Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 19Sas/16/2024 0724101472 04. 02. 2025 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101472.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/ XX, E. A., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.09.2024, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Podaním zo dňa 24.09.2024, doručeným Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 27.09.2024, sa žalobkyňa domáhala, aby súd prešetril jej zdravotný stav, keďže žalovaná ju opakovane neuznala ako invalidnú. Uviedla, že je dlhodobo práce-neschopná, nemá žiaden finančný príjem a so svojimi diagnózami nie je schopná zamestnať sa. K podaniu priložila rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.09.2024 o prerušení konania o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne – ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.05.2024 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a lekárske správy zo dňa 24.01.2023 a 11.08.2023. 2. Uznesením č.k. 19Sas/16/2024-9 zo dňa 20.11.2024 správny súd vyzval žalobkyňu na odstránenie vád podania zo dňa 24.09.2024. Žalobkyňa na výzvu na opravu a doplnenie podania zo dňa 24.09.2024 nereflektovala a podanie žiadnym spôsobom neopravila ani nedoplnila. 3. Správny súd zaslal podanie zo dňa 24.09.2024 žalovanej na vyjadrenie. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 22.01.2025 uviedla, že žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázala na to, že žalobkyňa podala odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu a zdravotný stav žalobkyne nebol do uplynutia zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia ani po jej predĺžení podľa § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) posúdený posudkovým lekárom žalovanej, vykonávajúcim posudkovú činnosť na druhom odvolacom stupni, ktorého posudkový záver je rozhodujúcim podkladom pre spôsob rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu, a preto bolo potrebné konanie prerušiť. Prerušenie konania je procesný inštitút, ktorý slúži na odstránenie prekážok postupu konania a správny orgán ho použije vtedy, ak je prekážka dočasná a po jej odstránení bude možné v konaní pokračovať. Proti rozhodnutiu o prerušení konania nie je prípustné odvolanie a vylúčenie rozhodnutia o prerušení konania zo súdneho prieskumu je odôvodňované procesným charakterom tohto rozhodnutia, a preto námietky žalobkyne vznesené proti procesnému rozhodnutiu o prerušení konania nie sú preskúmateľné súdom a pre ďalší postup vo veci nie sú relevantné. Žalovaná poukázala aj na skutočnosť, že rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy je ich spôsobilosť zasiahnuť do základných práv alebo slobôd subjektov, ktorým sú určené alebo ktorých sa týkajú. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Správneho súdu v Košiciach, sp. zn. PO-4Sa/6/2022 zo dňa 13.09.2023, so závermi ktorého sa stotožňuje. 4. Podľa 2 ods. 1 SSP „V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“
5. Podľa § 2 ods. 2 SSP „Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.“ 6. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP „Na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.“ 7. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) „Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“ 8. Podľa § 97 SSP „Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky").“ 9. Podľa § 7 písm. e) SSP „Správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.“ 10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP „Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.“ 11. Správny súd ako vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci (§ 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov /ďalej len „SSP“/) skôr, ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa otázkou splnenia procesných podmienok konania a ustálením predmetu súdneho prieskumu. Podanie žalobkyne posúdil podľa obsahu a neformálne (§55 ods. 3 a § 202 ods. 2 prvá veta SSP) a dospel k záveru, že žalobkyňa sa domáha preskúmania rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.09.2024 o prerušení konania o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj po oboznámení sa s vyjadrením žalovanej k podaniu žalobkyne zo dňa 24.09.2024, dospel správny súd k záveru, že je dôvod na odmietnutie uvedeného podania ako správnej žaloby postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. 12. V preskúmavanej veci je základnou otázka prípustnosti preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly vyjadrenej v čl. 46 ods. 2 Ústavy s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že správne súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne zo správneho súdneho prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Aj v tomto prípade je však rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy ich spôsobilosť zasiahnuť do základných práv alebo slobôd subjektov, ktorým sú určené alebo ktorých sa týkajú. Správnemu súdnemu prieskumu preto podliehajú aj také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré síce nie sú rozhodnutiami vo veci samej, ale majú napríklad predbežnú, procesnú alebo poriadkovú povahu, avšak spĺňajú podmienku, že nimi bola spôsobená ujma na subjektívnych právach účastníka konania. 13. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej o prerušení odvolacieho konania je rozhodnutím procesným, na právnu situáciu vytvorenú prvostupňovým rozhodnutím ako ani na záver odvolacieho konania nemá bezprostredný vplyv a priamo žiadnym spôsobom nemení hmotnoprávne postavenie žalobkyne. Až rozhodnutie o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu bude rozhodnutím, ktoré je svojimi účinkami spôsobilé privodiť žalobkyni ako účastníčke administratívneho konania ujmu na jej subjektívnych právach. Právnym dôsledkom vyplývajúcim z napadnutého rozhodnutia je len prerušenie konania do času, kým nebude riadne a úplne zistený skutkový stav veci, teda do posúdenia zdravotného stavu žalobkyne v odvolacom konaní, doručenia odborného posudku o invalidite zo strany posudkového lekára žalovanej a zabezpečenia ďalších podkladov potrebných pre vydanie druhostupňového rozhodnutia. Z predloženého dávkového spisu vyplýva, že prerušenie odvolacieho konania trvá a žalovaná zatiaľ nerozhodla o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu.
14. Vo vzťahu k posúdeniu, či predmetné napadnuté procesné rozhodnutie nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania – žalobkyne správny súd konštatuje, že prerušenie konania o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok v tomto prípade nie je okolnosťou, ktorá by mohla viesť k zásahu od práv žalobkyne. Po doplnení dokazovania zo strany odvolacieho správneho orgánu bude o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodnuté. Správny súd reflektuje názor žalobkyne, že jej invalidný dôchodok patrí. Avšak to, či sú v jej prípade skutočne splnené zákonné podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok bude ustálené v priebehu administratívneho konania, ktoré zatiaľ nie je právoplatne ukončené. V tomto štádiu administratívneho konania nie je možné konštatovať, že došlo k zásahu do práv žalobkyne na hmotné zabezpečenie z dôvodu, že zo zdravotných dôvodov nemôže vykonávať svoje právo na prácu alebo ho môže vykonávať iba v obmedzenom rozsahu. Napadnuté rozhodnutie samo o sebe neukladá žalobkyni žiadnu povinnosť, ktorú by mala splniť a ani sa jej ním konštitutívne neodnímajú žiadne práva. Po vydaní rozhodnutia o odvolaní podanom žalobkyňou proti prvostupňovému rozhodnutiu bude mať žalobkyňa možnosť iniciovať súdne konanie o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalobkyňa všeobecnou správnou žalobou napadla rozhodnutie, ktoré nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v režime správneho súdnictva, pretože ide o procesné rozhodnutie, ktorým žalovaná neporušila ani neohrozila subjektívne práva žalobkyne, a preto správny súd správnu žalobu ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol. 16. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov konania právo na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm. a/ SSP a contrario). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).