Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/1/2022 1022200004 12. 09. 2024 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2024:1022200004.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej, členov senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. Peter Konvičný, advokát so sídlom Rázusova 1, Košice, proti žalovanému: Justičná akadémia Slovenskej republiky, so sídlom Suvorovova 5/C, Pezinok, IČO: 37851624, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Spr: 2313/2021/109-7 zo dňa 04. novembra 2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca dňa 04. októbra 2021 požiadal Justičnú akadémiu SR o poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“) v rozsahu „všetkých aktuálnych otázok písomného odborného testu (vrátane možností ku každej otázke) odbornej justičnej skúšky, ktorou sa overujú vedomosti a odborné predpoklady právnych čakateľov prokuratúry potrebné na výkon funkcie prokurátora“. Informácie žiadal sprístupniť prostredníctvom elektronickej pošty, a to na e-mailovú adresu A.. 2. Prvostupňový správny orgán žalobcovi čiastočne informáciu sprístupnil listom Spr.: 1994/2021/109-2 zo dňa 11. októbra 2021, keď žalobcovi oznámil v zmysle § 7 zákona č. 211/2000 Z.z., že údaje, ktoré žiada sprístupniť, teda znenie testových otázok bez odpovedí, sa zverejňujú najmenej tri mesiace pred konaním skúšky na internetovom portáli povinnej osoby, a to podľa čl. 6 ods. 4 Skúšobného poriadku prijatého Radou Justičnej akadémie SR podľa § 15 ods. 2 zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Skúšobný poriadok“). Zároveň žalobcovi oznámil internetovú adresu s možnosťou stiahnutia pdf súboru, kde je možné získať znenie testových otázok, z ktorých pozostáva odborný test odbornej justičnej skúšky. 3. V rozsahu, ktorým nebolo čiastočne vyhovené infožiadosti žalobcu, bolo vydané prvostupňové rozhodnutie Spr.: 1995/2021/109-3 zo dňa 11. októbra 2021. Správny orgán prvého stupňa v tomto rozhodnutí konštatoval, že v danom prípade je naplnený dôvod nesprístupnenia testových otázok vrátane možnosti ku každej odpovedi pre odborné justičné skúšky podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 211/2000 Z.z. pre porušenie autorských práv. Databázy, ktoré žalobca žiadal sprístupniť, označil za zamestnanecké dielo, vytvorené jeho zamestnancami, ktoré požíva ochranu v zmysle zákona č.
185/2015 Z.z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „autorský zákon“), resp. za dielo vytvorené tvorcami zadaní, ktorí nedali súhlas na sprístupnenie a použitie ich diel inak ako spôsobom predvídaným v zákone č. 548/2003 Z.z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Justičnej akadémii“) a v Skúšobnom poriadku. Vytvorenie testových otázok vrátane možností ku každej otázke, ktoré by preverili odborné vedomosti uchádzačov odbornej justičnej skúšky, je tvorivá duševná činnosť, v ktorej sa prejaví skúsenosť a osobitosť autora, a ktorej výsledok je jedinečný a jeho podoba závisí práve od vlastností, skúseností a vedomostí osoby, ktorá túto činnosť vykonáva. Zároveň uviedol, že aj keby nebol naplnený vyššie uvedený dôvod nesprístupnenia, vzhľadom na osobitný režim zverejňovania skúšobných podkladov podľa osobitných pravidiel nie je znenie testových otázok vrátane testových odpovedí informáciou zverejňovanou podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Zdôraznil, že Justičná akadémia SR zabezpečuje správu a ochranu viacerých databáz písomných podkladov, určených pre odborné justičné skúšky ako aj pre hromadné výberové konania na funkciu sudcu, či na iné výberové konania podľa zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj podľa zákona o Justičnej akadémii. Zákonodarca ustanovil osobitným predpisom rozsah zverejňovaných údajov. Uviedol, že zákon č. 211/2000 Z.z. je lex generalis, pričom za lex specialis označil osobitné právne predpisy, ktoré ukladajú Justičnej akadémii SR povinnosť chrániť obsah databáz (§ 3 ods. 6 a ods. 7 zákona o Justičnej akadémii), resp. jasne jej stanovujú, ktoré časti písomných podkladov určených databáz zverejniť má (čl. 6 ods. 4 Skúšobného poriadku). Zo skutočnosti, že právny predpis o zverejnení určitej časti písomných zdrojov mlčí, podľa žalovaného nevyplýva, že majú byť zverejnené, ale práve naopak, zverejnené byť nemajú, z dôvodu uchovania účelu odbornej justičnej skúšky. 4. Rovnako tak uviedol, že poskytnutie informácie by bolo v rozpore so zmyslom a účelom odbornej justičnej skúšky, keďže ich sprístupnenie by takéto informácie znehodnotilo. Účelom ochrany informácii obsiahnutých v databázach nie je zabrániť verejnosti urobiť si na nich vlastný názor, ale zabrániť narušeniu účelu, na ktorý boli databázy vytvárané a je zrejmé, že ich odtajnením by bol ich účel zmarený. Účelom databáz je vytvorenie podmienok na objektívne preverovanie schopností a odborných vedomostí uchádzačov odbornej justičnej skúšky, pričom niektoré sú zároveň autorským (zamestnaneckým) dielom požívajúcim ochranu v zmysle autorského zákona. Napokon dodal, že žiadosti o poskytnutie informácie nie je možné vyhovieť pre reálnu nemožnosť sprístupnenia znenia testových otázok vrátane testových odpovedí, ktoré by sa mali využiť k času konania odbornej justičnej skúšky. Taktiež mal za to, že žiadosť o poskytnutie informácie odporuje účelu zákona č. 211/2000 Z.z., ktorým je ochrana jednotlivca pred štátom, pred utajovaním informácií, ktoré má štát k dispozícii. Tento zákon nemôže byť využitý na zlepšenie svojej vlastnej situácie pri uchádzaní sa o kvalifikačný rast či o verejnú funkciu. Na uvedených záveroch nemení nič ani rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžik/1/2019 zo dňa 25. novembra 2019, na ktorý sa žalobca odvoláva. Predmetné rozhodnutie je kontrolou zákonnosti konkrétneho rozhodnutia správneho orgánu a nie je pre túto vec záväzné. 5. Riaditeľ Justičnej akadémie SR napadnutým rozhodnutím Spr: 2313/2021/109-7 zo dňa 04. novembra 2021 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Spr.: 1995/2021/109-3 zo dňa 11. októbra 2021 ako zákonné a správne. Ohľadom odvolacej námietky, že autori testových otázok určených pre odborný test na písomnej časti odbornej justičnej skúšky museli byť uzrozumení s tým, že dielo je určené na zverejnenie, a to najmä keď je každý test určený na zverejnenie, žalovaný poukázal na to, že autori mohli rátať len s tým, že dielo má byť použité zákonom ustanoveným spôsobom, ktorý predpokladá zverejnenie len testovej otázky, a to len vo vzťahu k odbornej justičnej skúške, nie však odpovede k týmto otázkam a tiež s tým, že tieto odpovede budú použité pri testovaní (pri generovaní testu v danom kole odbornej justičnej skúšky a to len vo vzťahu k jeho účastníkom a skúšobnej komisii, ktorá rozhoduje o výsledku písomnej časti skúšky ako o celku, nie vo vzťahu k tretím osobám), s ničím viac. Použitie diela na testovanie účastníkov justičnej skúšky nie je jeho zverejnením. K tvrdeniu žalobcu, že Justičná akadémia SR tým protirečí záverom vyplývajúcim z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžik/1/2019 zo dňa 25. novembra 2019, uviedol, že vysporiadanie sa s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR nespočíva v prevzatí jeho záverov na iné konanie, než v ktorom bolo vydané. Podľa názoru žalovaného dalo prvostupňové rozhodnutie dostatočné vysvetlenie, prečo sa rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v správnom súdnictve, tykajúcom sa inej veci, nepoužije na predmet konania, ktorý tvorí sprístupnenie podkladov pre písomnú časť odbornej justičnej skúšky. S predmetným rozsudkom sa vysporiadalo tak prvostupňové rozhodnutie, ako aj žalovaný vo vzťahu ku všetkým bodom odôvodnenia. Zaoberal sa aj tvrdením žalobcu, že tento dôvod nesprístupnenia informácie nemá oporu v § 8 až § 11 zákona č. 211/2000 Z.z., ktoré ako jediné ustanovujú zákonné dôvody, v prípade naplnenia ktorých nie
je povinná osoba povinná zverejniť požadované informácie a Justičná akadémia SR môže konať len to, čo zákon umožňuje, nie iné (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), ako aj jeho tvrdením, že predmetné ustanovenia upravujúce povinnosť chrániť databázy sa týkajú databázy prípadov v podobe súdnych spisov, ktoré sú použité pre účely písomnej časti odbornej justičnej skúšky, netýkajú sa však databáz otázok a možností odborného testu odbornej justičnej skúšky, vo vzťahu ku ktorým sa žalovaný stotožnil s názorom vysloveným v prvostupňovom rozhodnutí. V zmysle predmetného názoru práve úpravu zverejnenia zachytávajú legis specialae, ktorými sú osobitné právne predpisy, ktoré ukladajú Justičnej akadémii SR povinnosť chrániť obsah databáz (§ 3 ods. 6 a 7 zákona o Justičnej akadémii). resp. jasne jej ustanovujú, ktoré časti písomných podkladov určených databáz zverejniť má (§ 5 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 160/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu alebo čl. 6 ods. 4 Skúšobného poriadku). Zdôraznil, že tieto ustanovenia by nemali žiadny vyznám, ak by mala Justičná akadémia SR zverejniť celý obsah databázy pre odborné justičné skúšky, výberové konanie pre odborných justičných stážistov či výberové konanie na funkciu sudcu, pre ktoré zabezpečuje podklady na písomné časti. Preto podľa žalovaného skutočnosť, že zákonodarca výslovne upravil povinnosť chrániť databázu vo vzťahu k spisom, ešte neznamená, že Justičná akadémia SR nemusí chrániť ostatné zložky databázy. Taktiež konštatoval, že podstata tvrdení žalobcu tkvie v presvedčení, že okrem zákona č. 211/2000 Z.z. nemožno odmietnuť poskytnúť informáciu, ak to vyplýva z iného zákona. V spojitosti s uvedeným poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/2010 zo dňa 09. marca 2010. Zdôraznil, že nesprístupnenie obsahu písomných databáz predstavuje v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy SR tak ochranu práv iných osôb (už spomenuté autorské práva ako aj potreba zabezpečenia nediskriminujúceho prístupu k profesijným skúškam), ako aj verejného poriadku (zabezpečenie prístupu k profesijným skúškam v oblasti justície, či výberovým konaniam na funkciu sudcu), ale tiež zabezpečí reálnu schopnosť právnických osôb plniť verejné úlohy, zverené im zákonnými predpismi (zabezpečiť ochranu a bezpečnosť obsahu databáz a nediskriminujúci pristúp všetkých uchádzačov k skúškam či výberovému procesu do verejnej funkcie). Sprístupnenie databázy by jej obsah znehodnotilo a neustále nútilo meniť ju v plnom rozsahu po každej jednej žiadosti o sprístupnenie. 6. Súčasne vyslovil, že cieľom odbornej justičnej skúšky je overiť, či má uchádzač potrebné odborné vedomosti a je dostatočne pripravený na to, aby mohol zastávať funkciu prokurátora alebo sa uchádzať o funkciu sudcu. Aby bola zabezpečená transparentnosť odbornej justičnej skúšky, sú v relevantných právnych predpisoch zadefinované rovnaké možnosti prístupu k informáciám o obsahu a spôsobe vykonania odbornej justičnej skúšky, ku ktorým ma prístup laická aj odbormi verejnosť. Tieto kritéria prístupu k informáciám musia zabezpečovať rovnosť príležitostí pre všetkých uchádzačov a to je možné naplniť len za účinnej ochrany určených databáz, ktorá vyplýva povinnej osobe zo zákona. Preto nepokladal za opodstatnenú odvolaciu námietku žalobcu, spočívajúcu v tvrdení, že sprístupnenie celej databázy otázok a k nim prislúchajúcich možností nie je v rozpore so zmyslom a účelom odbornej justičnej skúšky. Ohľadom tvrdenia žalobcu, že tento žiadal o sprístupnenie databázy v stave ku dňu podania infožiadosti, žalovaný v tejto časti prisvedčil názoru žalobcu, že nepochybne existuje zoznam položiek v konkrétnom čase v minulosti. Tento nedostatok sám osebe však presvedčivosť napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenia neznižuje. Súčasne doplnil, že nie je možné spätne ustáliť k určitému času obsah týchto položiek. Potenciálne otázky aj odpovede sa pravidelne menia, a to v závislosti od mnohých faktorov. Žalovaný taktiež súhlasil so záverom správneho orgánu prvého stupňa, že zákon č. 211/2000 Z.z. nemá byť využitý na zlepšenie svojej vlastnej situácie pri uchádzaní sa o kvalifikačný rast či o verejnú funkciu. Aj napriek tomu, že žalobca má absolvovanú právnickú profesijnú skúšku, neznamená to, že je možné mu automaticky sprístupniť požadované informácie. Sprístupnením informácií by žiadateľ nadobudol neprimeranú výhodu voči ostatným uchádzačom už len tým, že by disponoval obsahom databáz testových otázok a mohol s databázou nakladať, resp. šíriť ju ďalej, a tým by došlo k porušeniu zásady rovnosti príležitosti prístupu k absolvovaniu odbornej justičnej skúšky, ktorá je predpokladom výkonu funkcie sudcu alebo prokurátora. Dodal, že ani z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžik/1/2019 zo dňa 25. novembra 2019 nevyplýva opak. Žalovaný pokladal uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR za rozhodnutie ojedinelé a vybočujúce z prevládajúceho názoru o význame utajenia podkladov pre písomne skúšky. Pripustením analogického uplatnenia rozhodnutia v iných veciach by museli byť sprístupnené všetky písomne podklady pre akékoľvek písomne skúšky na vysokých, stredných či základných školách, pre advokátske skúšky, jednotné časti písomných maturitných skúšok, pre prijímacie skúšky na vysoké školy a podobne. II.
Žaloba 7. Správnou žalobou zo dňa 31. decembra 2021 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Spr: 2313/2021/109-7 zo dňa 04. novembra 2021 v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa Spr.: 1995/2021/109-3 zo dňa 11. októbra 2021 z dôvodov, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, ako aj, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. 8. Namietal, že hoci žalovaný je povinnou osobou v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z., resp. žalobca požadoval od žalovaného sprístupniť len také informácie, aké bolo v nedávnej minulosti povinné sprístupniť aj Ministerstvo spravodlivosti SR, a to na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžik/1/2019 zo dňa 25. novembra 2019, odmietol žalobcovi sprístupniť ním požadované informácie. Žalovanému vyčítal, že tak v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v preskúmavanom rozhodnutí, tento prezentoval totožné tvrdenia, t.j. dôvody nevyhovenia žiadosti žalobcu, a to bez toho, aby sa náležite zaoberal námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní zo dňa 21. októbra 2021. 9. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného o sprístupnení časti žalobcom požadovaných informácií, nakoľko mal za to, že charakter testových otázok majú v zásade až jednotlivé „možnosti“, t.j. výroky, ktoré sú k zverejneným „otázkam“ náhodne priradené pri generovaní testu odbornej justičnej skúšky (keďže úlohou pri vykonávaní písomnej časti odbornej justičnej skúšky je určiť, či konkrétny výrok je alebo nie je pravdivý). 10. Vo vzťahu k záveru žalovaného o nesprístupnení časti žalobcom požadovaných informácií s poukazom na viaceré právne predpisy, resp. interný predpis žalovaného, žalobca uviedol, že zo žiadneho ustanovenia, na ktoré žalovaný v odôvodnení prvostupňového správneho rozhodnutia poukázal, nevyplýva, že by rozhodnutie o nevyhovení žiadosti žalobcu na sprístupnenie požadovaných informácií malo oporu v platných právnych predpisoch. Z uvedeného dôvodu preto zastával názor, že rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom. Tvrdil, že ani jeden z dôvodov nesprístupnenia požadovanej informácie, ktoré sú uvedené v napadnutých rozhodnutiach, nie je možné objektívne považovať za relevantný a predovšetkým zákonný dôvod odmietnutia, resp. obmedzenia sprístupnenia informácie v zmysle § 8 až 11 zákona č. 211/2000 Z.z., pričom na tejto skutočnosti nič nemení ani uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/2010, na ktoré žalovaný poukazuje v oboch rozhodnutiach. 11. Za nesprávne označil tvrdenia žalovaného, že sprístupnením žalobcom požadovaných informácií dochádza k porušovaniu autorského zákona, ako aj k neoprávnenému zásahu do autorských práv autorov testových otázok odbornej justičnej skúšky, pričom v súvislosti s uvedeným dal žalobca do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžik/1/2019 zo dňa 25. novembra 2019, ktorým Najvyšší súd SR už v minulosti vyslovil právny názor súvisiaci s totožnou argumentáciou, ktorú v súčasnosti prezentuje žalovaný ako dôvod nesprístupnenia požadovaných informácii (otázky písomného odborného testu (vrátane možností ku každej otázke) odbornej justičnej skúšky) s odkazom na § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 211/2000 Z.z. Konkrétne poukázal na závery predmetného rozsudku Najvyššieho súdu SR, v ktorom vyslovil „Vzhľadom na to, že konkrétny test na obsadzovanie voľných štátnozamestnaneckých miest na súdoch sa losuje z jednotnej databázy testových otázok je zrejmé, že každý jeden test je určený na zverejnenie a je vecou náhody, ktorý bude vylosovaný. Autori testových otázok museli byť uzrozumení s tým, že dielo je určené na zverejnenie. Kasačný senát súčasne poukazuje na to, že zverejnenie sa netýka správnych odpovedí k testovým otázkam. Nezverejňovanie správnych odpovedí považuje senát za súladné so zásadou proporcionality, ktorú všetky štátne orgány, vrátane súdov sú povinné aplikovať pri výklade právnych predpisov ústavne konformným spôsobom podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s princípom právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.“. Žalobca nesprávnosť argumentov žalovaného videl v tom, že ak konkrétny test odbornej justičnej skúšky sa vždy automaticky vytvorí z náhodne vybraných otázok a možností z databáz pre odborné justičné skúšky spracovávaných žalovaným, je potom zrejmé, že každý test odbornej justičnej skúšky je určený na zverejnenie a je vecou náhody, ktorý test bude vytvorený systémom, pričom autori odborného testu justičnej skúšky museli byť náležite uzrozumení s tým, že dielo je určené k zverejneniu.
12. Ďalej namietal, že za správne nemôže považovať ani tvrdenie žalovaného, podľa ktorého žalobcom požadované informácie nie sú informáciami, ktoré sa sprístupňujú na základe zákona č. 211/2000 Z.z., nakoľko na ich sprístupnenie sa má vzťahovať osobitný režim. Zdôraznil, že vyššie uvedený dôvod nie je dôvodom odmietnutia, resp. obmedzenia sprístupnenia informácie v zmysle § 8 až 11 zákona č. 211/2000 Z.z. Zároveň dal do pozornosti, že z obsahu zákona č. 211/2000 Z.z., ako aj obsahu iných platných právnych predpisov (okrem iného aj zákona o Justičnej akadémii) nevyplýva, že by žalobcom požadované informácie nemohli byť sprístupnené na základe žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z.z., resp. že by žalobcom požadované informácie mali byť predmetom utajovanej skutočnosti, prípadne, že by ich žalovaný mal povinnosť nesprístupňovať. Vo vzťahu k ustanoveniu § 3 ods. 6 a 7 zákona o Justičnej akadémii, uviedol, že predmetné ustanovenia sa týkajú databázy prípadov v podobe súdnych spisov, ktoré sú použité pre účely písomnej časti odbornej justičnej skúšky, netýkajú sa však databázy otázok a možností odborného testu odbornej justičnej skúšky. Z uvedených ustanovení podľa žalobcu nevyplýva, že by databáza otázok a možností odborného testu odbornej justičnej skúšky nemohla byť žalovaným sprístupnená, resp. že by dokonca žalovaný mal povinnosť zabrániť sprístupneniu, resp. poskytnutiu takýchto informácií v prípade žiadosti tretej osoby. 13. Zároveň namietal nesprávnosť záveru žalovaného, že sprístupnenie žalobcom požadovaných informácií by bolo v rozpore so zmyslom a účelom odbornej justičnej skúšky, nakoľko by tým došlo k znehodnoteniu poskytnutých (požadovaných) informácií. Vo vzťahu k uvedenému žalobca opätovne zdôraznil, že vyššie uvedený dôvod nie je dôvodom odmietnutia, resp. obmedzenia sprístupnenia informácie v zmysle § 8 až 11 zákona č. 211/2000 Z.z. Tvrdil, že sprístupnenie celej databázy otázok a k nim prislúchajúcich možností (bez toho, aby žiadateľ o sprístupnenie informácie mal vedomosť o znení odborného testu, ktorý bude generovaný v konkrétny deň konania odbornej justičnej skúšky, resp. mal vedomosť o správnych odpovediach), nie je v rozpore so zmyslom a účelom odbornej justičnej skúšky. Žalovaný totiž nesprístupňuje otázky a možnosti konkrétneho odborného testu, resp. nesprístupňuje ani správne odpovede k jednotlivým otázkam. 14. Za relevantné nepokladal ani tvrdenie žalovaného, podľa ktorého je sprístupnenie žalobcom požadovaných informácií reálne nemožné, nakoľko žalovaný údajne nedokáže sprístupniť testové otázky a možnosti, z ktorých by sa mali generovať odborné testy odbornej justičnej skúšky, a to k času konania konkrétnej odbornej justičnej skúšky, resp. údajne ani ku dňu podania žiadosti žalobcu. Uviedol, že žalobca od žalovaného nikdy nepožadoval sprístupnenie testových otázok a k nim patriacich možností, ktoré by mali byť využité ku konkrétnemu termínu odbornej justičnej skúšky, pričom tvrdenie žalovaného, že požadované informácie (t.j. databáza otázok a k nim patriace možnosti) sa pravidelne menia, a preto nie je možné ich sprístupniť žalobcovi, označil za účelové. 15. Súčasne vyjadril nesúhlas aj so záverom žalovaného, že žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií odporuje účelu zákona č. 211/2000 Z.z., keďže v prípade uvedeného názoru žalovaného absentuje nielenže akákoľvek opora v platných právnych predpisoch, ale taktiež aj náležité zdôvodnenie. 16. Následne namietal, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí len de facto uviedol námietky žalobcu a k nim formálne prezentoval totožné tvrdenia, aké uviedol aj v rozhodnutí zo dňa 11. októbra 2021, a to bez toho, aby sa náležite námietkami žalobcu zaoberal. Z uvedeného dôvodu preto žalobca zastával názor, že žalovaný nepostupoval správne a v súlade so zákonom, keď sa náležite nezaoberal jednotlivými námietkami, ktoré boli zo strany žalobcu riadne a včas vznesené, a ktorých posúdenie malo zásadný vplyv na rozhodnutie. V spojitosti s uvedeným poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/122/2010 zo dňa 12. mája 2011. Keďže žalovaný sa náležite nezaoberal všetkými zásadnými námietkami žalobcu, tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je nutné považovať za prejav arbitrárneho, resp. svojvoľného a nezákonného postupu. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03. marca 2022 navrhol, aby správny súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. 18. Uviedol, že v danom prípade bol naplnený dôvod nesprístupnenia testových otázok pre odborné justičné skúšky vrátane možností ku každej odpovedi podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 211/2000
Z.z. pre porušenie autorských práv, ako aj že s ohľadom na osobitný režim zverejňovania skúšobných podkladov podľa osobitných pravidiel nie je znenie testových otázok vrátane testových odpovedí informáciou zverejňovanou podľa zákona č. 211/2000 Z.z., a taktiež aj že poskytnutie požadovanej informácie by bolo v rozpore so zmyslom a účelom odbornej justičnej skúšky, keďže ich sprístupnenie by takéto informácie znehodnotilo. Ako ďalšie dôvody uviedol, že žiadosti o poskytnutie informácie nie je možné vyhovieť pre reálnu nemožnosť sprístupnenia znenia testových otázok vrátane testových odpovedí, ktoré by sa mali využiť k času konania odbornej justičnej skúšky, a napokon že žiadosť o poskytnutie informácie odporuje účelu zákona č. 211/2000 Z.z., ktorým je ochrana jednotlivca pred štátom, pred utajovaním informácií, ktoré má štát k dispozícii, keďže zákon č. 211/2000 Z.z. nemôže byť využitý na zlepšenie svojej vlastnej situácie pri uchádzaní sa o kvalifikačný rast či o verejnú funkciu. 19. Zdôraznil, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí so všetkými predloženými argumentmi žalobcu vysporiadal. Skutočnosť, že sa s nimi žalobca nestotožnil, neznamená, že by sa s nimi žalovaný nebol vysporiadal. Dodal, že napadnuté rozhodnutie považuje naďalej za správne a zákonné a nemohlo ním dôjsť k zásahu do verejného subjektívneho práva žalobcu. 20. Za určujúce pre vyjadrenie žalovaného označil, že v rámci súdneho prieskumu správneho rozhodnutia nie je priestor pre doplnenie odôvodnenia napadnutého správneho rozhodnutia, ani pre uvedenie ďalších právnych úvah či skutkových tvrdení žalovaným správnym orgánom, preto v plnej miere odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď na výhrady žalobcu. Doplnil, že hoci by aj niektorý zo spomenutých piatich dôvodov nebol považovaný za správny alebo zákonný, akýkoľvek iný z nich by sám o sebe dostatočne odôvodňoval napadnuté správne rozhodnutie, odmietajúce sprístupnenie informácie. 21. Pre účely prehľadnosti dodal, že žalobcove výhrady vo vzťahu k piatim vyššie uvedeným dôvodom, pre ktoré žalovaný žiadosť o poskytnutie informácie odmietol, spočívajú na dvoch hlavných argumentoch. Prvým argumentom je poukázanie na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžik/ l/2019 zo dňa 25. novembra 2019. Druhým to, že výpočet dôvodov pre odmietnutie poskytnutia informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. je taxatívny. Zároveň zopakoval, že na podporu svojich rozhodnutí a dôvodu odklonu od uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR odkázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/2010 zo dňa 09. marca 2010. 22. Záverom uviedol, že ak by mal byť žalovaný nútený tento zoznam testových otázok aj s odpoveďami zverejniť, musel by hneď po jeho sprístupnení zabezpečiť opätovnú ochranu obsahu novovytvorenej databázy, keďže by prestala mať význam pre odborné justičné skúšky. Popri tom by to nevyhnutne viedlo k niekoľkonásobnému rozšíreniu počtu otázok, ktorý je ustanovený ako minimálny, a rovnako by to viedlo k zmene v obsahu zoznamu testových otázok. IV. Replika žalobcu 23. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 03. marca 2022 reagoval žalobca replikou zo dňa 16. marca 2022, v ktorej uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojej správnej žalobe a navrhol, aby správny súd rozhodol tak, ako bolo v podanej žalobe uvedené. Dodal, že z obsahu vyjadrenia žalovaného vyplýva, že tento len de facto odkazuje na obsah svojich rozhodnutí, ktorých zákonnosť je namietaná žalobcom správnou žalobou, t.j. vo vyjadrení neuvádza žiadne skutočnosti, ku ktorým by žalobca už nezaujal stanovisko v správnej žalobe. 24. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil. V. Konanie na správnom súde 25. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/1/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce
správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 26. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 27. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 12. septembra 2024, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 19. augusta 2024 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. VII. Relevantné právne predpisy 28. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 31. Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. 32. Podľa článku 10 ods. 2 Dohovoru výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci. 33. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 34. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 35. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 36. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.
37. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 38. Podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas. 39. Podľa § 130 ods. 1 autorského zákona databázou je súbor navzájom nezávislých diel, údajov alebo iných navzájom nezávislých materiálov systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami bez ohľadu na formu jeho vyjadrenia. VIII. Posúdenie veci správnym súdom 40. Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Spr: 2313/2021/109-7 zo dňa 04. novembra 2021 v intenciách žalobných dôvodov. Uvedeným rozhodnutím riaditeľ Justičnej akadémie SR zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Spr.: 1995/2021/109-3 zo dňa 11. októbra 2021, ktorým tento podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosti žalobcu zo dňa 04. októbra 2021 v časti nevyhovel. Uvedenou žiadosťou žalobca žiadal o poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. v rozsahu „všetkých aktuálnych otázok písomného odborného testu (vrátane možností ku každej otázke) odbornej justičnej skúšky, ktorou sa overujú vedomosti a odborné predpoklady právnych čakateľov prokuratúry potrebné na výkon funkcie prokurátora“. 41. Medzi účastníkmi bola spornou otázka právneho režimu sprístupňovania databázy otázok písomného odborného testu vrátane možností ku každej otázke odbornej justičnej skúšky podľa zákona č. 211/2000 Z. z., a to s odkazom na § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 211/2000 Z. z. z dôvodu autorskoprávnej ochrany žiadaných informácií ako diela. 42. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie však nie je absolútne a možno ho obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. 43. Právo na informácie podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR potrebuje konkretizáciu osobitným zákonom (na rozdiel od slobody prejavu, takisto zakotvenej v čl. 26 Ústavy SR, ktorá nemusí byť bližšie špecifikovaná osobitnými predpismi). Súčasťou režimu práva na informácie je výslovne uložená povinnosť orgánov verejnej moci zverejniť (sprístupniť) informácie, ktoré sa zaručujú prostredníctvom práva na informácie. Vo všeobecnosti platí, že štátne orgány zverejňujú všetky informácie, ktoré majú k dispozícii (§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.), až na výnimky určené zákonom (§ 8 až § 13 zákona č. 211/2000 Z.z.). 44. Zákon č. 211/2000 Z.z. samotné sprístupnenie až nesprístupnenie informácií odstupňováva tak, že: a. požadovaná informácia sa sprístupní; ak informáciu nemožno v celom jej rozsahu sprístupniť, potom: b. sprístupnenie požadovanej informácie sa obmedzí; ak zákon výslovne určuje, že takúto informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom: c. požadovaná informácia sa nesprístupní. 45. Vo všeobecnosti teda platí, že podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. sa sprístupňujú všetky informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii (písmeno a. predchádzajúceho odseku). S cieľom
zachovania informačnej povinnosti povinnej osoby a aj práva na prístup k informáciám oprávnenej osoby je nevyhnutné v ďalšom štádiu skúmať, či informáciu ako takú možno sprístupniť v obmedzenom rozsahu podľa § 9, § 11 a § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. (písmeno b. predchádzajúceho odseku). Ak informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom povinná osoba informáciu nesprístupní podľa § 8, § 10, § 11 (písmeno c. predchádzajúceho odseku). Spoločným menovateľom pre čiastočné alebo úplné obmedzenie práva na informácie je, že sú v súlade so zákonom (test legality) a s cieľom sledovaným zákonom (test legitimity) za súčasného zohľadnenia podstaty a zmyslu práva na informácie. Všeobecnými cieľmi sú opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR) a ďalšie ciele vymedzené v § 8 až § 13 zákona č. 211/2000 Z.z. 46. Správny súd sa bude v predmetnej právnej veci zaoberať len cieľom (limitačnou klauzulou) uvedeným v § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 211/2000 Z.z., ktorý je v predmetnej veci sporný, teda čo treba chápať pod pojmom „ochrana duševného vlastníctva“. 47. V prvom rade správny súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 211/2000 Z.z. chráni práva duševného vlastníctva ustanovené osobitnými predpismi. Právo duševného vlastníctva predstavuje širší pojem ako autorské právo. V Slovenskej republike sa vzťahuje ochrana duševného vlastníctva najmä na vynálezy, úžitkové vzory, priemyselné vzory, ochranné známky, nové odrody rastlín, nové plemená zvierat, topografie polovodičových výrobkov a autorské diela. Z pohľadu zákona č. 211/2000 Z.z. je možné tieto rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria práva duševného vlastníctva, ktorých ochrana sa odvíja od existencie administratívneho rozhodnutia, teda uvedené práva sú zapísané vo verejnom registri, do ktorého môžu byť zapísané napr. priemyselné vzory, či ochranné známky. Do druhej skupiny patria autorské diela. 48. Je tiež potrebné zdôrazniť, že autorské dielo musí spĺňať pojmové znaky autorského diela vrátane tvorivosti a jedinečnosti. Výsledok tvorivej duševnej činnosti autora predpokladá, že výtvor v danej činnosti nemôže byť kópiou alebo napodobeninou niečoho iného, musí ísť o výsledok činnosti, ktorá je kreatívna, na rozdiel od mechanickej a rutinnej činnosti. Podmienka jedinečnosti pripomína pojem originality v tom zmysle, že nikto by nemal prísť s rovnakým alebo podobným výtvorom. 49. Správny súd taktiež dáva do pozornosti, že pri posudzovaní skutočností, či možno informáciu nesprístupniť z dôvodu ochrany duševného vlastníctva podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 211/2000 Z.z. je potrebné na jednej strane vážiť právo na ochranu duševného vlastníctva a na druhej strane základné právo na informácie a verejný záujem na sprístupnenie informácie. Pojem „dielo“, resp. „autorské dielo“ nemožno vykladať iba mechanicky, teda tak, že informácia buď je alebo nie je autorským dielom, ale otázka, či ide o autorské dielo by mala byť posudzovaná aj v kontexte konkrétnej situácie. Pri posudzovaní otázky, či je nejaká informácia autorským dielom a či možno na základe zákona č. 211/2000 Z.z. odmietnuť jej sprístupnenie treba preto zohľadniť aj verejný záujem na sprístupnení tejto informácie a vážiť ho so záujmom autora na ochrane autorského diela. 50. V uvedenom kontexte je rozhodujúcim práve faktor, že účelom utajovania informácii obsiahnutých v databázach nie je zabrániť verejnosti urobiť si na nich vlastný názor, ale zabrániť narušeniu účelu, na ktorý boli databázy vytvárané a je zrejmé, že ich odtajnením by bol ich účel zmarený. 51. Vzhľadom na uvedené, ako aj vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 130 ods. 1 autorského zákona, dospel správny súd k záveru, že na obsah požadovaných databáz sa vzťahuje autorsko-právna ochrana. Obsah požadovaných databáz je potrebné považovať za súbor navzájom nezávislých diel, pretože je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. 52. Vytvorenie testových otázok, ktoré by preverili vedomosti uchádzačov o vykonanie odbornej justičnej skúšky je tvorivá duševná činnosť, ktorej výsledok je jedinečný a jeho podoba závisí od vlastností, skúseností a vedomostí osoby, ktorá túto činnosť vykonáva. Nejde len o technickú činnosť, pri ktorej výsledok by bol totožný bez ohľadu na to, aká osoba by takúto činnosť vykonávala. 53. Správny súd navyše dodáva, že autori databáz nedali súhlas na sprístupnenie a použitie ich diel inak ako spôsobom predvídaným v zákone o Justičnej akadémii.
54. Správny súd sa tiež stotožnil so záverom žalovaného, že použitie diela na testovanie účastníkov justičnej skúšky nie je jeho zverejnením. K tomuto záveru dodáva, že v danom prípade sa nejedná o porovnateľné právne režimy, keďže pri testovaní uchádzačov o odbornú justičnú skúšku, majú možnosť sa so znením testových otázok týmto spôsobom oboznámiť presne definované skupiny osôb, teda uchádzači o odbornú justičnú skúšku, pričom títo si následne znenia testových otázok po realizácii testovania u seba neuchovávajú. Naopak pri zverejňovaní informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z., je o sprístupnenie informácie oprávnený požiadať ktokoľvek (§ 4 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.), a to práve s cieľom zachovania jeho kontrolnej funkcie vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci. So zverejnenou informáciou môže žiadateľ o sprístupnenie informácie následne ľubovoľne nakladať. 55. Vo vzťahu k žalobnej námietke, spočívajúcej v tvrdení, že žalobca požadoval od žalovaného sprístupniť len také informácie, aké bolo v nedávnej minulosti povinné sprístupniť aj Ministerstvo spravodlivosti SR, a to na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžik/1/2019 zo dňa 25. novembra 2019, správny súd uvádza, že túto nemohol považovať za opodstatnenú. V prípade predmetného rozsudku Najvyššieho súdu SR žiadateľ o sprístupnenie informácie žiadal v zmysle § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 7, ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 430/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsadzovaní voľných štátnozamestnaneckých miest na súdoch výberovým konaním a výberom v znení neskorších predpisov o sprístupnenie všetkých otázok písomného odborného testu vrátane možností ku každej otázke, všetkých prípadových štúdií a všetkých textov vo všetkých cudzích jazykoch určených na preklad. Preto správny súd konštatuje, že hoci je prejednávaná právna vec založená na skutkovo obdobných základoch ako rozhodnutie o žiadosti o sprístupnenie informácie, ktorého sa týka poukázané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžik/1/2019 zo dňa 25. novembra 2019, viazanosť judikatúrou vyšších súdnych inštancií je len v prípade identickej právnej otázky rovnakých účastníkov konania. Správny súd nie je viazaný judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ak rozhodol v inom samostatnom konaní. 56. Napokon správny súd nemohol prihliadnuť ani na námietku, ktorou žalobca žalovanému vyčítal nedostatočné odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného obsahuje náležitosti § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Ďalej uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na námietky žalobcu. Súd v procese preskúmavania predmetného rozhodnutia nevzhliadol absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej správy vo veci rozhodol, a ktoré by mali za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalovaný vo svojom rozhodnutí riadne zdôvodnil a zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré nebolo možné žiadosti žalobcu v uvedenej časti vyhovieť a to aj v kontexte s účelom a zmyslom zákona č. 211/2000 Z.z., vec po právnej stránke správne vyhodnotil a aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z. 57. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný rozhodol súladne s ustanoveniami zákona č. 211/2000 Z.z., žalobné námietky nespôsobovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 58. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého úspešnému žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich náhradu nežiadal a žiadne mu nevznikli. 59. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ods. 4 SSP).
(§ 139
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.