Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 14Sa/1/2025 0725100111 30. 05. 2025 Mgr. Juraj Marko ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100111.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o žalobe na obnovu konania, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu na obnovu konania o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Správnemu súdu v Bratislave (ďalej ako „správny súd“) bola dňa 27.01.2025 doručená žaloba na obnovu konania, ukončeného právoplatným uznesením správneho súdu, č. k. 16Sa/18/2023-33 zo dňa 12.01.2024, ktorého predmetom bola žaloba pre nečinnosť zo dňa 16.11.2023. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že žiadosťou zo dňa 28.06.2023 požiadal príslušný správny orgán – žalovanú o zápočet 28 rokov služby v I. kategórii funkcií do obdobia dôchodkového poistenia. Podľa žalobcu v zmysle zákonom stanovených podmienok žalovaná mala v lehote 60 dní od podania žiadosti, t.j. do 27.08.2023 rozhodnúť písomným rozhodnutím o jeho písomnej žiadosti zo dňa 28.06.2023, avšak ani po márnom uplynutí tejto lehoty nerozhodla. 3. Žalobca ďalej uviedol, že v danej veci dňa 12.07.2023 podal sťažnosť, ktorú bol príslušný orgán verejnej správy v zmysle § 13, ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach povinný vybaviť do 60 pracovných dní, avšak v zákonom danej lehote žalovaná nerozhodla o jeho sťažnosti zo dňa 12.07.2023 a nerozhodla ani po márnom uplynutí zákonom danej lehoty. Podľa názoru žalobcu teda nie z jeho viny ku žalobe pre nečinnosť zo dňa 16.11.2023 nemohol pripojiť „Upovedomenie o vybavení sťažnosti zo dňa 12.07.2023“, i napriek tomu správny súd uznesením zo dňa 12.01.2024, č. k. 16Sa/18/2023-33 zastavil konanie vo veci podanej žaloby pre nečinnosť zo dňa 16.11.2023. 4. Žalobca ďalej uviedol, že ustanovenie § 99 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“) taxatívne stanovuje, kedy je možné konanie o správnej žalobe zastaviť, avšak to, že nie z vlastnej viny nemohol ku žalobe pre nečinnosť pripojiť „oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti“ tam nie je dané. Žiadne ustanovenie SSP nepodmieňuje zastavenie konania o žalobe pre nečinnosť pre nemožnosť (nie z vlastnej viny) doložiť k podanej žalobe požadované oznámenie. Podľa názoru žalobcu bolo teda konanie vo veci podanej žaloby pre nečinnosť zo dňa 16.11.2023 zastavené protiprávne. 5. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca považuje za nezákonné aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR, ktorým odmietol jeho kasačnú sťažnosť zo dňa 17.01.2024, ktorú žalobca podal proti uzneseniu správneho súdu o zastavení konania zo dňa 12.01.2024, č. k. 16Sa/18/2023-33, ktoré by malo byť na základe tejto žaloby obnovené.
6. V súvislosti s vyššie uvedenými, údajne nezákonnými rozhodnutiami správneho súdu a Najvyššieho správneho súdu žalobca uvádza, že na všetkých sudcov, ktorí v týchto veciach rozhodovali podáva trestné oznámenia pre zneužitie právomoci verejného činiteľa na chránenej osobe, pre marenie spravodlivosti, vedomé ohýbanie práva, ako aj pre nerešpektovanie všeobecne záväzných rozhodnutí Ústavného súdu SR. 7. Správny súd na základe podanej žaloby skúmal, či sú splnené zákonom stanovené podmienky prípustnosti obnovy konania. 8. Podľa § 472 SSP, žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. 9. Podľa § 478 SSP, účastníkom konania je ten, kto podal žalobu na obnovu konania a tí, ktorí boli účastníkmi konania pred správnym súdom, proti ktorého rozhodnutiu žaloba na obnovu konania smeruje. 10. Podľa § 480 ods. 1 a 2 SSP, (1) na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona. (2) Žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2, prejedná žalobu na obnovu konania správny súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené. 11. Podľa § 481 ods. 1 a 2 SSP, (1) rozsahom žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný. (2) Dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov, keď nie je viazaný žalobnými bodmi. 12. Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná. 13. Podľa § 483 ods. 2 SSP, ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie. 14. Správny súd vo všeobecnosti k inštitútu obnovy konania uvádza, že ide o mimoriadny opravný prostriedok použiteľný voči právoplatnému rozhodnutiu, ktoré vykazuje atribút záväznosti a nezmeniteľnosti, ktorého využívanie by malo byť výnimočné a v žiadnom prípade nejde o nástroj zmeny výkladu práva v prospech účastníka, ktorý žalobu podal. Inštitút obnovy konania je teda prostriedkom, ktorý je spôsobilý zasiahnuť do právnej istoty účastníkov konania, ktorých vec už bola právoplatne rozhodnutá. Z uvedeného dôvodu je potrebné uplatniť tento inštitút len v rámci zákonom stanovených podmienok prípustnosti a na základe taxatívne vymedzených dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia § 472 SSP. 15. Zákon (SSP) upravuje tri dôvody, za splnenia ktorých možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Žaloba na obnovu konania je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 472 SSP prípustná len vtedy, ak bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní; ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením; alebo ak napadnuté rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
16. Po posúdení obsahu podanej žaloby na obnovu konania, správny súd v danej veci konštatuje, že zo žalobcom uplatnených dôvodov je zrejmé, že žalobca prípustnosť žaloby na obnovu konania odvodzuje od ustanovenia§ 472 písm. a) SSP, t. j. že bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu v dôsledku trestného činu sudcu. Uvedenú skutočnosť sa snaží žalobca preukázať tým, že údajne podáva na sudkyňu rozhodujúcu v konaní, ktoré má byť obnovené, trestné oznámenie pre zneužitie právomoci verejného činiteľa na chránenej osobe, pre marenie spravodlivosti, vedomé ohýbanie práva ako aj pre nerešpektovanie všeobecne záväzných rozhodnutí Ústavného súdu SR. 17. Žalobca, okrem svojho tvrdenia v podanej žalobe, nepredložil ani neoznačil rozhodnutie príslušného súdu, ktorým by boli skutočnosti o spáchaní trestného činu sudcu v zmysle § 472 písm. a) SSP osvedčené (napr. rozhodnutie, z ktorého by vyplývalo, že sudca bol právoplatne odsúdený za trestný čin, resp. bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu alebo rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované, že sudca svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu). 18. Zo strany žalobcu zároveň nebola preukázaná ani len tvrdená príčinná súvislosť medzi trestným činom sudcu a nepriaznivým rozhodnutím pre žalobcu. Samotné konštatovanie žalobcu v žalobe na obnovu konania, že podáva trestné oznámenie na sudcu z napadnutého rozhodnutia, tak bez ďalšieho nie je možné považovať za osvedčenie existencie podmienok prípustnosti obnovy konania podľa ustanovenia § 472 písm. a) SSP. 19. Keďže predmetom pôvodného konania, sp. zn. 14Sa/10/2024, na obnovu ktorého bola podaná žaloba v tejto právnej veci, bola žaloba pre nečinnosť zo dňa 02.04.2024, nie je možné v tomto konaní aplikovať výnimky z viazanosti súdu dôvodmi žaloby podľa ustanovenia § 481 ods. 2 SSP a správny súd je teda dôvodmi a rozsahom podanej žaloby viazaný. Na základe uvedeného správny súd uvádza, že prípustnosťou obnovy konania sa zaoberal iba na základe žalobcom uvedeného dôvodu podľa ustanovenia § 472 písm. a) SSP, pričom prípustnosť obnovy konania z dôvodov podľa § 472 písm. b) a c) SSP neposudzoval. 20. Na základe uvedených skutočností správny súd žalobu v tejto právnej veci posúdil ako zjavne nedôvodnú, a s poukazom na ustanovenie § 483 ods. 1 písm. e) SSP, túto žalobu bez ďalšieho prejednania odmietol. 21. Vzhľadom na odmietnutie žaloby podľa ustanovenia § 483 ods. 1 písm. e) SSP, kedy správny súd rozhoduje bez ďalšieho prejednania veci uznesením, nie je potrebné, aby doručoval žalobu na obnovu konania ostatným účastníkom konania na vyjadrenie (§ 483 ods. 2 SSP), ide o vydanie rozhodnutia procesného charakteru, a preto nie je potrebné ani hospodárne, aby správny súd v tejto veci nariadil pojednávanie. 22. Čo sa týka práva na náhradu trov konania, správny súd s odkazom na § 170 písm. a) SSP skonštatoval, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko bolo konanie v tejto veci odmietnuté bez procesného zavinenia účastníkov konania a nebol dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 171 ods. 1 SSP. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť rovnako spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.