikovať na poistné, čím by sa zamedzilo reálnej možnosti doplatiť dlžnú sumu poistného na účely dávok (keďže by právo predpísať poistné zaniklo, dobrovoľným zaplatením dlžnej sumy poistného by došlo k bezdôvodnému obohateniu). Vyjadrila tiež názor, že úkonom (vydaním rozhodnutia vo veci predpísania poistného) po formálnej i materiálnej stránke Sociálna poisťovňa naplnila obsah slovného spojenia „predpísať poistné“ v zmysle § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení ani len nepriamo nevyplýva, že rozhodnutie o predpísaní poistného musí v rámci plynutia premlčacej lehoty aj nadobudnúť právoplatnosť. 9. Žalovaná preto zotrvala na názore, že právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné bolo po vznesenej námietke premlčania premlčané len za obdobie júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007 a júl 2007, nie aj za mesiace august 2007 a september 2007 (resp. aj za ďalšie mesiace), ako to v správnej žalobe uvádza žalobkyňa. Z ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Poistné sa stáva pohľadávkou Sociálnej poisťovne prvým dňom po uplynutí splatnosti poistného. Poistné za mesiac august 2007 bolo splatné najneskôr dňa 10. septembra 2007, teda desaťročná premlčacia lehota uplynula dňa 10. septembra 2017 (pri ostatných rozhodnutím predpísaných mesiacoch september 2007 až jún 2008 premlčacia lehota uplynula ešte neskôr). V danom
prípade si Sociálna poisťovňa uplatnila právo predpísať poistné dňa 30. august 2007, kedy Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica, rozhodla vo veci predpísania poistného za sporné obdobie prvostupňovým rozhodnutím. Námietku premlčania poistného za prejednávané obdobie tak bolo možné uznať len za obdobie júl 2006 až júl 2007. Za nasledujúce mesiace august 2007 až jún 2008 túto námietku premlčania nebolo možné uznať, pretože za uvedené obdobie v čase vydania prvostupňového rozhodnutia ešte desaťročná premlčacia lehota ustanovená zákonom o sociálnom poistení v § 147 ods. 1 neuplynula (prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 30. augusta 2017, desaťročná premlčacia lehota vzťahujúca sa na poistné za mesiac august 2007 by uplynula až dňa 10. septembra 2017). 10. Žalobkyňa vo svojej replike z 20. apríla 2022 zotrvala na dôvodoch podanej správnej žaloby ako aj na žalobnom návrhu. Zdôraznila, že poistné za mesiac august 2007 bolo splatné 10. septembra 2007, poistné za mesiac september 2007 bolo splatné 8. októbra 2007, rozhodnutie žalovanej č. XXXXXX/XXXX-XX bolo vydané 31. októbra 2017 a v zákone o sociálnom poistení neexistuje ustanovenie, ktoré by určovalo, že by sa začatím prvostupňového konania, vydaním prvostupňového rozhodnutia alebo podaním odvolania proti rozhodnutiu pobočky prerušovala 10-ročná lehota určená v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podľa § 215 ods. 5 zákona o sociálnom poistení včas podané odvolanie má odkladný účinok a pre účastníka konania je záväzné až (len) právoplatné rozhodnutie. Zotrvala na názore, že žalobou napadnutým rozhodnutím žalovanej bolo porušený § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 11. Ďalšia účastníčka sa k správnej žalobe a k vyjadreniu žalovanej vyjadrila v podaní zo 4. mája 2022, v ktorom sa stotožnila s právnou argumentáciou žalobkyne a žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. 12. Žalovaná na výzvu súdu svoje právo vyjadriť sa k replike žalobkyne a k vyjadreniu ďalšej účastníčky, nevyužila. Rovnako tak ďalšia účastníčka nevyužila svoje právo a nevyjadrila sa k replike žalobkyne. IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 16. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 17. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 18. Podľa § 178 ods. 2 SSP prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. 19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 20. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
21. Podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 22. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu zákona č. 461/2003 Z.z. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie1). V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 24. Správny súd v Bratislave predovšetkým dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, na ktorom je vedená pod sp. zn. BA-7Sa/104/2021, pričom pôvodne bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 15Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 31. októbra 2023 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa. 25. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku dňa 10. septembra 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 26. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná na podklade uznania námietky premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné za obdobie júl 2006 až júl 2007, vznesenej ďalšou účastníčkou v odvolaní, zmenila prvostupňové rozhodnutie, tak, že ďalšej účastníčke bolo predpísané poistné len za obdobie august 2007 až jún 2008 v sume 736,47 eur. V ostatnom žalovaná prvostupňové rozhodnutie potvrdila. 27. Predovšetkým správny súd konštatuje, že skutkový stav medzi účastníkmi konania nebol sporný. Podstatným v predmetnej veci zostalo zodpovedanie právnej otázky, či došlo k premlčaniu práva predpísať poistné aj za mesiac august 2007 (poistné splatné 10. septembra 2007) a za mesiac september 2007 (poistné splatné 8. októbra 2007) podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a to za situácie, keď prvostupňové rozhodnutie o predpísaní aj poistného za uvedené obdobia bolo vydané dňa 30. augusta 2017 a druhostupňové „zmenové“ rozhodnutie bolo vydané dňa 31. októbra 2017. 28. Správny súd pri vyriešení uvedenej spornej otázky vychádzal z rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023, ktorému bola tam prejednávaná vec postúpená trojčlenným senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky práve z dôvodu rozdielnej rozhodovacej praxe v otázke, či ustanovenie § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. normuje premlčanie či preklúziu a či má žalovaná na premlčanie prihliadať aj bez námietky dlžníka. V predmetnom rozsudku veľkého senátu bolo poukazované aj na niektoré rozsudky Najvyššieho súdu SR, z ktorých citovala aj samotná žalobkyňa. 29. V rozsudku sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023 veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (z bodov 27 a 28) uviedol okrem iného nasledovné: „Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť
poistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného. 28. Na základe uvedeného veľký senát kasačného súdu uzatvára: Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na § 147 ods. 1 v ustanovení § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok 10 Sžsk 6/2019. Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa § 148 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona“ (pozri body 27 a 28 citovaného rozsudku veľkého senátu). 30. Vychádzajúc z uvedeného rozsudku veľkého senátu potom ďalšia účastníčka mohla úspešne vzniesť námietku premlčania v odvolacom konaní len na predpísanie poistného za to obdobie, ktoré bolo predpísané pobočkou Sociálnej poisťovne po uplynutí 10 ročnej premlčacej lehoty. V danom prípade, keďže právo predpísať poistné za mesiac august 2007 (splatné 10. septembra 2007) a poistné za mesiac september 2007 (splatné 8. októbra 2007) by sa premlčalo za desať rokov odo dňa jeho splatnosti až dňa 10. septembra 2017 a 8. októbra 2017, žalovaná správne rozhodla, pokiaľ prihliadla po vznesenej námietke premlčania v podanom odvolaní na premlčanie práva predpísať poistné za obdobie júl-december 2006 a január – júl 2007, avšak nepovažovala za premlčané právo predpísať poistné za obdobie august a september 2007 (resp. aj za ďalšie mesiace), lebo prvostupňové rozhodnutie o predpísaní poistného v predmetnej veci bolo vydané dňa 30. augusta 2017, teda pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty práva na predpísanie poistného za sporné obdobie august a september 2007. 31. Už len pre úplnosť sa žiada uviesť, že iná situácia by mohla nastať, ak by došlo v rámci odvolacieho konania k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne, pretože v takom prípade by sa stalo rozhodnutie o predpísaní poistného neexistentným, a situácia by sa vrátila do stavu pred vydaním takého rozhodnutia. V danom prípade však napadnutým rozhodnutím žalovanej bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie o predpísaní poistného z dôvodu prihliadnutia na námietku premlčania za mesiace júl 2006 až júl 2007 a napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovanej bolo odlišné (oproti prvostupňovému rozhodnutiu) len práve vo vzťahu k tomuto pôvodne predpísanému poistnému za mesiace júl 2006 až júl 2007. V ostatnom bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené, a teda účinky predpísania zvyšného poistného za ostatné mesiace prvostupňovým rozhodnutím zostali zachované, lebo neboli napadnutým rozhodnutím žalovanej nijako dotknuté (došlo k zmene prvostupňového rozhodnutia len vo vzťahu k premlčanému poistnému a nie k novému predpísaniu ostatného poistného, ktoré už bolo predpísané prvostupňovým rozhodnutím). Právny názor prezentovaný žalobkyňou je preto potrebné považovať za nesúladný s rozsudkom veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023,
a keďže sa poistné považuje za predpísané už vydaním prvostupňového rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne, žalovaná nemala ani inú možnosť ako reagovať na námietku premlčania vznesenú ďalšou účastníčkou v odvolacom konaní, ako prvostupňové rozhodnutie pobočky o predpísaní poistného zmeniť vo vzťahu k predpísanému premlčanému poistnému. 32. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ako i postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil porušenie zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím žalovanej, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 33. Správny súd nepriznal žiadnemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania podľa § 170 písm. c) SSP, pretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2 (§ 442 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).