Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 7S/57/2024 0724101815 03. 12. 2025 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101815.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členiek senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobkyne: A. B. A., bytom C. D. XX, XXX XX E., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, zastúpená: Advokátska kancelária Ettor & Niess s.r.o., so sídlom Živnostenská 2, 811 06 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 471 081, proti žalovanému: Mestský súd Bratislava IV, so sídlom Saratovská 1/ A, 844 54 Bratislava IV, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedníčky Mestského súdu Bratislava IV č. 1SprR/67/2024 zo dňa 11.10.2024, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e rozhodnutie predsedníčky Mestského súdu Bratislava IV č. 1SprR/67/2024 zo dňa 11.10.2024 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie predsedníčky Mestského súdu Bratislava IV č. 1SprR/67/2024 zo dňa 11.10.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 41 ods. 2 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. (pozn. správneho súdu – v napadnutom rozhodnutí je uvedený zákon č. 358/2000 Z. z.) o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“) predsedníčka žalovaného rozhodla tak, že žalobkyni zrušila povolenie plniť funkčné povinnosti sudkyne v domácom prostredí v dňoch pondelok a štvrtok, ktoré jej bolo povolené rozhodnutím predsedu Okresného súdu Bratislava III zo dňa „25.06.20218.“ 2. K zrušeniu práce v domácom prostredí došlo z dôvodu, že v rámci vykonanej previerky súdneho oddelenia sa zistilo, že si žalobkyňa neplní riadne svoje povinnosti sudkyne, a to tým, že: (i) v rozpore s § 30 ods. 6 „zákona č. 358/2000 Z. z. o sudcoch“ nevyužíva riadne pojednávacie dni, v dôsledku čoho sa zvyšuje počet nevybavených a nerozhodnutých vecí v súdnom oddelení sudkyne, najmä tých reštančných, (ii) v mnohých spisoch starších ako 4 roky v súdnom oddelení sudkyne napriek urgenciám, sťažnostiam, či rozhodnutiam Ústavného súdu Slovenskej republiky o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov už niekoľko rokov neurobila úkon, (iii) nedôsledne dodržiava čas určený platným Rozvrhom práce Mestského súdu Bratislava IV, počas ktorého je povinná sa zdržiavať na pracovisku,
(iv) neposkytuje riadnu súčinnosť kancelárii predsedníčky súdu pri vybavovaní sťažností od strán sporu, ich právnych zástupcov a ústavných sťažností týkajúcich sa konaní, v ktorých je zákonnou sudkyňou (nevyjadruje sa v lehote a vecne), (v) odmietla v rozpore s uloženou povinnosťou zapisovať spisy odnášané z budovy súdu na účel štúdia alebo vyhotovovanie rozhodnutia do zoznamu odnášaných súdnych spisov. 3. Na podklade vyššie uvedených skutočností bola žalobkyňa aj písomne upozornená na neplnenie si povinností sudkyne. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne 4. Žalobkyňa podala na Správny súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu zo dňa 10.12.2024 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jeho zrušenia. 5. Žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu, že (i) výrok napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise vedenom žalovaným v tejto veci, keďže sa v ňom nenachádzali žiadne podklady, z ktorých žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní, (ii) v konaní, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo, došlo k podstatnému porušeniu zákona, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, (iii) napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a (iv) zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci. 6. Žalobkyňa poukázala na to, že napadnuté rozhodnutie jej bolo doručené dňa 11.10.2024, pričom v rovnaký deň jej bolo doručené aj druhé podanie žalovaného označené ako „Upozornenie na neplnenie si povinností sudkyne A. B. A.“, datované k 11.10.2024, č. 1SprV/742/2024 (ďalej len „upozornenie“). Z dôvodu, že žalobkyňa z obsahu napadnutého rozhodnutia nevedela zistiť, aké boli jeho dôvody, dostavila sa dňa 16.10.2024 do kancelárie predsedníčky a požiadala o nahliadnutie do spisu, pričom toto jej bolo najprv odmietnuté a po naliehaní jej bolo umožnené, avšak okrem upozornenia a napadnutého rozhodnutia spis neobsahoval žiadne iné dokumenty. Dňa 16.10.2024 žalobkyňa požiadala o vyhotovenie kópie spisov. Dňa 16.10.2024 jej bolo následne dané: (i) pokyn na vyžiadanie originálu rozhodnutia o povolení práce v domácom prostredí a (ii) pokyn, aby bol žalobkyni doručený kalendár pojednávaní. 7. Žalobkyňa tak mala za to, že v spise vedenom žalovaným sa 6 dní po vydaní napadnutého rozhodnutia nenachádzali žiadne podklady, z ktorých mal žalovaný vychádzať pri vydávaní napadnutého rozhodnutia – nenachádzalo sa v ňom ani len rozhodnutie o udelení povolenia, z ktorého by žalovaný mohol zistiť presný obsah a rozsah povolenia udeleného žalobkyni, ale ani žiadne iné dokumenty, z ktorých by mohli vyplývať závery uvedené v napadnutom rozhodnutí. Žalobkyňa tak zastala názor, že došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia bez toho, aby došlo k zabezpečeniu podkladov, z ktorých by bolo možné identifikovať dôvody pre vydanie napadnutého rozhodnutia. 8. Žalobkyňa ďalej namietla, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia a upozornenia s ňou žalovaný neprerokoval žiadne z porušených povinností, ktoré boli konštatované v napadnutom rozhodnutí a upozornení. Žalobkyňa bola presvedčená, že ak by mala možnosť vyjadriť sa k zisteniam a záverom, ku ktorým žalovaný dospel, mohla na svoju obranu predložiť dôkazy, ktoré by tieto závery vyvrátili. Uvedeným postupom podľa žalobkyne došlo k porušeniu § 53 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o z mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 9. Nad rámec vyššie uvedeného žalobkyňa uviedla, že žalovaný zjavne nepovažoval za potrebné si vyžiadať pred vydaním napadnutého rozhodnutia ani stanovisko sudcovskej rady Mestského súdu Bratislava IV alebo stanovisko príslušných predsedov senátov a predsedov kolégií alebo grémií Mestského súdu Bratislava IV v súlade s § 41 ods. 3 zákona o sudcoch. Žalobkyňa uviedla, že si je vedomá, že sa nejednalo o povinnosť, ale v prípade, keď si žalovaný nezabezpečil žiadne dôkazy, bolo žiadúce si vyžiadať aspoň predmetné stanoviská.
10. Žalobkyňa ďalej považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Uviedla, že žalovaný vytýka v napadnutom rozhodnutí žalobkyni, že v rozpore s § 30 ods. 6 zákona o sudcoch nevyužíva riadne pojednávacie dni, v dôsledku čoho sa zvyšuje počet nevybavených a nerozhodnutých vecí v jej súdnom oddelení (najmä reštančných) – s uvedeným žalobkyňa vyjadrila nesúhlas, pričom nebolo ani zrejmé, na základe akých podkladov a údajov k danému žalovaný dospel. 11. Napriek tomu, že v napadnutom rozhodnutí nie je vytýkané nevyužívanie pojednávacích dní žiadnym spôsobom časovo ukotvené, žalobkyňa uviedla, že v roku 2024 (od 01-09/2024) využila z celkového počtu 76 pojednávacích dní až 70 dní, pričom zo 6 nevyužitých pojednávacích dní bolo len 5 z dôvodov na strane žalobkyne, a preto táto výhrada nemôže obstáť. K výhrade, že mala žalobkyňa pojednávať najmenej 4 veci v jeden pojednávací deň uviedla, že sa jedná o výhradu, ktorá nebola uvedená v napadnutom rozhodnutí, ale len v upozornení, pričom sa jedná o vecne nedôvodnú výhradu, založenú na účelovo interpretovaných štatistických údajoch, ktorá nereflektuje stav a charakter vecí v súdnom oddelení žalobkyne. Daná výhrada nereflektovala skladbu vecí žalobkyne a súčasne nebolo zrejmé, na základe čoho bol formulovaný záver o tom, že v jeden pojednávací deň je žalobkyňa povinná prejednať minimálne 4 veci. Uvedené nevyplýva zo žiadneho všeobecne záväzného a ani iného právneho predpisu, pričom je na prvý pohľad zrejmé, že takýto počet vecí nie je možné stanoviť všeobecne, en bloc pre všetky veci bez ohľadu na ich skutkovú a právnu zložitosť. 12. Za nepravdivé tvrdenie žalobkyňa označilo to, že od vzniku Mestského súdu Bratislava IV počet nevybavených vecí v oddelení žalobkyne stúpol. Zo štatistickým výkazov žalobkyne však vyplynulo, že tento počet nielenže nestúpa, ale aj napriek neustálemu nárastu počtu veci v dôsledku opakovaného prerozdeľovania vecí po kolegoch klesá. K námietke, že žalobkyňa napriek urgenciám, žiadostiam, či rozhodnutiam Ústavného súdu Slovenskej republiky neurobila v spisoch ani úkon žalobkyňa uviedla, nemá vedomosť, že by v niektorej z jej pridelených vecí niekoľko rokov zavinene nekonala, táto výhrada nebola bližšie konkretizovaná, v dôsledku čoho k nej nemôže žalobkyňa zaujať stanovisko. K námietke o tom, že žalobkyňa nedodržiava čas určený platným rozvrhom práce Mestského súdu Bratislava IV, počas ktorého je povinná sa zdržiavať na pracovisku uviedla, že je nedôvodný. Tu odkázala na § 39 ods. 1 a 2 zákona o sudcoch, na podklade ktorého je pracovný čas sudcu najviac 40 hodín, pričom si žalobkyňa nebola vedomá, že by bol v rozvrhu práce Mestského súdu Bratislava IV na rok 2024 určený pre sudcov čas, po ktorý sú povinní sa zdržiavať na pracovisku – pracovný čas bol stanovený pre zamestnancov súdu, pričom vo vzťahu k sudcom kopíroval zákonnú úpravu. Okrem daného v napadnutom rozhodnutí nevyplýva, kedy mala žalobkyňa uvedenú povinnosť porušiť, a preto je daná výhrada arbitrárna a nepreskúmateľná. 13. Ako arbitrárnu výhradu považuje žalobkyňa aj výhradu, že neposkytuje súčinnosť kancelárii predsedníčky súdu pri vybavovaní sťažností strán sporu – žalobkyňa si nebola vedomá daného konania. Aj poslednú výhradu o tom, že žalobkyňa mala odmietnuť zapisovať spisy odnášané z budovy súdu považuje žalobkyňa za nedôvodnú. Žalobkyňa si nie je vedomá porušenia tejto povinnosti, pričom z napadnutého rozhodnutia nevyplýva žiaden konkrétny prípad. Sumarizujúco žalobkyňa uviedla, že ani jeden z dôvodov nebol daný a ani jeden nemal oporu v administratívnom spise. 14. Posledne žalobkyňa namietla, že žalovaný nezistil skutkový stav veci dostatočne na to, aby tento riadne posúdil. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný pri svojich záveroch o nevyužívaní pojednávacích dní a o stúpajúcom počte nevybavených a nerozhodnutí veci nevychádzal zo štatistických výkazov, pretože, ak by z nich vychádzal, nemohol by dospieť k svojmu záveru. Žalobkyňa bola presvedčená, že žalovaný nezistil skutkový stav v predmetnej veci dostatočne. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.05.2025, pričom uviedol, že napadnuté rozhodnutie úzko súviselo s upozornením, ktoré bolo vydané v rovnaký deň ako napadnuté rozhodnutie a ktoré bolo prijaté ako opatrenie na odstránenie nedostatkov porušenia plynulosti súdneho konaniach v zmysle § 53 ods. 3 zákona o súdoch.
16. Žalovaný uviedol, že upozornením došlo k reakcii na výsledky kontroly súdneho oddelenia žalobkyne, a to aj v oblasti plynulosti súdnych konaní. Kontrola oddelenia žalobkyne bola vykonaná za obdobie od 01/2024 do ukončenia kontroly v 09/2024, výsledkom ktorej bolo upozornenie a vydanie napadnutého rozhodnutia, pričom vzhľadom k nedostatočnému využívaniu pojednávacích dní a nízkemu počtu rozhodnutých vecí bola žalobkyňa dňa 24.01.2024 vyzvaná vedením súdu na riadne využívanie pojednávacích dní, na základe čoho prisľúbila nápravu. 17. Žalovaný sa ďalej vyjadril ku vykonanej kontrole, k opatreniam, ktoré boli vykonané (napr. určenie zoznamu reštančných vecí, uloženie povinnosti riadne využívať pojednávacie dni, povinnosť dodržiavať čas na pracovisku súdu a i.), a z dôvodu, že žalobkyňa uvedené neplnila, došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia. 18. Žalovaný uviedol, že predseda súdu v súlade s § 53 zákona o súdoch dohliada na dodržiavanie zásad plynulosti súdnych konaní, pričom o. i. sleduje a hodnotí efektivitu práce súdneho oddelenia a efektivitu využívania pojednávacích dní, a v prípade porušenia zásad plynulosti súdneho konania je povinný prijať opatrenia, ktoré zákon nešpecifikuje. Jedným z opatrení je aj zaužívaná ústna výzva na riadne plnenie si povinností a následné písomné upozornenie na neplnenie si povinností a odstránenie prípadných prieťahov. Keďže bol výkon žalobkyne vyhodnotený ako nedostatočný a z dôvodu, že porušila sudcovské povinnosti, došlo k zrušeniu práce v domácom prostredí. 19. Ďalej žalovaný uviedol, že z úradného záznamu zo dňa 24.01.2024 vyplýva, že podpredsedovia súdu upozornili ústne žalobkyňu na nedostatočné využívanie pojednávacích dní a málo rozhodnutých vecí, na čo žalobkyňa prisľúbila nápravu. Náprava vykonaná nebola, pretože žalobkyňa pojednávala bežne len jednu alebo dve veci, pričom veľká časť vecí boli len verejné vyhlásenia rozsudku bez prejednania vo veci samej. Žalobkyňa tak rozhodovala (mimo platobných rozkazov) mesačne nízky počet vecí v merite, čo sa odrážalo na stave jej oddelenia. 20. Pri zisteniach o nedostatočnom využívaní pojednávacích dní žalovaný vychádzal z kalendára od súdnej tajomníčky súdneho oddelenia a do úvahy bolo vzaté obdobie od 01/2024 do 09/2024. Žalovaný uviedol, že časť vecí uvádzaných v mesačných štatistikách ako rozhodnuté – skončené inak, tvoria veci po reklamácii, pričom často išlo o reklamáciu z jedného registra do druhého, pričom to zostáva tomu istému sudcovi – jednalo sa tak len o formálnu vybavenosť veci. 21. K námietke žalobkyne, že nie je v žiadnom právnom predpise uvedené, koľko pojednávaní je dostatočných žalovaný uviedol, že predseda zodpovedá za dodržiavanie zásad plynulosti súdnych konaní, a preto v prípade žalobkyne (vo vzťahu k jej stavu oddelenia) bolo posúdenie využívanie pojednávacích dní ako neefektívne. Z prehľadu výkonnosti za rok 2024 vyplynulo, že žalobkyňa pojednávala v kontrolovanom období v priemere 2-2,5 veci v 1 pojednávací deň, pričom neznižovala reštančné veci. 22. K počtu vecí žalovaný uviedol, že žalobkyňa nastúpila s počtom 315 nevybavených spisov ku dňu 01.06.2023, v 10/2024 mala v oddelení 374 nevybavených vecí. Žalobkyňa tak stav svojho oddelenia neznížila. 23. Ďalej žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie úzko súvisí s upozornením, ktoré obsahuje konkrétny zoznam súdnych konaní, v ktorých sa nekonalo. 24. K nedodržiavaniu pracovného času žalovaný odkázal na opatrenie predsedníčky súdu o vymedzení prítomnosti sudcov na pracovisko zo dňa 06.09.2023, z ktorého vyplýva, že sudcovia a sudkyne sú povinní vykonávať svoju funkciu v úradných miestnostiach súdu v čase od 09.00 hod. do 14.00 hod., okrem prípadov, kedy majú povolené plniť svoje funkčné povinnosti v domácom prostredí. Stávalo sa, že v danom čase nebolo možné žalobkyňu zastihnúť. 25. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa nedodržiavala lehoty, ktoré jej boli dané vo vzťahu k sťažnostiam, žalobkyňa sa vyjadrovala po lehote a v jej vyjadreniach často absentoval vecný obsah súvisiaci so samotnou sťažnosťou. K výhrade ohľadom nosenia spisov domov žalovaný uviedol, že túto informáciu poskytla tajomníčka súdneho oddelenia na dopyt. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
26. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila replikou zo dňa 23.06.2025, pričom zotrvala na svojej žalobnej argumentácii. Žalovaný reagoval duplikou zo dňa 31.07.2025 a zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii. Žalobkyňa následne zaslala vyjadrenie zo dňa 26.09.2025. 27. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 28. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 29. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 03.12.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP. 30. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 31. Podľa § 41 ods. 1 zákona o sudcoch, ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak, sudca vykonáva svoju funkciu v úradných miestnostiach súdu. Sudcovi, ktorý nie je disciplinárne stíhaný, môže predseda súdu na základe jeho žiadosti povoliť v odôvodnených prípadoch, aby plnil svoje funkčné povinnosti v domácom prostredí, a to v rozsahu určenom zásadami prijatými súdnou radou po dohode s ministrom. Ak predseda súdu žiadosti sudcu nevyhovie, musí zamietnutie žiadosti odôvodniť. 32. Podľa § 41 ods. 2 zákona o sudcoch, predseda súdu môže vykonávať kontrolu plnenia funkčných povinností sudcu v domácom prostredí. Predseda súdu zruší povolenie podľa odseku 1 s uvedením dôvodu v prípade a) nedostatočného výkonu funkcie sudcu alebo pre porušenie sudcovských povinností, alebo b) právoplatného disciplinárneho rozhodnutia, ktorým bol sudca uznaný za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia. 33. Podľa § 41 ods. 3 zákona o sudcoch, pri posudzovaní žiadosti podľa odseku 1 a zrušení povolenia podľa odseku 2 písm. a) si predseda súdu môže vyžiadať stanovisko sudcovskej rady, ako aj stanovisko príslušných predsedov senátov a predsedov kolégií alebo grémií. 34. Podľa § 53 ods. 3 zákona o súdoch, ak predseda súdu zistí, že došlo k porušeniu zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania, je povinný prerokovať zistené nedostatky s dotknutým sudcom, súdnym úradníkom alebo zamestnancom súdu, ktorý plní úlohy pri výkone súdnictva, a podľa potreby uložiť opatrenia v jeho pôsobnosti vedúce k náprave zistených nedostatkov a k odstráneniu ich príčin. Sudcovia v rozsahu svojich povinností podľa osobitných predpisov, odborní justiční stážisti, súdni úradníci a zamestnanci súdu sú povinní postupovať v súlade s opatreniami predsedu súdu uloženými podľa prechádzajúcej vety. 35. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie, pričom správny súd zameral správny súdny prieskum na to, či napadnuté rozhodnutie dostatočným spôsobom odráža zistený skutkový stav veci, či má tento skutkový stav oporu v administratívnom spise, či je napadnuté rozhodnutie preskúmateľné a či žalovaný postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi. K pasívnej legitimácii žalovaného 36. Žalobkyňa vo svojej replike namietla, že žalovaným je predsedníčka Mestského súdu Bratislava IV ako správny orgán a nie Mestský súd Bratislava IV, a preto by správny súd nemal prihliadať na podania Mestského súdu Bratislava IV. K danému správny súd poukazuje na § 32 ods. 2 SSP, ktorý stanovuje, že žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Súčasne § 35 ods. 1 SSP stanovuje, že procesnú spôsobilosť má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti,
orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva, pričom s odkazom na § 35 ods. 2 SSP má procesnú spôsobom v plnom rozsahu aj orgán verejnej správy. 37. To, čo sa rozumie pod orgánom verejnej správy, upravuje § 4 SSP, ktorý v písm. a) uvádza, že orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú orgány štátnej správy. Súčasne druhá veta § 180 ods. 1 SSP stanovuje, že ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. Teda, aj napriek tomu, že napadnuté rozhodnutie vydala predsedníčka Mestského súdu Bratislava IV, žalovaným je orgán verejnej správy, na čele ktorého stojí. Tu správny súd poukazuje na: „kasačný súd považuje za nevyhnutné poznamenať, že v prípade označenia osoby stojacej na čele orgánu verejnej správy, teda v danom prípade žalovaného 1/, táto osoba koná za orgán verejnej správy spravidla v rovnakom rozsahu, ako by konal správne označený orgán verejnej správy, na čele ktorého daná osoba stojí. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že zákon konkrétnej osobe zveruje právomoc rozhodnúť o odvolaní alebo ho priamo za odvolací orgán označuje ... žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobcu/sťažovateľa, ale priamo zákonom, správny súd v súlade so zásadou iura novit curia nie je viazaný označením žalovaného v žalobe, ale je povinný sám žalovaného určiť, v závislosti od predmetu prieskumu označeného žalobcom“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/7/2018 zo dňa 30.05.2019). Súčasne je potrebné uviesť, že „podľa ustálenej súdnej praxe žalovaným je orgán štátnej správy, aj keď rozhodnutie v druhom stupni (ktoré je napadnuté žalobou) vydala osoba, ktorá stojí na jeho čele, v danom prípade vedúci. Právnu subjektivitu má orgán štátnej správy, a nie jeho vedúci, ako osoba stojaca v jeho čele“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/9/2015 zo dňa 30.03.2017). V predmetnom prípade je tak žalovaným orgánom verejnej správy Mestský súd Bratislava IV. K námietke žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie nemá oporu v administratívnom spise 38. Žalobkyňa namietla, že napadnuté rozhodnutie nemá oporu v administratívnom spise, pretože v tomto administratívnom spise sa podľa jej názoru nenachádzali žiadne podklady, z ktorých možno vychádzať pri vydaní napadnutého rozhodnutia. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako dôvodnú. 39. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd uvádza, že tento vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu obsahuje výlučne (i) napadnuté rozhodnutie, ktorého prílohou bola kópia rozhodnutia o povolení práce v domácom prostredí, (ii) pokyn zo dňa 16.10.2024 (teda po vydaní napadnutého rozhodnutia) na vyžiadanie originálu rozhodnutia o povolení práce v domácom prostredí, spolu so žiadosťou a (iii) doručenie tohto originálu dňa 23.10.2024. V administratívnom spise sa ďalej nachádza vyjadrenie žalobkyne k napadnutého rozhodnutiu zo dňa 03.12.2024. Iné dokumenty / dôkazy sa v administratívnom spise vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu nenachádzajú. Nie je tak správnemu súdu z administratívneho spisu zrejmé, na základe akých relevantných dôkazov dospel žalovaný k vydaniu napadnutého rozhodnutia, keďže tieto v administratívnom spise úplne absentujú. 40. Správny súd súčasne udáva, že v administratívnom spise sa síce nachádza zložka, týkajúca sa upozornenia, avšak správny súd upozorňuje, že predmetom správneho súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie a nie upozornenie. Súčasne je potrebné uviesť, že upozornenie bolo vyhotovené k 11.10.2024, teda v rovnaký deň ako napadnuté rozhodnutie, pričom až po doručení upozornenia bol žalobkyni dňa 16.10.2024 doručený kalendár pojednávaní v súlade s odsekom 3 upozornenia. Jedná sa teda o dôkazy, ktoré boli do administratívneho spisu založené po vydaní ako napadnutého rozhodnutia, tak aj upozornenia. Ak žalovaný v rámci svojho vyjadrenia k žalobe predložil dôkazy na podporu správnosti jeho záverov, tak neušlo pozornosti správneho súdu, že (i) tieto sa nenachádzajú v administratívnom spise a (ii) zároveň sú zjavne vyhotovené po doručení napadnutého rozhodnutia – na jednotlivých dôkazoch sa nachádza rukou písané, že „nariadené po upozornení na 11/24“. Jedná sa tak o dôkazy, ktoré boli vyprodukované po vyhotovení napadnutého rozhodnutia. 41. K danému správny súd poukazuje na § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy. To znamená, že správny súd preskúmava napadnuté rozhodnutie k momentu jeho vydania, pričom k tomuto momentu preskúmava aj administratívny spis. K zrušeniu rozhodnutia z dôvodu toho, že toto rozhodnutie nemá podklad v administratívnom spise dochádza vtedy, pokiaľ nie sú súčasťou správneho spisu dôkazy,
z ktorých správny orgán pri rozhodovaní vychádzal (a teda sú súčasťou administratívneho spisu ku času vydania preskúmavaného rozhodnutia). 42. Na podklade uvedeného tak správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie nemá oporu v administratívnom spise, keďže v ňom absentujú akékoľvek relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Ak žalovaný aj odkázal na to, že dňa 24.01.2024 sa so žalobkyňou vykonalo stretnutie, tu je potrebné uviesť, že úradný záznam nie je súčasťou administratívneho spisu a z jeho obsahu (tento bol priložený k vyjadreniu k žalobe) vyplýva, že sa jednalo o neoficiálne stretnutie. Uvedené samo o sebe nepostačuje na to, aby bolo možné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie má oporu v administratívnom spise. K námietke žalobkyne ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia 43. Žalobkyňa namietla, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože ani jeden z dôvodov, ktoré boli v napadnutom rozhodnutí nebol daný a nie sú zrejmé úvahy žalovaného. Správny súd uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil ako dôvodnú. 44. Odhliadnuc od toho, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí (ako aj vo vyjadrení k žalobe) odkazuje na zjavne nesúvisiaci právny predpis (zákon č. 358/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov), čo možno subsumovať pod pisársku chybu, je napadnuté rozhodnutie vo svojom kontexte nepreskúmateľné. Okrem toho, že nie je zrejmé, akým rozhodnutím bolo povolené plnenie funkčných povinností žalobkyne v domácom prostrední – nie je v napadnutom rozhodnutí jednoznačne identifikované toto rozhodnutie svojou značkou a dátum tohto rozhodnutia je zjavne nesprávny „25.06.20218“, tak dôvody, uvedené v napadnutom rozhodnutí sú všeobecné, nemajúce podklad v administratívnom spise. 45. Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie s odkazom na § 41 ods. 2 písm. a) zákona o sudcoch, na podklade ktorého predseda súdu zruší povolenie podľa odseku 1 s uvedením dôvodu v prípade nedostatočného výkonu funkcie sudcu alebo pre porušenie sudcovských povinností, pričom správny súd uvádza, že uvedenie týchto dôvodov (teda dôvodov v prípade nedostatočného výkonu funkcie sudcu alebo pre porušenie sudcovských povinností) musí byť dostatočným spôsobom odôvodnené a musia mať podklad v riadne zistenom skutkovom stave. Nepostačujú len všeobecné tvrdenia bez toho, aby tieto boli dostatočným spôsobom špecifikované ku konkrétnemu sudcovi. Dostatočné odôvodnenie rozhodnutia je potrebné aj s odkazom na to, aby len všeobecnými konštatovaniami o nedostatočnom výkone funkcie sudcu alebo porušení sudcovských povinností nedošlo k účelovému zneužitiu zrušenia povolenia na prácu v domácom prostredí. Správny súd súčasne podčiarkuje, že rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva (alebo obmedzuje, mení alebo ruší) nejaké právo alebo právom chránený záujem, musí byť vždy dostatočne odôvodnené. 46. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil na všeobecné konštatovania, a to bez toho, aby boli akýmkoľvek spôsobom konkretizované vo vzťahu ku konaniu žalobkyne. Ak žalovaný uviedol, že žalobkyňa nevyužívala riadne pojednávanie dni, v dôsledku čoho za zvyšoval počet nevybavených a nerozhodnutých vecí, najmä tých reštančných, tak k danému správny súd uvádza, že sa jedná o všeobecný a ničím nepodložený a nekonkretizovaný nedostatok – nie je z napadnutého rozhodnutia (a ani z administratívneho spisu) zrejmé, akým spôsobom žalobkyňa riadne nevyužívala pojednávacie dni a či uvedené malo priamy súvis s tým, že sa jej zvyšoval počet nevybavených a nerozhodnutých vecí. Všeobecnosť a konkrétnosť je viditeľná aj v ďalších dôvodoch napadnutého rozhodnutia – (i) nie sú špecifikované spisy staršie ako 4 roky, v ktorých žalobkyňa nevykonala úkon, (ii) nie sú zrejmé konkrétne okolnosti, na podklade ktorých žalovaný dospel k záveru, že žalobkyňa nedodržiavala čas určeným platným rozvrhom práce (absentuje akákoľvek relevantná dochádzka, ktorá by uvedené potvrdzovala), (iii) nie sú konštatované konkrétne prípady, kedy žalobkyňa neposkytla riadnu súčinnosť predsedníčke súdu a (iv) nie sú uvedené konkrétne prípady, kedy žalobkyňa odmietla zapisovať spisy odnášané z budovy súdu na účel štúdia alebo vyhotovení rozhodnutia. Ak žalovaný vo svojej duplike uviedol, že považuje za nadbytočné osobitne časovo ukotviť v napadnutom rozhodnutí skutočnosť, že žalobkyňa riadne nevyužívala pojednávanie dni, tak daná konštrukcia je nesprávna. Bolo povinnosťou žalovaného svoju úvahu riadne odôvodniť a podložiť relevantnými dôvodmi, o to zvlášť, ak je žalovaným všeobecný súd, ktorý by mal mať vždy na zreteli, že základným právom účastníka konania je právo na dostatočné odôvodnené rozhodnutie, ktoré má základ v riadne zistenom skutkovom stave veci.
47. Správnemu súdu neušlo pozornosti, že dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaný ďalej špecifikoval vo vyjadrení k žalobe a duplike, kedy žalovaný poukazoval už na konkrétne skutočnosti – napr. na zistenia o nedostatočnom využívaní pojednávacích dní (prílohou bol kalendár pojednávacích dní), informácia o počte spisov žalobkyne, predloženie štatistiky a pod. Tu správny súd uvádza, že orgán verejnej správy nemôže dôvody preskúmavaného rozhodnutia dopĺňať vo vyjadrení k žalobe, ale bol povinný tieto dôvody uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Dané je plne v súlade aj s ustálenou súdnou praxou, ktorá konštatuje, že „vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/323/2015 zo dňa 26.10.2016). 48. Nad rámec uvedeného správny súd pripomína, že z princípu sudcovskej nezávislosti je nutné odvodiť, že predseda súdu a ani iné orgány správy súdu nie sú voči sudcovi „nadriadeným vedúcim zamestnancom“ a nemôžu mu teda ani „prideľovať prácu“ a ani inak podľa svojej úvahy určovať pracovný vzťah sudcu; práva a povinnosti predsedu súdu a iných orgánov správy súdu voči sudcovi (a taktiež k „pracovnému“ vzťahu sudcov) pridelených alebo predloženým k určitému upravujú právne predpisy. Obsah „pracovného“ vzťahu sudcu (výkon súdnictva sudcom na súde, ku ktorému bol pridelený alebo preložený) teda nie je určovaný zmluvou (dohodou) alebo pokynom predsedu súdu ako „nadriadeného vedúceho zamestnanca“, ale verejne prístupným rozvrhom práce. Prácu a činnosť sudcu si nie je možné zamieňať s výmennou prevádzkou, u ktorej je z pochopiteľných dôvodov nevyhnutné zaistiť neustály výkon výroby, a kde pracovná doba zamestnanca končí uplynutím pevne stanovených a odpracovaných ôsmich hodí. Sudca totižto svoju funkciu skutočne vykonáva nie 8 hodín, ale v mnohých prípadoch aj niekoľko desiatok hodín denne. Funkcia a práca sudcu totižto v sebe obnáša nutnosť samovzdelávania, získavania informácií odborného významu a informácií spoločensky významných (spravodajstvo, poznatky z iných vedných disciplín), diskusiu s kolegami a aj osobami z iných profesií, sudca je zo zákona oprávnený vykonávať pedagogickú činnosť a požiadavka na jeho prítomnosť presne 40 hodín týždenne v budove súdu sa preto úplne míňa s jeho profesiou a poslaním (tu obdobne pozri aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 16Kss/10/2013 zo dňa 10.01.2014 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/612/2006 zo dňa 05.06.2007). Správny súd súčasne odkazuje aj na dôvodovú správu k zákonu o sudcoch, v rámci ktorej zákonodarca uviedol, že aj napriek špecifickému charakteru činnosti sudcu zákon vymedzuje pracovný čas sudcu v trvaní najviac 40 hodín, pričom sudca si zadeľuje pracovnú dobu sám v závislosti na množstve a naliehavosti veci pridelených na rozhodnutie. 49. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k záveru o dôvodnosti žaloby, a preto s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude žalovaný, viazaný právnym názorom vyjadreným v tomto rozsudku, povinný vec žalobkyne znova prejednať a v prípade, ak dospeje k záveru o tom, že sú naplnené podmienky na zrušenie rozhodnutia, ktorým bolo povolené plnenie funkčných povinností v domácom prostredí, tak toto rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodní, pričom bude vychádzať z dostatočne zisteného skutkového stavu a tento skutkový stav bude mať oporu v administratívnom spise. Žalovaný tak bude povinný svoje rozhodnutie postaviť na konkrétnych a relevantných dôkazoch, so zameraním vo vzťahu k žalobkyni. 50. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 51. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).