Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/142/2019 1019200907 27. 03. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200907.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 16 BA-1S/142/2019
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LLM., a z členky a člena senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca), vo veci žalobcu: Slovenská pošta, a. s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného č. 8833-P/2019, zo dňa 21. 05. 2019, takto rozhodol: 16
BA-1S/142/2019
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie predsedu žalovaného Úradu pre verejné obstarávanie č. 8833-P/2019 zo dňa 21. 05. 2019 a rozhodnutie žalovaného Úradu pre verejné obstarávanie č. 1971-3000/2019, 13467-3000/2018, 33-7000/SK/2013 zo dňa 12. 02. 2019 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Súd žalobcovi priznáva právo voči žalovanému na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Úrad pre verejné obstarávanie listom č. 33-7000/SK/1/2013 zo dňa 03. 12. 2013 (ďalej len „oznámenie“) oznámil na vlastný podnet žalobcovi ako obstarávateľovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty (ďalej len „konanie“), a to na podklade 1) Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 4171-7000/2013-OK/6 zo dňa 14.08.2013 (ďalej len „protokol“), 2) písomného vyjadrenia k protokolu zo dňa 04.06.2013, 3) stanoviska kontrolnej skupiny k vyjadreniu kontrolovaného k protokolu č. 4171-7000/2013-OK/9 zo dňa 30. 09. 2013, a 4) zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 4171-7000/2013-OK/12 zo dňa 23.10.2013. Konanie bolo začaté z dôvodu možného spáchania správnych deliktov žalobcom, a to
- podľa § 149 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 01. 2012 (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) za to, že žalobca sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom, keď v dôsledku rozdelenia predmetu zákazky na sedem samostatných obchodných verejných súťaží a následného zníženia predpokladanej hodnoty zákazky neoprávnene uplatnil výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. s) zákona o verejnom obstarávaní, čím sa vyhol povinnosti postupovať pri zadávaní zákazky podľa zákona o verejnom obstarávaní podľa § 9 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, - podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní za to, že rozdelil predmet zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky podľa zákona o verejnom obstarávaní, keď rozdelením predmetu zákazky došlo k zníženiu predpokladanej hodnoty zákazky pod finančný limit uvedený v § 4 ods. 2 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní stanovený pre nadlimitnú zákazku na dodanie tovaru zadávanú obstarávateľom, - podľa § 149 ods. 2 písm. j) zákona o verejnom obstarávaní, za to, že postupoval v rozpore s princípom transparentnosti podľa § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, keď z dôvodu rozdelenia predmetu zákazky s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky pod stanovený finančný limit pre zadávanie nadlimitnej zákazky následne neaplikoval postup predpísaný pre zadávanie nadlimitných zákaziek a neodoslal oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania do Vestníka verejného obstarávania ani Publikačnému úradu na zverejnenie do Úradného vestníka Európskej únie, čím súčasne došlo aj k porušeniu princípu hospodárnosti a efektívnosti, nakoľko potencionálni záujemcovia a dodávatelia predmetných tovarov sa nemohli o vyhlásenom obstarávaní na obstaranie tlačív dozvedieť, pričom uvedené konanie účastníka konania malo alebo mohlo mať zásadný vplyv na výsledok obstarávania. 2. Rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie, odbor legislatívno-právny (ďalej len „prvostupňový orgán“), zo dňa 12. 02. 2019, č. sp. 1971-3000/2019, 13467-3000/2018, 33-7000/SK/2013 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobcovi uložená pokuta v celkovej výške 162 539,58 Eur (ďalej len „sankcia“) podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní za to, že pri zabezpečovaní zákaziek na dodanie tovaru a následnom uzatváraní zmlúv (rámcových dohôd) na predmet: 1. „Potlačené prevádzkové obálky“, ku ktorej bola Výzva na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy zo dňa 14. 11. 2011 zverejnená na webovom sídle účastníka konania (ďalej len „OVS 1“) a výsledkom ktorej bolo uzavretie Rámcovej dohody č. 120/2012 zo dňa 13. 2. 2012 medzi účastníkom konania a spoločnosťou REMPO, s.r.o., Stará Vajnorská 19, 832 45 Bratislava, IČO: 35 819 081 (ďalej len „REMPO, s.r.o.“), 2. „Dodávka podnikateľských formulárov s čiarovým kódom“, ku ktorej bola Výzva na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy zo dňa 25. 11. 2011 zverejnená na webovom sídle účastníka konania (ďalej len „OVS 2“) a výsledkom ktorej bolo uzavretie Rámcovej dohody č. 121/2012 zo dňa 13. 2. 2012 medzi účastníkom konania a spoločnosťou REMPO, s.r.o., 3. „Poštové poukazy“, ku ktorej bola Výzva na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy zo dňa 25. 11. 2011 zverejnená na webovom sídle účastníka konania (ďalej len „OVS 3“) a výsledkom ktorej bolo uzavretie Rámcovej dohody č. 119/2012 zo dňa 13. 2. 2012 medzi účastníkom konania a spoločnosťou REMPO, s.r.o., 4. „Dodávka SIPO dokladov“, ku ktorej bola Výzva na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy zo dňa 2. 12. 2011 zverejnená na webovom sídle účastníka konania (ďalej len „OVS 4“) a výsledkom ktorej bolo uzavretie Rámcovej dohody č. 294/2012 zo dňa 21. 2. 2012 medzi účastníkom konania a spoločnosťou REMPO, s.r.o., 5. „Dodávka tabelačných tlačív“, ku ktorej bola Výzva na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy zo dňa 13. 12. 2011 zverejnená na webovom sídle účastníka konania (ďalej len „OVS 5“) a výsledkom ktorej bolo uzavretie Rámcovej dohody č. 296/2012 zo dňa 5. 3. 2012 medzi účastníkom konania a spoločnosťami Štatistické a evidenčné vydavateľstvo tlačív, a. s. ŠEVT a.s. /skrátená verzia obchodného mena/, Plynárenská 6, 821 09 Bratislava, IČO: 31 331 131 (ďalej len „ŠEVT, a.s.“) a spoločnosťou MIGA spol. s r.o., Trebišov, Milhostov 235, 075 01 Trebišov, IČO: 36 178 012 (ďalej len „MIGA spol. s r.o.“),
6. „Samoprepisovacie tlačivá“, ku ktorej bola Výzva na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy zo dňa 14. 12. 2011 zverejnená na webovom sídle účastníka konania (ďalej len „OVS 6“) a výsledkom ktorej bolo uzavretie Rámcovej dohody č. 122/2012 zo dňa 13. 2. 2012 medzi účastníkom konania a spoločnosťou REMPO, s.r.o., 7. „Dodávka rôznych tlačív“, ku ktorej bola Výzva na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy zo dňa 19. 1. 2012 zverejnená na webovom sídle účastníka konania (ďalej len „OVS 7“) a výsledkom ktorej bolo uzavretie Rámcovej dohody č. 323/2012 zo dňa 05. 03. 2012 medzi účastníkom konania a spoločnosťou ŠEVT, a.s., rozdelil predmet zákazky na sedem samostatných častí s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky podľa zákona o verejnom obstarávaní, keď rozdelením predmetu zákazky došlo k zníženiu predpokladanej hodnoty zákazky pod finančný limit uvedený v § 4 ods. 2 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní stanovený pre nadlimitnú zákazku na dodanie tovaru zadávanú obstarávateľom. 3. V dôvodoch rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že žalobca pri zabezpečovaní predmetu vyššie špecifikovaných zákaziek a pri uzatváraní rámcových dohôd (OVS 1 až OVS 7) nepostupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní a postupmi zadávania zákaziek, ale postupoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka, a to vyhlásením obchodných verejných súťaží. Výzvy na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy boli k uvedeným zákazkám – obchodným verejným súťažiam - vyhotovené a zverejnené na internetovej stránke účastníka konania od 14. 11. 2011 do 19. 1. 2012. Podľa záverov prvostupňového orgánu musí obstarávateľ rešpektovať základné princípy verejného obstarávania podľa § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní a to bez ohľadu na to, aký predmet zákazky sa bude obstarávať a aký postup verejného obstarávania sa obstarávateľ rozhodne použiť. Postup, ktorý účastník konania ako obstarávateľ použije na zadanie zákazky podľa prvostupňového orgánu závisí od predpokladanej hodnoty danej zákazky, pričom pravidlá na jej výpočet sú explicitne upravené v § 5 zákona o verejnom obstarávaní. Prvostupňový orgán ďalej poukázal na zákaz rozdelenia predmetu zákazky vyplývajúci z § 5 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní, kedy takéto účelové rozdelenie môže viesť ku konaniu, ktoré nie je v súlade s pravidlami a postupmi podľa zákona o verejnom obstarávaní. Uvedené pravidlo je podľa prvostupňového orgánu premietnuté aj do úpravy skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. 4. Podľa záverov prvostupňového orgánu boli jednotlivé zákazky (obchodné verejné súťaže) realizované za tým istým účelom, a to za účelom zabezpečenia plynulej a bezproblémovej poštovej prevádzky a tiež boli financované z jedného zdroja, a preto bolo potrebné medzi ich zadávaním konštatovať vecnú (funkčnú) súvislosť. Z dokumentácie podľa prvostupňového orgánu vyplynulo, že uvedené tlačivá – predmety obchodných verejných súťaží - možno potenciálne získať z jedného zdroja, t. j. sú spolu bežne dostupné na trhu a že boli obstarávané za jedným a tým istým účelom, a to za účelom zabezpečenia prevádzkových potrieb účastníka konania (dodania rôznych druhov tlačív). Podľa prvostupňového orgánu mal žalobca pri zadávaní zákaziek (obchodných verejných súťaží) zohľadniť vecný prístup a požadované tovary mal obstarať v rámci jednej zákazky (prípadne rozdelenej na časti v rámci jedného postupu zadávania zákazky). Neoprávnené rozdelenie predmetu zákazky spôsobilo podľa prvostupňového orgánu narušenie efektívnej hospodárskej súťaže, ktorá je hlavným cieľom verejného obstarávania, nakoľko obstaraním predmetu OVS 1 až OVS 7 prostredníctvom siedmich samostatných obchodných verejných súťaží podľa ustanovení Obchodného zákonníka došlo k menej transparentnému spôsobu obstarania predmetu zmluvy. Zadávaným postupom obchodnej verejnej súťaže podľa ustanovení Obchodného zákonníka, bol podľa prvostupňového orgánu zvolený spôsob určenia predpokladanej hodnoty zákazky, ktorého následkom bolo zníženie predpokladanej hodnoty zákazky pod finančný limit podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní. Uvedeným konaním mal žalobca naplniť znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Zároveň mal žalobca svojim konaním naplniť aj skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, kedy postupoval v rozpore s § 9 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko nepoužil žiaden z postupov upravených zákonom o verejnom obstarávaní, ale neoprávnene aplikoval výnimku zo zákona o verejnom obstarávaní, hoci mal podľa prvostupňového orgánu aplikovať postup zadávania nadlimitných zákaziek obstarávateľom. Podľa prvostupňového orgánu žalobca svojim konaním naplnil aj znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 2 písm. j) zákona o verejnom obstarávaní, kedy postupoval
aj v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, a to predovšetkým v rozpore s princípom transparentnosti, nakoľko obmedzil možnosť účasti potenciálnych záujemcov tým, že už v počiatočnom štádiu procesu zadávania zákazky, pri stanovení predpokladanej hodnoty vyššie uvedených zákaziek, nepostupoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. 5. V súvislosti s ukladaním sankcie za spáchanie uvedených správnych deliktov prvostupňový orgán aplikoval absorpčnú zásadu, kedy uložil žalobcovi pokutu podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní ako za závažnejší správny delikt. Prvostupňový orgán odkázal na objektívnu povahu úpravy správnych deliktov na úseku verejného obstarávania, kedy neskúma subjektívnu stránku porušenia zákona, ale len rozpor právneho stavu so stavu skutočným, pričom zákon o verejnom obstarávaní neupravuje dôvody zániku zodpovednosti za správny delikt, v dôsledku čoho sa žalobca nemôže vyviniť z deliktuálnej zodpovednosti. Prvostupňový orgán sa nestotožnil s námietkou žalobcu o uplynutí zákonnej jednoročnej subjektívnej lehoty na začatie správneho konania, keďže konanie bolo začaté na základe kontrolného zistenia konštatovaného v protokole, ktorý bol výsledkom kontroly po uzatvorení zmluvy na základe vlastného podnetu podľa § 146 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní. Za moment začatia plynutia prekluzívnej lehoty prvostupňový orgán považoval deň prerokovania protokolu, t. j. 23. 10. 2013, takže jednoročná lehota by uplynula dňa 23.10.2014 a nie dňa 11.04.2013, ako uviedol žalobca. 6. Prvostupňový orgán uložil pokutu podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, ktorá za spáchanie predmetného správneho deliktu bola určená fixnou sadzbou vo výške 5 % zmluvnej ceny. V predmetnom prípade zmluvná cena predstavuje podľa prvostupňového orgánu súčet zmluvných cien vyplývajúcich zo všetkých siedmich rámcových dohôd, a teda sumu vo výške súčinu počtu zmlúv (sedem) a ich hodnoty s DPH (464 398,80 eur s DPH), t. j. spolu 3 250 791,6 eur s DPH. V nadväznosti na uvedený výpočet zmluvnej ceny predmetu kúpy prvostupňový orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 5 % zmluvnej ceny, t. j. v celkovej výške 162 539,58 eur. 7. Na základe podaného rozkladu žalobcom predseda žalovaného rozhodnutím č. 8833-P/2019 zo dňa 21. 05. 2019 tento rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný odkázal na zistenia prvostupňového orgánu, kedy žalobca nepostupoval pri obstaraní uvedených predmetov zákazky podľa ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, ale vo všetkých siedmich prípadoch (OVS 1 až OVS 7) použil postup obchodnej verejnej súťaže podľa ustanovení Obchodného zákonníka napriek tomu, že v čase zadávania týchto zákaziek bol obstarávateľom podľa § 8 zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového orgánu, že žalobca neoprávnene rozdelil zákazku, následne nesprávne aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. s) zákona o verejnom obstarávaní a tiež predovšetkým porušil princíp transparentnosti. 8. Podľa žalovaného podkladom pre zadanie všetkých siedmych obchodných súťaži bol jeden dokument, a to vnútorný list žalobcu zo dňa 03. 10. 2011, z ktorého vyplýva účel obstarania predmetných tovarov s cieľom zabezpečenia plynulej a bezproblémovej poštovej prevádzky. Obstarávané tovary bolo možné podľa žalovaného získať z jedného zdroja, čo podporuje aj skutočnosť, že súťažné podmienky si vyžiadali vždy tí istí záujemcovia a návrhy na uzavretie zmlúv predložili tie isté spoločnosti, a to spoločnosť REMPO, s. r. o. a ŠEVT, a. s., resp. spoločnosť ŠEVT, a. s. v združení so spoločnosťou MIGA spol. s r. o. Žalovaný neuznal námietku žalobcu v podanom rozklade spočívajúcu v argumentácii o finančnej úspore, pretože zo zadováženej dokumentácie obstarávania žalobcu nevyplýva, že by práve v dôsledku zvoleného postupu obstarávania k finančnej úspore došlo. Žalovaný v tomto smere zdôraznil, že princíp hospodárnosti a efektívnosti je len jedným z princípov verejného obstarávania a jeho dodržanie a aplikácia nezbavuje žalobcu povinnosti dodržiavať aj ostatné ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, t. j. v danom prípade zadať zákazku postupom pre nadlimitné zákazky zadávané obstarávateľom. 9. Ohľadne vyhotoveného znaleckého posudku č. 2/2013 žalovaný konštatoval, že tento je vo vzťahu k posúdeniu znakov skutkovej podstaty podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní irelevantný, keďže posudok sa zaoberá výrobným procesom tlačiarenských výrobkov a ich výrobnými materiálmi, ktoré boli predmetom zadávania obchodných verejných súťaží Podľa žalovaného pre posúdenie vecnej súvislosti nie je podstatný technologický postup a ani použité materiály, ale rozhodný je účel použitia týchto výrobkov a možnosť ich získania potencionálne z jedného zdroja. V tejto súvislosti
sa žalovaný odvolal na závery prvostupňového orgánu. Povinnosťou obstarávateľa je podľa žalovaného dbať na dodržiavanie princípov ustanovených v § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, pričom aj keď mu istá povinnosť nevyplýva priamo zo zákona o verejnom obstarávaní, každý úkon je nevyhnutné posudzovať vo vzťahu k týmto princípom. Predmetné konanie žalobcu žalovaný posúdil ako rozporné s princípom transparentnosti, keďže obmedzilo prístup potencionálnych uchádzačov v možnosti účasti na obstarávaní, následne ovplyvnilo výber zmluvného partnera na dodanie obstarávaných tovarov a v závere malo alebo mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že pokiaľ by žalobca ako obstarávateľ zvolil postup zadávania nadlimitných zákaziek, čím by musel uverejniť oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania nielen vo Vestníku verejného obstarávania, ale aj v Úradnom vestníku Európskej únie, zväčšil by sa počet subjektov, ktoré by sa mohli dozvedieť a následne aj zapojiť do verejného obstarávania. Žalovaný následne skonštatoval, že súčtom predpokladaných hodnôt jednotlivých zákaziek (obchodných verejných súťaží) by sa jednalo o nadlimitnú zákazku, ktorú by bol žalobca povinný zadávať postupom upraveným zákonom o verejnom obstarávaní. 10. V ďalšej časti argumentácie žalovaný uviedol, že administratívne konanie bolo začaté na základe vlastného podnetu úradu a vlastnej kontroly a nie na základe podaného podnetu a preto sa nestotožnil s námietkou žalobcu v rozklade, že prvostupňový orgán už v čase podania podnetu na výkon kontroly mal vedomosť o porušení zákona o verejnom obstarávaní. V čase podania podnetu podľa žalovaného bolo možné hovoriť len o podozrení z porušenia zákona, pričom až následná kontrola po uzatvorení zmluvy toto porušenie zákona preukázala. Jednoročná lehota na začatie správneho konania podľa žalovaného začala plynúť dňom prerokovania protokolu o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní dňa 23.10.2013 a jej uplynutie žalovaný ustálil na deň 23. 10. 2014 a nie na deň 11. 04. 2013, ako to uviedol žalobca v podanom rozklade. V závere rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že administratívnoprávna zodpovednosť za správny delikt je v zákone o verejnom obstarávaní konštruovaná na objektívnom princípe, kedy na uloženie sankcie postačuje porušenie ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní bez ohľadu na zavinenie. Prvostupňové rozhodnutie bolo preto podľa záverov žalovaného vydané v súlade s právnymi predpismi, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a rovnako je v ňom dostatočne odôvodnená výška uloženej pokuty, ktorá jednoznačne vyplýva priamo zo zákona a nie je ju možné zo strany správneho orgánu modifikovať. II. Žaloba 11. Žalobou doručenou pôvodne na Krajský súd v Bratislave dňa 28. 06. 2019 žalobca napadol rozhodnutie žalovaného. V žalobe uviedol, že v danom prípade nemohlo dôjsť k rozdeleniu zákazky, pretože medzi nimi neexistovala žiadna vecná súvislosť. Podľa predloženého znaleckého posudku č. 2/2013 je zrejmé, že medzi jednotlivými zákazkami vyplývali technické rozdiely predmetov týchto zákaziek. Žalobca nesúhlasil so závermi v napadnutom rozhodnutí, že súťažné podmienky si vyžiadali vždy tí istí záujemcovia a títo predložili aj návrhy na uzavretie zmlúv, pretože tri rozdielne spoločnosti nepredstavujú jeden zdroj, z ktorého sa dajú získať predmety zákaziek. Žalobca súčasne namietal žalovaným konštatovanú vecnú súvislosť medzi obstarávanými tovarmi so zreteľom na účel ich obstarania (zabezpečenie plynulej a bezproblémovej poštovej prevádzky), pretože potom by sa v každom inom prípade vždy dopustil nedovoleného rozdelenia zákazky, keďže akýkoľvek tovar sa obstaráva za obdobným účelom. Žalobca uviedol, že v danom prípade bolo obstarávaných sedem rôznych druhov tovarov a preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že došlo k rozdeleniu jednej zákazky na sedem menších. 12. Žalobca ďalej nesúhlasil so závermi žalovaného ako aj prvostupňového orgánu o porušení princípu transparentnosti aj napriek tomu, že sumy jednotlivých zákaziek boli nižšie ako finančný limit podľa § 4 ods. 2 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní, kedy bolo podľa žalovaného nutné predmetné tovary obstarávať ako jednu nadlimitnú zákazku rozdelenú na sedem častí. Takáto argumentácia podľa žalobcu nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, keďže každá z uvedených zákaziek mala cenu bez DPH nižšiu, ako ustanovený finančný limit podľa § 4 ods. 2 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní a preto sa aplikovala na zadávanie týchto zákaziek výnimka podľa § 1 ods. 2 písm. s) zákona o verejnom obstarávaní, kedy sa zákon o verejnom obstarávaní na túto zákazku nevzťahoval. Podľa názoru žalobcu ho nemôže žalovaný nútiť, aby zákazky na obstaranie rôznych druhov tovarov spájal do jednej nadlimitnej zákazky, ak mu takúto povinnosť zákon neukladá. Z uvedených skutočností
preto vyplýva, že žalovaný a prvostupňový orgán nesprávne vyhodnotili zistený skutkový stav a teda vec nesprávne právne posúdili. 13. Žalobca v ďalšej časti žaloby odkázal na svoju argumentáciu z administratívneho konania o uplynutí zákonnej jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty na začatie konania o uložení pokuty prvostupňovým orgánom. S poukazom na § 149 ods. 5 v spojení s § 146 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní bol podstatným momentom pre začatie plynutia jednoročnej subjektívnej lehoty časový okamih, kedy sa prvostupňový orgán dozvie o porušení zákona. Prvá objektívna možnosť dozvedieť sa o údajnom porušení povinností žalobcu bol podnet zo dňa 11. 04. 2012, ktorý bol podnetom na vykonanie kontroly u žalobcu. V tento deň podľa žalobcu už mohol prvostupňový orgán začať podnikať kroky smerujúce k prevereniu dôvodnosti daného podnetu a preverenie zistení už bolo len záležitosťou organizácie činnosti prvostupňového orgánu. Správnosť tejto argumentácie žalobca založil s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/51/2010 zo dňa 22.06. 2011. Napadnuté rozhodnutie preto žalobca považoval za nezákonné, keďže jednoročná subjektívna lehota na začatie administratívneho konania vo veci uloženia pokuty žalobcovi uplynula dňa 11.04. 2013, teda jeden rok od doručenia podnetu zo dňa 11. 04. 2012, čo bolo skôr ako deň začatia konania o uložení pokuty. 14. S odvolaním sa na aplikáciu zásad správneho trestania a novelizáciu zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní 2“) žalobca v ďalšom žalobnom bode uviedol, že orgány verejnej správy mali vedomosť o svojej povinnosti v danej veci aplikovať pre žalobcu priaznivejšiu právnu úpravu, keďže podľa § 173 ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní 2 by bolo uloženie pokuty o 50 % priaznivejšie. Takto ale podľa žalobcu prvostupňový orgán nepostupoval, nevyzval žalobcu na vyjadrenie, či súhlasí so všetkými zistenými skutočnosťami v plnom rozsahu a následne neuložil pokutu zníženú o 50%, pričom o uložení pokuty rozhodol podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný tento podľa žalobcu nezákonný postup prvostupňového orgánu potvrdil a preto napadnuté rozhodnutie je nezákonné. 15. Na základe uvedených skutočností preto žalobca navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil, vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a priznal právo na úplnú náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 16. K žalobe sa podaním doručeným na súd dňa 25.11.2019 vyjadril žalovaný (ďalej len „vyjadrenie“). S poukazom na § 5 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní uviedol, že žalobca mal postupovať podľa pravidiel určených pre zadávanie nadlimitnej zákazky, ktorým sa zadaním siedmich samostatných zákaziek prostredníctvom obchodných verejných súťaží postupom podľa Obchodného zákonníka vyhol. Žalovaný uviedol, že napriek tomu, že išlo o obstaranie rôznych kategórií tlačív, z dokumentácie k verejnému obstarávaniu vyplýva, že ich žalobca obstarával v rovnakom čase, pre rovnaký počet objektov a za rovnakým účelom. Navyše je podľa žalovaného z dokumentácie k verejnému obstarávaniu zrejmé, že predmetné tlačivá sú spolu bežne dostupné na trhu, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že návrhy na uzavretie zmlúv predložili tie isté spoločnosti. Žalobca mal preto pri zadávaní zákaziek zohľadniť podľa žalovaného vecný prístup a požadované tovary obstarať v rámci jednej zákazky, v rámci ktorej mohol eventuálne predmet zákazky rozdeliť na jednotlivé časti. Neoprávnené rozdelenie predmetu zákazky podľa žalovaného spôsobilo narušenie efektívnej hospodárskej súťaže, ktorá je cieľom verejného obstarávania. 17. Žalovaný sa ďalej nestotožnil s tvrdením žalobcu o uplynutí zákonnej jednoročnej subjektívnej lehoty na začatie správneho konania. S odvolaním sa na ustanovenie § 149 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní uviedol, že moment, od ktorého začala prvostupňovému orgánu plynúť jednoročná prekluzívna lehota bol deň prerokovania protokolu dňa 23. 10. 2013 a preto prekluzívna lehota na začatie správneho konania uplynula dňa 23. 10. 2014 a nie 11. 04. 2013. Žalovaný preto konštatoval, že prvostupňový orgán začal správne konanie v zákonnom stanovenej lehote. 18. K argumentácii žalobcu ohľadne povinnosti aplikácie inštitútu o znížení pokuty o 50 % podľa ustanovení zákona o verejnom obstarávaní 2 žalovaný uviedol, že aplikácia tohto inštitútu nebola
opodstatnená, pretože ho bolo možné aplikovať len v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy podľa § 169 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní 2. Žalovaný v tejto súvislosti dodal, že pri danom porovnaní ide o diametrálne odlišný dohľadový postup ako správne konanie o uložení pokuty. V ďalších častiach vyjadrenia žalovaný odkazoval na závery napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia. 19. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať náhradu trov konania. IV. Replika žalobcu 20. K vyjadreniu sa žalobca vyjadril podaním doručeným na súd dňa 09. 12. 2019 (ďalej len „replika“). Úvodom repliky žalobca namietal, že vyjadrenie k žalobe nepodal žalovaný ako predseda úradu, ale prvostupňový orgán, keďže jeho označenie „odbor legislatívno-právny“ je zhodné s označením prvostupňového orgánu, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie. Žalobca konštatoval, že má odôvodnené pochybnosti o relevancii doručeného vyjadrenia. 21. K samotnému obsahu vyjadrenia žalobca uviedol, že žalovaný si bol o nutnosti aplikácie priaznivejšej právnej úpravy vedomý, keďže v Oboznámení sa s podkladom pre rozhodnutie zo dňa 21. 11. 2018 konštatoval, že v ďalšom postupe bude prihliadať aj na možnosť prípadnej aplikácie princípu priaznivejšej právnej úpravy vyplývajúcej z príslušnej judikatúry. Žalobca preto v kontexte uvedeného zdôraznil, že ak žalovaný tvrdí, že nemohol aplikovať inštitút zníženia pokuty, tak postupoval prehnane formalisticky. V ďalších častiach repliky zotrval na svojej žalobnej argumentácii. V. Duplika žalovaného 22. K replike sa podaním doručeným na súd dňa 04. 09. 2024 vyjadril žalovaný (ďalej len „duplika“). K namietanej legitimácii uviedol, že právnu subjektivitu má podľa ustálenej súdnej praxe žalovaný orgán štátnej správy, aj keď žalobou napadnuté rozhodnutie vydala osoba, ktorá stojí na jeho čele. Právnu subjektivitu má preto samotný orgán štátnej správy, a nie jeho vedúci. Žalobcovu polemiku k postaveniu prvostupňového a druhostupňového orgánu považoval žalovaný za irelevantnú a účelovú, snažiacu sa spochybniť nie napadnuté rozhodnutie alebo rozhodnutie prvostupňového orgánu, ale vedenie súdneho konania zo strany konajúceho súdu. Žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy predložil súdu vyjadrenie k žalobe v stanovej lehote, ktoré bolo autorizované podľa osobitného predpisu a preto nie je dôvodné spochybňovať relevantnosť predloženého vyjadrenia. 23. V ďalšej časti dupliky sa žalovaný vyjadril k inštitútu zníženia pokuty, kedy uviedol, že konanie o uložení pokuty a konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzatvorení zmluvy sú dve diametrálne odlišné konania, keďže aj ich úprava podľa zákona o verejnom obstarávaní 2 je samostatná a definujúca ich ako od seba nezávislé konania. Rozdiel podľa žalovaného identifikoval aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/60/2014 zo dňa 02. 06. 2015. Aplikácia inštitútu zníženia pokuty bola v rozhodnom čase podľa zákona o verejnom obstarávaní 2 implikovaná výhradne pre konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 3 tohto zákona, a teda žalovaný nemal povinnosť a ani možnosť použiť tento inštitút v priebehu správneho konania o uložení pokuty. V duplike inak zotrval na svojich záveroch uvedených vo vyjadrení. VI. Výzva k vadám správneho trestania a vyjadrenia účastníkov konania k výzve 24. Správny súd postupom podľa § 196 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) výzvou zo dňa 06. 02. 2025 (ďalej len „výzva“) vyzval účastníkov konania, aby sa v súvislosti so sankciou uloženou napadnutým rozhodnutím za skutky, ktoré sú predmetom správnej žaloby, vyjadrili k aplikácii zásady ukladania trestov podľa § 2 ods. 1, ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona, konkrétne k aplikácii ustanovenia § 182 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní 2 v aktuálnom znení a k aplikácii ustanovenia § 182 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní 2 v aktuálnom znení.
25. K výzve sa podaním doručeným dňa 13.02.2025 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, sú náležite odôvodnené, vecne správne a zákonné. Žalovaný zdôraznil, že pri ukladaní sankcie postupoval prísne podľa v čase rozhodovania platnej a účinnej legislatívnej úpravy. Žalovaný sa odvolal na obsah svojho vyjadrenia a dupliky, kedy zhrnul, že v čase ukladania sankcie sa aplikácia inštitútu zníženia pokuty ukladanej kontrolovanému subjektu nevzťahovala na správne konania o uložení pokuty za správne delikty podľa § 182 zákona o verejnom obstarávaní 2. Obdobné stanovisko je podľa žalovaného možné uviesť aj ku sankcii podľa § 182 zákona o verejnom obstarávaní 2, ktorá bola v čase rozhodovania žalovaného určená fixne stanovenou sankciou, pri ukladaní ktorej žalovaný nedisponoval kompetenciou správnu úvahu, resp. možnosťou pristúpiť k akejkoľvek moderácii výšky uplatnenej sankcie, keďže ku zmene zákona o verejnom obstarávaní 2 došlo až zákonom č. 179/2024 Z. z. , t. j. od 01. 08. 2024, čo predstavuje dobu 5 rokov od vydania napadnutého rozhodnutia. 26. K výzve sa podaním doručeným na súd dňa 14.02.2025 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že už v žalobe poukazoval na potrebu aplikácie ustanovenia § 173 ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní 2 (resp. § 173 ods. 13 zákona o verejnom obstarávaní 2 v aktuálnom znení), ktorým bol zavedený inštitút zníženia pokuty ukladanej kontrolovanému subjektu za správny delikt. Žalobca preto konštatoval, že na posudzovanú vec je potrebné aplikovať ustanovenia § 182 ods. 1 písm. c) a § 182 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní v aktuálnom znení, keďže tieto upravujú sankcie pre verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov priaznivejšie, ako znenie tohto zákona v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Žalovaný vo svojom vyjadrení na výzvu poukázal tiež na povinnosť aplikácie základných zásad platných v trestnom práve na oblasť správneho trestania. Odvolal sa najmä na čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ods. 1 Trestného zákona, ktoré upravujú časovú pôsobnosť Trestného zákona. VI. Relevantná právna úprava 27. Podľa § 149 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5 % zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu alebo koncesnú zmluvu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom, alebo ak uzavrel zmluvu rokovacím konaním so zverejnením, alebo rokovacím konaním bez zverejnenia bez splnenia podmienok na ich použitie. 28. Podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5 % súčtu zmluvných cien, ak rozdelil predmet zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky alebo pri zadávaní podlimitnej zákazky. 29. Podľa § 149 ods. 2 písm. j) zákona o verejnom obstarávaní úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu od 300 eur do 30 000 eur, ak porušil princíp transparentnosti, princíp rovnakého zaobchádzania alebo princíp nediskriminácie okrem správnych deliktov podľa odseku 1 a písmen a) až i) a toto porušenie malo alebo mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. 30. Podľa § 149 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní za zmluvnú cenu sa na účely výpočtu výšky pokuty považuje cena určená v zmluve alebo v koncesnej zmluve za celý predmet zákazky. Ak sa v zmluve alebo v koncesnej zmluve neurčuje cena za celý predmet zákazky, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladané množstvo určené verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom vynásobené jednotkovými cenami za celú dobu trvania zmluvy alebo koncesnej zmluvy. Zmluvnou cenou na účely výpočtu výšky pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa rozumie cena, o ktorú sa zvyšuje zmluvná cena určená v pôvodnej zmluve alebo v pôvodnej koncesnej zmluve. Ak nemožno určiť zmluvnú cenu týmto spôsobom, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladaná hodnota zákazky. 31. Podľa § 149 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo. Ak sa úrad o porušení zákona dozvedel z výkonu kontroly podľa § 146 ods. 6, konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa prerokovania protokolu o výkone kontroly.
32. Podľa § 146 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní úrad vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, po ukončení súťaže návrhov a po zrušení postupu zadávania zákazky a súťaže návrhov na základe podnetov fyzických osôb a právnických osôb, ktoré neboli oprávnené podať námietky, na základe podnetov orgánov štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. b) a z vlastného podnetu. Kontrolu vykonávajú zamestnanci úradu na základe písomného poverenia predsedu úradu (ďalej len „zamestnanec úradu“). Úrad pri výkone kontroly postupuje podľa § 146a až 146d. 33. Podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní 2 v znení účinnom od 01. 08. 2024 úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške od 0,1 % do 5 % zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom. 34. Podľa § 182 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní 2 v znení účinnom od 01. 08. 2024 úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške od 0,1 % do 5 % súčtu zmluvných cien, ak rozdelil predmet zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky alebo pri zadávaní podlimitnej zákazky. 35. Podľa § 182 ods. 2 písm. p) zákona o verejnom obstarávaní 2 v znení účinnom od 01. 08. 2024 úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu od 500 eur do 30 000 eur, ak v postupe verejného obstarávania porušil pravidlá ustanovené týmto zákonom okrem správnych deliktov podľa odseku 1 a písmen a) až o) a toto porušenie mohlo mať alebo malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. 36. Podľa § 182 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní ak sa konanie o uložení pokuty začína za správny delikt podľa odseku 1 alebo odseku 2, úrad pred vydaním rozhodnutia oznámi účastníkovi konania výšku pokuty, ktorú mu zamýšľa uložiť, a informáciu o tom, že ak v lehote do piatich pracovných dní od doručenia tohto oznámenia účastník konania oznámi úradu, že s porušeniami zákona, ktoré sú predmetom konania, súhlasí v plnom rozsahu, pokuta, ktorá by bola inak verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi uložená, sa zníži o 50 %. Ak účastník konania v lehote podľa prvej vety písomne oznámi úradu, že v plnom rozsahu, bezpodmienečne a neodvolateľne súhlasí s porušeniami zákona, ktoré sú predmetom konania, a zároveň v plnom rozsahu, bezpodmienečne a neodvolateľne súhlasí s tým, že sa dopustil prejednávaných správnych deliktov, uloží úrad v rozhodnutí pokutu zníženú o 50 %. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty zníženej o 50 % nemožno podať opravný prostriedok. Rozhodnutie o uložení pokuty zníženej o 50 % nie je preskúmateľné súdom. 37. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 38. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 39. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 40. Podľa§ 196 SSP ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195, oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili. 41. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
VIII. Posúdenie veci správnym súdom 42. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave (ďalej len „správny súd“) je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/142/2019, ktorá bola pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/142/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu. 43. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 44. O žalobe správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP dňa 27. 03. 2025 rozsudkom, ktorý bol v rovnaký deň podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu od 27.3.2025 do 11.4.2025. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu dňa 05. 02. 2025, čím došlo podľa § 137 ods. 4 SSP k zachovaniu lehoty najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením. 45. Podstata žalobnej argumentácie spočívala v poukaze na nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, pretože na predmet obstarávania sa podľa žalobcu vzťahovala výnimka podľa § 1 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a nebolo povinnosťou zadávať zákazku ako nadlimitnú rozdelenú na časti. Žalobca zároveň namietal začatie konania o uložení pokuty po uplynutí zákonnej jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty a tiež vzniesol námietky, že žalovaný neaplikoval princípy správneho trestania ohľadne uloženia priaznivejšej pokuty zníženej o 50 % podľa § 173 ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní 2. 46. Správny súd najskôr posúdil žalobnú námietku týkajúcu sa aplikácie zásad správneho trestania a otázky použitia priaznivejšej právnej úpravy pre uloženie sankcie za spáchaný správny delikt, pričom postupoval v režime ustanovení správnej žaloby vo veciach správneho trestania, kedy za splnenia podmienok podľa § 195 SSP nebol viazaný žalobnými bodmi. 47. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že správne trestanie sa analogicky riadi základnými zásadami platnými v trestnom práve. Modifikácia zásady zákazu spätnej časovej pôsobnosti práva sa prejavuje pri trestaní, pre ktoré sa uplatňuje povinná retroaktivita v prospech páchateľa, vyplývajúca priamo z Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných dohovorov. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň odkázal na zásadu č. 2 Odporúčania Výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991, podľa znenia ktorej, ak po spáchaní činu nadobudli účinnosť menej represívne sankcie, mali by sa uplatniť tak, aby to bolo výhodné pre osobu, o uložení sankcie proti ktorej správny orgán rozhoduje (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 5. 11. 2019, body 74 a 77) 48. Prvostupňový orgán ako aj žalovaný rozhodovali o sankcii podľa ustanovenia § 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní (v znení účinnom do 31. 01. 2012), ktoré aplikovali vzhľadom na prechodné ustanovenie § 187 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní 2. Medzi dňom vydania napadnutého rozhodnutia a rozhodovaním správneho súdu nadobudol účinnosť zákon č. 179/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej
len „zákon 179/2024“). Týmto zákonom došlo okrem iného k zmene úpravy sadzieb sankčných pokút za spáchané správne delikty podľa § 182 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní 2, a to z pevnej sadzby 5% zmluvnej ceny (príp. súčtu zmluvných cien) na sadzby 0,1 % do 5 % zmluvnej ceny (príp. súčtu zmluvných cien).Uvedená zmena úpravy sadzieb predstavovala kvantitatívnu zmenu aj oproti právnej úprave ukladania sankcií podľa § 149 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, ktorá stanovovala identickú sadzbu pokuty za správne delikty vo výške 5% sadzby zmluvnej ceny (súčtu zmluvných cien), ako následná úprava § 182 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní 2 pred novelizáciou zákonom 179/2024 a ktorá bola aj v posudzovanom prípade použitá na uloženie sankcie žalobcovi za spáchané správne delikty. Správny súd len pripomína, že prvostupňový orgán uložil sankciu s použitím absorpčnej zásady za tri správne delikty podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, pričom podľa rovnakej právnej kvalifikácie by sa jednalo o sankciu podľa úpravy § 182 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní 2. 49. Dôvodová správa k zákonu č. 179/2024 k navrhovaným ustanoveniam § 182 ods. 1 uvádza, že „V kontexte uvedeného potom z hľadiska primeranosti sankcie je stanovenie sankčného rozpätia tým prostriedkom, ktorý umožní aj v rámci súdneho prieskumu revidovať uloženú pokutu a teda verejným obstarávateľom a obstarávateľom garantuje spravodlivý prístup v rámci konania o správnom delikte, ako i zohľadnenie všetkých osobitostí konkrétneho prejednávaného prípadu tak, aby ukladaná sankcia zodpovedala skutkovému stavu, závažnosti porušenia zákona o verejnom obstarávaní a odzrkadľovala poľahčujúce i priťažujúce okolnosti, ktoré správny orgán pri ukladaní pokuty je povinný zvážiť. V kontexte navrhovaného zrušenia ust. § 180 zákona o verejnom obstarávaní možno uvedené vnímať ako postup výrazne v prospech verejných obstarávateľov a obstarávateľov. Prekročenie hranice primeranosti by však mohlo dostať Slovenskú republiku do situácie rozporu s právom Európskej únie. Ako možno vidieť aj v susednej Českej republike, pokuty za porušenie zákona o verejnom obstarávaní majú výrazne vyššie hranice, než aké upravuje už v súčasnosti platný zákon o verejnom obstarávaní, keď za najzávažnejšie porušenia možno uložiť pokutu až do 10% zmluvnej ceny, resp. 20 000 000 CZK, pokiaľ zmluvnú cenu nemožno určiť.“ (Dôvodová správa č. 179/2024 Ds, Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony; dostupné na https://www.nrsr.sk/ web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=544354 ) 50. Z uvedenej dôvodovej správy preto vyplýva pomerne jasný úmysel zákonodarcu, a to umožnenie revízie pôvodne uložených sankcií verejným obstarávateľom, príp. obstarávateľom aj prostredníctvom správneho súdneho konania. 51. Žalobca navrhoval aplikáciu trestnoprávnej zásady retroaktivity v prospech páchateľa len v súvislosti s ustanovením § 173 ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do prijatia zákona 179/2024, kedy by bolo možné po zrušení rozhodnutia žalovaného za splnenia zákonných podmienok uložiť sankciu zníženú o 50 %. V rámci posudzovania tejto žalobnej námietky správny súd postupom podľa § 195 SSP ale identifikoval aj nastolenú zmenu právnej úpravy vo forme rozpätia sankčných sadzieb pokút pri správnych deliktoch podľa § 182 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní 2. Táto nová úprava sankčných sadzieb pokút za predmetné správne delikty by pri opätovnom posudzovaní konania žalobcu bola nepochybne priaznivejšia. Predchádzajúca pevne stanovená pokuta vo výške 5 % zo zmluvnej ceny v porovnaní s aktuálne účinnou úpravou výšky pokút v rozpätí 0,1 % až 5%, predstavuje pri súčasnom ponímaní hornú hranicu aktuálnej sadzby pokuty. 52. Správny súd preto vzhľadom na citovanú rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu ako aj vyjadrený úmysel zákonodarcu v dôvodovej správe k zákonu 179/2024 konštatuje tzv. „vadu trestania“ napadnutého rozhodnutia podľa § 195 písm. d) SSP. Konštatovaná vada napadnutého rozhodnutia má za následok nutnosť jeho zrušenia a opätovného preskúmania prípustnosti uloženia sankcie v rámci novej, zákonnom stanovenej sankčnej sadzby od 0,1 % do 5% zmluvnej ceny, kedy pri súčasnej aplikácii zásady individuálnej trestnej represie podľa § 182 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní v znení zákona č. 179/2024 sa pri ukladaní novej sankcie posúdia všetky okolnosti spáchaného správneho deliktu. 53. Okrem zmeny sankčných sadzieb podľa § 182 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní 2 zavedenej zákonom 179/2024 správny súd poukazuje aj na zmenu § 182 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní 2, ktorá zaviedla inštitút zníženia pokuty aj za správne delikty podľa § 182 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní 2, ktorej aplikácie sa žalobca sám domáhal. Táto úprava predstavuje zmenu v postupe
ukladania sankcií na úseku verejného obstarávania, kedy za splnenia zákonom predpokladaných podmienok (najmä súhlasu účastníka konania s oznámenými porušeniami zákona) by sa obligatórne ukladala znížená sankcia o 50 %. Zavedenie tohto nového inštitútu ukladania sankcie zákonom 179/2024 je možné považovať za priaznivejšiu úpravu pre účastníka konania, ktorá by prichádzala do úvahy pri opätovnom ukladaní sankcii za spáchané správne delikty, ktoré boli kladené za vinu žalobcovi rozhodnutiami prvostupňového orgánu ako aj žalovaným. V tomto smere ale správny súd citáciou uvedenej dôvodovej správy k novelizovanému ustanoveniu § 182 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní 2 dodáva, že „...kontrolovaný vyjadruje súhlas len s porušeniami zákona, nie so spôsobom určenia pokuty a nedá sa vylúčiť, že znížená pokuta by bola v konečnom dôsledku vyššia než riadna pokuta pri správnom posúdení okolností, na ktoré sa pri jej ukladaní má prihliadať.“ (Dôvodová správa č. 179/2024 Ds, Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony)“. Zmena právnej úpravy podľa § 182 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní 2 založila ďalšiu vadu trestania podľa § 195 písm. d) SSP. 54. Na základe nastolených vád správneho trestania v napadnutom rozhodnutí správny súd prijal záver, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vrátiť vec v súlade s § 191 ods. 3 písm. a) SSP na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu, v ktorom sa prípadné porušenie zákonných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní posúdi so zreteľom na priaznivejšiu právnu úpravu zásad ukladania sankcií podľa § 182 zákona o verejnom obstarávaní 2 v znení zákona 179/2024. 55. K namietnutému uplynutiu zákonnej jednoročnej subjektívnej lehoty na začatie správneho konania správny súd uvádza, že pokiaľ žalovaný postupoval pri jej určení v nadväznosti na § 146 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, bude potrebné, aby po vrátení veci v novom konaní a rozhodnutí riadne zdôvodnil a obsahom administratívneho spisu aj preukázal, že podklady, na základe ktorých začal z vlastného podnetu správneho konania, boli vypracované v rámci konania vedeného podľa § 146 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní. 56. Na základe uvedených skutočnosti preto správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 57. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, kedy žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP. 58. Rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu v pomere 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP) Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.