Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5Scud/7/2014 1014200386 09. 08. 2024 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2024:1014200386.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. A. XXXX/X, E., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne – ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.01.2014 takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.01.2014 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.08.2015 p o t v r d z u j e. II. Správny súd v Bratislave navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej len „odporkyňa“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.01.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietla žiadosť navrhovateľky o predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie“) z dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku k 16.01.2014 nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Rozhodnutie odporkyňa odôvodnila tým, že podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na predčasný dôchodok vzniká, ak poistenec získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Podmienku 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľka splnila len s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané podľa predpisov Slovenskej republiky. Pre účely zistenia, či splnila podmienku, podľa ktorej suma jej predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima, odporkyňa prihliadla na doby poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky a súčasne vypočítala aj teoretickú sumu predčasného starobného dôchodku. Teoretická suma dôchodku je suma, ktorá by navrhovateľke patrila, ak by sa aj doby poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky považovali za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Sumu jej predčasného starobného dôchodku je podľa čl. 52 ods. 1 nariadenia potrebné určiť ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a celkovou dobou poistenia získanou aj podľa právnych predpisov Českej republiky. Navrhovateľka k 16.01.2014 spolu s dobou poistenia získanou podľa právnych predpisov Českej republiky získala 10 062 dní obdobia dôchodkového poistenia (rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia priloženom k napadnutému rozhodnutiu). Za rozhodujúce obdobie odporkyňa v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. považovala kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na výplatu dôchodku, teda kalendárne roky 1984 až 2013. Keďže navrhovateľka v rozhodujúcom
období kalendárnych rokov 1984 až 2013 nezískala aspoň 22 kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, rozhodujúce obdobie bolo rozšírené postupne pred 01.01.1984 tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body (§ 63 ods. 7 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z.). Odporkyňa v odôvodnení tiež uviedla, že navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, za obdobia tam uvedené, za ktoré jej patrí pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3, pričom úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 11,2938. V rozhodujúcom období získala navrhovateľka 6973 dní dôchodkového poistenia, to znamená 19,1042 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. K 16.01.2014 získala navrhovateľka spolu s dobou poistenia získanou podľa právnych predpisov Českej republiky 10 062 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu predčasného starobného dôchodku je 27,5672 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dôchodková hodnota platná k 16.01.2014 je 10,2524 EUR. Navrhovateľke od 16.01.2014 chýbalo do dovŕšenia dôchodkového veku (do 16.01.2016) 730 dní. Výsledná suma predčasného starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia je 173,40 Eur mesačne. Keďže suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov k 16.01.2014 bola 198,09 EUR mesačne a 1,2 násobok tejto sumy bol 237,70 Eur mesačne, pričom suma predčasného starobného dôchodku navrhovateľky nepresahovala 1,2 násobok sumy životného minima, navrhovateľka nesplnila podmienku pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok. 2. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podala navrhovateľka podaním doručeným odporkyni dňa 21.02.2014 opravný prostriedok, ktorým žiadala súd o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Uviedla, že nesúhlasí s tým, aby sa do obdobia dôchodkového poistenia, potrebného na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok, zahrnuli aj obdobia dôchodkového poistenia získané v Českej republike a aby sa na základe tohto obdobia vypočítala teoretická suma predčasného starobného dôchodku. Navrhovateľka poukázala na svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a v súvislosti s tým na priznanie čiastočného invalidného dôchodku v Českej republike na základe zníženia jej pracovnej schopnosti o 45%. Navrhovateľka je presvedčená, že sa nemôže brať do úvahy a započítavať do predčasného starobného dôchodku obdobie v Českej republike, kde nemohla kvôli zdravotným problémom riadne pracovať a dosahovať plnú mzdu. 3. Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 10.03.2014 uviedla, že žiada, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Vyjadrenie obsahuje aj argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o postup určenia sumy predčasného starobného dôchodku. K námietkam navrhovateľky uviedla, že sumu predčasného starobného dôchodku bolo podľa čl. 52 ods. 1 nariadenia potrebné určiť ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a celkovou dobou poistenia získanou aj podľa právnych predpisov Českej republiky. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky (spisového a evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v ústrednej evidencii odporkyne) a obdobia poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky potvrdené príslušnou inštitúciou (ČSSZ, Praha – potvrdenie E205 CZ zo dňa 06.12.2013). Získanie ďalšieho obdobia nebolo preukázané. Odporkyňa uviedla, že pri rozhodovaní o nároku na predčasný starobný dôchodok postupovala v súlade s platnými právnymi predpismi, najmä § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia. Poukázala na to, že odporkyňa žiadnym konkrétnym spôsobom nespochybnila správnosť napadnutého rozhodnutia. Pre úplnosť uviedla, že do t. č. nebolo definitívne rozhodnuté o invalidnom dôchodku navrhovateľky, keďže rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 18.12.2013 bolo odporkyni uložené opätovne posúdiť zdravotný stav navrhovateľky. 4. Na základe výzvy súdu zo dňa 22.09.2014 navrhovateľka vo vyjadrení zo dňa 03.11.2014 uviedla, že trvá na podanom opravnom prostriedku. Zotrvala na vyjadrení, že mal byť urobený výpočet rokov ňou odpracovaných na Slovensku, a to z obdobia od 01.10.1974 do 31.12.1986, keď pracovala na plný úväzok. Odporkyňa podľa jej názoru zahŕňa do výpočtu sumy predčasného starobného dôchodku obdobia rokov od roku 2006, keď sa navrhovateľka presťahovala do Čiech a v tom čase už trpela zdravotnými problémami, kvôli ktorým buď nepracovala alebo bola zamestnaná iba na čiastočný úväzok (4 hodiny denne), a preto mala nižší príjem ako v období, keď pracovala na Slovensku. Ku dňu podania tohto vyjadrenia už nemôže pracovať ani na čiastočný úväzok a žiadala o zaradenie do vyššieho stupňa invalidity. K vyjadreniu priložila osobný list dôchodkového poistenia ČSSZ so zápočtom rokov odpracovaných aj na Slovensku a posudok o invalidite od 15.03.2011.
5. Odporkyňa v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 14.09.2015 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 10.03.2014 a žiada, aby súd napadnuté rozhodnutie a zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.08.2015 ako vecne správne potvrdil. Odporkyňa uviedla, že po podaní opravného prostriedku bol opätovne posúdený nárok navrhovateľky na predčasný starobný dôchodok a rozhodnutím č. XXX XXX XX XX X zo dňa 18.08.2015 (ďalej len „zmenové rozhodnutie“) bola žiadosť navrhovateľky o predčasný starobný dôchodok zamietnutá z rovnakého dôvodu ako v napadnutom rozhodnutí (suma predčasného starobného dôchodku k 16.01.2014 nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu). Zmena napadnutého rozhodnutia spočívala v tom, že boli doplnené doby štúdia a doby starostlivosti o dieťa. Navrhovateľka podľa názoru odporkyne v opravnom prostriedku neuviedla žiadne námietky, ktoré by mali vplyv na zmenu posúdenia jej nároku na predčasný dôchodok. 6. Odporkyňa v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 26.09.2018 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomných vyjadrení zo dňa 10.03.2014 a 14.09.2015 a žiada, aby súd napadnuté rozhodnutie a zmenové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. K námietke navrhovateľky, týkajúcej sa rozhodného obdobia, zdôraznila, že rozhodujúce obdobie navrhovateľky t. j. kalendárne roky 1984 – 2013 bolo určené v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., keďže navrhovateľka nezískala aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, a preto bolo rozhodujúce obdobie podľa prvej vety § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. rozšírené pred 01.01.1984 tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body (t. j. 1975-1978, 1980-1990, 1994-2000), tak, ako je uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia pripojenom k napadnutému rozhodnutiu. Lekárske správy a posudky predložené navrhovateľkou sú pre posúdenie veci irelevantné. 7. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.“ 8. Nakoľko v predmetnej veci ide o konanie podľa tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) a vzhľadom na skutočnosť, že správny súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, v konaní postupoval podľa ustanovení OSP. 9. Podľa ustanovenia § 246c ods. 1 OSP „Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.“ 10. Podľa ustanovenia § 250l ods. 2 OSP „Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.“ 11. Správny súd podaný opravný prostriedok navrhovateľky prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný postupom podľa ustanovenia § 250f ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09.08.2024. S prejednaním veci bez nariadenia pojednávania súhlasila odporkyňa podaním zo dňa 24.03.2022. Navrhovateľka sa napriek riadne doručenej výzve súdu, ktorej súčasťou bola doložka podľa § 250f ods. 2 OSP, k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nevyjadrila, v dôsledku čoho mal správny súd za to, že nemá voči zvolenému procesnému postupu správneho súdu námietky. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu postupom podľa § 156 ods. 3 OSP so zachovaním minimálnej 5 dňovej lehoty. 12. Podľa § 250l ods. 1 OSP „Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.“ 13. Podľa § 250q ods. 3 OSP „O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.“ 14. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 13Sa, ďalej 18Sa, následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 21. mája 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa.
15. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný včas (§ 250m ods. 2 OSP), oprávnenou osobou (§ 205m ods. 1 a 3 OSP) a je prípustný (§ 250l ods. 1 OSP, § 248 v spojení s § 250l ods. 2 OSP). 16. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach opravného prostriedku, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250l ods. 2 v spojení s § 244 ods. 2 a § 250i OSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal z odporkyňou predloženého dávkového spisu. 17. Predčasný starobný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. poskytuje zo starobného poistenia. 18. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období „Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.“ 19. Osobitným predpisom, na ktorý § 67 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. odkazuje, je zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 601/2003 Z. z.“). 20. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období je suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu 198,09 Eur mesačne. 21. Podľa § 60 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období „Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.“ 22. Podľa § 63 ods. 1 tretia a štvrtá veta zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období „Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.“ 23. Podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období „Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.“ 24. Podľa § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období „Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov.“ 25. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období „Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 26. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období „Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.“ 27. Podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia „Príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto: i) teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku; ii) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistného udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov.“
28. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie odporkyne, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia z dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku k 16.01.2014 nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. 29. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že navrhovateľka splnila ostatné dve podmienky podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, teda že navrhovateľka bola dôchodkovo poistená najmenej 15 rokov a chýbali jej najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku. 30. Z predloženého dávkového spisu o súd zistil, že navrhovateľka požiadala o priznanie predčasného starobného dôchodku žiadosťou zo dňa 04.11.2013 a žiadala jeho priznanie od 16.01.2014. Presný rozpis období dôchodkového poistenia, počet dní rozhodujúceho obdobia na výpočet dôchodku, sumy osobného a všeobecného vymeriavacieho základu a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia navrhovateľky, ktorý tvorí prílohu preskúmavaného rozhodnutia. 31. Z dôvodu, že v konaní o žiadosti navrhovateľky o predčasný starobný dôchodok bolo zistené, že navrhovateľka okrem Slovenskej republiky pracovala aj na území Českej republiky (v rokoch 2007 – 2014), bolo potrebné pri rozhodovaní o žiadosti o predčasný starobný dôchodok aplikovať aj nariadenie. 32. Teoretická suma predčasného starobného dôchodku je suma, ktorá by navrhovateľke patrila, ak by sa aj doby poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky považovali za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Sumu predčasného starobného dôchodku je podľa čl. 52 ods. 1 nariadenia potrebné určiť ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a celkovou dobou poistenia, získanou aj podľa právnych predpisov Českej republiky. 33. Suma predčasného starobného dôchodku tak, ako to vyplýva z obsahu dávkového spisu a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, bola odporkyňou určená podľa § 68 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Priemerný osobný mzdový bod navrhovateľky bol určený ako podiel súčtu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie bolo v prípade navrhovateľky určené v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. ako kalendárne roky 1984-2013. Keďže v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2013 určenom podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. a v súlade s článkom 56 ods. 1 písm. c) nariadenia navrhovateľka nezískala aspoň 22 kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, odporkyňa postupovala správne, ak podľa § 63 ods. 7 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodujúce obdobie postupne rozšírila pred 01.01.1984 tak, aby v ňom bolo zahrnutých 22 kalendárnych rokov. V tomto smere preto neobstojí námietka navrhovateľky, že obdobie od 01.10.1974 do 31.12.1986 nebolo odporkyňou v tejto veci zohľadnené. 34. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia, tvoriacom prílohu napadnutého rozhodnutia, pričom súčet osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 11,2938. V rozhodujúcom období navrhovateľka získala 6 973 dní dôchodkového poistenia, t. j. 19,1042 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 cit. zákona. K 16.01.2014 navrhovateľka spolu s dobou poistenia získanou podľa právnych predpisov Českej republiky získala 10 062 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje na účely výpočtu predčasného starobného dôchodku 27,5672 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Správny súd poukazuje na to, že navrhovateľka údaje uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia v opravnom prostriedku nenamietala a tieto údaje neboli medzi účastníkmi konania sporné. 35. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, t. j. priemerný osobný mzdový bod je v prípade navrhovateľky 0,5912. Podľa § 63 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2014 18 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,6648. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 16.01.2014 bola 10,2524 Eur. 36. Keďže navrhovateľka sa narodila v roku 1954, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 7 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahla pripočítaním 63 kalendárnych mesiacov k veku 56 rokov, teda 16.01.2016, pričom od 16.01.2014 do dovŕšenia dôchodkového veku (16.01.2016) chýbalo 730 dní. Teoretická suma predčasného starobného dôchodku bola 164,40584847 EUR mesačne a bola určená ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s dobou poistenia získaného aj podľa právnych predpisov Českej republiky a aktuálnej mzdovej hodnoty, znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní obdobia, za ktoré sa znižuje. Za 730 dní bol znížený o 12,50%, t. j. o 23,48654978 EUR mesačne (27,5672 rokov obdobia dôchodkového poistenia x priemerný osobný mzdový bod 0,6648 x aktuálna dôchodková hodnota 10,2524 – 23,48654978 EUR = 164,40584847 EUR). Pevná suma zvýšenia predčasného starobného dôchodku podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. bola stanovená podľa § 1 písm. c) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2013 Z. z., ktorým sa stanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2014 vo výške 8,90 EUR. Uvedený spôsob výpočtu nebol navrhovateľkou v opravnom prostriedku namietaný a ani správny súd nenašiel rozpor so zákonom v uplatnení tohto spôsobu výpočtu. 37. Navrhovateľka v opravnom prostriedku namietala, že do obdobia dôchodkového poistenia potrebného na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok nemajú byť zahrnuté doby dôchodkového poistenia získané v Českej republike (uviedla, že namieta obdobie od roku 2006). Správny súd k tejto námietke uvádza, že odporkyňa nemohla podľa v tom čase platnej a účinnej právnej úpravy postupovať inak, ale musela zhodnotiť pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia získané v oboch štátoch. Navrhovateľka sa mýli, pokiaľ sa domnieva, že zahrnutie všetkých preukázaných období dôchodkového poistenia malo za následok negatívne rozhodnutie o nároku na predčasný starobný dôchodok. Žiadosť navrhovateľky bol zamietnutá z iného dôvodu – pre nesplnenie jedného zo zákonných predpokladov pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok tým, že jeho suma nepresiahla 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Na splnenie uvedenej podmienky navrhovateľkou namietaná skutočnosť nemala vplyv. V tomto smere správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7So/84/2010 zo dňa 31.03.2011 (R 63/2012), v ktorom Najvyšší súd SR uviedol: „Pre posúdenie nároku dôchodcu na predčasný starobný dôchodok zo slovenského systému sociálneho poistenia treba skúmať či dôchodok dosahuje aspoň výšku 1,2-násobku životného minima vo vzťahu k teoretickej výške predčasného starobného dôchodku, ak dôchodca získal doby poistenia aj v zahraničí; iným výkladom by mohlo dôjsť k neopodstatnenému odopretiu nároku na túto dávku v prípadoch, ak by dôchodca časť poistenia získal v rôznych štátoch.“ Hoci výška predčasného starobného dôchodku vychádza len z príjmov dosiahnutých v dobách poistenia, ktoré navrhovateľka získala v Slovenskej republike, pre posúdenie vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je potrebné zhodnotiť aj obdobia dôchodkového poistenia získané navrhovateľkou v zahraničí. 38. Ak v priebehu konania o preskúmanie rozhodnutia o dôchodku orgán sociálneho poistenia vydal ďalšie rozhodnutie týkajúce sa nároku na niektorú z dôchodkových dávok, je povinnosťou súdu posúdiť aj jeho zákonnosť, pokiaľ z neho nie je zrejmé, že sa stalo už samo predmetom konania a nahradilo v plnom rozsahu predtým vydané rozhodnutie. O tomto novovydanom rozhodnutí treba rozhodnúť popri predošlom a pokiaľ ho mení, v spojení s ním, lebo sa týka takisto nároku vyplývajúceho zo spoločného základu a ohľadne ktorého bol podaný opravný prostriedok. Z pripojeného dávkového spisu odporkyne správny súd zistil, že odporkyňa v priebehu súdneho konania vydala zmenové rozhodnutie, ktorým vo veci tej istej žiadosti navrhovateľky o predčasný starobný dôchodok znova rozhodla a zmenila napadnuté rozhodnutie. Pochybenie, spočívajúce v nezohľadnení doby štúdia a doby starostlivosti o dieťa, bolo odstránené zmenovým rozhodnutím odporkyne, čo však nemalo vplyv na záver, ku ktorému dospela odporkyňa už v napadnutom rozhodnutí, že navrhovateľka nesplnila podmienku podľa § § 67 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. 39. Pri výpočte sumy predčasného starobného dôchodku navrhovateľky správny súd nezistil pochybenie odporkyne, ktorá správne zistila obdobie dôchodkového poistenia, získané náhradné doby i výšku zárobkov, ktoré počas zamestnania navrhovateľky dosiahla a tieto údaje v celosti a správne preniesla do osobného listu dôchodkového poistenia navrhovateľky, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo u navrhovateľky preukázané. 40. Pokiaľ navrhovateľka v opravnom prostriedku a v neskorších vyjadreniach uviedla, že požiadala o predčasný starobný dôchodok aj zo zdravotných dôvodov, pretože sa jej kontinuálne zhoršoval zdravotný stav a v Českej republike bola podľa posudku o invalidite zo dňa 31.08.2012 uznaná invalidnou s mierou poklesu jej pracovnej schopnosti o 45%, pričom ako deň vzniku invalidity bol určený deň 15.03.2011 a poberala na základe rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia č. XXX XXX XXXX/XXX E. dňa 04.07.2012 invalidný dôchodok, táto námietka navrhovateľky nie je vo vzťahu k rozhodovaniu odporkyne o jej žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku relevantná, keďže v konaní o žiadosti o predčasný starobný dôchodok sa zdravotný stav žiadateľa (navrhovateľky) nepreskúmava ani nezohľadňuje. Pre účely rozhodovania o uplatnenom nároku navrhovateľky na predčasný starobný dôchodok odporkyňa posudzujú výlučne splnenie podmienok stanovených v § 67 ods. 1 a nasl. zákona
č. 461/2003 Z. z., medzi ktoré podmienka skúmania zdravotného stavu navrhovateľky nepatrí. Ani priznaný invalidný dôchodok zo strany orgánov sociálneho zabezpečenia v Českej republike, ktorý ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia navrhovateľka poberala, nemá vplyv na určenie výšky predčasného starobného dôchodku vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienky podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ako vyplýva z pripojeného dávkového spisu, zdravotný stav navrhovateľky bol odporkyňou posúdený v konaní o žiadosti o priznanie invalidného dôchodku navrhovateľke (žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok bola odporkyňou zamietnutá rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 10.06.2014 po zrušení pôvodného rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku navrhovateľke Najvyšším súdom SR, rozsudok sp. E. XXXX/XX/ XXXX zo dňa 18.12.2013). V čase vydania napadnutého rozhodnutia navrhovateľka ešte nepoberala starobný dôchodok v Českej republike (ten jej bol priznaný až rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia č. XXX/XXX XXX XXXX zo dňa 23.02.2015). Uvedená námietka navrhovateľky preto nie je spôsobilá spochybniť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne v spojení so zmenovým rozhodnutím. 41. Správny súd pre úplnosť uvádza, že odporkyňa podal ďalšiu žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku zo dňa 08.09.2015, o ktorej odporkyňa rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.10.2015 tak, že túto žiadosť zamietla z dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku k 08.09.2015 nebola vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Uvedené rozhodnutie nie je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní, keďže nejde o rozhodnutie, ktorým došlo k zmene napadnutého rozhodnutia preskúmavaného v tomto konaní a odporkyňa vychádzala pri vydaní rozhodnutia o novej žiadosti o predčasný starobný dôchodok z iného skutkového stavu, než aký tu bol ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (napr. odlišne určené obdobie dôchodkového poistenia zohľadňujúce aj rok 2014 a čiastočne rok 2015). Zároveň odporkyňa už ku 16.01.2016 splnila podmienky pre nárok na riadny starobný dôchodok, ktorý jej bol rozhodnutím odporkyne F. XXX XXX XXXX X E. dňa 11.02.2016 priznaný. 42. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je správne a súladné so zákonom, pokiaľ došlo k zamietnutiu žiadosti navrhovateľky o priznanie predčasného starobného dôchodku z dôvodu, že navrhovateľka nesplnila jeden zo zákonných predpokladov pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok tým, že jeho suma nepresiahla 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Všetky tri zákonné podmienky vyplývajúce z § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. pre možnosť priznania predčasného starobného dôchodku musia byť splnené súčasne a bez splnenia čo i len jednej z nich nie je možné predčasný starobný dôchodok poistencovi (navrhovateľke) priznať. Závery odporkyne uvedené v napadnutom rozhodnutí v spojení so zmenovým rozhodnutím sú výsledkom správneho právneho posúdenia veci odporkyňou. Správny súd preto dospel k záveru, že odporkyňa pri rozhodovaní o navrhovateľkou uplatnenom nároku na predčasný starobný dôchodok postupovala v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. a napadnuté rozhodnutie odporkyne v spojení so zmenovým rozhodnutím potvrdil. 43. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebola úspešná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.