Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/49/2019 1019200925 16. 01. 2025 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200925.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., narodená X. XXXX XXXX, bytom D. E. X, F., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 22. mája 2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím z. 20. decembra 2018 č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) pobočka žalovanej Bratislava (ďalej len „pobočka žalovanej“) predpísala žalobkyni podľa ustanovení § 144 ods. 1, § 152a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č, 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z. za obdobie mesiacov marec 2016, apríl 2016, jún 2016, júl 2016, august 2016, september 2016, október 2016, november 2016, december 2016, január 2017, február 2017, marec 2017, apríl 2017, máj 2017 a jún 2017 (ďalej aj „sporné obdobie“) poistné na nemocenské poistenie v sume 1.174,44 eur, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 4.804,64 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 1.267,80 eur, v celkovej sume 7.246,88 eur. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia bola jeho príloha, ktorou bol rozpis dlžného poistného a platieb za jednotlivé kalendárne mesiace sporného obdobia. 2. Pobočka žalovanej konštatovala, že na základe kontroly odvodu poistného a povinných príspevkov bolo zistené, že poistné a povinné príspevky žalobkyňa za sporné obdobie neodviedla vôbec, čím porušila ustanovenia § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., § 128 ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z. a § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. a § 21 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2013. 3. Na odvolanie žalobkyne preskúmala žalovaná prvostupňové rozhodnutie pobočky žalovanej a dňa 22. mája 2019 rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zmenila jeho výrok tak, že vypustila text „... § 152a zákona v znení neskorších predpisov...“ a vo zvyšku ho potvrdila ako vecne správne. 4. Žalovaná dôvodila, že z údajov poskytnutých Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) zistila, že žalobkyňa bola zapísaná do registra mediátorov v období od 23. júna 2005 do 31. augusta 2017 ako mediátor, č. oprávnenia 42. V období od 1. januára 1993 do 29. februára 2016 bola vymenovaná za notárku na základe osvedčenia č. X/XXXX-XX/XXX zo 6. januára 1993.
5. Z údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky žalovaná zistila, že príjem žalobkyne z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov bol za rok 2014 vo výške 58.965,61 eur (daňové priznanie podané 30. marca 2015) a za rok 2015 vo výške 64.293,93 eur (daňové priznanie podané 8. marca 2016), t. j. vyšší ako je stanovená suma pre rok 2014 (4.944,- eur) a pre rok 2015 (5.148,- eur). Žalobkyňa bola povinná odvádzať poistné za obdobie mesiacov marec až jún 2016 v sume 465,62 eur mesačne z vymeriavacieho základu 1.404,64 eur mesačne a za obdobie júl 2016 až jún 2017 v sume 582,16 eur mesačne z vymeriavacieho základu 1.756,19 eur mesačne. Celková dlžná suma za sporné obdobie, kedy žalobkyňa poistné neodviedla, činí sumu 7.246,88 eur. 6. Dňa 4. januára 2008 bol žalobkyni priznaný starobný dôchodok, v dôsledku čoho jej podľa ustanovenia § 128 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. nebolo predpísané poistné na invalidné poistenie. 7. Vo vzťahu k námietkam žalobkyne žalovaná konštatovala, že povinnosť žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osobe odvádzať poistné v lehote splatnosti, v správnej výške a ustanoveným spôsobom vyplýva priamo zo zákona č. 461/2003 Z. z.. Šetrením v odvolacom konaní bolo zistené, že žalobkyňa bola v spornom období povinne nemocensky a dôchodkovo poistená osoba, pretože splnila zákonom č. 461/2003 Z. z. predpokladané podmienky. Žalovaná s poukazom na § 3 zákona č. 420/2004 Z. z o mediácii a doplnení niektorých zákonov a § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“) konštatovala, že žalobkyňa dosiahla príjem z podnikania, ktorý je jednou z podmienok (spolu s dovŕšením veku 18 rokov) nadobudnutia právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia (§5 zákona č. 461/2003 Z. z.). 8. Žalobkyňa dňa 11. marca 2016 predložila pobočke žalovanej čestné vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého vyplýva, že od 1. marca 2016 nevykonáva činnosť uvedenú v §3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z.. Pobočka žalovanej žalobkyni listom č. XXXXXX/XXXX-XXX zo 16. novembra 2016 oznámila, že žalobkyni zaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 28. februára 2016. Žalovaná sa od ministerstva spravodlivosti dozvedela, že žalobkyňa bola zapísaná v registri mediátorov vedenom ministerstvom spravodlivosti ako mediátor od 23. júna 2005 do 31. augusta 2017. Žalobkyňa sama žalovanú o tejto skutočnosti skôr neinformovala, preto nemala o nej žiadnu vedomosť. Pobočka žalovanej v nadväznosti na uvedené zistenie zaslala žalobkyni dňa 1. augusta 2017 list č. XXXXX-X/XXXX, ktorým jej oznámila, že jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 28. februára 2017, ale trvalo naďalej v dôsledku zápisu v registri mediátorov pod č. oprávnenia 42. Hoci žalobkyňa vykonávala notársku činnosť iba do 29. februára 2016, to nemalo za následok zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože to mala naďalej na základe zápisu v registri mediátorov. 9. Záverom dodala, že žalobkyňa nepredložila žiadne relevantné doklady ktoré by spochybnili správnosť prvostupňového rozhodnutia a zároveň, na tvrdenia o nepriaznivej finančnej situácii žalobkyne nemôže prihliadať. II. Správna žaloba 10. Voči napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa včas správnu žalobu z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia, v dôsledku čoho ho navrhla spolu s prvostupňovým rozhodnutím pobočky žalovanej zrušiť a vrátiť jej na ďalšie konanie. 11. Žalobkyňa úvodom žaloby zhrnula skutkové okolnosti týkajúce sa jej rozhodnutia ukončiť samostatnú zárobkovú činnosť notárky v roku 2016. Rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. XXXXX/XXXX-XXX/X bola od 1. marca 2016 odvolaná z funkcie. Po ukončení činnosti notárky došlo k nedorozumeniu, ktoré mohlo byť vyriešené, ak by sa zamestnanci žalovanej so žalobkyňou skontaktovali. Skutočnosť, že bola od 23. júna 2005 zapísaná do registra mediátorov ešte neznamená, že bola v tejto oblasti aj činná tak, ako to predpokladá ustanovenie § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.. Ako mediátorka nebola činná a nemala z tejto činnosti príjem. V nadväznosti na ukončenie činnosti notárky sa žalobkyňa prvý marcový týždeň roku 2016 dostavila do pobočky žalovanej za účelom odhlásenia sa z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Od pracovníčky jej bolo oznámené, že ku odhláške nemusí prikladať žiadne ďalšie doklady. Týmto mala za to, že si svoje povinnosti splnila. Na jar roku 2016 preto žalobkyňu prekvapilo, keď ju žalovaná vyzvala na predloženie dokladov ku skončeniu zárobkovej činnosti. Hoci ich odovzdala, žalovaná jej dňa 6. júla 2017 oznámila, že došlo ku zmene vymeriavacieho základu, na čo žalobkyňa podala opakovane námietky. Dňa 16. novembra 2016 žalovaná rozhodla, že žalobkyni dňa 28. februára 2016 zaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Žalobkyňa žalovanej v reakcii na list žalovanej z 11. júla 2017 zaslala osvedčenie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. XXXXX/XXXX-XXX o vyčiarknutí z registra mediátorov k 31. augustu 2017. Dňa 1. augusta 2017 jej žalovaná oznámila, že jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo.
12. Žalobkyňa bola toho názoru, že v predmetnom prípade nemôže byť jej zápis v registri mediátorov braný ako zárobková činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.. Príjem z tejto činnosti v oblasti mediácie totiž nedosahovala. Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie jej preto skutočne zaniklo dňa 28. februára 2016, ku ktorému sa odhlásila. 13. Napadnuté rozhodnutie považovala za nespravodlivé, pretože od 1. marca 2016 je dôchodok jediným zdrojom jej príjmu. III. Vyjadrenie žalovanej a ďalšie podania účastníkov konania 14. Na výzvu krajského súdu sa ku správnej žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá zotrvala na svojej argumentácii obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí a teda, že žalobkyňa mala v spornom období postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa ustanovenia § 5 zákona číslo 461/2003 Z. z. pretože splnila podmienku veku a zároveň dosiahla príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa ustanovenia § 6 odseku 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. Žalovaná ďalej konštatovala, že samotné nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia automaticky nezakladá tejto osobe povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, ale jeho vznik závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Z údajov, ktoré žalovanej poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vyplýva že príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2014 boli v sume 58.965, 61 eur, a teda boli vyššie ako zákonom stanovená sumu 4.944,- eur a za rok 2015 boli v sume 64.293,93 eur a teda presiahli zákonom stanovenú sumu 5.148,- eur. Žalobkyni teda v období od 1. júla 2015 do 30. júna 2017 trvalo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. 15. Žalovaná zistila, že žalobkyňa disponovala dvomi oprávneniami na vykonávanie činnosti, na základe, ktorých bola oprávnená dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. V období od 1. januára 1993 do 1. marca 2016 bola oprávnená vykonávať notársku činnosť. Po odvolaní z funkcie notárky však žalobkyňa disponovala ešte jedným oprávnením na vykonávanie zárobkovej činnosti. Z údajov poskytnutých ministerstvom spravodlivosti bolo zistené, že žalobkyňa bola zapísaná v registri mediátorov období od 23. júna 2005 do 31. augusta 2017 ako mediátor pod číslom 42. Podľa § 4 odseku 1 zákona o mediácii je výkon činnosti mediátora podnikaním, z čoho je zrejmé, že fyzická osoba zapísaná v registri mediátorov je oprávnená dosahovať príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. Vyjadrenie žalobkyne, že ako mediátor nevykonávala zárobkovú činnosť, je právne irelevantná. Žalobkyňa splnila všetky podmienky na to, aby bola na účely povinného nemocenského a dôchodkového poistenia považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu. Nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobkyňa dosiahla príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. Nie je teda rozhodujúce, či žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla príjem na základe živnostenského oprávnenia, vymenovania do funkcie notárky alebo na základe zápisu v registri mediátorov. 16. Vo vzťahu k zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalovaná uviedla, že to zaniká z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone č. 461/2003 Z. z. v prípade žalobkyne spornom období neboli naplnené podmienky pre zánik povinného poistenia v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože jej príjmy z podnikania za roky 2014 a 2015 presiahli zákonom ustanovenú hranicu. V prípade žalobkyne nenastali ani dôvody pre zánik povinného poistenia v zmysle § 21 ods. 4 prvej či druhej vety citovaného zákona. 17. Žalovaná nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, že ju uviedla do omylu tým, že od nej pri osobnej návšteve pobočky v marci 2016 nežiadala doklady preukazujúce zánik jej povinného poistenia. Sama žalobkyňa totiž uvádza, že na svoj zápis v registri mediátorov zabudla, a preto je pravdepodobné, že ani na výzvu, či nie je držiteľkou nejakého oprávnenia na vykonávanie činnosti, by takúto skutočnosť neoznámila. Svoju úvahu žalovaná podporila aj skutočnosťou, že žalobkyňa ani po doručení listu oznamujúceho zmenu vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činné osoby zo 06. júla 2016 žalovaná neoznámila že je naďalej oprávnená na vykonávanie činnosti na základe trvajúceho zápisu v registri mediátorov. O tejto skutočnosti sa žalovaná dozvedela až dňa 17. februára 2017 keď jej to oznámilo ministerstvo spravodlivosti, pričom pokiaľ by túto skutočnosť oznámila žalobkyňa sama, mohla žalovaná rozhodnúť vo veci zániku sociálneho poistenia a jej následnej povinnosti odvádzať poistné skôr. V zmysle § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. bola žalobkyňa povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia, čo zanedbala. 18. Keďže žalobkyňa v čase odvolania z funkcie notárky disponovala ešte jedným platným oprávnením na vykonávanie činnosti na základe zápisu v registri mediátorov nemohlo jej od 1. marca 2016 zaniknúť povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby.
Žalovaná má za to, že aj po 28. februári 2016 žalobkyňa spĺňala právnu definíciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 6 zákona č. 461/2003 Z. z. 19. V reakcii na vyjadrenie žalovanej zaslala žalobkyňa repliku, ktorej zrekapitulovala skutkové okolnosti ohľadom jej odhlásenia sa z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia a v ostatnom zotrvala na svojej argumentácie obsiahnutej v správnej žalobe v celom rozsahu. 20. V duplike žalovaná poukázala na povinnosť poistenca vyplývajúcu z ustanovenia § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., ktorú žalobkyňa zanedbala, a poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9sžsk/9/2017 z 24. júla 2019. Žalovaná ozrejmila, že listom číslo F.XXXXXX/XXXX zo 6. júla 2016 oznámila žalobkyni jednak zmenu vymeriavacieho základu a taktiež výšku poistného, ktoré mala od 1. júla 2016 odvádzať. K zaslaniu tohto listu došlo z dôvodu, že v čase jeho napísania o ukončení činnosti žalobkyne ako notárky neexistoval v systéme žalovanej záznam. V nadväznosti na námietky žalobkyne tvrdiacej, že výkon samostatnej zárobkovej činnosti ako notárka ukončila ku koncu februára 2016 jej žalovaná listom číslo XXXXX-X/XXXX–F. zo 16. novembra 2016, oznámila, že jej povinné poistenie zaniklo k 28. februáru 2016. V tomto liste bola žalobkyňa zároveň poučená, že, ak naďalej vlastní nejaké oprávnenie na vykonávanie činnosti, má túto skutočnosť žalovanej oznámiť. Nestalo sa tak a o existencii zápisu v registri mediátorov sa žalovaná dozvedela až dňa 17. februára 2017, keď jej túto informáciu poskytlo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. 21. Po zistení nových skutočností od Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky ktoré žalobkyňa predtým žalovanej nedala na známosť, žalovaná listom číslo XXXXX - X/XXXX s 1. augusta 2017 oznámila žalobkyni, že je povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo dňa 28. februára 2016, ale trvalo aj po tomto dni. IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 22. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 23. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 4Sa/49/2019. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-4Sa/49/2019. 24. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej spolu s prvostupňovým rozhodnutím pobočky žalovanej, ako aj administratívne konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 493e v spojení s § 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 25. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 16. januára 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania nepožiadal. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 26. Predmetom prieskumu v konaní pred správnym súdom je rozhodnutie žalovanej vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie v sume 1.174,44 eur, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v sume 4.804,64 eur a poistného do rezervného fondu solidarity v sume 1.267,80 eur, v celkovej sume 7.246,88 eur za sporné obdobie mesiacov marec 2016, apríl 2016, jún 2016, júl 2016, august 2016, september 2016, október 2016, november 2016, december 2016, január 2017, február 2017, marec 2017, apríl 2017, máj 2017 a jún 2017. 27. V rámci žalobných bodov sústredila žalobkyňa svoje námietky predovšetkým na okolnosti týkajúce sa zániku jej povinného nemocenského a dôchodkového poistenia dňa 28. februára 2016, keďže k 1.
marcu 2016 bola odvolaná z funkcie notárky, z ktorej mala príjem ako samostatne zárobkovo činná osoba. Po uvedenom dátume už činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba nevykonávala. 28. Správny súd považuje úvodom za potrebné zdôrazniť, že sama žalobkyňa označila za rozhodnutie, ktorého zákonnosť sa má preskúmavať, rozhodnutie vo veci predpísania poistného a príspevkov, a nie rozhodnutie resp. opatrenie vo veci zániku či nezániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobkyne. Je zrejmé, že žalovaná rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní poistného v dvoch samostatných konaniach. Nesprávnosť postupu žalovanej mohla žalobkyňa namietať v nadväznosti na list žalovanej z 1. augusta 2017 č. XXXXXX/XXXX, ktorým jej oznámila, že jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 28. februára 2017, ale trvalo naďalej v dôsledku zápisu v registri mediátorov pod č. oprávnenia 42. Už v rozhodnutí č. XXXXX-X/XXXX-XXX zo 16. novembra 2016 o zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalovaná žalobkyňu záverom poučila, že v prípade, ak naďalej vlastní oprávnenie na vykonávanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré je platné alebo je len pozastavené aj po dátume zániku povinného nemocenského poistenia a povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, má túto skutočnosť, oznámiť, pričom pokiaľ uvedené neoznámi resp. nepreukáže, má sa za to, že povinné poistenie zaniklo, to však neplatí, ak žalovaná dodatočne zistí opak. Táto premisa sa naplnila dodatočným šetrením žalovanej prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a žalovaná preto musela listom z 1. augusta 2017 č. XXXXX-X/XXXX konštatovať, že povinné nemocenské a dôchodkové poistenie žalobkyni nezaniklo, ako sa sprvoti javilo. Žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, resp. žalobu o preskúmanie opatrenia o zániku resp. nezániku poistenia nepodala, čím sa sama pripravila o možnosť preskúmať a zrušiť uvedené opatrenie súdom. Otázku statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby na základe jej zápisu v registri mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v spornom období preto nie je oprávnený riešiť a námietky žalobkyne sú v tomto rozsahu irelevantné. 29. Správny súd však na tomto mieste upriamuje pozornosť na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého, výkon činnosti mediátora je podnikaním. Nemožno preto vyčítať žalovanej, že žalobkyňu považovala za samostatne zárobkovo činnú osobu, keď hoci mala osvedčené, že v spornom období nevykonávala činnosť notárky, bez pochybností mala preukázané (čo v zásade nerozporuje ani žalobkyňa) že vykonávala činnosť mediátorky. 30. Správny súd uvádza, že správnu žalobu fyzickej osoby môže posúdiť aj v inom (spravidla väčšom) rozsahu a z iných dôvodov, ako namieta, no ani na základe vlastnej činnosti nezistil také pochybenie, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. 31. Z administratívneho spisu predloženého do konania pred správnym súdom vyplýva, že pobočka žalovanej ako aj žalovaná si pred vydaním prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia zaobstarali dostatok podkladov týkajúcich sa sporného obdobia za ktoré žalobkyni predpísali poistné, pričom neoddeliteľnou prílohou bol presný rozpis vyčísleného a predpísaného poistného a príspevkov. Správny súd má za to, že v prejednávanom prípade bol zachovaný zákonom ustanovený postup pri predpisovaní poistného ktoré bolo správne vyčíslené, čo žalobkyňa v konečnom dôsledku ani nespochybňovala. V napadnutom rozhodnutí sa navyše žalovaná vysporiadala postupne so všetkými námietkami žalobkyne a tak nebolo možné konštatovať, že by bolo napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. 32. Správny súd dospel k záveru, že pre absenciu akýchkoľvek relevantných námietok žalobkyne týkajúcich sa nesprávneho predpísania poistného a príspevkov za sporné obdobie mesiacov marec 2016 až jún 2017, ako aj pre absenciu vlastných zistení detegujúcich nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej, správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP. 33. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť na podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.