Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/141/2019 1019200906 24. 06. 2025 JUDr. Ivana Rudinská ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200906.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: Slovenská pošta, a. s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, právne zastúpený: BADUCCI Legal, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 872 900, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. 8832-P/2019 zo dňa 21.05.2019, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. sp. 8832-P/2019 zo dňa 21.05.2019 a rozhodnutie žalovaného č. sp. 762-3000/2019, 13468-3000/2018, 34-7000/SK/2013 zo dňa 12.02.2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný listom č. 34-7000/SK/1/2013 zo dňa 03.12.2013 oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za správne delikty podľa § 149 ods. 1 písm. c), § 149 ods. 1 písm. a) a § 149 ods. 2 písm. j) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“). Podkladom pre začatie tohto správneho konania bol (okrem iného) Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 4171-7000/2013-OK/6 zo dňa 14.08.2013. 2. Žalobca sa v správnom konaní, ktorého začatie mu bolo oznámené vyššie uvedeným listom žalovaného, vyjadril tak, že nedošlo k naplneniu skutkových podstát správnych deliktov uvádzaných žalovaným. Žalobca naopak postupoval v súlade s princípmi hospodárnosti a efektívnosti, ktoré boli základnými princípmi zákona o verejnom obstarávaní. 3. Žalovaný v predmetnom správnom konaní rozhodnutím č. sp. 762-3000/2019, 13468-3000/2018, 34-7000/SK/2013 zo dňa 12.02.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol tak, že žalobcovi uložil pokutu v celkovej výške 43 798,45 eura podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní za to, že pri zabezpečovaní zákaziek na poskytovanie služieb a následnom uzatváraní zmlúv (rámcových dohôd) na predmet: 1. „Pracovná zdravotná služba v nemedicínskej oblasti“, ku ktorej bola Výzva na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy zo dňa 11.12.2012 zverejnená na webovom sídle žalobcu a výsledkom ktorej bolo
uzavretie Zmluvy o vykonávaní pracovnej zdravotnej služby č. 406/2013 zo dňa 28.03.2013 medzi žalobcom a spoločnosťou ProCare, a.s. 2. „Pracovná zdravotná služba v medicínskej oblasti“, ku ktorej bola Výzva na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy zo dňa 11.12.2012 zverejnená na webovom sídle žalobcu a výsledkom ktorej bolo uzavretie Zmluvy o vykonávaní pracovnej zdravotnej služby č. 407/2013 zo dňa 28.03.2013 medzi žalobcom a spoločnosťou ProCare, a.s. rozdelil predmet zákazky na dve samostatné časti (pracovná zdravotná služba týkajúca sa medicínskej a nemedicínskej činnosti) s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky podľa zákona o verejnom obstarávaní, keď rozdelením predmetu zákazky došlo k zníženiu predpokladanej hodnoty zákazky pod finančný limit uvedený v § 4 ods. 2 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní stanovený pre nadlimitnú zákazku na poskytnutie služieb zadávanú obstarávateľom. 4. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný konštatoval, že žalobca svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. c), § 149 ods. 1 písm. a) a § 149 ods. 2 písm. j) zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný posúdil závažnosť jednotlivých správnych deliktov a aplikujúc § 149 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, teda absorpčnú zásadu, uložil žalobcovi pokutu za správny delikt podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní tak, ako to bolo uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ išlo o samotnú výšku uloženej pokuty, žalovaný postupoval podľa § 149 ods. 1 písm. c) a § 149 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Základ pre výpočet výšky sankcie predstavovala zmluvná cena za celý predmet zákazky, t.j. suma 875 968,90 eur vrátane dane z pridanej hodnoty. Žalovaný bol povinný uložiť žalobcovi pokutu vo výške 5 % zo zmluvnej ceny za celý predmet zákazky. Žalovaný preto žalobcovi uložil pokutu vo výške 43 798,45 eura. 5. O podanom rozklade žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. sp. 8832-P/2019 zo dňa 21.05.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že žalobca neuviedol žiadne nové dôkazy, či skutočnosti, pričom ním predkladané argumenty neboli spôsobilé odôvodniť zmenu či zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti. Výška uloženej pokuty bola v prvostupňovom rozhodnutí dostatočne odôvodnená, keď jednoznačne vyplývala priamo zo zákona o verejnom obstarávaní a nebolo možné ju zo strany žalovaného modifikovať. II. Žaloba 7. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.06.2019 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a tiež priznania práva na náhradu trov konania. 8. Napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie (ďalej spolu len „rozhodnutie žalovaného“) vychádzali z nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu a boli založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Rozhodnutím žalovaného taktiež došlo k porušeniu základných zásad ukladania trestov podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), ktoré bolo potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. 9. Zo strany žalobcu nedošlo k umelému rozdeleniu jednej zákazky, ale k zadávaniu dvoch samostatných zákaziek, ktoré spolu vecne (funkčne) ani miestne žiadnym spôsobom nesúviseli. O delení zákazky bolo možné hovoriť výlučne vtedy, ak medzi jednotlivými zákazkami existovala vecná (funkčná), miestna a časová súvislosť, pričom všetky tri podmienky museli byť splnené súčasne. Tieto podmienky však v predmetnej právnej veci splnené neboli. 10. Žalobca zadával dve zákazky, a to zákazku na pracovnú zdravotnú službu v nemedicínskej oblasti a zákazku na pracovnú zdravotnú službu v medicínskej oblasti. Keďže pracovná zdravotná služba
v nemedicínskej oblasti mala byť a aj bola poskytovaná v prevádzkových priestoroch žalobcu a pracovná zdravotná služba v medicínskej oblasti bola vykonávaná v priestoroch zmluvného partnera žalobcu, nemohla byť reč o existencii miestnej súvislosti medzi týmito dvoma zákazkami. Pracovná zdravotná služba v nemedicínskej oblasti spočívala najmä vo výkone dohľadu nad pracovnými podmienkami a v poradenstve zameranom na ochranu zdravia pri práci a predchádzanie vzniku chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou. Naproti tomu pracovná zdravotná služba v medicínskej oblasti spočívala v posudzovaní zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, teda v reálnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Činnosti pracovnej zdravotnej služby v nemedicínskej oblasti mohol žalobca v zmysle § 26 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonávať aj prostredníctvom verejného zdravotníka so špecializáciou v špecializačnom odbore zdravie pri práci u zamestnávateľa, s ktorým mal uzatvorený pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah, teda svojimi zamestnancami. Naproti tomu, lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci mohol vykonávať výlučne atestovaný lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, služby zdravia pri práci a verejné zdravotníctvo. Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýval vecný (funkčný) rozdiel medzi pracovnou zdravotnou službou v nemedicínskej oblasti a pracovnou zdravotnou službou v medicínskej oblasti. 11. Žalobca teda zadával dve samostatné zákazky, ktoré spolu vecne ani miestne nesúviseli. V dôsledku toho sa na tieto dve zákazky vzťahovala výnimka podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Nebolo preto povinnosťou žalobcu zadávať zákazku ako nadlimitnú, rozdelenú na časti. 12. Podľa ustálenej judikatúry sa správne trestanie analogicky riadilo základnými zásadami platnými v trestnom práve. V prípadoch správneho trestania platil všeobecne platný právny princíp zákazu retroaktivity novej právnej normy. Táto zásada bola reglementovaná v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky tak, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, s tým, že neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, s tým, že ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Skutočnosť, že zásada prípustnosti retroaktivity v prospech páchateľa v trestnom práve sa primerane uplatní aj v oblasti správneho trestania, resp. administratívneho sankcionovania konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti. 13. Zákonom č. 345/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bol s účinnosťou od 01.01.2019 novelizovaný zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „aktuálny zákon o verejnom obstarávaní“), pričom do jeho § 173 ods. 14 bol zavedený nový inštitút zníženia pokuty ukladanej kontrolovanému subjektu za správny delikt. Podstatou tohto inštitútu bolo uloženie pokuty zníženej o 50 % na základe priznania porušenia zákona verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. 14. Žalovaný mal povinnosť aplikovať v danej veci pre žalobcu priaznivejšiu právnu úpravu. Bolo pritom nepochybné, že prípadné uloženie pokuty zníženej o 50 % by bolo pre žalobcu priaznivejšie. Napriek uvedenému žalovaný nepostupoval podľa priaznivejšej právnej úpravy v zmysle aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní, nevyzval žalobcu na vyjadrenie, či súhlasí so všetkými zistenými skutočnosťami v plnom rozsahu a následne neuložil pokutu zníženú o 50 %. Žalovaný o uložení pokuty rozhodol podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. III. Vyjadrenie žalovaného 15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.11.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 16. Žalobca mal v predmetnej právnej veci vzhľadom na stanovenú predpokladanú hodnotu oboch zákaziek na poskytnutie služieb (súčet predpokladaných hodnôt oboch zákaziek dosahoval výšku 799 998,00 eur bez dane z pridanej hodnoty) a v nadväznosti na časovú, miestnu a funkčnú súvislosť konania pri zadávaní uvedených zákaziek postupovať na základe zákonom stanovených pravidiel
určených pre zadávanie nadlimitnej zákazky. Rozdelením nadlimitnej zákazky na dve samostatné podlimitné zákazky na poskytnutie služieb sa žalobca vyhol použitiu prísnejšieho postupu zadávania zákaziek v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Týmto konaním žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Na podporu záveru, že medzi pracovnou zdravotnou službou v nemedicínskej oblasti a pracovnou zdravotnou službou v medicínskej oblasti bola daná miestna ako aj vecná súvislosť, žalovaný poukázal na stanoviská prezentované v českej a slovenskej správnej súdnej praxi. 17. Dožadovanie sa uplatnenia inštitútu zníženia pokuty podľa § 173 ods. 14 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní zo strany žalobcu nebolo opodstatnené. Tento inštitút bolo možné aplikovať výhradne v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy podľa § 169 ods. 3 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní. Predmetný inštitút v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy podľa § 169 ods. 3 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní umožňoval verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom priznať porušenie zistené žalovaným, v dôsledku ktorého žalovaný potom pristúpil k uloženiu pokuty zníženej o polovicu. Konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 a nasl. aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní predstavovalo diametrálne odlišný dohľadový postup žalovaného ako správne konanie o uložení pokuty. 18. Cieľom konania vedeného v zmysle § 169 a nasl. aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní bolo odhaliť a uviesť zistené porušenia pravidiel verejného obstarávania, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a zároveň uviesť stručný návod pre kontrolovaného (žalobcu) ako v druhovo rovnakej veci v budúcnosti predísť porušeniu pravidiel verejného obstarávania. Uvedeným konaním sa teda sledoval režim kontroly. Predmetné rozhodnutie mohlo byť následne (nie však nevyhnutne) podkladom pre začatie správneho konania o uloženie pokuty, v ktorom žalovaný rozhodoval o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Cieľom správneho konania bola objektivizácia skutkového stavu, tzv. ustálenie skutkového stavu veci a následná aplikácia príslušnej právnej normy za súčasného dodržania procesných práv a garancií priznaných účastníkovi konania a iným určeným osobám. Správne konanie o uložení pokuty predstavovalo samostatné konanie, v ktorom odôvodnenie výrokovej časti rozhodnutia a jednotlivých zistení v ňom uvedených boli v plnej réžii objektívneho a nestranného správneho orgánu. V intenciách uvedených skutočností mal žalovaný za to, že dostatočne poukázal na rozdielnosť uvedených konaní, na ktoré sa zároveň vzťahovala osobitná právna úprava, a to aktuálny zákon o verejnom obstarávaní a zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov so špecifickými inštitútmi. Predmetné konania tak nebolo možné zamieňať a dožadovať sa aplikácie inštitútov, ktoré v danom konaní nebolo možné uplatniť. 19. Aplikácia inštitútu zníženia pokuty ukladanej kontrolovanému subjektu sa nevzťahovala na správne konania o uložení pokuty za správne delikty podľa § 182 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní. Konanie o uložení pokuty podľa § 182 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní nespadalo do okruhu konaní, v rámci ktorých bol žalovaný oprávnený aplikovať predmetný inštitút. IV. Replika žalobcu 20. Žalobca v replike zo dňa 09.12.2019 zotrval v plnom rozsahu na svojej argumentácii uvedenej v žalobe. 21. Argumentácia žalovaného, v zmysle ktorej by medzi 1 700 pobočkami žalobcu (pracovná zdravotná služba v nemedicínskej oblasti) a sídlom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (pracovná zdravotná služba v medicínskej oblasti) mala byť miestna súvislosť, nemohla obstáť. Žalovaným citovaná judikatúra nebola pre daný prípad relevantná, keďže nebolo možné porovnávať dodávanie automobilov (spotrebný tovar) verejnému obstarávateľovi s poskytovaním špecializovaných činností ako je pracovná zdravotná služba. 22. Ani v otázke vecnej súvislosti medzi zadávanými zákazkami nebola argumentácia žalovaného presvedčivá. Samotná skutočnosť, že obe zákazky mali základ v jednom právnom predpise (avšak v rôznych častiach), ešte bez ďalšieho nezakladala vecnú súvislosť medzi týmito zákazkami. Žalobca
v podanej žalobe pomerne vyčerpávajúco vysvetlil rozdiel medzi pracovnou zdravotnou službou v nemedicínskej oblasti a pracovnou zdravotnou službou v medicínskej oblasti. 23. Pokiaľ ide o aplikáciu inštitútu zníženia pokuty ukladanej kontrolovanému subjektu, v danom prípade išlo o konanie, ktoré začal žalovaný do 17.04.2016, preto sa v ňom podľa § 187 ods. 3 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní postupovalo podľa právnych predpisov účinných do 17.04.2016, t.j. podľa príslušných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. V predmetnej právnej veci teda žalovaný nikdy nepostupoval podľa § 169 ods. 3 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní. Logicky preto ani nemohol byť inštitút zníženia pokuty v takomto konaní uplatnený. Žalovaný však mal povinnosť v danom prípade aplikovať pre žalobcu priaznivejšiu právnu úpravu. Tejto svojej povinnosti si bol žalovaný dobre vedomý, čo vyplývalo (okrem iného) z prvostupňového rozhodnutia, v ktorom konštatoval, že v správnom konaní sa analogicky aplikujú zásady platné pre trestné právo. 24. Ak žalovaný za danej situácie tvrdil, že v konaní podľa § 182 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní nemohol aplikovať inštitút zníženia pokuty ukladanej kontrolovanému subjektu, išlo z jeho strany o prístup prehnane formalistický. Navyše, § 173 ods. 14 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní priamo odkazoval na pokuty ukladané podľa § 182 ods. 1 a ods. 2 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní. Žalovanému nič nebránilo v tom, aby postupoval podľa § 173 ods. 14 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní, t.j. pred vydaním rozhodnutia informoval žalobcu o tom, že ak mu v primeranej lehote oznámi, že so všetkými zistenými skutočnosťami súhlasí v plnom rozsahu, pokuta sa zníži o 50 %. V. Duplika žalovaného 25. Žalovaný v duplike zo dňa 06.11.2023 konštatoval, že s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe a v replike sa nestotožňuje. 26. Žalovaný zotrval na stanovisku, že medzi predmetnými zákazkami existovala miestna a vecná súvislosť. Žalovaný takisto zotrval na stanovisku o nemožnosti aplikácie inštitútu zníženia pokuty ukladanej kontrolovanému subjektu. VI. Konanie na správnom súde a ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 27. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/141/2019 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená senátu 6S správneho súdu a je vedená na tomto súde pod sp. zn. BA-1S/141/2019. 28. Správny súd postupom podľa § 196 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) výzvou zo dňa 02.05.2025 vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k aplikácii § 182 ods. 1 písm. c) a § 182 ods. 9 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní v preskúmavanej právnej veci. 29. Žalovaný v podaní zo dňa 13.05.2025 k výzve správneho súdu uviedol, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom boli náležite odôvodnené, vecne správne a zákonné. Pri ukladaní sankcie žalovaný postupoval prísne podľa legislatívnej úpravy platnej a účinnej v čase rozhodovania. V čase ukladania sankcie, t.j. v roku 2019, aplikácia inštitútu zníženia pokuty ukladanej kontrolovanému subjektu sa nevzťahovala na správne konania o uložení pokuty za správne delikty podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. V čase vydania napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia bola sankcia ukladaná podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní fixne stanovenou sankciou, pri ukladaní ktorej žalovaný nedisponoval kompetenciou uplatňovať správnu úvahu, resp. možnosťou pristúpiť k akejkoľvek
forme moderácie výšky sankcie. Pre žalobcu priaznivejšia právna úprava nadobudla účinnosť až po 01.08.2024, teda v čase prebiehajúceho správneho súdneho konania. 30. Žalobca v podaní zo dňa 20.05.2025 k výzve správneho súdu uviedol, že už v žalobe poukázal na potrebu aplikácie ustanovenia § 173 ods. 14 (teraz ods. 13) aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní v znení zákona č. 345/2018 Z. z., ktorým bol zavedený inštitút zníženia pokuty ukladanej kontrolovanému subjektu za správny delikt (zníženie o 50 % na základe priznania porušenia zákona verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom). Napokon, po zmene aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní bolo potrebné na danú právnu vec aplikovať jeho § 182 ods. 1 písm. c) a § 182 ods. 9, keďže tieto upravovali sankcie pre verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov priaznivejšie ako znenie relevantného zákona v čase vydania napadnutého rozhodnutia. 31. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu dňa 16.06.2025 (§ 137 ods. 4 SSP) a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.06.2025. VII. Relevantné právne predpisy 32. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 33. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 34. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 35. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 36. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 37. Podľa§ 196 SSP, ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195, oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili. 38. Podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5 % súčtu zmluvných cien, ak rozdelil predmet zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky alebo pri zadávaní podlimitnej zákazky.
39. Podľa § 149 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, za zmluvnú cenu sa na účely výpočtu výšky pokuty považuje cena určená v zmluve alebo v koncesnej zmluve za celý predmet zákazky. Ak sa v zmluve alebo v koncesnej zmluve neurčuje cena za celý predmet zákazky, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladané množstvo určené verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom vynásobené jednotkovými cenami za celú dobu trvania zmluvy alebo koncesnej zmluvy. Zmluvnou cenou na účely výpočtu výšky pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa rozumie cena, o ktorú sa zvyšuje zmluvná cena určená v pôvodnej zmluve alebo v pôvodnej koncesnej zmluve. Ak nemožno určiť zmluvnú cenu týmto spôsobom, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladaná hodnota zákazky. 40. Podľa § 149 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo. Ak sa úrad o porušení zákona dozvedel z výkonu kontroly podľa § 146 ods. 6, konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa prerokovania protokolu o výkone kontroly. 41. Podľa § 146 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, úrad vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, po ukončení súťaže návrhov a po zrušení postupu zadávania zákazky a súťaže návrhov na základe podnetov fyzických osôb a právnických osôb, ktoré neboli oprávnené podať námietky, na základe podnetov orgánov štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. b) a z vlastného podnetu. Kontrolu vykonávajú zamestnanci úradu na základe písomného poverenia predsedu úradu (ďalej len „zamestnanec úradu“). Úrad pri výkone kontroly postupuje podľa § 146a až 146d. 42. Podľa § 182 ods. 1 písm. c) aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní, v znení účinnom od 01. 08. 2024 úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške od 0,1 % do 5 % súčtu zmluvných cien, ak rozdelil predmet zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky alebo pri zadávaní podlimitnej zákazky. 43. Podľa § 182 ods. 9 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní, ak sa konanie o uložení pokuty začína za správny delikt podľa odseku 1 alebo odseku 2, úrad pred vydaním rozhodnutia oznámi účastníkovi konania výšku pokuty, ktorú mu zamýšľa uložiť, a informáciu o tom, že ak v lehote do piatich pracovných dní od doručenia tohto oznámenia účastník konania oznámi úradu, že s porušeniami zákona, ktoré sú predmetom konania, súhlasí v plnom rozsahu, pokuta, ktorá by bola inak verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi uložená, sa zníži o 50 %. Ak účastník konania v lehote podľa prvej vety písomne oznámi úradu, že v plnom rozsahu, bezpodmienečne a neodvolateľne súhlasí s porušeniami zákona, ktoré sú predmetom konania, a zároveň v plnom rozsahu, bezpodmienečne a neodvolateľne súhlasí s tým, že sa dopustil prejednávaných správnych deliktov, uloží úrad v rozhodnutí pokutu zníženú o 50 %. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty zníženej o 50 % nemožno podať opravný prostriedok. Rozhodnutie o uložení pokuty zníženej o 50 % nie je preskúmateľné súdom. VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom 44. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného vo veci správneho trestania, a to konkrétne vo veci uloženia pokuty za správne delikty na úseku verejného obstarávania. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či žalovaný pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. 45. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného vo veci správneho trestania, správny súd prvotne uvádza, že správne trestanie sa analogicky riadi základnými zásadami platnými v trestnom práve. V zmysle týchto zásad sa pri trestaní prejavuje modifikácia zásady zákazu spätnej časovej pôsobnosti práva, keď sa pri ňom uplatňuje povinná retroaktivita v prospech páchateľa. Uvedená zásada je ostatne vyjadrená aj v Ústave Slovenskej republiky, podľa ktorej sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, pričom neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. V tomto smere nemožno opomenúť ani zásadu č. 2 Odporúčania Výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, podľa znenia ktorej, ak po spáchaní činu nadobudli účinnosť menej represívne
sankcie, mali by sa uplatniť tak, aby to bolo výhodné pre osobu, o uložení sankcie proti ktorej správny orgán rozhoduje (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 5. 11. 2019, ods. 74 a 77). 46. Pokiaľ Ústava Slovenskej republiky ustanovuje, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, pričom neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie, s tým, že toto pravidlo sa má aplikovať aj v oblasti správneho trestania, je zrejmé, že základným pravidlom je posudzovanie zodpovednosti za správny delikt podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Právna úprava, ktorá nadobudla účinnosť až po spáchaní skutku (ďalej len „následná právna úprava“), sa má použiť len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Inými slovami, ak následná právna úprava pre páchateľa priaznivejšia nie je, či už preto, lebo je pre páchateľa menej priaznivá, alebo preto, lebo by viedla k rovnakému výsledku, potom sa zodpovednosť za správny delikt má posúdiť podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. 47. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť preskúmavanú právnu vec. 48. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalovaný svojím rozhodnutím rozhodol o sankcii za správne delikty na úseku verejného obstarávania, a to podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní (v znení účinnom do 17.02.2013), ktorý aplikoval vzhľadom na prechodné ustanovenie aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní. S prihliadnutím k sankčnému charakteru rozhodnutia žalovaného bolo potom úlohou správneho súdu posúdiť, či v období po vydaní rozhodnutia žalovaného nadobudol účinnosť zákon, ktorý by bol pre žalobcu ako páchateľa predmetných správnych deliktov priaznivejší. 49. Správny súd skúmajúc vývoj právnej úpravy sankcionovania predmetných správnych deliktov zistil, že v období po vydaní rozhodnutia žalovaného nadobudol účinnosť zákon č. 179/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní“ alebo „predmetná novelizácia“). Týmto zákonom došlo okrem iného k zmene úpravy sadzby pokuty za správne delikty uvedené v § 182 ods. 1 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní. Úprava sadzby pokuty za tieto správne delikty vykonaná novelou aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní spočívala v tom, že z pevnej sadzby 5% zmluvnej ceny, resp. súčtu zmluvných cien sa zmenila na sadzbu od 0,1 % do 5 % zmluvnej ceny, resp. súčtu zmluvných cien. Uvedená úprava sadzby pokuty za správne delikty uvedené v § 182 ods. 1 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní predstavovala kvantitatívnu zmenu aj oproti právnej úprave ukladania sankcií podľa § 149 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, ktorá ustanovovala sadzbu pokuty za tam uvedené správne delikty vo výške 5% zmluvnej ceny, resp. súčtu zmluvných cien, ako následná úprava § 182 ods. 1 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní pred predmetnou novelizáciou, a ktorá bola aj v posudzovanom prípade použitá na uloženie sankcie žalobcovi za predmetné správne delikty. 50. V nadväznosti na novelu aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní správny súd poukazuje na dôvodovú správu k nej v časti, ktorá sa týka novelizácie § 182 ods. 1 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní. V tejto časti dôvodovej správy k novele aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní sa konštatuje, že „z hľadiska primeranosti sankcie je stanovenie sankčného rozpätia tým prostriedkom, ktorý umožní aj v rámci súdneho prieskumu revidovať uloženú pokutu a teda verejným obstarávateľom a obstarávateľom garantuje spravodlivý prístup v rámci konania o správnom delikte, ako i zohľadnenie všetkých osobitostí konkrétneho prejednávaného prípadu tak, aby ukladaná sankcia zodpovedala skutkovému stavu, závažnosti porušenia zákona o verejnom obstarávaní a odzrkadľovala poľahčujúce i priťažujúce okolnosti, ktoré správny orgán pri ukladaní pokuty je povinný zvážiť. V kontexte navrhovaného zrušenia ust. § 180 zákona o verejnom obstarávaní možno uvedené vnímať ako postup výrazne v prospech verejných obstarávateľov a obstarávateľov. Prekročenie hranice primeranosti by však mohlo dostať Slovenskú republiku do situácie rozporu s právom Európskej únie. Ako možno vidieť aj v susednej Českej republike, pokuty za porušenie zákona o verejnom obstarávaní majú výrazne vyššie hranice, než aké upravuje už v súčasnosti platný zákon o verejnom obstarávaní, keď za najzávažnejšie porušenia možno uložiť pokutu až do 10% zmluvnej ceny, resp. 20 000 000 CZK, pokiaľ zmluvnú cenu nemožno určiť.“ Z citovanej dôvodovej správy tak vyplýva pomerne jasný úmysel zákonodarcu, a to umožnenie revízie pôvodne uložených sankcií aj prostredníctvom správneho súdneho konania.
51. Sumarizujúc uvedené správny súd dospel k záveru, že právna úprava rozpätia sadzby pokuty za predmetné správne delikty ustanovená novelou aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní je pre žalobcu nepochybne priaznivejšia. Predchádzajúca pevne stanovená sadzba pokuty za predmetné správne delikty vo výške 5 % súčtu zmluvných cien v porovnaní s právnou úpravou rozpätia sadzby pokuty za predmetné správne delikty vo výške od 0,1 % do 5% súčtu zmluvných cien predstavuje pri súčasnom ponímaní hornú hranicu aktuálnej sadzby pokuty. Vzhľadom na správnu súdnu prax ako aj úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k novele aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní tak bolo v preskúmavanej právnej veci potrebné uplatniť pre žalobcu priaznivejšiu právnu úpravu, ktorou je právna úprava stanovujúca sankciu za predmetné správne delikty v podobe pokuty v rozpätí od 0,1 % do 5% súčtu zmluvných cien. 52. Okrem úpravy sadzby pokuty za správne delikty uvedené v § 182 ods. 1 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní vykonanej predmetnou novelizáciou správny súd poukazuje aj na zmenu § 182 ods. 9 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní, ktorá zaviedla inštitút zníženia pokuty aj za správne delikty uvedené v § 182 ods. 1 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní. Táto právna úprava predstavuje zmenu v postupe ukladania sankcií na úseku verejného obstarávania, kedy za splnenia zákonom predpokladaných podmienok (najmä súhlasu účastníka konania s oznámenými porušeniami zákona) by sa obligatórne ukladala sankcia znížená o 50 %. Zavedenie tohto nového inštitútu pri ukladaní sankcie je možné považovať taktiež za právnu úpravu priaznivejšiu pre žalobcu. 53. Po vydaní rozhodnutia žalovaného teda nadobudla účinnosť právna úprava, ktorá je pre žalobcu priaznivejšia. Túto skutočnosť napokon nerozporoval ani žalovaný. Ten vo vyjadrení zo dňa 13.05.2025 uviedol, že takáto pre žalobcu priaznivejšia právna úprava nadobudla účinnosť po 01.08.2024. 54. Pre úplnosť správny súd uvádza, že k rovnakým právnym záverom, aké prezentuje v tomto rozsudku, dospel v skutkovo a právne obdobnej veci identických účastníkov konania, ktorú správny súd rozhodol rozsudkom sp. zn. BA-1S/142/2019 zo dňa 27.03.2025. 55. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil postupujúc analogicky podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 56. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku a jeho úlohou bude vec opätovne posúdiť. Žalovaný sa pritom vysporiada s novou, pre žalobcu priaznivejšou právnou úpravou ukladania sankcie za predmetný správny delikt. 57. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, keď žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP. 58. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm.