Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/111/2024 1019200025 27. 03. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200025.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Lukáša Galla, v právnej veci žalobcu: SATUR TRAVEL a.s., IČO: 35 787 201, so sídlom: Miletičova 1, 824 72 Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s. r. o., IČO: 36 860 891, so sídlom: Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, IČO: 17 331 927, so sídlom: Prievozská 32, P.O.BOX 29, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0180/99/2018 zo dňa 22.10.2018, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/0180/99/2018 zo dňa 22.10.2018 a rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj č. P/0277/01/2017 zo dňa 22.02.2018 z r u š u j e. II. Žalobcovi súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 28.02.2017 Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj (ďalej len „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu kontrolu, zameranú na dodržiavanie zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“), zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a na prešetrenie spotrebiteľských podaní č. 55/2017 a č. 86/2017, o čom bol spísaný Inšpekčný záznam zo dňa 28.02.2017. V nadväznosti na vykonanú kontrolu v súvislosti so spotrebiteľským podaním č. 86/2017 bolo podľa § 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) začaté správne konanie, a to Oznámením o začatí správneho konania č. k. P/0277/01/2017 zo dňa 12.01.2018, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 18.01.2018. 2. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. P/0277/01/2017 zo dňa 22.02.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. v sume 700 Eur za spáchanie správneho deliktu podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z., ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že porušil povinnosti predávajúceho „vybaviť reklamáciu spotrebiteľov v zákonom stanovenej 30-
dňovej lehote od jej uplatnenia – v súvislosti s vykonanou kontrolou a na základe dokladov predložených v spotrebiteľskom podnete evidovanom pod č. 86/2017, ako aj dokladov predložených účastníkom konania, bolo zistené, že účastník konania ako predávajúci (obstarávateľ zájazdu) nevybavil reklamáciu spotrebiteľov p. A. B. C. a p. A. D. C. (podnet č. 86/2017), ako objednávateľov zájazdu, uplatnenú listom zo dňa 26.10.2016 vo veci: „Pokus o zmier – uplatnenie nároku na poskytnutie primeranej náhrady“ (ktorý sa týkal zmeny miesta odchodu aj príchodu a zabezpečenia stravovania – polopenzie), doručeným účastníkovi konania dňa 31.10.2016 (v evidencii reklamácií účastníka konania zaevidovaný pod č. 39 dňa 31.10.2016) a následne listom zo dňa 22.11.2016 vo veci: „Reklamácia zájazdu“ (ktorý sa týkal jednak zmeny miesta odchodu aj príchodu, zabezpečenia stravovania – polopenzie, ale aj jednostranného zvýšenia prepitného), odoslaným prostredníctvom pošty dňa 23.11.2016 na adresu sídla účastníka konania (Podací lístok s podacím číslom zásielky: RF096842889SK, zo dňa 23.11.2016), doručeným účastníkovi konania dňa 25.11.2016 (Sledovanie zásielok Slovenská pošta, a. s.), zameranú na nedostatky poskytnutej služby – letecký zájazd Čína – Zlatý trojúhelník, v termíne od 12.09.2016 do 22.09.2016 (Zmluva o obstaraní zájazdu RČ:2163980 zo dňa 18.07.2016), najneskôr do 30 dní odo dňa jej uplatnenia, nakoľko žiadnym relevantným spôsobom (napr. prostredníctvom podacieho lístka potvrdeného prepravcom, ktorému bola zásielka odovzdaná) nepreukázal jej vybavenie v zákonnej lehote“. 3. Žalovaný rozhodnutím č. SK/0180/99/2018 zo dňa 22.10.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil ako vecne správne, pričom mal za to, že odvolacie námietky žalobcu nie sú opodstatnené. II. Žaloba 4. Správnou žalobou vo veciach správneho trestania podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), doručenou v zákonom stanovenej lehote dňa 07.01.2019 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd“), vedenou pôvodne pod sp. zn. 2S/2/2019, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g) SSP, teda s poukazom na nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nedostatočné zistenie skutkového stavu a na podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ktoré žalobné dôvody správny súd identifikoval z podanej žaloby. 5. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca poprel svoj zamietavý prístup k podanej reklamácii a toto tvrdenie žalovaného, vyjadrené v napadnutom rozhodnutí, označil za nepravdivé a nepreukázané. Žalobca namietal súlad vybavenia podnetov klientov so zákonom, pričom poukázal na výklad ustanovenia § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. Podľa jeho názoru toto ustanovenie neobsahuje presnú špecifikáciu a postup, akým relevantným spôsobom by malo dôjsť k vybaveniu reklamácie, resp. akým spôsobom by malo dôjsť k odovzdaniu písomného dokladu o jej vybavení. Žalobca tvrdil, že reklamáciu vybavil v zákonnej lehote a o vybavení vydal písomný doklad, ktorý odoslal prostredníctvom poštovej prepravy ako obyčajnú poštovú zásielku. Vyjadril názor, že bolo a je výlučne na predávajúcom, akým spôsobom zabezpečí doručenie dokladu o spôsobe vybavenia reklamácie spotrebiteľom. Reklamácia tak bola vybavená zákonným spôsobom. Domáhanie sa ďalšieho dôkazného prostriedky nad rámec, ktorý bol dôkazmi preukázaný, podľa žalobcu nemá oporu v zákone a preukazuje základný rozpor medzi žalobcom a žalovaným pri výklade termínu „vybavenie reklamácie“, resp. sporné je slovo „vybavenie“. Termínom „vybaviť“ reklamáciu sa podľa žalobcu nemusí mať na mysli vždy len odovzdanie – doručenie do dispozičnej moci niekomu, komu je takýto doklad určený. Z výkladu ustanovenia § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. nevyplýva, že by toto ustanovenie subsumovalo zároveň povinnosť doručiť spotrebiteľovi doklad o vybavení reklamácie, resp. neustanovuje predávajúcemu žiadnu povinnosť preukázať podací lístok, resp. doručenky či potvrdenie o odovzdaní odpovede do poštovej prepravy tak, aby sa spotrebiteľ dozvedel v lehote 30 dní o výsledku reklamácie. Žalobca ďalej dôvodil, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorými mu bola uložená pokuta (ďalej len „preskúmavané rozhodnutia“) sú absolútne neprimerané a neodôvodnené, pretože k porušeniu povinnosti zo strany žalobcu nedošlo. Navyše odôvodnenie výšky finančnej sankcie je všeobecné, bez akéhokoľvek konkrétneho tvrdenia alebo údaja. Navyše prvostupňový orgán a žalovaný (ďalej aj „konajúce orgány“ alebo „správne orgány“) neumožnili žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a nevysporiadali sa s najzávažnejšími argumentami žalobcu.
6. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 7. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 26.03.2019. V podstatnej časti zopakoval svoju argumentáciu z napadnutého rozhodnutia, poprel existenciu žalobných dôvodov a zdôraznil, že žalobca reklamáciu nevybavil v celom rozsahu, pričom zákon vyžaduje odôvodnené zamietnutie reklamácie ako spôsob jej vybavenia. Zároveň trval na tom, že odôvodnené zamietnutie reklamácie musí byť v zákonom stanovenej lehote spotrebiteľovi aj odoslané. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že nemal možnosť oboznámiť sa s pokladom rozhodnutia, a zvýraznil možnosť využiť právo podľa § 23 Správneho poriadku. Uzavrel, že preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a k pochybeniu konajúcich orgánov nedošlo. 8. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať. IV. Replika žalobcu, duplika žalovaného 9. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 12.04.2019 (replika). Zotrval na svojej žalobnej argumentácii, odmietol akékoľvek porušenie zákona č. 250/2007 Z. z. a opätovne namietal neprimeranosť a nedôvodnosť uloženia pokuty. Tvrdenia žalovaného označil za účelové a nedôvodné a jeho konanie za šikanózne, pričom zotrval na žalobnom petite. Ako prílohu repliky priložil rozsudok krajského súdu č. k. 6S/47/2017-46 zo dňa 15.03.2018 v obdobnej veci tých istých účastníkov konania. V nadväznosti na označený rozsudok žalobca podaním zo dňa 22.04.2021 doplnil k veci rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Asan/13/2018 zo dňa 26.09.2019, ktorým bola kasačná sťažnosť proti označenému rozsudku zamietnutá s plným priznaním náhrady trov kasačného konania žalobcovi. 10. Duplika žalovaného nebola v danej veci podaná. V. Rozsudok krajského súdu, kasačné konanie 11. Krajský súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 26.10.2022 rozsudkom č. k. 2S/2/2019-92 (ďalej aj „rozsudok“), ktorým žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že konajúce orgány riadne zistili skutkový stav vo veci, správne právne vec posúdili a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. 12. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol: „45. V zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. je povinnosť na strane predávajúceho definovaná tým, že má byť schopný preukázať orgánom dozoru, že reklamáciu vybavil v zákonnej lehote a urobil opatrenia na to, aby sa informácia o zamietnutí reklamácie dostala do sféry spotrebiteľa (dal oznámenie o vybavení reklamácie na prepravu). Je potrebné však zdôrazniť, že predávajúci v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. nezodpovedá za to, ak spotrebiteľ odmietne prevziať odôvodnené oznámenie o zamietnutí reklamácie; táto skutočnosť je vyňatá zo sféry predávajúceho, pretože ju nie je schopný ovplyvniť, a je výlučne na spotrebiteľovi, či prevezme oznámenie o zamietnutí reklamácie alebo nie s tým, že prípadné konsekvencie spojené s neprevzatím musí znášať sám spotrebiteľ. Správny súd sa však zaoberal len tou časťou formulácie, ktorá je na predávajúcom, aby preukázal ukončenie reklamačného konania (t. j. vybavenie reklamácie). 46. Žalobca preukazoval ukončenie reklamačného konania (vybavenie reklamácie) listom zo dňa 28.11.2016, ktorým reklamáciu spotrebiteľov zamietol, evidenciou odoslanej pošty a výpisom z evidencie reklamácií. Žalobca uviedol, že list zo dňa 28.11.2016 zaslal obyčajne poštou (nie doporučene, ani do vlastných rúk), k čomu ďalší dôkaz nepredložil. Podľa názoru správneho súdu uvedené doklady bez ďalšieho nepreukazujú, že predávajúci (žalobca) urobil reálne kroky na to, aby sa informácia o zamietnutí
reklamácie dostala do sféry spotrebiteľa - na preukázanie môže slúžiť podací lístok alebo podací hárok opatrený pečiatkou pošty alebo iného prepravcu, ktorý prevzal zásielku na prepravu. 47. Správnemu súdu je známy rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/47/2017-46 zo dňa 15.3.2018 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/13/2018 zo dňa 26.9.2019, na ktorý poukazuje žalobca, tento sa však týkal situácie, keď predávajúcemu bolo kladené za vinu, že listy o vybavení reklamácie sa nedostali do dispozície spotrebiteľov v zákonnej 30-dňovej lehote. Takto formulovaný skutok sa však netýka veci sp. zn. 2S/2/2019. Krajský súd v Bratislave sa v citovanom rozsudku č.k. 6S/47/2017-46 venoval pojmu „vydať“ písomný doklad o vybavení reklamácie (§ 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z. z.) a vykladal ho z gramatického hľadiska, no nespojil ho s legálnou definíciou vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m/ a § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. ako „ukončenia“ reklamačného konania. Každé ukončenie reklamačného konania musí byť druhej strane (spotrebiteľovi) známe v zmysle cieľa právnej normy vyplývajúceho z § 1 v spojení s § 3 zákona č 250/2007 Z. z. a práva spotrebiteľa na informácie. Správny súd opakuje, že povinnosť predávajúceho siaha len potiaľ, pokiaľ má preukázať, že urobil opatrenia smerujúce k oznámeniu ukončenia reklamačného konania spotrebiteľovi (napríklad podacím hárkom s pečiatkou pošty, ktorá prevzala písomnosť na prepravu). 48. Rozhodujúcim pre posúdenie splnenia povinnosti v zmysle § 18 ods. 4 tohto zákona je deň, kedy bola zásielka obsahujúca doklad o vybavení reklamácie odovzdaná na poštovú prepravu, čo žalobca hodnoverne nepreukázal. Ak si aj zvolil spôsob doručovania dokladu o vybavení reklamácie „obyčajne“ bez podacieho lístka alebo doručenky, ide o jeho rozhodnutie, avšak preukázateľným dôkazom tejto skutočnosti môže byť podací hárok opatrený pečiatkou pošty, ktorá prevzala uvedenú písomnosť na prepravu. Žalobca takýmto spôsobom nepreukázal, že vybavil reklamáciu (ukončil reklamačné konanie) v lehote 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie, tak ako mu to vyplýva z § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. Napokon z § 18 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. jednoznačne vyplýva povinnosť predávajúceho predložiť orgánom dozoru aj kópiu dokladu o vybavení reklamácie. Týmto dokladom však nie je len samotný list o odôvodnenom zamietnutí reklamácie, ale aj hodnoverný doklad, že list je v procese doručovania spotrebiteľovi. 49. Z uvedených skutočností vyplýva, že prvostupňový správny orgán aj žalovaný dôvodne na vec aplikovali ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. a dospeli k záveru, že sa žalobca dopustil správneho deliktu a sankcionovali ho zaň. 50. Uložená sankcia - pokuta v sume 700,- € - zodpovedá vyhodnoteniu aspektov pre uloženie pokuty podľa § 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., teda charakteru protiprávneho konania, závažnosti porušenia povinnosti, spôsobu a následkov porušenia povinnosti. Žalovaný vyhodnotil aj represívnu a preventívnu funkciu uloženej sankcie. Pokutu bolo možné uložiť v rozsahu od 0,- € do 66.400,- €; pokuta v sume 700,- € je uložená na dolnej hranici zákonného rozsahu, je odôvodnená, nevybočuje z medzí a hľadísk určených zákonom a správne orgány oboch stupňov podrobne odôvodnili svoj postup v rámci správnej úvahy, preto správny súd nemal dôvod moderovať uloženú sankciu. Aj správny súd považuje pokutu v sume 700,- € za primeranú a plniacu individuálnu aj preventívnu funkciu, tak aby sa uvedené pochybenie u žalobcu nezopakovalo a pôsobilo aj na ostatných predávajúcich preventívne.“ 13. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“ alebo „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 2Stk/2/2024 zo dňa 24.09.2024, právoplatným dňa 28.10.2024 (ďalej aj „rozsudok kasačného súdu“), zrušil rozsudok krajského súdu a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 14. V odôvodnení rozsudku kasačného súdu NSS SR uviedol: „33. Z jazykového výkladu ustanovenia § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. vyplýva, že vybavenie reklamácie nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. 34. Povinnosť predajcu v zákonnej lehote upovedomiť spotrebiteľa o spôsobe vybavenia reklamácie (doručením listu vo forme podacieho lístku alebo podacieho hárku opatreného pečiatkou pošty alebo iného prepravcu, ktorý prevzal zásielku na prepravu) v ňom výslovne vyjadrená nie je. Je teda zrejmé, že správny súd (rovnako aj žalovaný) meral zistený skutkový stav právnou normou výkladom, ktorý je nad rámec zákonnej úpravy obsiahnutý v § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. 35. Pojmu „vybaviť“ použitému v skúmanom ustanovení zodpovedajú významovo slová urovnať, usporiadať. Všetkým týmto výrazom je spoločné to, že ten, kto v tomto zmysle konal, docielil stav, v ktorom sa už nebude musieť vybavenou vecou zaoberať. 36. S prihliadnutím na vysvetlený význam použitého pojmu vybaviť možno logickým výkladom daného ustanovenia dôjsť k záveru, podľa ktorého ak predávajúci od spotrebiteľa, ktorý ho kontaktoval pre vec
týkajúcu sa reklamácie, potom k vybaveniu reklamácie dôjde až v okamihu, keď predávajúci spotrebiteľa upovedomí o tom, akým spôsobom bola reklamácia vybavená (teda či bol s reklamáciou úspešný alebo nie). Až vtedy je možné reklamáciu považovať za vybavenú - predávajúci sa ňou už nebude musieť zaoberať. Tieto závery sú v súlade aj s teleologickým výkladom, pretože účelom zákona č. 250/2007 Z. z. je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. 37. Možno uzavrieť, že ak zákon ustanoví lehotu 30 dní na vybavenie reklamácie od jej uplatnenia, potom predajca svoju povinnosť splní, ak v zákonnej lehote upovedomí spotrebiteľa o spôsobe vybavenia reklamácie. Pokiaľ sťažovateľ tvrdil, že upovedomil spotrebiteľa o spôsobe vybavenia reklamácie obyčajným listom zo dňa 28.11.2016 a predložil o tom dôkazy vo forme: evidencia pošty, kópia z evidencie o reklamáciách, kópie z výpisu knihy odoslanej pošty a nepredložil podací lístok (na pošte alebo iného prepravcu), neporušil svoju povinnosť ustanovenú v § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože ten explicitne nevyžaduje expedíciu dokladu o vybavení overiteľným spôsobom (potvrdenie poštou a pod.). 38. V ustanovení § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. je iba uvedené, že vybavenie reklamácie nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. 39. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/188/2015 zo dňa 28. septembra 2016, na ktorý poukazuje sťažovateľ sa skutočne uvádza, že „v ustanovení § 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z. z. je iba uvedené, že predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad. V prípade, že by zákonodarca trval na tom, že predávajúci je povinný tento písomný doklad spotrebiteľovi aj odovzdať (doručiť), tak by to v ust. § 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z. z. aj výslovne uviedol, teda by postupoval rovnako ako v ust. § 18 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z., v ktorom je uvedené, že predávajúci je povinný pri uplatnení reklamácie vydať spotrebiteľovi potvrdenie a v prípade, že je reklamácia uplatnená prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, predávajúci je povinný potvrdenie o uplatnení reklamácie doručiť spotrebiteľovi ihneď“, sťažovateľ však v danom prípade nebol sankcionovaný za porušenie § 18 ods. 8, ani za porušenie § 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z. z., ale za porušenie § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. 40. Povinnosť predávajúceho vyplývajúca z ustanovenia § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. nemá za cieľ sledovať správnosť vybavenia reklamácie, a teda ani obsah reklamácie. Táto povinnosť predávajúcemu zakladá len lehotu, v ktorej musí najneskôr vybaviť reklamáciu, teda oznámiť svoje stanovisko spotrebiteľovi. Ak zákonodarca ukladá vybavenie reklamácie najneskôr do 30 dní, mal na mysli jej vybavenie, či už v kladnom alebo zápornom slova zmysle. Pokiaľ sťažovateľ tvrdil, že upovedomil spotrebiteľa o spôsobe vybavenia reklamácie obyčajným listom a predložil o tom dôkazy vo forme: evidencia pošty, kópia z evidencie o reklamáciách, kópie z výpisu knihy odoslanej pošty a nepredložil podací lístok (na pošte alebo iného prepravcu), neporušil svoju povinnosť ustanovenú v § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože ten explicitne nevyžaduje expedíciu dokladu o vybavení overiteľným spôsobom (potvrdenie poštou a pod.). 41. Z uvedeného je tak zrejmé, že z ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie ktorého bol sťažovateľ sankcionovaný, nevyplýva explicitne povinnosť sťažovateľa doručiť spotrebiteľovi písomný doklad o vybavení reklamácie, ale oznámiť svoje stanovisko k uplatnenej reklamácii najneskôr do 30 dní. Z ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa už vôbec nevyplýva, že by mal povinnosť predložiť doklad overený poštou (podací lístok) ako tvrdí správny súd. Správny súd síce svoje závery opiera aj ustanovenie § 18 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, za porušenie ustanovenia ktorého však sťažovateľ nebol sankcionovaný. 42. Za dôvodnú preto vyhodnotil kasačnú námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia. 43. Kasačnú námietku sťažovateľa, že správne orgány mu neumožnili vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, kasačný súd vyhodnotil za nedôvodnú, pretože ako z obsahu administratívneho spisu vyplýva, sťažovateľ mal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia aj v čase pred začatím správneho konania a vydaním rozhodnutia vo veci samej, čoho dôkazom je inšpekčný záznam spísaný dňa 28.02.2017 v cestovnej kancelárii SATUR TRAVEL, Miletičova 1, Bratislava, s ktorým sa oboznámila a vyjadrila sa k nemu p. A. E. B., asistentka riaditeľky. Súčasťou inšpekčného záznamu bol záväzný pokyn pre p. A. E. B. oboznámiť štatutárny orgán žalobcu s jeho obsahom a to do dvoch pracovných dní.“ VI. Relevantná právna úprava 15. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
16. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 17. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 18. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 19. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 20. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 21. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 22. Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky povinnosti možno ukladať a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. 23. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 24. Podľa § 2 písm. m) zákona č. 250/2007 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie vybavením reklamácie ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie. 25. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu; na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok. 26. Podľa § 18 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. predávajúci je povinný na požiadanie orgánu dozoru preukázať kópiu potvrdenia o prijatí reklamácie, dôvody, pre ktoré nie je možné rozhodnúť o spôsobe vybavenia reklamácie ihneď a pre ktoré nie je reklamáciu možné vybaviť ihneď po určení spôsobu vybavenia reklamácie, zaslanie alebo výsledky odborného posúdenia a kópiu dokladu o vybavení reklamácie.
27. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur. 28. Podľa § 27 zákona č. 250/2007 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak. VI. Posúdenie veci správnym súdom 29. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 151/2022 Z. z.) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/2/2019, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde bola vedená pod sp. zn. BA-2S/2/2019. Po vrátení z NSS SR bola veci pridelená nová sp. zn. 5S/111/2024. 30. Správny súd v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil pojednávanie na deň 27.03.2025, na ktoré sa žiaden z účastníkov konania nedostavil (žalobca sa ospravedlnil podaním zo dňa 21.03.2025, pričom súhlasil s prejednaním veci bez jeho účasti). Po splnení podmienok podľa § 137 ods. 3 veta druhá SSP správny súd rozsudok verejne vyhlásil formou vyvesenia skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní. Dňom vyhlásenia rozsudku v zmysle § 137 ods. 3 SSP je deň 27.03.2025. 31. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy, vrátane konania, ktoré vydaniu preskúmavaných rozhodnutí predchádzalo, pri viazanosti právnym názorom NSS SR, vysloveným v rozsudku kasačného súdu sp. zn. 2Stk/2/2024 zo dňa 24.09.2024, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a obe preskúmavané rozhodnutia je potrebné zrušiť, vzhľadom na zistenie existencie žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, teda pre nesprávne právne posúdenie danej veci. 32. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 700 Eur podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. za spáchanie správneho deliktu podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z., a to porušenia povinnosti predávajúceho vybaviť reklamáciu spotrebiteľov v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od jej uplatnenia, s poukazom na to, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom (napr. prostredníctvom podacieho lístka potvrdeného prepravcom, ktorému bola zásielka odovzdaná) nepreukázal jej vybavenie v zákonnej lehote. 33. Žalobcovi sa konkrétne kládlo za vinu, že v 30-dňovej lehote nevybavil reklamáciu uplatnenú spotrebiteľskými podaniami doručenými dňa 31.10.2016 a 25.11.2016, keďže jej vybavenie v zákonnej lehote nepreukázal relevantným spôsobom, napr. podacím lístkom. Žalobca sa v konaní bránil tým, že reklamáciu vybavil odpoveďou (listom) zo dňa 28.11.2016 vo vzťahu k obom doručeným spotrebiteľským podaniam (podnet č. 86/2017) a odoslal ju prostredníctvom poštovej prepravy (obyčajne) dňa 29.11.2016, o čom správnym orgánom predložil doklady v podobe výpisu z vlastnej evidencie reklamácií z roku 2016, výpisu z došlej a odoslanej pošty z roku 2016 a výpisu z knihy odoslanej pošty z roku 2016. Tieto dôkazy však správne orgány nepovažovali za postačujúce na preukázanie splnenia povinnosti podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. Sporným v danom prípade teda zostalo posúdenie skutočnosti, či bol žalobca ako predávajúci povinný na preukázanie vybavenia reklamácie predložiť podací lístok potvrdený prepravcom, ktorému bola zásielka odovzdaná, resp. či je v tejto súvislosti akceptovateľný iný doklad, ktorý by bol spôsobilý preukázať splnenie povinnosti podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. zo strany žalobcu.
34. Ustanovenie § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. ukladá povinnosť predávajúcemu vybaviť reklamáciu spotrebiteľa tak, aby jej vybavenie netrvalo dlhšie ako 30 dní odo dňa jej uplatnenia. Vybavením reklamácie sa v zmysle § 2 písm. m) zákona č. 250/2007 Z. z. rozumie ukončenie reklamačného konania, a to buď kladným vybavením reklamácie (napr. vrátením kúpnej ceny, vyplatením primeranej zľavy, etc.) alebo jej odôvodneným zamietnutím. Zákon č. 250/2007 Z. z. však bližšie nešpecifikuje konkrétny okamih, v ktorom sa reklamácia už považuje za vybavenú (napr. pripísaním sumy kúpnej ceny na účet spotrebiteľa, doručením odpovede a podobne), a neupravuje ani spôsob, resp. prostriedky ani dôkazy, ktorými sa splnenie tejto povinnosti preukazuje. Zákon teda dáva priestor pre rôzny výklad tohto ustanovenia. Správny súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zakotvuje povinnosť všetkých orgánov aplikácie práva uplatňovať tzv. ústavnokonformný výklad. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky „zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie Ústavou Slovenskej republiky (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd...“ (Zb. Us. 10/2007). 35. Správny súd ďalej, s poukazom na čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ktorý upravuje podmienky ukladania povinností fyzickým a právnickým osobám), a v súlade s názorom kasačného súdu vyjadrenom v rozsudku kasačného súdu, upriamuje pozornosť na to, že predmetné ustanovenie § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. expressis verbis neukladá povinnosť predávajúcemu upovedomiť spotrebiteľa o spôsobe vybavenia reklamácie doručením listu s podacím lístkom alebo podacím hárkom, opatreným pečiatkou pošty alebo iného prepravcu, ktorý prevzal zásielku na prepravu, a neukladá mu ani povinnosť zabezpečiť prevzatie listu spotrebiteľom, resp. vybaviť reklamáciu tak, aby v 30-dňovej lehote bolo jej vybavenie (list) aj v dispozícii reklamujúceho spotrebiteľa. 36. Podľa záveru kasačného súdu pojmu „vybaviť“ zodpovedajú významovo slová „urovnať, usporiadať“, pričom všetkým týmto výrazom je spoločné to, že „ten, kto v tomto zmysle konal, docielil stav, v ktorom sa už nebude musieť vybavenou vecou zaoberať“. Podľa kasačného súdu potom k vybaveniu reklamácie dôjde až v okamihu, keď predávajúci spotrebiteľa upovedomí o tom, akým spôsobom bola reklamácia vybavená, pretože až v tomto okamihu sa ňou predávajúci už nebude musieť zaoberať. Z ustanovenia § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. nevyplýva explicitne povinnosť sťažovateľa doručiť spotrebiteľovi písomný doklad o vybavení reklamácie, ani povinnosť predložiť doklad overený poštou (podací lístok), ale len povinnosť oznámiť svoje stanovisko k uplatnenej reklamácii najneskôr do 30 dní. V nadväznosti na takýto jazykový a teleologický výklad kasačný súd v danej veci dospel k záveru, že „ak zákon ustanoví lehotu 30 dní na vybavenie reklamácie od jej uplatnenia, potom predajca svoju povinnosť splní, ak v zákonnej lehote upovedomí spotrebiteľa o spôsobe vybavenia reklamácie. Pokiaľ sťažovateľ tvrdil, že upovedomil spotrebiteľa o spôsobe vybavenia reklamácie obyčajným listom zo dňa 28.11.2016 a predložil o tom dôkazy vo forme: evidencie pošty, kópia z evidencie o reklamáciách, kópie z výpisu knihy odoslanej pošty, a nepredložil podací lístok (na pošte alebo iného prepravcu), neporušil svoju povinnosť ustanovenú v § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože ten explicitne nevyžaduje expedíciu dokladu o vybavení overiteľným spôsobom (potvrdenie poštou a pod.).“ Správny súd sa s uvedeným závermi v plnom rozsahu stotožňuje. 37. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP sa rozumie stav, kedy príslušný orgán na zistený skutkový stav aplikuje nesprávnu právnu normu alebo jej časť, prípadne ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne vyloží, a v dôsledku toho dospeje k nesprávnym právnym záverom. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zastáva názor, že v danej veci konajúce orgány správne aplikovanú právnu normu (zákon č. 250/2007 Z. z.) nesprávne vyložili, čím založili vadu nesprávneho právneho posúdenia veci a nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Konajúce orgány dospeli k nesprávnemu právnemu záveru konkrétne vo vzťahu k aplikácii § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z., keď uzavreli, že žalobca porušil povinnosti predávajúceho tým, že nevybavil reklamáciu spotrebiteľov v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od jej uplatnenia, s poukazom na to, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom, teda predložením napr. podacieho lístka, nepreukázal jej vybavenie v zákonnej lehote. Správny súd má v súlade s právnym názorom kasačného súdu za to, že z označeného
ustanovenia nevyplýva povinnosť žalobcu predložiť na osvedčenie vybavenia reklamácie v zákonného lehote doklad overený poštou. 38. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení o splnení predmetnej povinnosti predložil dôkazy vo forme výpisu z evidencie reklamácií, výpisu z evidencie došlej a odoslanej pošty a výpisu z knihy odoslanej pošty v roku 2016. Z obsahu výpisu z evidencie reklamácií z roku 2016 vyplýva, že reklamácia spotrebiteľov D. C. + 3 osoby, s pozn. „Čína“, bola zaevidovaná pod č. 39 a bola vybavená zamietnutím, s realizáciou odpovede dňa 29.11.2016. Obdobne z obsahu výpisu z evidencie došlej a odoslanej pošty z roku 2016 vyplýva, že podanie zaevidované dňa 31.10.2016 (A. D. C. + 3 osoby, s poznámkou „Čína“) bolo vybavené odpoveďou realizovanou dňa 29.11.2016, s poznámkou „1.tr.“. Z výpisu z knihy odoslanej pošty z roku 2016 vyplýva, že žalobcom bola expedovaná zásielka dňa 29.11.2016, ktorej príjemcom bola „A. D. C.“, s tým, že obsahom zásielky bola „odp. na opak. reklam. 39/POZN“, typ zásielky „1. tr.“. V danej veci tak správny súd nemal pochybnosť o tom, že reklamácia bola vybavená odpoveďou žalobcu, ktorá bola realizovaná dňa 29.11.2016 poštovou prepravou – 1. triedou. Túto skutočnosť žalobca dokladoval predloženými dôkazmi, ktoré sú pre posúdenie tejto otázky podľa správneho súdu postačujúce. Vzhľadom na uvedené tak možno uzavrieť, že žalobca osvedčil splnenie tejto povinnosti, teda že v zákonom stanovenej lehote reklamáciu spotrebiteľov vybavil. 39. S ohľadom na uvedené došlo k naplneniu žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, preto bolo potrebné preskúmavané rozhodnutia ako nezákonné zrušiť, a to bez vrátenia veci na ďalšie konanie, keďže skutková podstata správneho deliktu podľa § 24 ods. 1 v spojení § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. tak, ako bola vymedzená v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia, zo strany žalobcu nebola naplnená. 40. Pokiaľ ide o ďalšie žalobné námietky, správny súd sa stotožňuje s názorom kasačného súdu vo vzťahu k námietke žalobcu, že správne orgány mu neumožnili vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia [§ 191 ods. 1 písm. g) SSP]. K tejto námietke sa kasačný súd vyjadril v bode 43. rozsudku kasačného súdu tak, že ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Dospel k záveru, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v čase pred začatím správneho konania a vydaním rozhodnutia vo veci samej, o čom svedčí aj obsah administratívneho spisu (najmä inšpekčný záznam z 28.02.2017). Navyše žalobca v súvislosti s touto námietkou nešpecifikoval, konkrétne s ktorými podkladmi, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie vo veci, nebol oboznámený. 41. Ďalšími žalobnými námietkami spadajúcimi pod žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) SSP sa správny súd nezaoberal, keďže existenciu nesprávneho právneho posúdenia veci bolo možné posúdiť s ohľadom na aktuálny skutkový stav a pri takom odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí, ktoré vyplývajú z ich obsahu, a vzhľadom na súdom prijatý záver sú tieto námietky ďalej bezpredmetné. 42. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1, § 467 ods. 3 SSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania. O výške náhrady rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 44. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.