Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/47/2019 1019200868 15. 02. 2024 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200868.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená XX. XXXX XXXX, bytom C. XX, D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 23. apríla 2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 23. apríla 2019 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo 14. januára 2019 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na nové konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Sociálna poisťovňa, ústredie dňa 14. januára 2019 vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) ktorým na základe ustanovenia § 236 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) uložila žalobkyni povinnosť vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok v období od 4. novembra 2018 do 30. novembra 2018 v celkovej sume 462,15 eur. 2. Sociálna poisťovňa, ústredie založila prvostupňové rozhodnutie na zisteniach, podľa ktorých si žalobkyňa riadne nesplnila ohlasovaciu povinnosť o rozhodujúcich skutočnostiach ovplyvňujúcich nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku, pretože bola od 25. októbra 2018 do 30. novembra 2019 povinne dôchodkovo poistená z titulu výkonu zamestnania na nepravidelný príjem u odvádzateľa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). V dôsledku uvedeného jej preto nárok na výplatu predčasného dôchodku (ktorý jej bol priznaný od 3. mája 2017 rozhodnutím z 19. mája 2017) zanikol od 4. novembra 2018 a už vyplatený predčasný dôchodok jej bol poskytnutý neprávom. 3. Na odvolanie žalobkyne preskúmal prvostupňové rozhodnutie generálny riaditeľ žalovanej, ktorý dňa 23. apríla 2019 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 4. Generálny riaditeľ v zásade zrekapituloval skutkové okolnosti ako aj závery Sociálnej poisťovne, ústredia, že žalobkyňa bola v období od 25. októbra 2018 do 30. novembra 2018 povinne dôchodkovo poistená z titulu výkonu zamestnania na nepravidelný príjem u odvádzateľa – ministerstva, v dôsledku čoho jej nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku postupom podľa ustanovenia § 67 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. zanikol od 4. novembra 2018. Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že žalobkyňa bola v spornom období prihlásená do poistenia ako zamestnanec na nepravidelný príjem. Z potvrdenia ministerstva č. E./XXXXXX-XXX z 25. októbra 2018 zároveň vyplýva, že fyzická osoba, ktorej sa poskytne nenávratná sociálna výpomoc, nadobúda na účely sociálneho poistenia postavenie zamestnanca a zamestnávateľ je povinný ju prihlásiť do Sociálnej poisťovne dňom vzniku právneho
vzťahu zakladajúceho právo na príjem zo závislej činnosti, t. j. v predmetnom prípade to bolo dňom 25. októbra 2018, kedy zasadala komisia posudzujúca poskytnutie nenávratnej sociálnej výpomoci. Námietku žalobkyne, že nepoužila poskytnuté finančné prostriedky na svoju spotrebu ale použila ich na hrobové miesto zosnulého manžela, označil generálny riaditeľ žalovanej za irelevantnú. II. Správna žaloba 5. Voči napadnutému rozhodnutiu, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie podala žalobkyňa správnu žalobu, domáhajúc sa ich zrušenia. Žalobkyňa namietla záver žalovanej, podľa ktorej fyzická osoba, ktorej sa poskytne nenávratná sociálna výpomoc, nadobúda na účely sociálneho poistenia postavenie zamestnanca a zamestnávateľ je povinný ju prihlásiť do Sociálnej poisťovne dňom vzniku právneho vzťahu zakladajúceho právo na príjem zo závislej činnosti. Toto tvrdenie žalovanej nie je v napadnutom rozhodnutí nijako zdôvodnené a žalovaná sa ani nezaoberala otázkou, či žalobkyni vôbec vzniklo povinné dôchodkové poistenie. Žalobkyňa ozrejmila, že na základe súhlasu komisie na realizáciu sociálnej politiky v oblasti sociálneho fondu ministerstva jej bola poskytnutá nenávratná finančná výpomoc 800,- eur ako výpomoc z dôvodu úmrtia manžela. Zamestnancom ministerstva bol iba manžel žalobkyne (a nárok na finančnú výpomoc vyplýval z jeho minulého pracovného pomeru) a žalobkyňa pre ministerstvo nikdy nevykonávala závislú prácu a nikdy medzi nimi nebol založený vzťah zamestnanca a zamestnávateľa. Zdôraznila, že príjem zo závislej činnosti je predpokladom vzniku povinného dôchodkového poistenia. Naviac, zo súhlasu s poskytnutím nenávratnej finančnej pomoci (príloha č. 3) vyplýva, že výpomoc nepodlieha dani z príjmov a zároveň nie je súčasťou vymeriavacieho základu na platenie poistného. Z uvedeného podľa jej názoru vyplýva, že napriek existencii povinného dôchodkového poistenia neexistoval žiaden vymeriavací základ na platenie poistného, čo logicky nemôže byť účelom sociálneho poistenia. 6. Žalobkyňa záverom dodala, že jej nie je zrejmé ani to, ako určila žalovaná obdobie trvania poistenia od 25. októbra 2018 do 30. novembra 2018 (t. j. obdobie počas ktorého jej predčasný starobný dôchodok nepatril), resp. prečo bolo trvanie poistenia určené až do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca po udelení súhlasu s poskytnutím sociálnej výpomoci. III. Vyjadrenie žalovanej a replika žalobkyne 7. Ku správnej žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá ju navrhla pre jej nedôvodnosť zamietnuť. Žalovaná zrekapitulovala právny základ ako aj skôr konštatované závery uvedené v napadnutom rozhodnutí, že žalobkyňa porušila oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu jej z ustanovenia § 227 ods. 3 druhej vety zákona č. 461/2003 Z. z., pretože bola v období od 25. októbra 2018 do 30. novembra 2019 povinne dôchodkovo poistená z titulu výkonu zamestnania na nepravidelný príjem u odvádzateľa - ministerstva. 8. Žalovaná poukázala na potvrdenie ministerstva č. E./XXXXXX-XXX z 25. októbra 2018, v zmysle ktorého fyzická osoba, ktorej sa poskytne nenávratná sociálna výpomoc, nadobúda na účely sociálneho poistenia postavenie zamestnanca a zamestnávateľ je povinný ju prihlásiť do Sociálnej poisťovne dňom vzniku právneho vzťahu zakladajúceho právo na príjem zo závislej činnosti, t. j. dňom 25. októbra 2018. 9. Žalobkyňa zaslala ku vyjadreniu žalovanej repliku, v ktorej zotrvala nesprávnosti a nepravdivosti záverov žalovanej, že bola v období od 25. októbra 2018 do 30. novembra 2018 zamestnaná na ministerstve. IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 10. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 11. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/47/2019. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-7Sa/47/2019. 12. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia ako aj administratívne konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom
súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 13. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 15. februára 2024, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania nepožiadal. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 14. Predmetom prieskumu zákonnosti zo strany správneho súdu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorý potvrdil ako vecne správne prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia vo veci neprávom vyplateného predčasného starobného dôchodku v celkovej sume 462,15 eur. 15. Jadrom žalobných námietok bolo nedostatočné odôvodnenie záverov, na základe akých skutočností a prečo žalovaná považovala žalobkyňu za zamestnankyňu ministerstva v období od 25. októbra 2018 do 30. novembra 2018, ktorej vzniklo povinné dôchodkové poistenie, v dôsledku čoho jej podľa ustanovenia § 67 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. zanikol nárok na výplatu skôr priznaného predčasného starobného dôchodku. 16. Jedným z imanentných predpokladov činnosti správneho súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (pri jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov administratívneho konania o správnosti postupu orgánu verejnej správy a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedna zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zameniť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia orgánu verejnej správy nenapĺňa, resp. nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov rozumie taká vada rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 17. Z odôvodnení napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia správny súd zistil, že tie sú v časti úvah, prečo sa žalobkyňa považuje na účely dôchodkového poistenia za zamestnankyňu, pomerne strohé a odkazujú iba na zákonnú úpravu zániku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku. Za východiskový a jediný podklad, na ktorý generálny riaditeľ žalovanej poukazuje (a rovnako tak žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe) a z ktorého viac menej vychádza celé napadnuté rozhodnutie, možno považovať potvrdenie ministerstva č. E./XXXXXX-XXX z 25. októbra 2018 z ktorého má vyplývať, že pokiaľ je fyzickej osobe poskytnutá nenávratná sociálna výpomoc, táto osoba nadobúda na účely sociálneho poistenia postavenie zamestnanca a zamestnávateľ je povinný ju prihlásiť do Sociálnej poisťovne dňom vzniku právneho vzťahu zakladajúceho právo na tento príjem zo závislej činnosti, t. j. dňom 25. októbra 2018. 18. Správny súd sa v administratívnom spise snažil dohľadať predmetné potvrdenie ministerstva avšak márne. V spise sa pod označením č. E./XXXXXX-XXX nachádza stanovisko ministerstva avšak datované 2. novembra 2018 (ďalej len „stanovisko“), z ktorého nevyplývajú skutočnosti deklarované žalovanou. Uvedené stanovisko bolo adresované žalobkyni a bolo jej ním oznámené, že ministerstvo súhlasí s poskytnutím nenávratnej sociálnej výpomoci vo výške 800,- eur. V stanovisku ju zároveň ministerstvo upovedomilo, že poskytnutá výpomoc nepodlieha dani z príjmu, je oslobodená od dane podľa § 5 ods. 7 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a zároveň nie je súčasťou vymeriavacieho základu pre odvod poistného. 19. Okrem uvedeného stanoviska sa v administratívnom spise nachádza žiadosť ministerstva síce datovaná 25. októbra 2018 avšak označená č. E./XXXXXX-XXX (ďalej len „žiadosť“), adresovaná sekcii personálnych a sociálnych činností a osobnému úradu ministerstva, z ktorej vyplýva, že ministerstvo dospelo k záveru o povinnosti prihlásiť žalobkyňu do Sociálnej poisťovne na základe stanoviska samotnej žalovanej (z kontextu potvrdenia vyplýva, že ministerstvo preverovalo odvodové povinnosti tak u žalovanej ako aj u zdravotnej poisťovne). Tá ministerstvo inštruovala, že žalobkyňu je potrebné do Sociálnej poisťovne nahlásiť ako zamestnankyňu a odhlásiť ju je potrebné posledný deň v mesiaci, v ktorom bude zúčtovaná nenávratná sociálna výpomoc. Inými slovami, žiadosť ministerstva je len
pretlmočením stanoviska, ktoré mu skôr poskytla Sociálna poisťovňa. Správny súd sa domnieva, že práve uvedená žiadosť (hoci označená nesprávnym číslom avšak obsahom zodpovedajúca), ktorú žalovaná chybne označuje ako potvrdenie, bola podkladom jej nadväzujúcich rozhodnutí vo veci neprávom vyplateného predčasného starobného dôchodku. 20. Či už by boli rozhodnutia žalovanej založené na stanovisku alebo žiadosti, je evidentné, že prvotný impulz, prečo by mala byť žalobkyňa prihlásená do Sociálnej poisťovne ako zamestnankyňa ministerstva, vyšiel od žalovanej, pričom ministerstvo, postupujúc podľa jej inštrukcií, žalobkyňu do Sociálnej poisťovne napokon prihlásilo. Krátkozrako pôsobia vyjadrenia žalovanej ktorá ukazuje na ministerstvo ako to, ktoré posúdilo postavenie žalobkyne ako zamestnankyne a od ktorého sa odvíjalo aj rozhodnutie o povinnosti vrátiť vyplatený predčasný starobný dôchodok. 21. Otázne preto aj naďalej zostáva, na základe akých ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. dospela žalovaná k záveru o potrebe prihlásenia žalobkyne ako zamestnankyne do Sociálnej poisťovne (a v tomto smere inštruovala aj ministerstvo), čo sa následne odrazilo v rozhodnutí o zániku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a odpoveď nie je zrejmá nielen žalobkyni, ale ani správnemu súdu. Právne posúdenie otázky, ktorá je z povahy veci dosť špecifická, nevyplýva zo žiadosti ministerstva, skúpe na odpovede sú obe rozhodnutia žalovanej a v administratívnom spise sa nenachádza ani stanovisko žalovanej na ktoré odkazuje ministerstvo. Zákon č. 461/2003 Z. z. pritom na účely sociálneho poistenia jasne ustanovuje, koho možno považovať za zamestnanca a kedy vykonáva zárobkovú činnosť. Žalovaná žalobkyňu nezaradila výslovne ani pod jeden z uvedených prípadov a preto je otázne, či podmienky zániku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku skutočne naplnila. 22. Správny súd záverom dodáva, že hoci žalobkyňa čiastočne namietala aj právne posúdenie veci, nepristúpil ku posudzovaniu jeho správnosti, pretože by to bolo za súčasného stavu predčasné. Tým, že v napadnutom rozhodnutí absentuje akékoľvek vlastné právne posúdenie, správny súd nenašiel úvahy žalovanej, ktoré by mohol podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti. 23. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovanej postupom podľa § 199 ods. 3 SSP v spojení s § 191 ods. 1 písm. d) SSP a s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil pre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, a vec vrátil žalovanej, ako orgánu nižšieho stupňa, na ďalšie konanie. 24. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej riadne sa vysporiadať s otázkou, či možno žalobkyňu v dôsledku poskytnutia nenávratnej sociálnej výpomoci považovať za zamestnankyňu a či jej teda skutočne zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku, pričom svoj záver a úvahy v novom rozhodnutí riadne odôvodní. 25. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 26. O trovách konania rozhodol správny súd postupom podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal právo na ich úplnú náhradu voči žalovanej. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.