Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 7S/30/2024 0724101349 14. 03. 2025 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101349.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený advokátskou kanceláriou Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2024/444457-004 zo dňa 25.07.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.09.2024 z a m i e t a . odôvodnenie: I. 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.09.2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave rovnaký deň, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2024/444457-004 zo dňa 25.07.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný konajúci ako odvolací orgán podľa § 4 ods. 2 písm. b) a ods. 4 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa § 107 písm. s) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s § 58 ods. 1 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Senec, odbor starostlivosti o životné prostredie č. j. OU-SC-OSZP-2024/008419-009 zo 07.05.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím bol udelený súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov pre žiadateľa ŽP EKO QELET a.s. so sídlom Československej armády 1694, 036 01 Martin, IČO: 36 421 120, prevádzka: Okres Senec, Obec Reca, pozemok KN „C“, parcela č. 1257/34 v k.ú. A.. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 2. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol priznať v súlade s § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) odkladný účinok správnej žalobe. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tým, že okamžitý výkon alebo právne následky, najmä prvostupňového rozhodnutia, hrozia závažnou ujmou a hrozí aj iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Vo vzťahu k odkladnému účinku žalobca poukázal na zásadu právnej bdelosti (vigilantibus iura scripta sunt) a uviedol, že konanie žalovanému má podľa neho znaky šikanózneho výkonu práva, nakoľko svojím postupom smeroval k ujme na procesných právach žalobcu. Zdôraznil, že vo vzťahu k ochrane životného prostredia sú pomenované viaceré uplatniteľné princípy a zásady, najmä princíp prevencie, princíp predbežnej opatrnosti, princíp právnej istoty, ako aj princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že v danom prípade sa
princíp právnej istoty spravuje dvomi protichodnými zásadami, a to prezumpciou správností rozhodnutí správnych orgánov a preventívnej opatrnosti. Podľa žalobcu je potrebné postupovať takým spôsobom, aby sa nenávratne nevylúčila ani jedna z uvedených možností, ale iba dočasne jeden princíp ustúpil druhému, teda formalistický princíp zákonnosti (založený iba na formalistickej prezumpcii správnosti rozhodnutí správnych orgánov) musí ustúpiť oproti princípu predbežnej opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom ohrození životného prostredia. Žalobca mal za to, že, ak by správny súd žalobe nepriznal odkladný účinok, znamenalo by to nezvratný zásah do životného prostredia, a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia. Podľa jeho názoru by správny súd mal priznať požiadavke ochrany životného prostredia čo najväčšiu váhu. 3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 17.02.2025, doručeným správnemu súdu dňa 19.02.2025. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 19.02.2025. Žalovaný s priznaním odkladného účinku správnej žaloby nesúhlasil. II. 4. Správny súd uvádza, že žalobca podal vo veci napadnutého rozhodnutia aj podnet na Krajskú prokuratúru Bratislava s cieľom napadnutia daného rozhodnutia protestom prokurátora. Voči odloženiu tohto podnetu bez prijatia predmetného opatrenia podal žalobca opakovaný podnet, o ktorom následne rozhodovala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov bol administratívny spis žalovaným zapožičaný uvedeným orgánom prokuratúry a Správnemu súdu v Bratislave bol administratívny spis napriek viacerým dožiadaniam predložený až dňa 19.02.2025. Keďže vo veci nebolo napadnuté rozhodnutie napadnuté aj protestom prokurátora, nebol daný dôvod na prerušenie konania na Správnom súde v Bratislave podľa § 100 ods. 1 písm. d) SSP. 5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. III. 9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku
správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 10. Správny súd v súlade s citovaným § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre jeho priznanie. 11. Správny súdny poriadok pre priznanie odkladného účinku v zmysle § 185 písm. a) stanovuje dva predpoklady, a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok, je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. 12. Správny súd po oboznámení sa s návrhom na priznanie odkladného účinku nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku žalobe. Žalobca svoj návrh podložil len všeobecným tvrdením o tom, že hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok, avšak bez toho, aby reálnu existenciu tvrdenej hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí akokoľvek vecne odôvodnil. Žalobca nevysvetlil, aká závažná ujma na životnom prostredí hrozí v prípade nepriznania odkladného účinku, a zároveň ani nepreukázal existenciu hrozby závažnej ujmy, t. j. nepredložil (a ani neoznačil) žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali hrozbu ním všeobecne tvrdeného nezvratného zásahu na životnom prostredí. Tvrdený nezvratný zásah do životného prostredia je len teoretický a žalobca ho nijako nevysvetlil. Len odkaz na § 185 písm. a) SSP a základné princípy a zásady uplatňujúce sa v oblasti ochrany životného prostredia v spojení s odkazom na všeobecné tvrdenie hrozby závažnej ujmy v dôsledku okamžitého výkonu rozhodnutia, bez prepojenia na skutkové okolnosti prípadu, je na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačujúci. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedol ani skutočnosti preukazujúce, že priznanie odkladného účinku nebude v rozpore s verejným záujmom. Správny súd zastáva názor, že poukázanie na všeobecné a nijako nekonkretizované následky nepredstavuje dôvod na vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe. 13. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby tvrdiť a tieto dôvody musí správnemu súdu aj osvedčiť. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok konkrétne nešpecifikoval a súdu neosvedčil, súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe a nahrádzal tak jeho aktivitu. 14. Správny súd zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017
zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Tak ako už súd uviedol vyššie, nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP. 15. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku poukazom na § 188 SSP zamietol. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.