Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/217/2020 1020201380 16. 12. 2025 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201380.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr. Marián Jusko, advokát, so sídlom Račí potok 3, 040 01 Košice, IČO: 42 319 561, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2020/002206-010 zo dňa 27.07.2020, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Riaditeľ Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Bratislava Ružinov – letisko Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ďalej aj len „nadriadený“ alebo aj len „riaditeľ“) dňa 18.10.2019 požiadal o psychologické vyšetrenie žalobkyne z dôvodu vykazovania neadekvátneho správania a vystupovania na pracovisku a v kolektíve Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Bratislava Ružinov – letisko (ďalej aj len „OHK PZ BA“). Predmetnú žiadosť predovšetkým odôvodnil tým, že žalobkyňa sústavne vytvárala konflikty s kolegami, ktoré sa prejavovali hádkami a ostrou výmenou názorov, ďalej sťažnosťami zamestnancov prevádzkovateľa E. A. F. G. D. H. na jej služobnú činnosť, ako aj predstaviteľov leteckej spoločnosti na jej neetické správanie. O termíne vykonania a podmienkach psychologického vyšetrenia bola žalobkyňa riadne oboznámená dňa 07.11.2019, čo vzala na vedomie. Psychologické vyšetrenie sa uskutočnilo dňa 15.11.2019 u služobnej psychologičky, ktorá na základe výsledkov z psychologického vyšetrenia odporučila kontrolné psychologické vyšetrenie u klinickej psychologičky. 2. Následne riaditeľ žiadosťou zo dňa 18.12.2019 požiadal Nemocnicu sv. Michala, a.s., Bratislava o stanovenie termínu na vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia žalobkyne u klinickej psychologičky dôvodiac primárne jej správaním sa na pracovisku a vystupovaním v kolektíve OHK PZ BA, kde medzi kolegami vytvára nepriaznivú atmosféru a obťažuje kolegov a nadriadených prostredníctvom sms správ zasielaných z jej súkromného mobilného zariadenia. 3. Dňa 14.02.2020 o 9:00 hod. žalobkyňa absolvovala kontrolné psychologické vyšetrenie na psychologickom oddelení Univerzitnej nemocnice – Nemocnice sv. Michala, a.s., Bratislava. Posudok č. 129/20 zo dňa 26.02.2020 a záver z kontrolného psychologického vyšetrenia žalobkyne, v zmysle ktorého žalobkyňa nie je duševne spôsobilá na výkon štátnej služby, posúdila odborná komisia na zasadnutí dňa 28.02.2020. Žalobkyňa bola s posudkom a záverom v ňom uvedenom oboznámená klinickou psychologičkou I. J. G. dňa 04.03.2020, čo žalobkyňa potvrdila svojím podpisom. Dňa
09.03.2020 bol záver doručený riaditeľovi, ktorý s ním oboznámil žalobkyňu dňa 11.03.2020, čo táto potvrdila svojím podpisom. 4. Na základe záveru z kontrolného psychologického vyšetrenia bola žalobkyňa dňa 11.03.2020 vyrozumená o začatí konania vo veci jej prepustenia zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru (ďalej aj len „PZ“) podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 73/1998 Z. z.“). 5. Žalobkyňa písomnosťou zo dňa 25.03.2020 požiadala o nahliadnutie do spisu vedeného k predmetnej veci. S návrhom na jej prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ ako aj s kompletným spisovým materiálom vo veci jej prepustenia bola oboznámená dňa 30.03.2020. Zároveň bola poučená o možnosti predložiť svoje písomné pripomienky, návrhy a dôkazy v lehote do 31.03.2020 do 14:00 hod. do rúk nadriadeného. Vzhľadom na to, že žalobkyňa po preštudovaní spisového materiálu odmietla podpísať oznámenie o oboznámení sa, bol vyhotovený úradný záznam o oboznámení. 6. Dňa 31.03.2020 bola na OHK PZ BA doručená žiadosť žalobkyne zo dňa 30.03.2020 o vyhotovenie fotokópie spisových materiálov, ktorej bolo vyhovené. Fotokópie spisových zložiek boli žalobkyni odovzdané proti podpisu dňa 31.03.2020. 7. Viceprezident PZ (ďalej aj len „viceprezident“) personálnym rozkazom č. 5 zo dňa 09.04.2020 (ďalej aj len „personálny rozkaz“) prepustil žalobkyňu podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ s tým, že služobný pomer končí dňom doručenia rozhodnutia podľa § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. Dôvodom prepustenia bola skutočnosť, že žalobkyňa nie je duševne spôsobilá na výkon štátnej služby. Skutočnosť, ktorá uvedený dôvod zakladala, bol záver odborného posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka PZ v štátnej službe č. 129/20 zo dňa 26.02.2020, vydaného klinickou psychologičkou Univerzitnej nemocnice – Nemocnice sv. Michala, a.s. v Bratislave, PhDr. Ľubicou Šabíkovou. Záverom odborného posudku bolo, že žalobkyňa nie je duševne spôsobilá na výkon štátnej služby. V odôvodnení personálneho rozkazu viceprezident poukázal na dôvody vedúce k požiadaniu o psychologické vyšetrenie žalobkyne uvádzajúc, že policajti zaradení na oddelení sa častokrát sťažovali na žalobkyňou zámerne vykonštruované konflikty, ktoré viedli k hádkam a ostrým výmenám názorov medzi ňou a kolegami. Žalobkyňa po nociach bezdôvodne vypisovala výhražné a hanlivé sms správy zo svojho súkromného mobilného telefónu policajtom, kde ich nazývala rôznymi prívlastkami resp. ich urážala. Na žalobkyňu boli opakovane podávané (ústne aj písomne) sťažnosti od prevádzkovateľa E. A. F. G. v Bratislave, hlavne od pozemného personálu a tiež od leteckých spoločností a cestujúcej verejnosti. 8. Proti personálnemu rozkazu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2020/002206-010 zo dňa 27.07.2020 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a personálny rozkaz potvrdil zdôrazniac, že podmienku duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru, pričom strata duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby v prebiehajúcom služobnom pomere je prekážkou vylučujúcou jeho pokračovanie. II. Žaloba 9. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhla, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj personálny rozkaz. 10. Mala za to, že právne úkony, ktoré vykonal riaditeľ, sú neplatné, pretože takéto právne úkony nemohol vykonať tento nadriadený, lebo nie je nadriadeným s ustanovujúcou právomocou, odvolávajúc sa na čl. 9 ods. 3 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 103 zo dňa 14.12.2005 (ďalej aj len „nariadenie č. 103/2005“). Až 17.12.2019 riaditeľ OHK PZ BA, keď mu to radili kontrolné orgány PZ, prešetrujúce po mesiaci od podania sťažnosť žalobkyne, zapojil do tohto procesu personálne príslušného nadriadeného - nadriadeného s ustanovujúcou právomocou.
11. Informácie, ktoré vytvoril a poskytol riaditeľ v uvedených spisových zložkách, zavádzali a uvádzali do omylu pri činnosti nielen klinických psychológov, pracovníkov psychologického oddelenia Univerzitnej nemocnice - Nemocnice sv. Michala, a. s., ale najmä odbornú komisiu pri rozhodovaní o duševnej spôsobilosti žalobkyne na výkon štátnej služby. Účelovo klamal a zavádzal nimi i nadriadených s ustanovujúcou právomocou, ako aj príslušných pracovníkov oddelenia služobnej psychológie centra vzdelávania a psychológie sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Psychologického oddelenia Univerzitnej nemocnice - Nemocnice sv. Michala, a.s. Tieto riaditeľom účelovo vymyslené klamstvá a vykonštruované údajné „sústavné“ sťažnosti rozhodli o výsledku kontrolného psychologického vyšetrenia dňa 14.02.2020 a o následnom závere odbornej komisie Psychologického oddelenia Univerzitnej nemocnice - Nemocnice sv. Michala, a.s., č. 129/10 zo dňa 26.02.2020. Kontrolné psychologické vyšetrenie žalobkyňa podľa jej vyjadrenia dňa 14.02.2020 absolvovala s veľmi dobrými výsledkami. Podľa vyjadrenia vedúcej psychologičky I. J. G. dokonca na jej vek až s vynikajúcimi výsledkami. Napriek tomu o výsledku a závere psychologického vyšetrenia rozhodli tieto riaditeľom účelovo vymyslené klamstvá a vykonštruované nezmysly. 12. Podľa vyjadrenia psychologičky boli vypovedať na psychologickom oddelení Univerzitnej nemocnice - Nemocnice sv. Michala, a.s., riaditeľom osobitne vybraní ľudia a samotný riaditeľ, ktorí sa o žalobkyni vyjadrovali podľa nej v negatívnom duchu a v zmysle, že je vraj bezpečnostnou hrozbou pre letisko a pod. V súvislosti s uvedeným sa odkrýva aj skutočnosť, prečo žalobkyňa nebola nikdy oboznámená s dôvodmi jej vyslania na psychologické vyšetrenie, ani na jej ústne či písomné žiadosti a opakované naliehania. 13. Ďalej žalobkyňa poukázala na záznam č. PPZ-HCP-BA7-2019/054795-001, z ktorého podľa nej ani jedna zo skutočností nenapĺňa podmienky a predpoklady jasne stanovené nariadením č. 103/2005. V danom období bola pre vzorné, včasné, pedantné a dôsledné plnenie služobných povinností na stálej službe vyhodnocovaná ako jeden z najlepších pracovníkov stálej služby aj za predchádzajúcich riaditeľov. Riaditeľ ju prostredníctvom jej vedúceho zmeny v roku 2019 poveroval zaškoľovaním kolegov na pracovisko stála služba. Služobné hodnotenia mala vždy výborný alebo veľmi dobrý „B”. Aj za rok 2019 bola hodnotená veľmi dobrý „B“. 14. Jedným z dôvodov na psychologické vyšetrenie boli „dlhodobé PN a časté návštevy rôznych lekárov”. Žalobkyňa bola počas leta roku 2019 dlhodobo práceneschopná v dĺžke trvania 58 dní. Podľa výpisu z aplikácie SAP bola za celý kalendárny rok 2019 päťkrát u lekára. Za poslednú návštevu lekára - onkologičky jej bola uložená riaditeľom výčitka a bola jedným z najrelevantnejších dôvodov na jej poslanie na psychologické vyšetrenie. V roku 2019 sa žalobkyňa stala onkologickou pacientkou a musela absolvovať množstvo lekárskych odberov a vyšetrení. Všetkým vyšetreniam sa podrobila v pracovnom a osobnom voľne, aby nechýbala v práci. 15. Žalobkyňa tiež namietala, že riaditeľ jej doteraz neposkytol obsah sms správ, ktoré boli odovzdané bez jej vedomia a súhlasu oddeleniu služobnej psychológie. Pokiaľ riaditeľ zneužil intímnu osobnú korešpondenciu žalobkyne súkromným osobám spred niekoľkých rokov vytrhnutú z komunikačného celku, bez jej vedomia a súhlasu, takýto dôkaz nemôže byť relevantný k opodstatneniu vyslania na psychologické vyšetrenie. Podľa domnienky žalobkyne išlo o sms správy spred cca 6 rokov s K. A. G., s ktorou boli vtedy priateľky a pohádali sa cez sms. Ďalej sms správy s K. L. M., ktorá raz cca pred 4 rokmi celú rodinu v noci pobudila nezmyselnými nočnými telefonátmi, pričom keď žalobkyňa prestala dvíhať telefón, tieto nahradila sms správami. Na výzvy, aby s nočným obťažovaním prestala, nereagovala, preto ju žalobkyňa možno poslala nakoniec „ niekam“. Aj keď tieto sms správy boli použité ako dôvody poslania na psychologické vyšetrenie, žalobkyňa ich nepozná a do dnešného dňa ich nemala k nahliadnutiu a nemá ich ani po jej prepustení. Žiadala o ne opakovane, naposledy trikrát, a to žiadosťami zo dňa 25.03.2020, 30.03.2020 a 01.04.2020. 16. Nesúhlasila ani s tvrdením, že na ňu boli podávané sťažnosti od prevádzkovateľa letiska a nikde v spise nie je ani jediná sťažnosť od pilotov. Je iba jeden email od p. A., ktorý „sa sťažuje ” na postup žalobkyne pri vybavovaní posádok či civilných osôb pri prechode štátnej hranice z/do schengenského priestoru, ktorý ako vyplýva z obsahu tohto emailu, riadne vybavila predpísaným služobným postupom v zmysle zákonov, smerníc a pokynov nadriadených. So žalobkyňou taktiež neboli riešené žiadne sťažnosti od prevádzkovateľa letiska a žiadne sťažnosti na ňu ani nie sú evidované.
17. Ďalej poukázala na tvrdenie riaditeľa o častom fajčení a opustení pracoviska, o čom sa žalobkyňa mala dozvedieť až zo spisu. Žalobkyňa žiadala predloženie písomností, ako toto bolo s ňou riešené, nakoľko uvedené je totiž závažným previnením. 18. Žalobkyňa tiež nesúhlasila s tvrdením, že bola o termíne vykonania a podmienkach psychologického vyšetrenia dňa 07.11.2019 riadne oboznámená. Riaditeľ jej v tento deň oznámil, že „dňa 15.11.2019 0 08:00 hod. má ísť za pani N. na E. O. D. H..“ Na jej otázky, kto je pani N. a kde ju nájde, jej bolo riaditeľom povedané, že „všetko sa dozvie tam a vrátnik jej povie, kam má ísť.“ Postupne zistila, že ide o služobnú psychologičku. V tejto súvislosti vyjadrila žalobkyňa nespokojnosť s tým, že bola zámerne nadriadenými zavádzaná a stavaná do stresovej situácie. V takejto závažnej skutočnosti bola porušená príslušná platná legislatíva SR a interné právne akty žalovaného, rozkazy a pokyny, kde sú napríklad jasné inštrukcie o poučení vysielaného na psychologické testy jeho nadriadeným a pod. K tvrdeniu, že na základe výsledkov z psychologického vyšetrenia služobná psychologička odporučila kontrolné psychologické vyšetrenie žalobkyne u klinickej psychologičky, táto uviedla, že kontrolný riadený rozhovor so služobnou psychologičkou sa so žalobkyňou nekonal ani dňa 15.11.2019 ani inokedy, hoci povinnosť vykonať ho pred poslaním príslušníka PZ na psychodiagnostické a psychologické vyšetrenie do Nemocnice sv. Michala, a.s. ukladajú priamo interné predpisy a príslušné usmernenia. Počas rozhovoru s pani N. bol so žalobkyňou svedok. 19. Dňa 14.02.2020 absolvovala žalobkyňa kontrolné psychologické vyšetrenie. Následne riaditeľ bezprecedentným spôsobom maril a znemožňoval jej právo na obhajobu, na nahliadnutie do spisovej zložky vo veci konania o jej prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ. V uvedený deň 11.03.2020 žalobkyňa nastúpila výkon štátnej služby podľa plánu na mesiac marec 2020 do naplánovanej služby v čase od 07:00 hod do 19:00 hod. Ráno bola oboznámená na Riaditeľstve hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ s odborným posudkom z kontrolného psychologického vyšetrenia č. 129/20 zo dňa 26.02.2020. Po návrate na útvar jej bola odobratá služobná zbraň a riaditeľ jej určil, že má počas ďalšieho výkonu služby sedieť na chodbe. Zároveň jej prikázal, že si má začať čerpať nevyčerpanú dovolenku za rok 2019. Riaditeľ jej zmenil bez udania dôvodu ústnym pokynom čas výkonu štátnej služby aj počas pracovnej doby v priebehu dňa (dvakrát), pričom nerešpektoval internú normu žalovaného o pláne služieb. 20. Dňa 11.03.2019 o 11:46 hod. žalobkyňa podpísala oznámenie o začatí konania vo veci jej prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ, v ktorom bolo uvedené, že má možnosť sa k nemu vyjadriť v lehote do 11:00 hod. dňa 12.03.2020, čo nebolo ani 24 hod. od oboznámenia - nebolo naplnené jej právo na obhajobu a predkladanie dôkazov v plnom rozsahu. Takáto krátka lehota žalobkyni výrazne bránila a obmedzovala jej právo na obhajobu a v celom rozsahu neumožnila predkladanie dôkazov. Nebolo jej umožnené žiadne nahliadnutie do rozsiahlych spisových zložiek vo veci jej prepustenia. Následne ju riaditeľ - namiesto nahliadnutia do spisu - nechal vyviesť z budovy ponižujúcim, šikanóznym a nepochopiteľným spôsobom (určil eskortu). 21. Dňa 27.03.2020 po čerpaní dovolenky žalobkyňa pri nástupe do výkonu služby odovzdala riaditeľovi písomnosť zo dňa 25.03.2020 - vyjadrenie vo veci začatia konania o prepustení a žiadosť, v ktorej riaditeľa žiadala o nahliadnutie do spisu konanie vo veci prepustenia. Riaditeľ ju odmietol prijať, čím porušil jej právo na obhajobu a na možnosť nahliadať do spisu. 22. O dôvodoch poslania na psychologické vyšetrenie na Oddelenie služobnej psychológie dňa 15.11.2019 a na Psychologické oddelenie Univerzitnej nemocnice - Nemocnice sv. Michala, a.s. dňa 14.02.2020 sa žalobkyňa dozvedela z poskytnutých spisových zložiek až po začatí konania o prepustení zo služobného pomeru dňa 31.03.2020 o 14:34 hod. Pred rozhodovaním žalovaného o jej odvolaní proti personálnemu rozkazu žalobkyňa upozornila na tieto závažné skutočnosti týkajúce sa jej údajných „výhražných a hanlivých sms” - žiadala takmer rok písomne a opakovane o ich predloženie a doteraz ich nedostala, pričom boli základným dôvodom začatia psychologického vyšetrenia a podľa vyjadrenia klinickej psychologičky spolu s vyššie uvedenými klamstvami (údajné sťažnosti, údajné hádky ...), prioritne rozhodli o tom, že bola vyhodnotená ako duševne nespôsobilá na výkon štátnej služby. 23. Žalobkyňa v odvolaní proti personálnemu rozkazu namietala rôzne skutočnosti, ktoré mali predchádzať psychologickému vyšetreniu, na základe ktorých mala byť žiadosť nadriadeného o psychologické vyšetrenie opretá. Tieto boli uvedené v personálnom rozkaze, pričom je v ňom
jednoznačne uvedený dôvod, prečo bola vyslaná na predmetné vyšetrenie. Išlo o vymyslené dôvody zo strany nadriadeného. Dokonca všetky disciplinárne konania, ktoré sa viedli voči žalobkyni, boli zastavené. Išlo o disciplinárne rozhodnutia nadriadeného, ktoré mali slúžiť na jej diskreditáciu a zároveň mali slúžiť ako dôkaz o jej povahe, i na základe čoho bola vyslaná na psychologické vyšetrenie. Uvedené disciplinárne rozkazy zároveň boli zrušené i z dôvodu, že neexistovali žiadne dôkazy, o ktoré sa tieto rozkazy opierali. 24. Žalovaný jednoznačne pochybil, keď nevzal do úvahy žalobkyňou uvádzané skutočnosti, nakoľko zo strany nadriadeného nebol žiaden zákonný dôvod vyslať ju na psychologické vyšetrenie. Zdôraznila, že voči jej osobe boli vykonštruované dôkazy, na základe ktorých bola poslaná na psychologické vyšetrenie a následne na kontrolné psychologické vyšetrenie, ktoré nemajú žiadnu oporu. O prvom psychologickom vyšetrení ju nikto neinformoval a bola naň poslaná nadriadeným, ktorý nemal ustanovujúcu právomoc. Pred odborným posúdením sa so žalobkyňou nekonal žiaden riadený rozhovor u psychologičky. Obaja psychológovia sa opierali o vymyslené a vykonštruované skutočnosti, ktoré im predložil nadriadený. Vzhľadom na uvedené mala žalobkyňa za to, že jej bolo odňaté právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky i z dôvodu. že jej nebolo umožnené nahliadať do spisového materiálu týkajúceho sa jej prepustenia a z uvedeného dôvodu sa nevedela účinne brániť. III. Vyjadrenie žalovaného 25. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.03.2021 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. 26. Poukázal na to, že dôvodom začatia konania vo veci prepustenia žalobkyne zo služobného pomeru bol záver odbornej komisie psychologického oddelenia Univerzitnej nemocnice, Nemocnice sv. Michala, a.s., č. 129/20 zo dňa 26.02.2020, že žalobkyňa nie je duševne spôsobilá na výkon štátnej služby. O začatí konania ako aj s termínom predloženia písomného vyjadrenia riaditeľovi v lehote do 11.00 hod. dňa 12.03.2020 bola žalobkyňa oboznámená dňa 11.03.2020. Do uvedeného stanoveného termínu sa k začatému konaniu nevyjadrila. 27. Žiadosť o kontrolné psychologické vyšetrenie žalobkyne schválil riaditeľ, a preto bol žalovaný toho názoru, že vyslanie na kontrolné psychologické vyšetrenie vykonal nadriadený, ktorý bol na to náležite oprávnený t. j. nadriadený s personálnou pôsobnosťou. Žalobkyňa podala v predmetnej veci sťažnosť na odbor kontroly Prezídia PZ v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania. Sťažnosť bola uvedeným orgánom v tejto časti vyhodnotená pod č. p.: PPZ-OKS2-1-012/2020-Sť zo dňa 30.03.2020 ako neopodstatnená. Tvrdenia žalobkyne sa nezakladajú na pravde, sú vymyslené a ide o jej subjektívny a žiadnym relevantným dôkazom podložený názor. 28. Žalobkyňa vo svojich vyjadreniach bližšie nevysvetlila, v čom konkrétne spočívalo riaditeľove „zavádzanie a uvádzanie do omylu klinických psychológov, pracovníkov psychologického oddelenia Univerzitnej nemocnice-Nemocnice sv. Michala, a.s., odbornej komisie“ a aj preto uvedené vyjadrenie považoval žalovaný za subjektívne a nepodložené. Záver kontrolného psychologického vyšetrenia nebol meritórny názor jedného psychológa, v tomto prípade I. J. G., ale názor štvorčlennej komisie, ktorá žalobkyňu posúdila ako osobu, ktorá nie je duševne spôsobilá na výkon štátnej služby v PZ. 29. K tvrdeniu žalobkyne, že nepozná obsah sms správ, žalovaný uviedol, že všetky výpisy zaslaných sms správ, ktorými žalobkyňa obťažovala svojich kolegov, boli poskytnuté oddeleniu služobnej psychológie centra vzdelávania a psychológie sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako podkladový materiál. Policajti zaradení na OHK PZ BA o nezhodách so žalobkyňou vyrozumievali bezprostredne nadriadených ústne. Odmietali s ňou plniť úlohy pri výkone štátnej služby, čo neskôr vyústilo až do spísania Nesúhlasu k spoločnému výkonu služby. Všetky podklady boli zaslané odboru kontroly Prezídia PZ. O vzniknutých situáciách podľa závažnosti bezprostredne nadriadený ústne informoval aj riaditeľa s personálnou pôsobnosťou a tým zakladal dôvody na vyslanie žalobkyne na psychologické vyšetrenie. 30. Toho času príslušní nadriadení so žalobkyňou vykonávali ústne pohovory na základe negatívnych podnetov od prevádzkovateľa letiska a tieto skutočnosti boli žalobkyni vytýkané (neustále komplikácie pri výkone hraničnej kontroly – samostatnosť v rozhodovaní, vyjadrovanie invektív voči posádkam...).
O týchto skutočnostiach bola žalobkyňa riadne informovaná a nedostatky sa zaviazala odstrániť. Všetky vykonávané ústne pohovory boli so žalobkyňou vykonávané príslušnými nadriadenými na základe reálnych skutočností v súvislosti s napr. neskorým striedaním na pracovisku VIP/GAT, častým fajčením počas výkonu služby, krátkodobým opustením pracoviska bez nahlásenia vedúcemu zmeny, skorší odchod z výkonu služby a pod. Na všetky skutočnosti bola riadne upozorňovaná ústne a to v prítomnosti obidvoch zástupcov riaditeľa OHK PZ BA. Žalobkyňa pri vykonávaných ústnych pohovoroch a upozorneniach riaditeľa OHK PZ BA za prítomnosti zástupcu riaditeľa OHK PZ BA a zástupcu riaditeľa pre výkon služby OHK PZ BA arogantne, povýšenecky a klamlivo reagovala na vyčítané správanie a konanie. Absolútne si nepripúšťala žiadnu chybu a zakaždým tvrdila, že jej nikdy nebola vytknutá žiadna chyba a ničoho sa nedopustila. 31. Žalobkyňu s návrhom a podkladovým materiálom oboznámil riaditeľ a zástupca riaditeľa OHK PZ BA dňa 30.03.2020 od 12:19 hod. do 15:15 hod. Pred samotným oboznámením bola žalobkyňa upovedomená o lehote na vyjadrenie do 14:00 hod. dňa 31.03.2020. Na záver oboznámenia sa so spisovým materiálom, v trvaní skoro tri hodiny, uviedla, že nepodpíše oznámenie o oboznámení sa s návrhom a podkladovým materiálom. Žalobkyňa sa k návrhom a podkladovým materiálom nevyjadrila v lehote určenej nadriadeným t. j. 31.03.2020 do 14:00 hod. aj napriek skutočnosti, že kompletný návrh a podkladový materiál jej bol poskytnutý a žalobkyňa si z neho urobila fotokópiu každého záznamu svojím súkromným mobilným telefónom a taktiež si vyhotovovala výpisky. O iný spôsob v tom čase nežiadala. 32. Tvrdenie žalobkyne, že jej riaditeľ maril nahliadať do spisového materiálu, sa nezakladá na pravde. Naopak, bolo jej vyhovené nahliadať do príslušného spisového materiálu a boli jej predložené aj ňou žiadané fotokópie. Žalobkyni bolo dovolené sa oboznamovať s príslušným spisovým materiálom v kľude s možnosťou robiť si poznámky či potrebné výpisky. 33. V žiadnom prípade nešlo o vykonštruované dôkazy tak, ako tvrdila žalobkyňa. Všetky dôkazy získané v personálnom konaní o jej prepustení zo služobného pomeru boli hodnotené jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach. Dôkazy boli získané na základe vlastného šetrenia oprávneného orgánu zákonným spôsobom a dôsledne vyhodnotené jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. 34. Nadriadení so žalobkyňou vykonávali ústne pohovory na základe negatívnych podnetov od podriadených policajtov resp. kolegov, prevádzkovateľa letiska. O týchto skutočnostiach bola žalobkyňa riadne informovaná a nedostatky sa zaviazala odstrániť. Všetky vykonávané ústne pohovory boli so žalobkyňou vykonávané na základe reálnych skutočností v súvislosti s napr. neskorým striedaním na pracovisku VIP/GAT, častým fajčením počas výkonu služby, krátkodobým opustením pracoviska bez nahlásenia vedúcemu zmeny, skorší odchod z výkonu služby a pod. Na všetky skutočnosti bola riadne upozorňovaná ústne, a to v prítomnosti obidvoch zástupcov riaditeľa. 35. Žalovaný mal za to, že záver odborného posudku č. 129/20 zo dňa 26.02.2020 z kontrolného psychologického vyšetrenia odôvodňuje prepustenie žalobkyne. Zo zadovážených podkladov resp. dôkazov vo veci prepustenia žalobkyne z dôvodu jej „duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby“ bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené bez právneho pochybenia či logickej nesprávnosti. Žalobkyňa vo svojom odvolaní nekonkretizovala, v čom spočíva porušenie a ktoré konkrétne právne prepisy boli vo veci porušené. Tvrdenia žalobkyne sú irelevantné a nezakladajú sa na pravde. Skutočnosťou, ktorá dôvod na prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru príslušníka PZ zakladá, je odborný posudok z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka PZ v štátnej službe, evidovaný pod č. 129/20 zo dňa 26.02.2020, so záverom „nie je spôsobilá na výkon štátnej služby“. Vzhľadom k tomu, že bola daná zákonná povinnosť prepustiť príslušníka PZ zo služobného pomeru, príslušný nadriadený musel konať a spracoval návrh na prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. 36. Vo vzťahu k existencii obligatórneho prepúšťacieho dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. je potrebné uviesť, že zákonné podmienky prijatia do služobného pomeru sú ustanovené v § 14 zákona č. 73/1998 Z. z. Jednou z podmienok podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. je skutočnosť, že policajtom môže byť štátny občan SR starší ako 21 rokov, a ak ide o štátnu službu kadeta, starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby. Túto podmienku musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru (§ 14 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z.). Vo vzťahu k tomu, že podmienku duševnej spôsobilosti na výkon štátnej
služby musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru, je strata duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby v prebiehajúcom služobnom pomere prekážkou, ktorý vylučuje jeho pokračovanie. Uvedená skutočnosť je premietnutá v § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. 37. Zo zadovážených dôkazov je dostatočne preukázané, že žalobkyňa na základe záveru posudku služobného klinického psychológa, nie je duševne spôsobilá na výkon štátnej služby a tým nespĺňa podmienku uvedenú v § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. IV. Replika žalobkyne 38. Žalobkyňa v replike zo dňa 05.05.2021 zotrvala na skutočnostiach uvedených v žalobe, na ktoré v replike opätovne poukázala. 39. Zdôraznila, že voči jej osobe boli vykonštruované dôkazy, na základe ktorých bola poslaná na psychologické vyšetrenie a následne na kontrolné psychologické vyšetrenie, ktoré nemajú žiadnu oporu. Žiadne sťažnosti so žalobkyňou neboli riešené, žiadne sťažnosti na ňu neboli evidované. Vykonštruované dôkazy nezodpovedajú podmienkam a predpokladom stanoveným právnymi predpismi, ktoré by oprávňovali nadriadeného poslať žalobkyňu na psychologické vyšetrenie. 40. Taktiež zdôraznila, že po začatí konania o jej prepustení jej boli upierané práva na obhajobu a spravodlivý proces najmä tým, že jej nebolo umožnené nahliadnuť do spisu a neboli jej sprístupnené sms správy, ktoré mali preukazovať konfliktnosť žalobkyne. Žalobkyni boli zo strany nadriadeného kladené prekážky tým, že nadriadený nechcel prijať jej žiadosti, čím došlo k nezákonnému konaniu voči jej osobe. 41. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil. V. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 42. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/217/2020 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-6S/217/2020. 43. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej aj len „Správny súdny poriadok“ alebo aj len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.12.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). 44. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 45. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z., policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a je zdravotne, telesne a duševne
spôsobilý na výkon služby. Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. musí uvedenú zákonnú podmienku policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru, ak ďalej nie je ustanovené inak. 46. Podľa § 48 ods. 3 písm. s) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby. 47. Podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. 48. Podľa § 193 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru. 49. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné; pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b) a c) sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického psychológa. 50. Podľa § 194 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., pri prepustení sa skončí služobný pomer uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa nadriadený a policajt nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia o prepustení. 51. Podľa § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c) až g), možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení. 52. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 53. Správny súd v prvom rade uvádza, že postup pri vykonávaní kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníkov PZ na zistenie duševnej spôsobilosti podľa § 14 ods. 1 písm. d) a ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. v rozhodnom čase upravovalo v tom čase platné nariadenie č. 103/2005. Podľa čl. 9 ods. 1 nariadenia č. 103/2005, kontrolným psychologickým vyšetrením policajta sa rozumie psychologické vyšetrenie, ktorým sa posudzuje jeho duševná spôsobilosť na výkon štátnej služby podľa osobitného predpisu. 54. Podľa čl. 9 ods. 2 nariadenia č. 103/2005, kontrolné psychologické vyšetrenie vykonáva klinický psychológ nemocnice s poliklinikou ministerstva. 55. Podľa čl. 9 ods. 3 nariadenia č. 103/2005, kontrolné psychologické vyšetrenie policajta sa vykonáva na základe odôvodnenej požiadavky nadriadeného s ustanovujúcou právomocou, najmä pri opakovaných sťažnostiach na nevhodné správanie sa policajta, pri neoprávnenom použití donucovacích prostriedkov a zbrane, pri prejavoch náchylnosti k patologickému hráčstvu, pri neopodstatnených alebo neadekvátnych fyzických útokoch pri služobných zákrokoch, pri prejavoch sebapoškodzovania alebo pri dôvodnom podozrení z požívania návykových látok. 56. Podľa čl. 9 ods. 4 nariadenia č. 103/2005, nevyhnutnou podmienkou vykonania kontrolného psychologického vyšetrenia policajta je konzultácia nadriadeného s ustanovujúcou právomocou s klinickým psychológom za účelom posúdenia jeho opodstatnenosti. Klinický psychológ je pred vykonaním kontrolného psychologického vyšetrenia oprávnený získavať informácie najmä o služobnej
činnosti, správaní a disciplíne vyšetrovaného policajta od nadriadených, spolupracovníkov, štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v útvare služobného zaradenia vyšetrovaného. Informácie od rodinných príslušníkov alebo iných osôb môže klinický psychológ získavať a použiť len s ich výslovným súhlasom. Ak sa požiadavka na vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia policajta preukáže ako neopodstatnená, klinický psychológ vypracuje pre nadriadeného s ustanovujúcou právomocou písomné stanovisko. 57. Podľa čl. 11 ods. 2 nariadenia č. 103/2005, v závere z kontrolného psychologického vyšetrenia klinický psychológ psychologického oddelenia uvádza, či policajt a) je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, b) nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. 58. Podľa čl. 11 ods. 4 nariadenia č. 103/2005, pri závere podľa odseku 2 písm. b) komisia zriadená na tento účel generálnym riaditeľom sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu ministerstva posúdi posudok a záver z kontrolného psychologického vyšetrenia najneskôr do 3 dní od ich vypracovania. O posúdení posudku a záveru z kontrolného psychologického vyšetrenia komisia vypracuje záznam, ktorý je súčasťou spisu z kontrolného psychologického vyšetrenia. Komisia sa skladá z klinických psychológov psychologického oddelenia a v prípade potreby aj služobných psychológov ministerstva so špecializáciou v špecializačnom odbore klinická psychológia a psychológov Hasičského a záchranného zboru so špecializáciou v špecializačnom odbore klinická psychológia. Zloženie, činnosť a postup komisie upraví interný predpis, ktorý vydá generálny riaditeľ sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu ministerstva. 59. Podľa čl. 11 ods. 5 nariadenia č. 103/2005, pri závere podľa odseku 2 písm. b) klinický psychológ psychologického oddelenia a) oboznamuje policajta s posudkom a záverom z kontrolného psychologického vyšetrenia skôr, ako odošle záver z kontrolného psychologického vyšetrenia nadriadenému s ustanovujúcou právomocou, b) zabezpečuje, aby policajt oboznámenie sa s posudkom a záverom z kontrolného psychologického vyšetrenia potvrdil svojím podpisom. 60. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa Správneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 61. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 62. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti. V tejto súvislosti sú na činnosť PZ kladené vyššie nároky a príslušníci PZ majú väčšiu zodpovednosť za svoje konanie. Okrem toho zákon č. 73/1998 Z. z. ustanovuje podmienky zotrvania policajta v štátnej službe príslušníka PZ, pričom jednou z týchto podmienok je, že policajtom môže byť len osoba zdravotne, telesne a duševne spôsobilá na výkon služby. 63. Pre potreby overenia duševnej spôsobilosti sú policajti pravidelne alebo podľa potreby povinní podrobiť sa psychologickému vyšetreniu. Pokyn na vykonanie psychologického vyšetrenia a vydanie psychologického posudku policajta môže dať v prípadoch upravených interným predpisom žalovaného
aj nadriadený s touto právomocou. Vyšetrenie psychického stavu policajta a vypracovanie právne relevantného psychologického posudku, ako to vyplýva z dikcie zákona č. 73/1998 Z. z., môže vykonať jedine služobný klinický psychológ. 64. Pokiaľ ide o dôvody a spôsob vykonania psychologického vyšetrenia žalobkyne, ako boli súdom opísané v ods. 1 až 3 odôvodnenia rozsudku, tu mohol správny súd len konštatovať, že posúdenie duševnej spôsobilosti prebehlo v súlade s vyššie uvedenými internými právnymi predpismi žalovaného a nepriečili sa ani dotknutým ustanoveniam zákona č. 73/1998 Z. z. Ďalej z opisu priebehu úkonov predchádzajúcich samotnému administratívnemu konaniu vyplýva, že posúdenie duševného stavu žalobkyne bolo vykonané na to oprávnenou osobou, služobným klinickým psychológom a duševná spôsobilosť žalobkyne bola hodnotená v súlade so zákonom vymedzených hľadísk a aj z formálneho hľadiska predpísaným spôsobom, ktorý nebol v rozpore s prípustným a zákonom č. 73/1998 Z. z. predpokladaným účelom takéhoto posúdenia. 65. Je potrebné zdôrazniť, že kontrolné psychologické vyšetrenie žalobkyne sa vykonalo na základe odôvodnenej požiadavky nadriadeného s ustanovujúcou právomocou podľa čl. 9 ods. 3 nariadenia č. 103/2005, a to na základe žiadosti označenej ako „Žiadosť o kontrolné psychologické vyšetrenie – A. A. B. C.“ spolu s riadnym odôvodnením. Predmetná žiadosť bola podpísaná riaditeľom Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, teda nadriadeným s ustanovujúcou právomocou a bola zaslaná na psychologické oddelenie Univerzitnej nemocnice - Nemocnice sv. Michala, a.s., resp. priamo vedúcemu psychológovi tohto psychologického oddelenia I. J. G.. Predmetná žiadosť spĺňa atribúty kladené na žiadosť o kontrolné vyšetrenie policajta ustanovené v čl. 9 ods. 3 nariadenia č. 103/2005, nakoľko sú v nej uvedené dôvody, pre ktoré nadriadený s ustanovujúcou právomocou takéto vyšetrenie požadoval. Z predmetného článku nevyplýva povinnosť nadriadeného s ustanovujúcou právomocou predložiť o dôvodoch žiadosti aj dôkazy, ale požaduje sa uvedenie dôvodov, ktorých vyhodnotenie je následne v kompetencii príslušného klinického psychológa. Podporné podklady odôvodňujúce žiadosť tvorili externú prílohu a boli zaslané externe prostredníctvom centra vzdelávania a psychológie oddelenia služobnej psychológie I. J. G., vedúcemu psychológovi psychologického oddelenia Univerzitnej nemocnice - Nemocnica svätého Michala, a.s. 66. Napriek tomu, že zákon č. 73/1998 Z. z. neukladá povinnosť predložiť o dôvodoch podania žiadosti o kontrolné psychologické posúdenie dôkazy, správny súd poukazuje na to, že súčasťou administratívneho spisu sú listiny preukazujúce tieto dôvody, a to napr. nesúhlas so spoločným výkonom štátnej služby so žalobkyňou, podpísaný dňa 27.02.2020 jej kolegami (1. zmena) z OHK PZ BA, v ktorom sú uvádzané nasledovné dôvody: nedôvera pri vykonávaní služobného zákroku, problematická komunikácia, neodbornosť a iné, ako aj sťažnosť 3. zmeny OHK PZ BA vyslovujúca nesúhlas so zaradením žalobkyne do ich zmeny a tiež sťažnosť 5. zmeny OHK PZ BA. Taktiež je súčasťou administratívneho spisu aj e-mail od pani A. z E. A. F. G. zo dňa 20.06.2019, v ktorom požiadala o eliminovanie prítomnosti žalobkyne v určitom čase na termináli GAT a tiež sťažnosť kapitána leteckej spoločnosti na postup žalobkyne zo dňa 14.08.2019. 67. Žalobkyňa bola s odborným posudkom z kontrolného psychologického posúdenia riadne oboznámená dňa 04.03.2020, čo potvrdila svojím podpisom. 68. So samotným návrhom iniciujúcim personálne konanie o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru, ktorý bol podkladom pre začatie personálneho konania, bola riadne oboznámená dňa 11.03.2020. S návrhom na jej prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ ako aj s kompletným spisovým materiálom vo veci jej prepustenia bola oboznámená dňa 30.03.2020. Zároveň bola poučená o možnosti predložiť svoje písomné pripomienky, návrhy a dôkazy v lehote do 31.03.2020 do 14:00 hod. do rúk nadriadeného. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že žalobkyni bolo umožnené vyhotoviť si fotokópie spisových materiálov, a to dňa 31.03.2020 na základe jej žiadosti zo dňa 30.03.2020. 69. K samotnému návrhu iniciujúcemu personálne konanie o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru mala žalobkyňa možnosť sa vyjadriť. Nemožno súhlasiť s námietkou žalobkyne o nenaplnení jej práva na obhajobu a tiež neumožnení predkladať dôkazy v plnom rozsahu z dôvodu poskytnutia krátkej lehoty (do 11:00 hod. dňa 12.03.2020, čo nebolo ani 24 hodín). Správny orgán týmto postupom žiadnym spôsobom neporušil zákon, dokonca žalobkyni poskytol možnosť vyjadriť sa k veci napriek tomu, že mu takáto povinnosť zo zákona nevyplýva. V zmysle § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. policajtovi musí
byť daná možnosť vyjadriť sa len k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., navrhovať dôkazy a obhajovať sa a nie v prípade existencie dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. c) uvedeného zákona. 70. V súvislosti s námietkou žalobkyne ohľadom neposkytnutia dostatočného časového priestoru na jej obhajobu a na predkladanie dôkazov správny súd poznamenáva, že psychická nespôsobilosť príslušníka PZ na výkon štátnej služby je závažným dôvodom na prepustenie zo služobného pomeru v takej miere, že prepustenie musí nastať v bezprostrednej časovej súslednosti od vypracovania odborného posudku. V opačnom prípade odborný posudok stráca svoju aktuálnosť, a teda aj výpovednú hodnotu. Stráca spôsobilosť byť odrazom skutočného stavu veci, ktorý je v zmysle § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. materiálnou požiadavkou pre rozhodnutie príslušného orgánu v rámci PZ. 71. Správne orgány oboch stupňov pri rozhodovaní vychádzali zo skutočnosti, že dôvodom prepustenia žalobkyne zo služobného pomeru príslušníka PZ je existencia posudku služobného klinického psychológa o jej duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby príslušníka PZ č. 129/20 zo dňa 26.02.2020, vydaného klinickou psychologičkou Nemocnice sv. Michala, a.s. v Bratislave I. J. G.. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že na rozdiel od všeobecného odborného posúdenia duševného stavu jednotlivca sú tak duševnú spôsobilosť občanov pri prijatí do služobného pomeru, ako aj policajtov vo výkone štátnej služby oprávnení posudzovať výlučne služobní klinickí psychológovia, a to s ohľadom na osobitosti požiadaviek na duševnú spôsobilosť pri výkone štátnej služby príslušníkov PZ. 72. Na základe odborného posudku č. 129/20 zo dňa 26.02.2020, v ktorého záveroch bolo skonštatované, že žalobkyňa nie je duševne spôsobilá na výkon štátnej služby príslušníka PZ, bolo obligatórnou povinnosťou žalovaného, resp. viceprezidenta v prvom stupni vydať rozhodnutie (personálny rozkaz) podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. Správny orgán nie je oprávnený preskúmavať pravdivosť takéhoto posudku a po jeho vyhotovení nemá inú možnosť ako postupovať podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. 73. Pri vypracovaní posudku o duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby je to práve klinický služobný psychológ, ktorý má dostatočný prehľad o právnej úprave vzťahujúcej sa k služobnému pomeru a k požiadavkám na duševné zdravie každého príslušníka PZ, teda vychádza zo špecifickej činnosti a potrieb PZ. Napokon psychologickým vyšetrením žalobkyne u klinickej psychologičky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nebolo skúmané jej duševné zdravie, resp. ochorenie, ale jej duševná spôsobilosť na výkon štátnej služby v PZ. 74. K námietkam žalobkyne ohľadom vykonania kontrolného psychologického vyšetrenia správny súd zdôrazňuje, že bolo vykonané v súlade s čl. 9 až čl. 11 nariadenia č. 103/2005 osobou oprávnenou, t. j. klinickou psychologičkou. Správny súd teda nemohol priznať relevanciu ani námietke žalobkyne, že riaditeľ jej doteraz neposkytol obsah sms správ, ktoré boli odovzdané bez jej vedomia a súhlasu oddeleniu služobnej psychológie ani námietke o zneužití jej intímnej osobnej korešpondencie so súkromnými osobami spred niekoľkých rokov vytrhnutú z komunikačného celku, bez jej vedomia a súhlasu. Ak sa žalobkyňa domnievala, že práve táto spomínaná konverzácia vytrhnutá z komunikačného celku bola rozhodujúcim podkladom pre prijatie záveru o duševnej nespôsobilosti žalobkyne, nič jej nebránilo, aby klinickej psychologičke objasnila okolnosti predmetnej komunikácie. V neposlednom rade je potrebné poznamenať, že správnemu súdu nie je ani známe, či takáto konverzácia bola predmetom posudzovania klinickou psychologičkou a správnemu súdu to ani neprináleží zisťovať. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní je totiž personálny rozkaz o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru príslušníka PZ a napadnuté rozhodnutie, ktorým bol personálny rozkaz potvrdený. Predmetom prieskumu v žiadnom prípade nie je odborný posudok ani okolnosti týkajúce sa posudzovania psychickej spôsobilosti/nespôsobilosti žalobkyne na výkon služby. Podrobnosti z psychologického vyšetrenia v preskúmavaných rozhodnutiach uvedené nie sú a ich uvedenie v nich by bolo nielen porušením zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov a zákona č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení neskorších predpisov, ale by predstavovalo aj zásah do osobnostných práv žalobkyne.
75. Odborný posudok č. 129/20 zo dňa 26.02.2020 nebol spochybnený žiadnym tvrdením žalobkyne alebo predloženým dôkazom, ktorým by sa správny orgán musel dôslednejšie zaoberať a ktorý by ho primäl k pochybnostiam o správnosti záverov psychologického vyšetrenia žalobkyne. 76. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že z dôkazov zadovážených v administratívnom konaní bolo pre žalovaného dostatočne preukázané, že na základe záveru posudku služobného klinického psychológa žalobkyňa nie je duševne spôsobilá na výkon štátnej služby, teda nespĺňa podmienku uvedenú v § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. Tým bol naplnený predpoklad na prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru podľa 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. 77. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že postup pri vydaní napadnutého rozhodnutia bol v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní žalovaný nevybočil z rámcov právnej úvahy tak, ako bola vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného alebo správneho orgánu prvostupňového, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú v tejto časti zamietol. 78. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradila. 79. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právnposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.