Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/198/2020 1020201168 15. 05. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201168.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členiek senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: C. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00 166 073, so sídlom: Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného o zamietnutí rozkladu, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žiadosťou podanou v e-mailovej forme dňa 06.05.2020 žalovanému ako povinnej osobe podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „infozákon“) sa žalobca domáhal poskytnutia informácií vymedzených v bodoch 1/ až 7/ žiadosti v nasledovnom znení: „Podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), v znení neskorších predpisov, by som si Vás dovolil požiadať o sprístupnenie informácií k nižšie uvedeným otázkam v súvislosti s vybavením žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti vedená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pod číslom 03129/2020/151 (ďalej len „žiadosť“). 1. Z akého dôvodu nebola žiadosť vybavená v zákonnej lehote 30 dní podľa § 67 ods. 2 v spojení s § 65 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov? 2. Z akého dôvodu boli platobné údaje k úhrade súdneho poplatku za žiadosť odoslané žiadateľovi v tejto veci až po 23 dňoch od podania žiadosti? 3. Z akého dôvodu nebol súdny poplatok za žiadosť, napriek jeho podaniu elektronickými prostriedkami, znížený o 50 % podľa § 6 ods. 3 zákona č. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov? 4. Kto poskytol Ministerstvu spravodlivosti k prešetreniu žiadosti spisové materiály vedené Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 10Ntro/1/2019 a 10Ntro/2/2019? 5. Kedy a akým zo spôsobov stanovených § 55 ods. 5 zákona č. 301/2005 Z. z., Trestný poriadok, prípadne podľa akého iného zákona, bolo rozhodnuté vo veci vedenej Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 10Ntro/1/2019, v prípade ktorej Ministerstvo Spravodlivosti Slovenskej republiky vo vybavení žiadosti zo dňa 25. 2. 2020, č. 03129/2020/151, uviedlo, že „(...) z obsahu súdneho spisu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Ntro/1/2019 prieťahy nevyplývajú (...)“.
6. Z akého dôvodu sa Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky odchýlilo od právneho názoru Európskeho súdu pre ľudské práva vysloveného v bode 43 rozsudku zo dňa 16. júla 2015 k sťažnosti č. XXXXX/XX, E. a ďalší proti Slovenskej republike, podľa ktorého „akékoľvek prieťahy spôsobené v konaní o žiadosti (...) v dôsledku opomenutia predložiť kompletný spis súdu nemožno pričítať na vrub sťažovateľom, ale štátu.“, vo vybavení žiadosti zo dňa 25. 2. 2020, č. 03129/2020/151 dospelo k záveru, že „Ak je nadriadenému súdu zaslaný iba spis so sťažnosťou proti nečinnosti, bez stanoviska súdu a predsedu súdu k sťažnosti pre nečinnosť, ako tomu bolo v predmetnom prípade, päťdňová lehota na rozhodnutie nadriadeného súdu sa v takomto prípade neuplatňuje.“ a porušenie zákonnej povinnosti zo strany súdu pričítalo na vrub žiadateľa? 7. Podľa § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov si Vás dovoľujem požiadať o poskytnutie rozhodnutia vo veci vedenej Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 10Ntro/1/2019.“ (ďalej aj „žiadosť“ alebo „podanie“). 2. Žalovaný upovedomením o postúpení podania/žiadosti zo dňa 19.05.2020 uskutočneným e-mailovou formou žalobcovi oznámil, že v prvých šiestich bodoch bola jeho žiadosť vyhodnotená nie ako žiadosť podľa infozákona, resp. infožiadosť, ale ako žiadosť o poskytnutie vysvetlenia, ozrejmenia vybavenia/ nevybavenia žiadosti, a bola v tejto časti postúpená odboru dohľadu nad súdnictvom na priame vybavenie, resp. na ďalší postup. V bode 7/ bola žiadosť vyhodnotená ako infožiadosť s tým, že žalovaný príslušnou informáciou nedisponoval, preto ju v tejto časti postúpil podľa § 15 ods. 1 infozákona Krajskému súdu v Prešove na priame vybavenie, resp. ďalší postup. Postúpenie veci bolo zo strany žalovaného realizované e-mailovými podaniami zo dňa 19.05.2020. 3. Žalobca podal žalovanému dňa 25.05.2020 rozklad proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informácie, vydanému podľa § 18 ods. 3 infozákona, a žiadal toto rozhodnutie zrušiť, prípadne zmeniť, a žiadané informácie mu poskytnúť. Oznámením zo dňa 10.06.2020 žalovaný žalobcovi oznámil, že podanie označené ako „Rozklad proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informácie“ nebolo vyhodnotené ako opravný prostriedok podľa infozákona, keďže nenastala fikcia vydania rozhodnutia, a to s poukazom na postúpenie žiadosti na priame vybavenie ďalším subjektom, preto nebolo možné uskutočniť ďalší procesný postup, teda vydať druhostupňové rozhodnutie. II. Žaloba 4. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 10.08.2020 v zákonom stanovenej lehote na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia fiktívnych rozhodnutí žalovaného, ktoré mali byť vydané podľa § 18 ods. 3, § 19 ods. 3 infozákona. Z obsahu správnej žaloby správny súd identifikoval žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda námietku nepreskúmateľnosti fiktívnych rozhodnutí a podstatného porušenia ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok ich nezákonné vydanie. 5. Obsahovo žalobca žalobu vymedzil s poukazom na to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutia v prvom a v druhom stupni podľa infozákona. Tieto rozhodnutia žalobca označil za nezákonné a neodôvodnené. Podľa jeho názoru nebol žalovaný oprávnený posúdiť žiadosť o informácie inak ako žiadosť podľa infozákona a bol o nej povinný postupom podľa infozákona aj rozhodnúť. Pretože žalovaný v zákonom stanovenej lehote nerozhodol, ani informácie nesprístupnil, na základe právnej fikcie vydal rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť informácie, a toto rozhodnutie bolo následne potvrdené rozhodnutím o rozklade. Ani jedno z rozhodnutí nie je nijako odôvodnené a obe sú nepreskúmateľné, už len z tohto dôvodu je preto daný dôvod na ich zrušenie. Žalobca vo svojej žiadosti výslovne uviedol, že informácie požaduje v rámci infozákona, a zároveň jeho žiadosť spĺňala všetky náležitosti podľa § 14 infozákona. Povinná osoba nie je oprávnená dávať úkonu účastníka iný význam, než ktorý zodpovedá jeho obsahu a objektívne prejavenej vôli. Žalobca konštatoval, že mu nie je známy žiadny právny predpis, ktorý by upravoval poskytovanie vysvetlenia alebo ozrejmenie vybavenia veci, a nie je mu známa ani právomoc žalovaného takéto vysvetlenie alebo ozrejmenie poskytnúť. Zdôraznil, že nespochybňuje právomoc žalovaného posúdiť podanie podľa jeho obsahu podľa § 19 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), podanie však môže podľa neho posúdiť len zákonom predpokladaným spôsobom a nemôže ignorovať prejavenú vôľu žiadateľa. Žalovaný však prejavenú vôľu bez akéhokoľvek zdôvodnenia ignoroval a žiadosť posúdil
spôsobom, ktorý s ohľadom na princíp zákonnosti a podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ani neumožňuje jej vybavenie. Posúdenie žiadosti v tomto rozsahu tak podľa žalobcu bolo zjavne svojvoľné, nezákonné a zbavilo ho práva na informácie. 6. V ďalšej časti svojej argumentácie žalobca poukázal na to, že jeho žiadosť ani do dňa podania žaloby nebola nijako vybavená, preto sa mu posúdenie danej veci žalovaným javilo ako účelové a činené v snahe vyhnúť sa povinnosti informácie sprístupniť. Žalovaný žiadosť nepostúpil v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 15 ods. 1 infozákona a nebola splnená ani podmienka vedomosti o tom, kde možno požadovanú informáciu získať. To dokladá i skutočnosť, že Krajský súd v Prešove do dňa podania žaloby požadované rozhodnutie nesprístupnil. Postup žalovaného bol podľa žalobcu svojvoľný, neboli dané dôvody umožňujúce obmedzenie prístupu k požadovaným informáciám a žalovaný ignorovaním zákonných povinností podľa § 18 ods. 1, ods. 2 infozákona umožnil nastúpenie fikcie. Navyše bolo povinnosťou žalovaného vysporiadať sa aj s podaným rozkladom podľa § 19 ods. 1 infozákona. Žalovaný v Oznámení zo dňa 10.06.2020 neuviedol, akým spôsobom rozklad posúdil. O rozklade rozhodovala rovnaká osoba ako o žiadosti v prvostupňovom konaní, žalobca bol zbavený práva na preskúmanie rozhodnutia v správnom konaní a bola porušená zásada dvojinštančnosti správneho konania. Žalovaný ani v tomto prípade nebol oprávnený ignorovať vôľu žalobcu a mal o rozklade riadne rozhodnúť. Keďže tak neurobil, vydal podľa § 19 ods. 3 infozákona fiktívne rozhodnutie, ktorým rozklad zamietol a prvostupňové fiktívne rozhodnutie potvrdil. Toto rozhodnutie o rozklade nie je odôvodnené a porušuje ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, hlavne § 19 ods. 2 infozákona. 7. Vzhľadom na uvedené žalobca zhrnul, že žalovaný bol povinný požadované informácie sprístupniť, nebol oprávnený posúdiť žiadosť inak ako infožiadosť a nebol oprávnený ju ani v časti postúpiť inej povinnej osobe. Žalovaný informácie neposkytol, nesprístupnil ani neprijal rozhodnutie, ktoré by spĺňalo náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, preto v súlade s § 18, § 19 infozákona došlo k vydaniu fiktívnych rozhodnutí. Týmto postupom žalovaný porušil právo žalobcu na informácie bez odôvodnenia. 8. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd preskúmavané rozhodnutia zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. g), ods. 3 písm. a) SSP a uložil povinnosť žalovanému požadované informácie sprístupniť. III. Vyjadrenie žalovaného 9. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 23.11.2020. Poukázal na to, že každé podanie, napriek jeho označeniu, on sám posudzuje vždy individuálne, podľa obsahu a jeho skutočného zmyslu, a vždy sa snaží identifikovať jeho skutočnú podstatu, teda či ide o žiadosť o prístup k informáciám alebo či podstata podania tkvie v ničom inom, napríklad nespokojnosť s konkrétnym rozhodnutím alebo postupom, či iné dôvody. Zdôraznil, že pri podaní žalobcu postupoval spôsobom, ktorý mal byť v súlade s jeho obsahom a skutočným zmyslom, teda v konečnom dôsledku postupoval v prospech vybavenia podstaty podania. O podaní žalobcu prebehlo riadne a zákonné konanie spĺňajúce všetky procesné a formálne náležitosti a jeho výsledkom bolo riadne vybavenie podania na prvom stupni a formalizované potvrdenie tejto skutočnosti na druhom stupni, bez vydania fiktívnych rozhodnutí. Žalobca sa svojim podaním konkrétnymi otázkami dopytoval na postup pri vybavení konkrétnej žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti vedenej žalovaným pod č. 03129/2020/151, teda svoje podanie neuskutočnil ako každý, kto má právo na prístup k informáciám, ale ako osoba, ktorá má záujem na konkrétnom spôsobe vybavenia žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti vedenej žalovaným pod č. 03129/2020/151. Ak by malo byť podanie žalobcu vyhodnotené ako žiadosť o informácie, tieto by mu nemohli byť poskytnuté z dôvodu obmedzenia prístupu k informáciám, ktoré sa týkajú výkonu kontroly a dohľadu v zmysle § 11 ods. 1 písm. h) infozákona. V režime infozákona nie je možné prihliadať na osobitné postavenie žiadateľa, keďže každému žiadateľovi musí byť na základe totožnej žiadosti poskytnutá rovnaká odpoveď. Postúpením podania bol teda žalobca zvýhodnený. Účelom postúpenia tak bolo, aby žalobca požadovanú odpoveď dostal. Žalovaný postúpením podania umožnil žalobcovi získať širší okruh informácií, než aké by mu boli sprístupnené v režime infozákona. 10. V ďalšej časti svojej argumentácie žalovaný poukázal na nepravdivosť tvrdenia žalobcu, že jeho podanie nebolo do dňa podania žaloby nijako vybavené, keďže v časti, ktorá bola postúpená odboru
dohľadu, sa so žalobcom ďalej konalo. Žalovaný dodal, že hoci podanie žalobcu nebolo vyhodnotené ako infožiadosť, bolo označené ako rozklad a pre zachovanie právnej istoty bolo v zmysle § 57 ods. 2 Správneho poriadku predložené druhostupňovému orgánu a jeho osobitnej komisii ustanovenej v zmysle § 61 ods. 2 Správneho poriadku, zásada dvojinštančnosti tak bola dodržaná. Záverom prieskumu bolo, že podanie žalobcu nie je infožiadosťou a nebol podaný opravný prostriedok. Nedošlo teda k vydaniu fiktívnych rozhodnutí, keďže neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Pokiaľ ide o vybavenie podania žalobcu v bode 7/, Krajský súd v Prešove žalobcovi vyhovel, pričom žalobca tento postup napadol opravným prostriedkom a následne aj správnou žalobou na Krajskom súde v Prešove. 11. Žalovaný uzavrel, že žaloba nie je dôvodná, v rozsahu a z dôvodov v nej uvedených žalobca nebol ukrátený na svojich právach a postup žalovaného nebol v rozpore so zákonom. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu podľa § 190 SSP zamietnuť. IV. Replika žalobcu, duplika žalovaného 12. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu 22.12.2020 (replika). Zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v žalobe, ktoré sčasti zopakoval, pričom vyjadril nespokojnosť s ďalším priebehom konania po postúpení jeho žiadosti, ktorý popísal žalovaný. Žalobca spochybnil tvrdenia žalovaného, najmä v časti vyhodnotenia jeho žiadosti, vrátane možnej aplikácie § 11 ods. 1 písm. h) infozákona, a zdôraznil princíp transparentnosti verejnej správy a potrebu verejnej kontroly. Záverom namietal, že nebol dodržaný postup podľa § 15 ods. 1 infozákona. Vec nebola postúpená v zákonom stanovenej lehote, preto bolo potrebné vydať rozhodnutie podľa § 18 infozákona. 13. K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným krajskému súdu dňa 02.02.2021 (duplika). Zdôraznil, že podanie žalobcu bolo posúdené komplexne podľa jeho obsahu a bolo následne aj vybavené. Podľa jeho názoru podstatou konania nie je preskúmavanie postupu žalovaného pri vybavení podania mimo režimu infozákona, ale len to, či podanie bolo žiadosťou o sprístupnenie informácie alebo nie. Zdôraznil, že vybavenie podania v časti 7/ je predmetom prieskumu na Krajskom súde v Prešove, preto ak by došlo k fikcii vydania rozhodnutia, samotné postúpenie by bolo neúčinné. Navyše s nedodržaním lehoty podľa § 15 ods. 1 infozákona nie je spojená fikcia vydania zamietavého rozhodnutia. Žalovaný zopakoval svoje prechádzajúce vyjadrenia a zotrval na tom, že žalobu je potrebné zamietnuť, resp. odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. b) SSP. V. Relevantná právna úprava 14. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 17. Podľa § 49 ods. 2 písm. c) SSP žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1 v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu. 18. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 19. Podľa § 191 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 20. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 21. Podľa § 1 ods. 1 infozákona tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 22. Podľa § 14 ods. 4 infozákona žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. 23. Podľa § 15 ods. 1 infozákona ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18). 24. Podľa § 15 ods. 3 infozákona lehota na vybavenie žiadosti začína plynúť znovu dňom, keď povinná osoba dostala postúpenú žiadosť. 25. Podľa § 18 ods. 3 infozákona ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). 26. Podľa § 19 ods. 1 infozákona proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. 27. Podľa § 19 ods. 3 infozákona odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. 28. Podľa § 22 ods. 1 infozákona ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 29. Podľa § 19 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. VI. Posúdenie veci správnym súdom 30. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/198/2020, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-2S/198/2020. 31. Správny súd vo veci rozhodol rozsudkom, na pojednávaní nariadenom v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 15.05.2025, ktorého sa zúčastnil žalovaný. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. 32. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z., po preskúmaní danej veci v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 33. Žalobca správnou žalobou podanou v tomto konaní napadol fiktívne rozhodnutia žalovaného, ktoré podľa neho mali byť vydané v zmysle § 18 ods. 3, § 19 ods. 3 infozákona a malo nimi dôjsť v prvostupňovom konaní pred žalovaným k odmietnutiu poskytnúť informácie na základe infožiadosti žalobcu podanej dňa 06.05.2020, a následne k potvrdeniu odmietajúceho rozhodnutia v druhostupňovom konaní na základe rozkladu žalobcu, s tým, že tieto fiktívne rozhodnutia podľa žalobcu trpia vadami podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. g) SSP. Predmetom tohto správneho súdneho konania je teda posúdenie zákonnosti fiktívnych rozhodnutí, k vydaniu ktorých podľa žalobcu došlo v konaní o jeho infožiadosti. 34. Správny súd sa v prvom rade zameral na preskúmanie otázky, či k vydaniu fiktívnych rozhodnutí v danej veci došlo tak, ako tvrdí žalobca, teda či boli splnené zákonné podmienky na ich vydanie v zmysle § 18 ods. 3, § 19 ods. 3 infozákona, čo je zároveň predpokladom pre skúmanie ich zákonnosti v danom konaní z pohľadu § 191 ods. 1 písm. d), písm. g) SSP. 35. Z obsahu administratívneho spisu v danej veci správny súd zistil, že žalobca sa žiadosťou podanou žalovanému, postupom podľa infozákona, domáhal poskytnutia informácií v bodoch 1/ až 7/ (bod 1. rozsudku). Žalovaný pri posudzovaní žiadosti vychádzal z jej formulácie a obsahu, pričom vzal zreteľ na skutočnosť, že žalobca požadoval informácie v súvislosti s vybavením žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti vedenej žalovaným pod č. 03129/2020/151, teda v súvislosti s iným konaním, čo priamo vyplývalo zo samotnej žiadosti formulovanej žalobcom nasledovne: „Podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), v znení neskorších predpisov, by som si Vás dovolil požiadať o sprístupnenie informácií k nižšie uvedeným otázkam v súvislosti s vybavením žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti vedená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pod číslom 03129/2020/151 (ďalej len „žiadosť“)...“. V bodoch 1/ až 6/ žalovaný podanie žalobcu následne vyhodnotil nie ako infožiadosť, ale ako žiadosť o poskytnutie vysvetlenia, ozrejmenia vybavenia/nevybavenia žiadosti o prešetrenie sťažnosti vedenej u žalovaného pod č. 03129/20202/151 a v tejto časti ju postúpil odboru dohľadu nad súdnictvom žalovaného ako orgánu príslušnému na jej vybavenie. Naproti tomu v bode 7/ podanie žalobcu vyhodnotil ako infožiadosť, s tým, že on sám požadovanú informáciu nemá k dispozícii, keďže žalobca v tejto časti požadoval poskytnutie rozhodnutia vo veci vedenej pred Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 10Ntro/1/2019. Preto žiadosť v tejto časti podľa § 15 ods. 1 infozákona postúpil na priame vybavenie a ďalší procesný postup Krajskému súdu v Prešove ako subjektu disponujúcemu predmetnou informáciou. 36. Ustanovenia § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 infozákona upravujú inštitút tzv. fiktívneho rozhodnutia vydaného v prvostupňovom a druhostupňovom konaní povinnou osobou podľa infozákona. V oboch prípadoch ide o právnu fikciu, ktorej účelom je ochrana práv účastníka pred nečinnosťou orgánu verejnej správy, ktorému ako povinnej osobe bola zákonom zverená povinnosť zabezpečiť právo na informácie v konaní podľa infozákona. Základným predpokladom pre vznik fiktívneho rozhodnutia je teda nečinnosť povinnej osoby po podaní žiadosti o sprístupnenie informácií (§ 18 ods. 3 infozákona), resp. po podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu o odmietnutí požadovanej informácie (§ 19 ods. 3 infozákona), s poukazom na to, že „fikcia rozhodnutia nastáva až vtedy, keď je povinná osoba v zákonnej lehote nečinná“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži/5/2011 zo 16.11.2011). 37. Aplikácia inštitútu fiktívneho rozhodnutia prichádza do úvahy iba v prípade úplnej, absolútnej nečinnosti správneho orgánu, pretože „fikcia rozhodnutia predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a s prihliadnutím na účel zákona sa má aplikovať táto možnosť iba potiaľ, pokiaľ nebolo vo veci vydané
meritórne, hoci aj oneskorené rozhodnutie, pričom lehotou na posúdenie časového faktoru v tomto prípade je potrebné považovať dobu, do ktorej je podaná žaloba na súde ... účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je včasné podanie informácie, nie vydávanie fiktívnych rozhodnutí...“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/21, 22, 23/2012 zo dňa 28.03.2013). Účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je teda podanie informácie, resp. jej zabezpečenie, nie vydávanie fiktívnych rozhodnutí. Fiktívne rozhodnutia slúžia len ako prostriedok ultima ratio, t. j. krajný prostriedok na ochranu práv žiadateľov, ich použitie v praxi preto má mať subsidiárny až výnimočný charakter. Uvedené vyplýva okrem iného zo skutočnosti, že „účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 ZSPI nebolo „legalizovať“ nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií.“ (R 37/2003). 38. Po komplexnom posúdení danej veci v nadväznosti na vyššie uvedené úvahy správny súd dospel k záveru, že nebola splnená podmienka nečinnosti žalovaného tak, ako to vyžaduje zákon. Po podaní žiadosti žalobcom žalovaný nezostal nečinný, žiadosťou sa riadne zaoberal a vyhodnotil ju postupom podľa § 19 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 1 infozákona. Na základe takéhoto vyhodnotenia ju v bodoch 1/ až 6/ následne postúpil na priame vybavenie inému organizačnému útvaru žalovaného v režime mimo infozákona, s ohľadom na jej obsahovú súvislosť so žiadosťou o prešetrenie vybavenia sťažnosti vedenej žalovaným pod č. 03129/2020/151; a v bode 7/, po zistení, že požadovanou informáciou (rozhodnutím Krajského súdu v Prešove v konaní sp. zn. 10Ntro/1/2019) žalovaný nedisponuje, teda že nie je povinnou osobou, ktorej prináleží povinnosť informáciu poskytnúť, aplikoval § 15 ods. 1 infozákona a vec postúpil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie vybavenie. O úkonoch postúpenia informoval žalobcu Upovedomením o postúpení podania/ žiadosti zo dňa 19.05.2020. Žalovaný teda nezostal nečinný, ale vykonal faktické úkony smerujúce k tomu, aby žiadosť žalobcu bola meritórne vybavená, a takýmto postupom zabezpečil ďalšiu realizáciu jeho práv na požadované informácie inak než jej priamym vybavením/odmietnutím, a to prostredníctvom iných subjektov, resp. prostredníctvom iného svojho organizačného útvaru. Nedošlo preto k vydaniu fiktívneho rozhodnutia v prvostupňovom konaní podľa § 18 ods. 3 infozákona. Správny súd dodáva, že vo vzťahu k postupu žalovaného, ktorým de facto participoval na ďalšej realizácii práv žalobcu na informácie, zostáva v tejto súvislosti potom sporná aj otázka dotyku na žalobcových subjektívnych právach s poukazom na to, že subjektívna nespokojnosť účastníka konania so spôsobom vybavenia veci sama osebe nezakladá dôvod pre konštatovanie existencie nezákonnosti v konkrétnom konaní. 39. Skutočnosť, že žalovaný nedodržal lehotu 5 dní na postúpenie veci, ktorá je lehotou s poriadkovým charakterom, podľa správneho súdu nemá vplyv na posúdenie otázky nečinnosti, ani na existenciu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia v danom konaní. V konaní podľa infozákona má vždy prednosť faktický úkon pred právnou fikciou a vydanie fiktívnych rozhodnutí má byť len subsidiárnym prostriedkom ochrany práv účastníkov konania. Navyše predpokladom vydania fiktívneho rozhodnutia je skutočnosť, že subjekt, voči ktorému žiadosť o informácie smeruje, príslušnou informáciou aj disponuje (por. m. m. R 37/2003). V prípade postúpenia veci potom lehota na vybavenie žiadosti podľa infozákona začína plynúť znovu dňom, keď povinná osoba dostala postúpenú žiadosť (§ 15 ods. 3 infozákona), vrátane lehôt podľa § 18 ods. 3 infozákona. 40. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žiadny právny predpis neupravuje poskytovanie vysvetlenia, ozrejmenia vybavenia/nevybavenia žiadosti o prešetrenie sťažnosti tak, ako v bodoch 1/ až 6/ posúdil jeho žiadosť žalovaný, správny súd, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, poznamenáva, že táto časť žiadosti bola odborom dohľadu nad súdnictvom následne vybavovaná v režime zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“). Vo vzťahu k bodu 7/ žiadosti Krajský súd v Prešove sprístupnenie informácie zrealizoval tak, že žalobcovi dňa 26.05.2020 oznámil, že vec sp. zn. 10Ntro/1/2019 bola Krajským súdom v Prešove vrátená prvostupňovému súdu na ďalší procesný postup (bez vydania rozhodnutia), a zaslal mu prípis, ktorým k vráteniu veci prvostupňovému súdu došlo. Tvrdenie žalobcu, že jeho žiadosť nebola vybavená, preto tiež nie je opodstatnené. 41. Správny súd ďalej konštatuje, že v danej veci neboli splnené ani zákonné podmienky na vydanie fiktívneho rozhodnutia podľa § 19 ods. 3 infozákona. Predmetné ustanovenie predpokladá podanie opravného prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu a absenciu vydania rozhodnutia o ňom správnym orgánom v zákonnej lehote. Vzhľadom k tomu, že fikcia vydania prvostupňového rozhodnutia
v danej veci nenastala, zo strany žalobcu nemohlo dôjsť ani k účinnému podaniu opravného prostriedku (rozkladu) proti neexistujúcemu rozhodnutiu. Žalovaný tak nebol povinný postupovať podľa § 19 ods. 3 infozákona a vydať rozhodnutie v druhostupňovom konaní. Navyše žalovaný sa podaním žalobcu označeným ako rozklad riadne zaoberal a vybavil ho Oznámením zo dňa 10.06.2020, v ktorom dôvody nevydania druhostupňového rozhodnutia žalobcovi oznámil. S ohľadom na uvedené nedošlo ani k vydaniu druhostupňového fiktívneho rozhodnutia podľa § 19 ods. 3 infozákona tak, ako sa domnieval žalobca. 42. Správny súd rezultuje, že v predmetnom konaní o žiadosti žalobcu podľa infozákona neboli splnené podmienky pre vydanie fiktívnych rozhodnutí podľa § 18 ods. 3, § 19 ods. 3 infozákona, a teda nedošlo k ich vydaniu žalovaným v prvostupňovom, ani v druhostupňovom konaní. Žalovaný nezostal v konaní nečinný tak, ako to pre vydanie fiktívneho rozhodnutia vyžadujú ustanovenia infozákona a ako to tvrdil žalobca, ale žiadosť žalobcu vybavil Upovedomením o postúpení podania/žiadosti, doručeným žalobcovi 19.05.2020, ktorým zabezpečil ďalšiu realizáciu jeho práv na požadované informácie, a to postúpením na vybavenie príslušnému subjektu v režime infozákona a zákona o sťažnostiach. Upovedomenie o postúpení veci, resp. oznámenie vydané v súlade s § 15 ods. 2 infozákona, proti ktorému nie je prípustné podanie opravného prostriedku podľa § 19 infozákona, je pritom opatrením, ktoré je za splnenia zákonom stanovených podmienok samostatne preskúmateľné v správnom súdnom konaní, čoho sa však žalobca nedomáhal. 43. Vzhľadom na uvedené, teda že k vydaniu fiktívnych rozhodnutí v súlade s infozákonom nedošlo, správny súd žalobné námietky uplatnené žalobcom podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. g) SSP, týkajúce sa nepreskúmateľnosti fiktívnych rozhodnutí a procesného postupu žalovaného pri ich vydávaní, tak vyhodnotil ako neopodstatnené. 44. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol. 45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné od žalobcu takúto náhradu spravodlivo požadovať. Navyše žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatňoval. 46. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.