Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/217/2021 1021201404 15. 01. 2025 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201404.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. A. B., bytom: C. XXXX/XX, XXX XX D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX a žalobcu: E. F. B., bytom: C. XXXX/XX, XXX XX D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, obaja zastúpení: Accent Legal s.r.o., so sídlom Jakubovo námestie 9, 811 09 Bratislava – Staré mesto, IČO: 47 251 476, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 239779/2021 zo dňa 21.06.2021 a rozhodnutia žalovaného č. 293785/2021 zo dňa 21.06.2021, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 293779/2021 zo dňa 21.06.2021 a rozhodnutie mesta Stupava č. 2021/25630/34/1 zo dňa 10.02.2021 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 293785/2021 zo dňa 21.06.2021 a rozhodnutie mesta Stupava č. 2021/25627/34/1 zo dňa 10.02.2021 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. III. Žalobkyni voči žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. IV. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Po viacerých zrušujúcich rozhodnutiach vydalo mesto Stupava ako správca dane (i) rozhodnutie č. 2021/25630/34/1 zo dňa 10.02.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 1“), ktorým bol žalobkyni vyrubený miestny poplatok za rozvoj – stavba na bývanie, výmera nadzemnej podlahovej plochy 178,00 m2, zníženie 60 m2, výmera pre výpočet 118,00 m2, sadzba EUR/m2 – 35,00 eur, vyrubený poplatok – 4.130,00 eur, pričom žalobkyňa bola zaviazaná k úrade sumy vo výške 2.065,00 eur a (ii) rozhodnutie č. 2021/25627/34/1 zo dňa 10.02.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 2“), ktorým bol žalobcovi vyrubený miestny poplatok za rozvoj – stavba na bývanie, výmera nadzemnej podlahovej plochy 178,00 m2, zníženie 60 m2, výmera pre výpočet 118,00 m2, sadzba EUR/m2 – 35,00 eur, vyrubený poplatok – 4.130,00 eur, pričom žalobca bol zaviazaný k úrade sumy vo výške 2.065,00 eur. 2. Z dôvodu, že obe prvostupňové rozhodnutia boli postavené na rovnakom základe, správny súd konštatuje, že miestne poplatky za rozvoj boli vyrubené podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.
z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o miestnom poplatku“) a v nadväznosti na Všeobecné záväzné nariadenie mesta Stupava č. 7/2016 o stanovení výšky miestneho poplatku za rozvoj (ďalej len „VZN č. 7/2016“) a na rozhodnutie o povolení stavby/stavebného povolenia č. C./XX-XX/G. zo dňa 12.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.05.2017. 3. Správca dane uviedol, že Okresný úrad Malacky vydal dňa 01.12.2000 stavebníkovi, spoločnosti Consulting, spol. s r.o. stavebné povolenie na stavbu „Obytná skupina Stupava – Kopce, 24 rodinných domov“. Dňa 12.05.2017 rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred dokončením č. j. SÚ-17529/16-17/ Šm povolilo mesto Stupava zmenu na stavbe „Obytná skupina Stupava – Kopce, 24 rodinných domov“ v rozsahu: (a) zmenu stavebníka – stavebníkom rodinných domov č. 5 a 6 na parc. č. 1675/95, 1675/96, 1675/55, 1675/93, 1675/94, 1675/54 v k. ú. C. budú E. F. B. a manželka A. A. B. a (b) zmenu stavebného riešenia – stavba rodinných domov sa bude realizovať podľa novej projektovej dokumentácie. Súčasťou danej stavby boli aj stavebné objekty označené v stavebnom povolení ako SO 1-24 Rodinné domy, nepriepustné žumpy a v rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred dokončením ako rodinné domy č. 5 a 6. 4. Správca dane konštatoval, že zákon počítal s prípadmi, keď je rozhodnutiami povolená stavba s viacerými objektami, a preto pre tieto prípady upravil osobitný výpočet poplatku v § 8 ods. 3 Zákona o miestnom poplatku. Následne uplatnil výpočet poplatku podľa § 8 ods. 1 Zákona o miestnom poplatku, znížený o 60 m2 a sadzby poplatku za rozvoj platnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1 Zákona o miestnom poplatku. Ďalej poukázal na § 5 ods. 3 Zákona o miestnom poplatku a konštatoval, že v prípade, ak stavbu uskutočňuje viac stavebníkov, poplatníkom je každý stavebník v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak. Správca dane tak vyrubil poplatok za rozvoj v rovnakom pomere sumou 2.065,00 eur pre poplatníka – žalobkyňu a poplatníka – žalobcu. Správca dane uzavrel, že vyrubil poplatok za rozvoj v zmysle § 3 a nasl. Zákona o miestnom poplatku a v zmysle VZN č. 7/2016. 5. Voči prvostupňovému rozhodnutiu 1 podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 22.03.2021 a voči prvostupňovému rozhodnutiu 2 podal žalobca odvolanie zo dňa 22.03.2021. Obaja žalobcovia poukázali na procesné dôvody odvolania, a teda že prvostupňové rozhodnutia neobsahujú (i) na základe čoho dospel správca dane k výpočtu sumy 2.065,00 eur a prečo znížil poplatok o 30m2 a nie o 60m2 a (ii) ako sa správca dane vysporiadal s ich námietkami, ktoré opakovane uviedli vo svojich podaniach. Žalobcovia namietli, že vo výrokovej časti prvostupňových rozhodnutí sa uvádza, že základom pre vyrubenie poplatku je rozhodnutie o povolení stavby/stavebného povolenia č. SÚ-17529/16-17/Šm zo dňa 12.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.05.2017, čo je však nesprávne, pretože stavebné povolenie bolo vydané v roku 2000 a správca dane vyrubuje poplatok na základe rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením č. SÚ-17529/16-17/Šm zo dňa 12.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.05.2017, pričom správca dane bol povinný presne označiť, ktoré rozhodnutie je právnym základom vyrubenia poplatku. Ďalej si uplatnili aj hmotnoprávne dôvody odvolania. II. Stručné zhrnutie napadnutých rozhodnutí 6. Na podklade podaného odvolania žalobkyne žalovaný ako odvolací orgán vydal rozhodnutie č. 293779/2021 zo dňa 21.06.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 1“), ktorým prvostupňové rozhodnutie 1 potvrdil. Na podklade odvolania žalobcu žalovaný ako odvolací orgán vydal rozhodnutie č. 293785/2021 zo dňa 21.06.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 2“), ktorým prvostupňové rozhodnutie 2 potvrdil. V oboch prípadoch žalovaný zosumarizoval konanie pred správcom dane, podané odvolanie a následne sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami. 7. Žalovaný uviedol, že podstatným problémom bolo vyrubenie miestneho poplatku za rozvoj z celkovej rozlohy uvedenej v stavebnom povolení na zmenu stavby pred dokončením, t. j. 178,00 m2, ktorý žalobcovia považovali za nezákonné, pretože podľa daného stavebného povolenia sa jednalo o stavbu dvoch rodinných domov č. 5 a č. 6, ktoré bolo potrebné chápať ako dve stavby, ktoré vlastnia dvaja stavebníci s výmerou 178,00 : 2 = 89 m2 a postup správcu dane mal byť taký, že z výmery 89 m2 sa odpočíta 60 m2, ktoré po vynásobení sadzbou 35 eur bude predstavovať miestny poplatok za rozvoj vo výške 1.015,00 eur. Žalovaný daný výpočet vyhodnotil ako nesprávny.
8. Žalovaný sa odvolal na § 4 ods. 1 Zákona o miestnom poplatku, kedy poplatková povinnosť vznikla dňom právoplatnosti stavebného povolenia na zmenu stavby pred dokončením t. j. 17.05.2017. Následne odkázal na § 8 ods. 3 Zákona o miestnom poplatku, v ktorom zákonodarca ustanovil, že viacero stavebných objektov realizovaných súčasne sa pri výpočte poplatku za rozvoj považuje za jednu stavbu a odpočítateľná položka sa uplatní len raz na všetky stavby – § 8 ods. 4 Zákona o miestnom poplatku. 9. V prípade, ak uskutočňuje stavbu viac stavebníkov v stavebnom povolení tak, ako v prípade žalobcov, poplatníkom je každý stavebník v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak. Ďalej žalovaný poukázal na dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), ktorú žalobcovia uzavreli dňa 09.06.2016, pričom zosumarizoval, ktoré pozemky vlastní vo výlučnom vlastníctve žalobca a ktoré žalobkyňa. Na základe daného dospel žalovaný k tomu, že poplatníkom je každý stavebník v pomere vlastníctva k nehnuteľnostiam, uvedeným v dohode o zúžení BSM. 10. Správca dane preto podľa žalovaného pristúpil správne k vyrubeniu miestneho poplatku za rozvoj obom poplatníkom v súlade s § 8 ods. 3 Zákona o miestnom poplatku, tzn. vydaním stavebného povolenia na zmenu stavby pred dokončením je predmetom poplatku za rozvoj výmera podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby v m2, ktorá je predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3 Zákona o miestnom poplatku, pričom na účely zákona sa za podlahovú plochu nadzemnej časti realizovanej stavby považuje súčet výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby. V nadväznosti na § 8 ods. 4 Zákona o miestnom poplatku, ak vznikne poplatková povinnosť podľa tohto zákona v súvislosti s právoplatným stavebným povolením na zmenu stavby pred dokončením, pri výpočte poplatku za rozvoj sa zníženie poplatku za rozvoj o 60 m2 použije len raz voči podlahovej ploche nadzemnej časti realizovanej stavby povolenej stavebným povolením. Na podklade uvedeného žalovaný vyhodnotil odvolacie námietky ako nedôvodné. 11. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o miestnom poplatku v nadväznosti na ods. 3 tohto ustanovenia tak správca dane základ poplatku vo výšme 178,00 m2 znížil o 60 m2 a zníženú výmeru – 118,00 m2 vynásobil sadzbou poplatku pre danú stavbu vo výške 35,00 eur za každý aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby a výpočet poplatku bol nasledovný: 118,00 m2 x 35,00 eur/ m2 = 4.130,00 eur. S odkazom na § 5 ods. 3 Zákona o miestnom poplatku správca dane vyrubil poplatok za rozvoj v rovnakom pomere poplatníkom, t. j. 4.130,00 eur : 2 = 2.065,00 eur pre žalobcu a pre žalobkyňu. Žalovaný uzavrel, že správca dane podrobne uviedol všetky rozhodné skutočnosti a poplatok za rozvoj bol vyrubený v súlade so Zákonom o miestnom poplatku a VZN č. 7/2016. III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcov 12. Žalobkyňa podala na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 23.08.2021 (ďalej len „žaloba 1“), ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia 1 a prvostupňového rozhodnutia 1, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 23.08.2021 (ďalej len „žaloba 2“ a spolu so žalobou 1 ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia 2 a prvostupňového rozhodnutia 2, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 13. Žalobcovia zhodne namietli, že vo výrokovej časti prvostupňových rozhodnutí, ako aj v úvode odôvodnení sa uvádza, že základom pre vyrubenie poplatku je rozhodnutie o povolení stavby/ stavebného povolenia č. SÚ-17529/16-17/Šm zo dňa 12.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.05.2017. Žalobcovia považujú dané za nesprávne, pretože stavebné povolenie bolo vydané v roku 2000, ale správca dane v skutočnosti vyrubil poplatok na základe rozhodnutia o povolení stavby pred jej dokončením č. SÚ-17529/16-17/Šm zo dňa 12.05.2017. Správca dane musí presne označiť, ktoré rozhodnutie je právnym základom vyrubenia poplatku. Právny akt, ktorý správca dane označil ako základ právnej povinnosti tak neexistuje. Žalobcovia konštatovali, že prvostupňové rozhodnutia a ani napadnuté rozhodnutia nemajú oporu v zistenom skutkovom stave, pretože zakladajú povinnosti na základe neexistujúceho rozhodnutia. V odôvodneniach sa potom konštatuje, že sa jedná o rozhodnutie o povolení stavby pred dokončením, a teda je zjavný rozpor medzi výrokom a odôvodnením, čo spôsobuje aj nepreskúmateľnosť rozhodnutí.
14. Ďalej žalobcovia namietli, že nebolo zrejmé, na základe čoho správca dane a žalovaný dospeli k výpočtu sumy 2.065,00 eur a prečo znížili poplatok o 30 m2 a nie o 60m2, a teda napadnuté rozhodnutia a prvostupňové rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Po sumarizácii skutkového stavu žalobcovia zhodne uviedli, že po cca 17 rokoch od vydania stavebného povolenia odkúpili niektoré pozemky, ktoré boli určené pôvodným stavebníkom na výstavbu v rámci Obytnej skupiny Stupava – Kopce 24 rodinných domov a pretože mali žalobcovia zúžené BSM, nadobudli tieto pozemky do výlučných vlastníctiev a následne boli samostatnými stavebníkmi, a to aj keď žiadosti o zmenu stavby pred dokončením podávali žalobcovia spoločne. Žalobcovia mali za to, že v dôsledku rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred dokončením č. SÚ-17529/16-17/Šm zo dňa 12.05.2017 došlo ku kvalitatívnej zmene pôvodného stavebného povolenia – uvedené bolo evidentné, zmena sa uskutočnila po 17 rokoch, došlo k zmene stavebníka a aj k zmene stavby na 2 samostatné pozemné stavby – rodinné domy č. 5 a 6. 15. Žalobcovia mali za to, že správca dane mal vydať rozhodnutie o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj tak, že pri výpočte by sa vychádzalo z výmery nadzemnej časti podlahovej plochy stavby rodinného domu č. 5 (u žalobcu) a č. 6 (u žalobkyne), ktorá bola 88,75 m2 u oboch rodinných domoch. Základ poplatku mal správca dane následne znížiť o 60 m2, pričom výmera stavieb by tak mala byť správne vo výške 28,75 m2 – následne táto výmera mal byť vynásobená sadzbou 35 eur za každý, aj začatý m2, čo by predstavovalo sumu 1.015,00 eur. 16. Žalobcovia namietli, že (i) v stavebnom povolení o zmene stavby pred dokončením sú uvedené 2 stavby pre dvoch stavebníkov, (ii) rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred dokončením neobsahuje žiaden pojem stavebný objekt, pričom ak by bolo stavebníkovi vydané samostatné rozhodnutie, tak by bol každému stavebníkovi vyrubený poplatok samostatne, (iii) rodinný dom č. 5 a č. 6 tvoria samostatné diela, (iv) nie je možné preto sčítať podlahovú plochu oboch samostatných stavieb, ale pre každú stavbu má byť výmera podlahovej plochy znížená o celkom 60 m2. Rozhodnutie o povolení zmeny stavby výslovne povolilo rodinný dom č. 5 a č. 6, nejednalo sa o skladbu stavebných objektov. IV. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 17. Žalovaný sa k žalobám vyjadril podaním zo dňa 12.01.2022 (ďalej len „vyjadrenie“). Žalovaný odkázal na § 3 ods. 1 písm. a) a § 4 Zákona o miestnom poplatku, pričom uviedol, že poplatková povinnosť vznikla na základe rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením č. SÚ-17529/16-17/Šm zo dňa 12.05.2017, právoplatné dňa 17.05.2017. 18. Žalovaný pri výpočte poplatku vychádzal zo základu poplatku podľa § 6 Zákona o miestnom poplatku, podľa ktorého je základom poplatku za rozvoj výmera nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2, ktorá je predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3, pričom na účely daného zákona sa za podlahovú plochu nadzemnej časti stavby považuje súčet výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby. Podlahová plocha bola v danom prípade určená projektantom – E. A. H.. Ďalej žalovaný uviedol skutočnosti, uvedené v napadnutých rozhodnutiach, a preto správny súd odkazuje na relevantné časti tohto rozsudku. 19. Žalobcovia k vyjadreniu zaslali repliku zo dňa 16.02.2022, pričom zotrvali na svojej predchádzajúcej žalobnej argumentácii. 20. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. V. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 21. Správny súd konštatuje, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/217/2021-24 zo dňa 22.11.2021 došlo k spojeniu na spoločné konanie vecí vedených na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/217/2021 (konanie začaté na podklade žaloby žalobkyne) a sp. zn. 1S/218/2021 (konanie začaté na podklade žaloby žalobcu) s tým, že ďalej budú vedené pod sp. zn. 1S/217/2021.
22. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-1S/217/2021. 23. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žaloby, žalobami napadnuté rozhodnutia a prvostupňové rozhodnutia, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žalôb, a dospel k záveru, že žaloby sú dôvodné a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutia a prvostupňové rozhodnutia a veci vrátil na ďalšie konanie orgánu verejnej správy prvého stupňa. 24. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.01.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). 25. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 26. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 27. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) Zákona o miestnom poplatku, predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce uvedená v právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením. 28. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o miestnom poplatku, poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom doručenia oznámenia stavebného úradu k ohlásenej stavby. 29. Podľa § 5 ods. 1 Zákona o miestnom poplatku, poplatníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je ako stavebník uvedená v stavebnom povolení, právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo ktorej bolo doručené oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe. Postúpenie práv a povinností stavebníka a prevod vlastníckeho práva k stavbe a k projektovej dokumentácii nemá vplyv na zmenu osoby poplatníka; to neplatí, ak poplatník má právneho nástupcu. 30. Podľa § 5 ods. 3 Zákona o miestnom poplatku, ak uskutočňuje stavbu viac stavebníkov uvedených v stavebnom povolení, právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo v oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe, poplatníkom je každý stavebník v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak. Ak sa všetci poplatníci dohodnú, poplatníkov zastupuje jeden z nich (ďalej len „zástupca“) a ostatní poplatníci ručia za poplatok za rozvoj v rovnakom pomere, pričom túto skutočnosť zástupca písomne oznámi obci najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti. 31. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o miestnom poplatku, poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčin základu poplatku podľa § 6 znížený o 60 m2 a sadzby poplatku za rozvoj platnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1. Ak sa predmet poplatku za rozvoj podľa § 3 ods. 1 realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach, ktoré patria dvom alebo viacerým obciam, zníženie základu poplatku za rozvoj podľa prvej vety sa uplatní v každej obci v podiele vypočítanom podľa § 6 ods. 7.
32. Podľa § 8 ods. 3 Zákona o miestnom poplatku, ak je v stavebnom povolení, právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo v oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe uvedených viacero stavebných objektov, ktoré sú predmetom poplatku za rozvoj, na účely výpočtu poplatku za rozvoj sa považujú za jednu stavbu. 33. Úlohou správneho súdu bolo v rozsahu uplatnených žalobných bodov preskúmať napadnuté rozhodnutia a prvostupňové rozhodnutia, a teda, či mesto Stupava ako správca dane a následne žalovaný postupovali v súlade so Zákonom o miestnom poplatku. Vychádzajúc zo žalôb správny súd vyabstrahoval dve podstatné žalobné námietky žalobcov, a to (i) neexistencia rozhodnutia, na podklade ktorého boli vydané napadnuté rozhodnutia a (ii) nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k výpočtu miestneho poplatku, kedy žalobcovia tvrdili, že sú samostatnými stavebníkmi rodinných domov. 34. Prvú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Je síce pravdou, že obe prvostupňové rozhodnutia pracujú s termínom: „rozhodnutie o povolení stavby/stavebného povolenia č. SÚ-17529/16-17/Šm zo dňa 12.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.05.2017“, avšak podľa názoru správneho súdu sa jedná výlučne o formálnu vadu prvostupňových rozhodnutí a napadnutých rozhodnutí. Správny súd zastal názor, že podstatné na identifikáciu podkladového rozhodnutia je jeho číslo / číselná identifikácia, a teda č. SÚ-17529/16-17/Šm zo dňa 12.05.2017 – pričom v tom ako správca dane, tak ani žalovaný nepochybili. Samozrejme, bolo by vhodnejšie, ak by orgány verejnej správy pracovali s označením „rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením č. SÚ-17529/16-17/Šm zo dňa 12.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.05.2017“ a nie „rozhodnutie o povolení stavby/stavebného povolenia č. SÚ-17529/16-17/Šm zo dňa 12.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.05.2017“, avšak podkladové rozhodnutie je jasne identifikovateľné (prostredníctvom čísla rozhodnutia) a len chyba vo formálnom označení nespôsobuje nezákonnosť prvostupňových rozhodnutí a napadnutých rozhodnutí. 35. K vyššie uvedenému správny súd uvádza, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/98-02/02 zo dňa 17.12.2002 alebo aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/136/2022 zo dňa 23.11.2023). V danej súvislosti správny súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Ako to uviedol správny súd vyššie, vytýkaná námietka žalobcov má povahu formálnej vady, bez vplyvu na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. 36. Druhú žalobnú námietku žalobcov však správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením č. SÚ-17529/16-17/Šm zo dňa 12.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.05.2017 došlo k zmene stavebníka na stavbu „Obytná skupina Stupava – Kopce, 24 rodinných domov“, pričom zmena nastala tak, že stavebníkom rodinných domov č. 5 a 6 budú žalobca a žalobkyňa ako manželia a tieto rodinné domy sa budú realizovať podľa novej projektovej dokumentácie. Pôvodné stavebné povolenie zo dňa 01.12.2000 na stavbu: „Obytná skupina Stupava – Kopce, 24 rodinných domov“ bolo vydané pre stavebníka – spoločnosť Consulting spol. s r.o., IČO: 31 347 045, ktorý bol stavebníkom 24 rodinných domov. 37. Medzi účastníkmi konania zároveň nebolo sporné ani to, že medzi žalobcom a žalobkyňou došlo k dohode o zúžení zákonom stanoveného rozsahu BSM zo dňa 09.06.2016, pričom sa dohodli, že žalobca bude vlastníkom rodinného domu č. 5 a žalobkyňa rodinného domu č. 6, pričom takto boli vydané aj kolaudačné rozhodnutia – pre rodinný dom č. 5 kolaudačné rozhodnutie stavebníkovi – žalobcovi a pre rodinný dom č. 6 kolaudačné rozhodnutie stavebníkovi – žalobkyni (uvedené konštatuje správca dane v prvostupňových rozhodnutiach). 38. Na podklade vyššie uvedených skutočností je tak potrebné vytknúť správcovi dane a žalovanému nesprávne právne posúdenie veci. Správca dane a žalovaný síce správne aplikovali § 5 ods. 1 Zákona
o miestnom poplatku, a teda, že poplatníkom je fyzická osoba, ktorá je ako stavebník uvedená v právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, a teda za stavebníkov určili žalobkyňu a žalobcu, pretože im toto postavenie vyplývalo z rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením č. SÚ-17529/16-17/Šm zo dňa 12.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.05.2017, avšak následne nesprávne aplikovali § 5 ods. 3 Zákona o miestnom poplatku. 39. Zákon o miestnom poplatku v § 5 ods. 3 upravuje, že ak stavbu uskutočňuje viac stavebníkov uvedených v právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, poplatníkom je každý stavebník v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak. Ako to už správny súd uviedol, medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi žalobcami došlo k zúženiu BSM (v čase predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením) a zároveň samotný žalovaný vo svojich rozhodnutiach konštatoval, že „poplatníkom je každý stavebník v pomere vlastníctva k nehnuteľnostiam, uvedeným v citovanej dohode o zúžení zákonom stanoveného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“ Správca dane súčasne konštatoval, že „správca miestneho poplatku vydal rozhodnutia [...] zo dňa 23.09.2019 (pozn. správneho súdu – nevedno aké rozhodnutia) v súlade s rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením č. j. SÚ-17529/16-17/Šm, v nadväznosti na Kolaudačné rozhodnutie č. j.: SÚ-633/2249/2/2018/Šm zo dňa 25.04.2018, ktorým mesto Stupava povolilo užívanie stavby Rodinného domu č. 5 na pozemku parc. č. 1675/914 v k. ú. C. a prípojky inžinierskych sietí vodovod, kanalizácia a elektro, areálové spevnené plochy a oplotenie pozemku parc. č. 1675/55, 1675/95 a 1675/96 v k. ú. C., ulica Na kopcoch stavebníkovi E. B. F. a Rodinného domu č. 6 na pozemku parc. č. 1675/913 v k. ú. C. a prípojky inžinierskych sietí vodovod, kanalizácia a elektro, areálové spevnené plochy a oplotenie na pozemku parc. č. 1675/54, 1675/93 a 1675/94 v k. ú. C., ulica Na kopcoch stavebníčke A. B. A., I. A..“ Správca dane tak priamo v prvostupňových rozhodnutiach konštatoval, že žalobkyňa bola samostatnou stavebníčkou k rodinnému domu č. 6 (k stavbe) a žalobca bol samostatným stavebníkom k rodinnému domu č. 5 (k stavbe). Bolo tak konštatované, že žalobkyňa ako stavebníčka uskutočňovala stavbu rodinného domu č. 6 a žalobca ako stavebník uskutočňoval stavbu rodinného domu č. 5. 40. Vyššie uvedené skutočnosti sú tak v rozpore s výrokom prvostupňových rozhodnutí a napadnutých rozhodnutí. Ako to už správny súd uviedol vyššie, § 5 ods. 3 Zákona o miestnom poplatku hovorí o uskutočňovaní stavby, pričom ako to aj správca dane uviedol (s odkazom na vydané kolaudačné rozhodnutia, pričom opak nebol preukázaný), žalobkyňa ako stavebníčka uskutočňovala stavbu č. 6 ako samotnú stavbu a žalobca ako stavebník uskutočňoval stavbu č. 5 ako samotnú stavbu. Závery správcu dane a žalovaného sú tak v rozpore so skutkovým stavom (ktorý konštatoval správca dane) a aj samotným znením § 5 ods. 3 Zákona o miestnom poplatku. Tu je potrebné súhlasiť so žalobcami, že v prípade rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením č. SÚ-17529/16-17/Šm zo dňa 12.05.2017, v spojení so skutočnosťou o zúžení BSM žalobcov, došlo ku kvalitatívnej zmene. Správne orgány musia prihliadnuť na hmotnoprávne dôsledky dohody o zúžení rozsahu BSM uzavretej podľa § 143a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ktorá v zásade znamená, že na základe dohody manželov budú z ich BSM vylúčené veci, ktoré by inak doň patrili (napr. aj veci vytvorené jedným z manželov za trvania manželstva). Správne orgány pochybili, ak v rámci právneho posúdenia už pri vyrubovaní miestneho poplatku dôsledne nevyhodnotili dopady predmetnej dohody, o ktorej uzavretí mali vedomosť (§ 143a ods. 3 Občianskeho zákonníka). Osobitne to platí, ak túto skutočnosť vzal správny orgán do úvahy pri vydávaní kolaudačných rozhodnutí. 41. Správnemu súdu sa javí, že správca dane a následne aj žalovaný len formálne aplikovali rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením č. SÚ-17529/16-17/Šm zo dňa 12.05.2017, pričom vôbec neprihliadali na ďalšie relevantné skutočnosti podstatné pre správne vyrubenie miestneho poplatku za rozvoj – zúženie BSM žalobcov a následné vydané kolaudačné rozhodnutia a nepochybne faktické uskutočňovanie stavby stavebníkom. Ako to správne uviedli aj žalobcovia, aj keď žalobcovia podávali spoločne žiadosť o zmenu stavby pred dokončením, už v danom čase bolo zrejmé (a nepopreli to ani orgány verejnej správy), že ich BSM bolo zúžené. Súčasne je možné súhlasiť aj so žalobcami v tom, že v čase spoločnej žiadosti o zmenu stavby pred dokončením (keď už bolo zúžené ich BSM), mohli podať žiadosti o zmenu stavby pred dokončením osobitne, a vtedy by boli vydané osobitné rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred dokončením (teda osobitne pre žalobcu a osobitne pre žalovaného). Správca dane a žalovaný tak posudzovali vec prísne formalisticky, bez prihliadnutia na všetky relevantné skutkové okolnosti a tieto nesprávne právne posúdili. Orgány verejnej správy tak mali pri vyrubení
miestneho poplatku postupovať osobitne k žalobkyni ako stavebníčke, ktorá uskutočňovala stavbu a osobitne k žalobcovi ako stavebníkovi, ktorý uskutočňoval stavbu. 42. Na podklade vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru o dôvodnosti podaných žalôb a k tomu, že napadnuté rozhodnutia a prvostupňové rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutia a prvostupňové rozhodnutia zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správny prvého stupňa na ďalšie konanie. Orgány verejnej správy budú v ďalšom konaní viazaní názorom správneho súdu vyjadreným v tomto rozsudku, pričom zistený skutkový stav podrobia príslušnej právnej úprave a svoje rozhodnutia dostatočne a zrozumiteľne odôvodnenia. 43. O trovách konania žalobkyne správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. O trovách konania žalobcu správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 44. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).