Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/211/2020 1020201603 26. 08. 2025 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201603.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu A. B. C., PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci žalobcu: D. E., F. X, F., zast.: G. H. F., I., J. XX, F., proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Tomášikova 46, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP2-2020/099362-002 zo dňa 22.09.2020, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj len ,,prvostupňový orgán“) vydal rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. OU-BAOCDPK-2020/062384 z 17.03.2020 (ďalej aj len ,,rozkaz“), ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške XXX,- eur za spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj len ,,zákon č. 488/2013 Z.z.“), pričom tento rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 24.03.2020. Predmetného správneho deliktu sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 03.02.2018 v čase o 10:59:05 hod. užíval vymedzený úsek cesty R1, 155,1 km, smer BB, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. V odôvodnení prvostupňový orgán uviedol, že vychádzal zo získaného dôkazu porušenia povinnosti, ktorým je záznam o vykonaní kontroly č. XXXXXXXX a fotografia, vyhotovené dňa 04.02.2018, v čase o 02:12:50 hod. Na základe predmetného záznamu o vykonaní kontroly a fotografie bolo zistené a preukázané, že žalobca dňa 03.02.2018 v čase o 10:5:05 hod. užíval vymedzený úsek cesty R1, 155,1 km, smer BB, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky, čím spáchal správny delikt podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. Vzhľadom na to, že prvostupňový orgán nezistil dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z., za spáchanie tohto správneho deliktu prevádzkovateľovi vozidla podľa § 11 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. uložil pokutu vo výške XXX,- eur. 2. Žalobca podal voči rozkazu odpor, v ktorom poukázal na § 11 ods. 1 zákona č. 488/2003 Z.z. a namietal, že pokuta mu bola uložená až po uplynutí zákonom určenej lehoty. Následne prvostupňový orgán vydal rozhodnutie OU-BA-OCDPK-2020/062384 z 04.06.2020 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“) o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške XXX,- eur za spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 03.02.2018 v čase o 10:59:05 hod. užíval vymedzený
úsek cesty R1, 155,1 km, smer BB, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. V odôvodnení reagoval na odpor, ktorý žalobca podal voči rozkazu, pričom uviedol, že správny orgán sa o porušení povinnosti dozvedel dňa 11.03.2020, a teda tento dátum nie rozhodujúci pre plynutie dvojročnej prekluzívnej lehoty, čím teda neprišlo k porušeniu ustanovenia § 10a ods. 8 zákona č. 488/2013 Z.z. podľa prvostupňového orgánu si správny orgán svoju zákonnú povinnosť splnil a bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o zo slov účastníkovi konania dňa 17.03.2020 podľa § 10a ods. 8 zákona č. 488/2002 Z.z., a teda nebolo porušené ani ustanovenie § 11 ods. 1 cit. zákona. správny orgán nevie žiadnym spôsobom ovplyvniť, kedy mu záznam o vykonaní kontroly príde do Jednotného informačného systému v cestnej doprave (ďalej aj len ,,JISCD“), pričom po doručení tohto záznamu vydáva bezodkladne rozkaz o uložení pokuty, ktorý následne doručovaný účastníkovi konania. Zákonodarca viaže tento moment na okamih, kedy sa správny orgán o porušení povinnosti reálne dozvedela a niekedy sa o porušení dozvedieť mohol, prípadne kedy k porušeniu povinnosti došlo. Ďalej uviedol, že správny orgán sa o skutočnostiach, ktoré sú dôvodom pre začatie konania dozvedá buď z vlastnej kontrolnej činnosti, alebo na základe podnetu. V prejednávanej veci sa správny orgán v súlade s podkladmi, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu,dozvedel o porušení povinnosti elektronickým doručením záznamu o vykonaní kontroly Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. (ďalej aj len ,,Národná diaľničná spoločnosť“). Autentický elektronický záznam o podnete je uložený v JISCD, pričom s údajmi o doručení nie je možné manipulovať. 3. Žalobca následne podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal obdobne ako v odpore nedodržanie subjektívnej lehoty pre uloženie pokuty. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OOP2-2020/099362-002 z 22.09.2020 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. Žalovaný uviedol, že správny delikt bol spoľahlivo zistený a preukázaný, pričom skutkový stav nebol sporný. Spornou bola skutočnosť, týkajúca sa zachovania subjektívnej dvojročnej lehoty v zmysle § 10 a ods. 8 zákona č. 488/2013 Z.z. zo strany správneho orgánu. K tomu žalovaný uviedol, že § 10 a ods. 8 citovaného zákona stanovuje pre možnosť uloženia pokuty za správny delikt objektívnu lehotu 3 roky odo dňa kedy došlo k porušeniu povinnosti a subjektívnu lehotu 2 roky od okamihu, kedy sa príslušný správny orgán dozvedel o porušení povinnosti. Podľa žalovaného je teda na zachovanie uvedenej lehoty potrebné posúdiť moment, kedy sa príslušný správny orgán o predmetnom porušení povinnosti dozvedel. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že z podkladov v administratívnom spise - snímky obrazovky zachytávajúcej obsah JISCD vyplýva, že podnet vo veci predmetného porušenia povinnosti bol správnemu orgánu doručený elektronicky dňa 11.03.2020 pod č. podania XXXXXXXXX. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 387/2015 Z.z. o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, údaje evidované v cestnom informačnom systéme sa považujú za úplné a zodpovedajúce skutočnosti, kým nie je preukázaný opak. Podľa žalovaného sa teda prvostupňový správny orgán preukázateľne dozvedel o porušení povinnosti dňa 11.03.2020, a preto považoval žalovaný subjektívnu lehotu na možnosť uloženia pokuty za správny delikt za zachovanú. 4. Ďalej žalovaný poukázal na to, že prvostupňový orgán v oznámení o pokračovanie správneho konania a výzve na vyjadrenie zo dňa 08.04.2020 žalobcu oboznámil s údajom o tom, kedy sa o porušení povinnosti dozvedel, avšak neuviedol akým spôsobom. Podľa žalovaného len skutočnosť, že prvostupňový orgán neuviedol, akým spôsobom sa o porušení povinnosti dozvedel, samo osebe nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia. V reakcii na žiadosť žalobcu o doplnenie spisového materiálu o dôkaz o tom, kedy sa prvostupňový orgán dozvedel o porušení povinnosti žalovaný uviedol, že údaj o tom, kedy sa správny orgán o porušení povinnosti dozvedel je v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami zaznamenaný v JISCD, ktorý má prvostupňový orgán k dispozícii si - uvedený dôkaz je zároveň súčasťou spisu v podobe snímky obrazovky zachytávajúcej obsah JISCD o podnete vo veci predmetného porušenia povinnosti doručeného dňa 11.03.2020, na základe čoho je zrejmé, že uvedený dôkaz nebolo pod lebo v konaní dopĺňať. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 23 ods. 1 správneho poriadku, v zmysle ktorého má žalobca ako účastník konania možnosť využiť svoje právo nazerať do spisu. 5. Žalovaný nezistil žiadne dôvody na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia, a preto odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba
6. Včas podanou žalobou, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Bratislave, sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a súčasne, aby mu bolo priznané právo na náhradu trov konania. 7. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu a uzavrel, že zákonná lehota bola dodržaná, keďže správny delikt bol spáchaný 03.02.2018, pričom prvostupňový orgán sa o porušení povinnosti dozvedel dňa 11.03.2020 doručením záznamu o vykonaní kontroly Národnej diaľničnej spoločnosti a vydaný rozkaz zaslal žalobcovi dňa 17.03.2020. Právny názor oboch správnych orgánov žalobca považoval za chybný, keďže v konečnom dôsledku by sa subjektívna lehota pri takomto výklade stáva zbytočnou, pretože by postačovalo, keby Národná diaľničná spoločnosť doručila oznámenie o vykonaní kontroly dňa 03.02.2021 (posledný deň objektívnej lehoty) a v ten istý deň by správny orgán vydal a odoslal rozkaz. 8. Žalobca poukázal na § 8 ods. 1; § 9 ods. 1 a 2 písm. a); § 9 ods. 5 písm. b) a § 9 ods. 10 zákona č. 488/2013 Z.z. a argumentoval, že Národná diaľničná spoločnosť bola zákonom poverená k výkonu štátnej správy na úseku cestnej premávky, a to výberu úhrady diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov ciest a kontroly dodržiavania povinností užívateľov vymedzených úsekov ciest. Zákon môže rozdeliť výkon štátnej správy medzi Národnú diaľničnú spoločnosť a okresný úrad, nemôže to však viesť k neodôvodneným zásahom do verejných subjektívnych práv občanov. Podľa žalobcu je vecou štátu, aby sa s rozdelením kompetencií vyrovnal a zabezpečil tomu zodpovedajúce materiálne a personálne podmienky. Význam zákonnej subjektívnej lehoty je podľa žalobcu práve v tom, že núti zainteresované osoby k riadnemu a včasnému výkonu štátnej správy. Ak by okresný úrad rovnakú kontrolu vykonával sám a záznam o kontrole by vyhotovil až 11.03.2020, neexistovala by pochybnosť o tom, že subjektívna lehota začala plynúť už dňom vyhotovenia záznamu o kontrole. Žalobca poukázal na rozhodnutie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 7 Afs 14/2011. Podľa žalobcu bolo preukázané, že spáchal správny delikt už dňa 03.02.2018, pričom podľa vyjadrenia Národnej diaľničnej spoločnosti na jej webových stránkach, údaje zaznamenané kontrolným systémom sú automaticky ďalej posielané Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky a okresným úradom. 9. Podľa žalobcu je irelevantné, že podnet vo veci predmetného porušenia povinnosti bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený elektronicky až dňa 11.03.2020 a z akého dôvodu sa tak stalo. Určujúce je iba to, že jedna z osôb, ktoré spoločne vykonávajú štátnu správu (Národná diaľničná spoločnosť), vedela o spáchaní správneho deliktu už od vyhotovenia záznamu o vykonaní kontroly dňa 04.02.2018. Z uvedeného dôvodu podľa žalobcu zákonná subjektívna lehota podľa § 10 a ods. 8 zákona č. 488/2013 Z.z. začala plynúť už od 4. februára 2018. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. Zotrval na svojej argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že zákonodarca explicitne vymedzuje subjekt, ktorého „dozvedením sa“ dochádza k začatiu plynutia subjektívnej lehoty na možnosť uloženia pokuty za správny delikt, pričom uvedeným subjektom je príslušný okresný úrad, nie Národná diaľničná spoločnosť (§ 10a ods. 8 zák.č. 488/2013 Z.z.). Ak by žalovaný pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej lehoty vychádzal zo skutočnosti, kedy sa o porušení povinnosti dozvedela Národná diaľničná spoločnosť, konal by v rozpore § 10a ods. 8 zák.č. 488/2013 Z.z. 11. Žalovaný ďalej opätovne poukázal na to, že z predložených podkladov prvostupňového orgánu snímky obrazovky zachytávajúcej obsah JISCD vyplýva, že podnet vo veci predmetného porušenia povinnosti bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený elektronicky dňa 11.03.2020 pod č. podania XXXXXXXXX. Autentický elektronický záznam o podnete, na základe ktorého sa správny orgán o porušení povinnosti dozvedel, je uložený v JISCD, pričom s údajmi o doručení nie je možné manipulovať. Uvedený dôkaz je zároveň súčasťou administratívneho spisu.
12. Dátum doručenia tohto podnetu je tak podľa žalovaného najskorším okamihom, kedy sa správny orgán objektívne dozvedel o skutkových okolnostiach v takom rozsahu, ktorý umožní predbežné právne zhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona ako takého. Z uvedeného dôvodu má odvolací orgán za to, že prvostupňový správny orgán konal v súlade s rozhodnutím rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. spisu 7 Afs 14/2011. Do uvedeného momentu prvostupňový orgán totiž žiadnymi informáciami o porušení predmetnej povinnosti nedisponoval. Moment zhotovenia záznamu o vykonaní kontroly zo dňa 04.02.2018 ako dôkazu v ďalšom správnom konaní, ktoré vykonal a zabezpečil subjekt poverený výkonom kontroly je podľa názoru žalovaného momentom, kedy sa o porušení povinnosti mohol dozvedieť orgán kontroly, nie príslušný prvostupňový orgán, na konanie ktorého sa subjektívna lehota vzťahuje. Žalovaný konštatuje, že pre začiatok plynutia subjektívnej lehoty je bezpredmetné, kedy sa o skutku dozvedela Národná diaľničná spoločnosť, za situácie že objektívna lehota na možnosť uloženia pokuty bola zachovaná. S ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu má žalovaný za to, že subjektívna lehota na možnosť uloženia pokuty za predmetný správny delikt bola zachovaná. IV. Replika žalobcu 13. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou, v ktorej v zásade zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii a námietkach uvedených v žalobe. Uviedol, že žalovaného výklad je formalistický a namietal žalovaného argumentáciu ohľadom rozdelenia kompetencií Národnej diaľničnej spoločnosti a okresných úradov. Opätovne namietal, že výklad správnych orgánov vedie k neprijateľnému popretiu subjektívnej lehoty. Ďalej uviedol, že ak Národná diaľničná spoločnosť vedela o spáchaní správneho deliktu už od vyhotovenia záznamu o vykonaní kontroly dňa 04.02.2018 a rozkaz bol žalobcovi zaslaný až dňa 17.03.2020, tento postup nie je v súlade so zmyslom subjektívnej lehoty. Podľa žalobcu pri rozdelenej kompetencii v tej istej veci medzi dva správne orgány musí pre oba orgány platiť iba jedna (spoločná) subjektívna lehota. V. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava 14. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/211/2020. 15. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 20.07.2020, kontrolu dodržiavania povinností prevádzkovateľa vozidla a vodiča podľa tohto zákona vykonávajú osoby poverené výkonom kontroly v súčinnosti s orgánmi Policajného zboru v rámci vykonávania dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. 16. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z., osobami poverenými výkonom kontroly sú: a) zamestnanci správcu výberu úhrady diaľničnej známky, b) zamestnanci osoby poverenej správcom výberu úhrady diaľničnej známky podľa § 8 ods. 1. 17. Podľa § 10a ods. 1 a 2 zákona č. 488/2013 Z.z., sa správneho deliktu dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2. Za správny delikt podľa odseku 1 sa uloží pokuta od 150 eur do 500 eur. 18. Podľa § 10a ods. 8 zákona č. 488/2013 Z.z., pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa
porušenia povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 19. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 26. augusta 2025, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali v žiadnom zo svojich podaní. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo v súlade s lehotou uvedenou v § 137 ods. 4 SSP oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. VII. Právne posúdenie veci 20. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 150,- eur za spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. Medzi účastníkmi neboli sporné skutkové okolnosti, žalobca nepopieral spáchanie predmetného skutku, teda dopustenia sa správneho deliktu, nenamietal ani právne posúdenie skutku ako správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. Žalobca však namietal nedodržanie subjektívnej lehoty pre uloženie pokuty za ním spáchaný správny delikt. Podstata žalobnej argumentácie sa týkala výlučne otázky subjektívnej lehoty na uloženie pokuty. Vzhľadom na to, že správny súd mimo žalobných bodov nezistil, že by boli v prejednávanej veci dané vady uvedené v § 195 SSP, napadnuté rozhodnutie preskúmaval v rozsahu a v medziach žaloby. 21. Ako už správny súd naznačil vyššie, v prejednávanej veci bolo nesporné, že žalobca sa dňa 03.02.2018 dopustil správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zák. č. 4888/2013 Z.z. Rozkaz za tento správny delikt mu bol doručený dňa 24.03.2020. Žalobca následne podal voči rozkazu odpor, po ktorom bola žalobcovi uložená pokuta prvostupňovým rozhodnutím, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 11.06.2020. Vychádzajúc z § 10a ods. 8 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom do 20.07.2020 (teda v znení účinnom v rozhodnom čase), zákon upravoval pre uloženie pokuty subjektívnu a objektívnu lehotu, ktoré z časového hľadiska limitovali príslušný správny orgán – okresný úrad vo vzťahu k uloženiu pokuty. Pokiaľ ide o subjektívnu lehotu, táto bola upravená tak, že pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, kedy sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti. Objektívna lehota bola stanovená na tri roky odo dňa porušenia povinnosti. Uvedené znamená, že príslušný okresný úrad, ktorý je v zmysle §10a ods. 5 zák. č. 488/2013 Z.z. príslušný na prejednávanie správnych deliktov podľa § 10a ods. 1 cit. zákona, je oprávnený uložiť pokutu do dvoch rokov, od kedy sa dozvedel o porušení povinnosti, avšak súčasne tento časový úsek nesmie byť dlhší ako tri roky od samotného porušenia povinnosti. Inak povedané, uplynutie subjektívnej lehoty nesmie prekročiť moment uplynutia objektívnej lehoty. V prejednávanej veci bolo sporné dodržanie dvoj-ročnej subjektívnej lehoty zo strany žalovaného, a to najmä s akcentom na otázku, ktorým momentom sa žalovaný dozvedel o porušení povinnosti. 22. Z administratívneho spisu (č.l. 8) vyplýva, že správnemu orgánu bol podnet o správnom delikte doručený dňa 11.03.2020 pod č. XXXXXXXXX, prostredníctvom JISCD. Žalobca v zásade nespochybnil skutočnosť, že podnet o správnom delikte bol správnemu orgánu doručený 11.03.2020, avšak namietal, že toto doručenie nie je pre plynutie subjektívnej lehoty relevantné, pretože určujúcim momentom má byť podľa jeho názoru dátum, kedy sa jedna z osôb, ktoré spoločne vykonávajú štátnu správu (Národná diaľničná spoločnosť) dozvedela o spáchaní správneho deliktu, pričom týmto dátumom je vyhotovenie záznamu o vykonaní kontroly, t.j. 04.02.2018. Žalobca teda namieta, že subjektívna lehota vo veci nemala žalovanému plynúť odo dňa, kedy mu bol doručený podnet cez JISCD (11.03.2020), ale už od momentu, kedy sa o porušení povinnosti dozvedela Národná diaľničná spoločnosť prostredníctvom vyhotovenia záznamu o vykonaní kontroly (04.02.2018). 23. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 4Stk/3/2021 z 19.10.2022, v ktorom bola okrem iného riešená otázka rozhodného momentu pre začiatok
plynutia subjektívnej lehoty podľa § 10a ods. 8 zák.č. 488/2013 Z.z., práve prihliadnuc na skutočnosť, že na predmetnom úseku (správa a prevádzkovanie diaľnic) plnia určité úlohy aj tretie osoby, ako je tomu aj v prejednávanej veci vo vzťahu k Národnej diaľničnej spoločnosti. Správny súd osobitne poukazuje na body 47 až 49 cit. rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 4Stk/3/2021, z ktorých vyplynulo, že pre účel posúdenia časového úseku plynutia subjektívnej lehoty je potrebné akceptovať, že jediným orgánom oprávneným rozhodovať o uložení rozkazu je žalovaný (príslušný okresný úrad). 24. Práve príslušný okresný úrad totiž v zmysle §10a ods. 5 zák. č. 488/2013 Z.z. disponuje verejnou mocou zverenou mu zákonom na ukladanie pokút za správne delikty na príslušnom úseku a práve od jeho vedomosti o protiprávnom konaní (žalobcu) sa potom odvíja začiatok plynutia subjektívnej lehoty na samotné uloženie pokuty. Ak na predmetnom úseku (správa a prevádzkovanie diaľnic) plnia určité úlohy aj tretie osoby (napr. výber úhrad za používanie diaľnic alebo ich kontrola), nie je možné tieto tretie osoby stotožňovať s priamym výkonom rozhodovacej právomoci na úseku ukladania sankcií žalovaným. Pokiaľ Národná diaľničná spoločnosť vykonáva na úseku prevádzky a správy diaľnic určité úlohy, je potrebné skúmať obsah tejto – jej zverenej agendy. Keďže orgánom oprávneným uložiť žalobcovi pokutu za správny delikt bol práve žalovaný, je bezpredmetné, kedy sa dostali informácie o porušení povinnosti (spáchaní správneho deliktu) do dispozície Národnej diaľničnej spoločnosti. Táto skutočnosť nemá vplyv na začatie plynutia subjektívnej lehoty, pretože zákon nezveril právomoc prejednávať a rozhodovať o správnom delikte, resp. ukladať pokuty za správny delikt obom týmto subjektom (teda aj Národnej diaľničnej spoločnosti), ale len žalovanému (príslušnému okresnému úradu). Prípadná vedomosť tretej osoby (Národnej diaľničnej spoločnosti) o delikte nemohla viesť k začatiu plynutia lehoty na uloženie pokuty, ktorú zákon určil orgánu oprávnenému na jej uloženie - teda žalovanému. Na tomto závere nemení nič ani technické zázemie, prostredníctvom ktorého sa správne delikty na tomto úseku identifikujú, resp. to, kto tieto technické prostriedky spravuje, archivuje a pod. 25. Naviac, podľa názoru Najvyššieho správneho súdu SR vyplývajúceho z rozsudku sp.zn. 4Stk/3/2021, nielen pri vzájomnom skúmaní kompetenčného substrátu žalovaného a Národnej diaľničnej spoločnosti, ale aj pri analýze ich funkčných a hierarchických väzieb je potrebné ustáliť, že vedomosť tejto spoločnosti o prípadnom správnom delikte nie je vedomosťou žalovaného o tomto delikte. Národná diaľničná spoločnosť totiž nie je vnútorným útvarom, ani akoukoľvek inou organizačnou zložkou žalovaného. Keby tomu tak bolo, bolo by možné pripustiť, že jej prípadná vedomosť o správnom delikte by hypoteticky mohla predstavovať začiatok plynutia subjektívnej lehoty žalovaného pre uloženie pokuty (a to aj v prípade, ak priamo žalovaný o správnom delikte v danom čase ešte vedomosť nemal). Z hľadiska výstavby orgánov verejnej správy je však Národná diaľničná spoločnosť samostatnou právnickou osobou, s vlastnou právnou subjektivitou a nie je orgánom štátu, resp. vnútorným útvarom žalovaného. To, že bola štátom poverená výkonom určitej činnosti (výber a kontrola úhrad a pod.), z nej však nerobí orgán verejnej moci (a už vôbec nie súčasť žalovaného). 26. Z administratívneho spisu preukázateľne vyplynulo, že žalovaný sa o správnom delikte žalobcu dozvedel dňa 11.03.2020, kedy mu bol doručený podnet zo strany právnickej osoby (tretej osobyNárodnej diaľničnej spoločnosti) prostredníctvom systému JISCD. Žalobca tento dátum, resp. doručenie podnetu relevantne nespochybnil, a preto správny súd, aj vo svetle vyššie uvedených záverov Najvyššieho správneho súdu SR, nezistil iný dôvod, pre ktorý by tento dátum nemal byť akceptovaný ako dátum začatia plynutia subjektívnej lehoty na uloženie sankcie za spáchaný správny delikt. Vzhľadom na skutočnosť, že subjektívna lehota začala pre žalovaného plynúť od 11.03.2020 a rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 24.03.2020, tak správny súd konštatuje, že bola dodržaná tak dvojročná subjektívna lehota, ako aj trojročná objektívna lehota na uloženie pokuty, teda procesný postup žalovaného nie je možné považovať za postup mimo zákonných časových rámcov vyplývajúcich z právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase. 27. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že pri takomto výklade začiatku plynutia subjektívnej lehoty by sa stala zbytočnou, keďže by postačovalo, aby Národná diaľničná spoločnosť doručila podnet správnemu orgánu až v posledný deň objektívnej lehoty a ten by v ten istý deň vydal a odoslal rozkaz, tak správny súd uvádza, že táto argumentácia nie je spôsobilá spochybniť správnosť vyššie naznačeného výkladu začiatku plynutia subjektívnej lehoty a taktiež nepopiera účel samotnej subjektívnej lehoty. V tejto súvislosti je totiž potrebné si uvedomiť, že tieto jednotlivé druhy lehôt majú každá svoj osobitný účel. Objektívna lehota v prejednávanej veci je v podstate odrazom materiálnej právnej istoty a jej primárnym účelom je ochrana účastníka pred neobmedzeným postihovaním za správny delikt. Subjektívna lehota
v prejednávanej veci je však pravidlom, resp. určením časového procesného limitu pre konajúci správny orgán, ktorej primárnym účelom je, aby správny orgán konal aktívne a promptne za predpokladu, že už disponuje informáciou o porušení právnej povinnosti, čím sa zabráni neprimeranému časovému odstupu medzi tým, keď sa príslušný správny orgán dozvie o spáchaní správneho deliktu a tým, keď správny orgán na túto vedomosť reaguje (t.j. prejedná správny delikt). Sekundárne sa síce tento účel vo výsledku prejaví ako predchádzanie prípadným prieťahom, resp. predchádzanie stavu, kedy je účastník (páchateľ správneho deliktu) v stave neistoty, avšak primárne subjektívna lehota zaväzuje správny orgán, na rozdiel od objektívnej lehoty, ktorá primárne chráni práva účastníka. 28. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní žalobných námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 29. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. 30. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 ods. 4 veta prvá SSP).
(§ 139
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave v lehote 30 dní od doručenia rozsudku (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v spojení s § 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že (a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, (b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, (c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, (d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, (e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, (f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, (h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, (i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo (j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.