Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 6T/11/2021 9521100229 15. 10. 2021 Mgr. Miroslav Mazúch ECLI:SK:SSPK:2021:9521100229.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Y. trestný súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Mazúcha a členov senátu JUDr. Ruženy Sabovej a JUDr. Michala Trubana v trestnej veci proti obž. K. G.Í. a obž. H. E. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. októbra 2021 v Pezinku takto rozhodol: Obžalovaný K. G., nar. X. XX. XXXX v H., trvale bytom: H., prechodne bytom bez prihlásenia H., P.S. X/XX, vo väzbe od X. X. XXXX, t. č. v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, Obžalovaný H. E., nar. XX. X. XXXX v H., trvale bytom H., F. XXXXX/XX vo väzbe od 6. 2. 2021, t. č. v ÚVV a ÚVTOS Žilina, uznávajú sa za viných, že v presne neustálenom dni od 19. 1. 2021 do 5. 2. 2021 vo večerných hodinách na území mesta Martin obvinený K. G. so zámerom zažiť „aké to je zabiť človeka“, oslovil pri semaforoch v blízkosti čerpacej stanice OMV nachádzajúcej sa na ceste č. I/65 D náhodného okoloidúceho E. J., L. G. XX, S. V. V., pod zámienkou, aby si išli spolu vypiť, a to aj s obvineným H. E. a H. E., ktorí tento večer trávili spolu s obvineným K. G., a za tým účelom vylákal E. J. do vnútorných priestorov CO krytu (bunkru), nachádzajúceho sa na Z. N. v Martine, kde spoločne konzumovali alkoholické nápoje, pričom následne obvinený K. G. zobral bokom obvineného H. E., ktorého oboznámil so svojim plánom usmrtiť E. J., s čím obvinený H. E. vyjadril súhlas, následne sa premiestnili do vedľajšej miestnosti CO krytu, kde sa obvinený K. G. opýtal poškodeného, ako sa cíti, keď vie, že to je jeho posledný deň v živote, že tam v tej noci zomrie, načo bol obvineným K. G. poškodený fyzicky napadnutý údermi a kopmi do oblasti tváre a hlavy, pričom k tomuto útoku sa vzápätí pripojil aj obvinený H. E., ktorý rovnako udieral päsťami a kopmi poškodeného do tváre a hlavy, následne zobral najskôr obvinený K. G. do svojich rúk drevený hranol o rozmeroch 93 cm x 6 cm x 4 cm, ktorý sa nachádzal v bunkri, a začal vysokou intenzitou udierať vtedy už ležiaceho poškodeného do oblasti tváre, hlavy a hrudníku, pričom k útoku dreveným hranolom sa vzápätí pridal aj obvinený H. E., ktorý vysokou intenzitou pokračoval v úderoch dreveným hranolom smerujúcich do hlavy a hrudníka poškodeného, a po skončení útoku s dreveným hranolom obvinený K. G. veľkou silou stúpol (skočil) poškodenému na krk a na hrudník, pričom po skončení útoku na poškodeného, ktorý trval celkovo približne 30 minút, obvinený K. G. zobral sklenenú črepinu s tým, že sa chce uistiť, že poškodený je mŕtvy, a touto mu chcel zarezať do krku, a následne obvinený H. E. zobral sklenenú črepinu a so slovami, že chce vidieť mozog poškodeného, tomuto zarezal do čela a taktiež nad hornú peru, kde týmto konaním obvinení spôsobili poškodenému mnohopočetné tržné, tržnozmliaždené a rezné poranenia tváre a vlasatej časti hlavy, roztrieštenie celého tvárového skeletu s dislokáciami, blokovú
zlomeninu rebier vpravo, zmliaždenie pravých pľúc, zmliaždenie krku, deštrukciu skeletu hrtana, zakrvácanie do dýchacích ciest, zakrvácanie pod mäkké pokrývky mozgu, následkom čoho došlo k mechanickej asfyxii (uduseniu) pri zbortení skeletu hrtanu, krvácaniu do dýchacích ciest, krvácaniu do steny srdca, a zlyhaniu respirácie, čo bezprostredne viedlo k smrti poškodeného, teda spoločným konaním iného úmyselne usmrtili s vopred uváženou pohnútkou, čin spáchali závažnejším spôsobom konania - surovým spôsobom, čím spáchali obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. c) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, Za to sa odsudzujú Obžalovaný K. G. Podľa § 144 ods. 2, § 34 ods. 5 písm. a), § 36 písm. l), § 38 ods. 8 Tr. zák., s použitím § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4) Tr. zák. per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) rokov. Podľa § 48 odsek 3 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 odsek 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci - hnedé polovysoké topánky zn. W. veľkosti 41. Podľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Tr. zák. obžalovanému u k l a d á ochranný dohľad na 3 (tri) roky. Obžalovaný H. E. Podľa § 144 ods. 2, § 34 ods. 5 písm. a), § 36 písm. l), § 38 ods. 8 Tr. zák., s použitím § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4) Tr. zák. per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov. Podľa § 48 odsek 5 Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Tr. zák. obžalovanému u k l a d á ochranný dohľad na 2 (dva) roky. Podľa § 83 ods. 1 písm. g) Tr. zák. u k l a d á zhabanie veci - drevený hranol šedej farby rozmerov 93,4 cm x 6 cm x 4 cm. Podľa § 287 odsek 1 Tr. por. ukladá obžalovaným K. G. a H. E., aby spoločne a nerozdielne nahradili škodu: poškodenej G. J., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom S. Č.. XX, nemajetkovú ujmu v sume 10.383,33€ (slovom desaťtisíc tristoosemdesiattri eur aj tridsaťtri eurocentov), poškodenému Y. J., nar. XX.XX.XXXX Y. G., trvale bytom G. Č.. XX nemajetkovú ujmu v sume 10.383,33€ (slovom desaťtisíc tristoosemdesiattri eur aj tridsaťtri eurocentov), poškodenej H. J., nar. XX.XX.XXXX Y. L., trvale bytom G. Č.. XX nemajetkovú ujmu v sume v sume 10.383,33- € (slovom desaťtisíc tristoosemdesiattri eur aj tridsaťtri eurocentov), poškodenému Y. J., nar. XX.XX.XXXX Y. G., trvale bytom G. Č.. XX majetkovú ujmu v sume 907,40,- € (slovom deväťstosedem eur a štyridsať eurocentov).
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú G. J., nar. 21.06.1999 v H., trvale bytom S. Č.. XX, so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces. odôvodnenie: Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry udával 06.07.2021 pod spisovou značkou Y. D. XX/XX/XXXX XX obžalobu na K. G. a H. E. pre skutok právne posúdený ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c) za s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku podanej obžaloby prokurátora. Obžaloba a výzva na predkladanie dôkazov boli obžalovanému K. G. a obžalovanému H. E. doručené 12.07.2021, ich obhajcom JUDr. Andrei Oceľovej 13.07.2021 a JUDr. Ladislavovi Mistríkovi 12.07.2021 a splnomocnencom poškodených JUDr. Vladimírovi Kašubovi PhD. a JUDr. Pavlovi Lábathovi v dňoch 12.07. a 20.07.2021. Obžalovaný K. G. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že: „Ja som vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.“ Na následne položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c),d),f),g) a h) Tr. por. odpovedal spôsobom „áno“. Obžalovaný H. E. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že: „Ja som vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.“ Na následne položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c),d),f),g) a h) Tr. por. odpovedal spôsobom „áno“. Prokurátor, obidvaja obhajcovia obžalovaných, splnomocnenec poškodenej JUDr. Kašuba a poškodení Y. J. a H. J. zhodne navrhli, aby súd vyhlásenie obžalovaných, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prijal. Súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného K. G., že je vinný zo spáchania skutku uvedené v obžalobe a podľa § 257 ods. 8 Tr. por. rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, výrokom o ochrannom opatrení a výrokom o náhrade škody. Ďalším uznesením súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného H. E., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v žalobe a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, výrokom o ochrannom opatrení, a výroku o náhrade škody. Obžalovaných G. i E. súd uznal za vinných v zmysle podanej obžaloby, pretože obidvaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že sú vinní zo skutku uvedeného v obžalobe, prokurátor i obhajcovia obžalovaných navrhli ich vyhlásenie prijať a vyhlásenie obžalovaných zároveň zodpovedalo zaobstaraným dôkazom v predloženom spise. Konanie obžalovaných súd kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. c) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Obžalovaný G. už cestou na čerpaciu stanicu verbalizoval svoj zámer usmrtiť v ten deň akúkoľvek osobu. S týmto zámerom presvedčil aj poškodeného (pod klamlivou zámienkou spoločne si vypiť), aby s nimi išiel do bunkru. Svedkovi H. E. už cestou hovoril, že poškodeného usmrtí i akým spôsobom. Pred začiatkom fyzického útoku na poškodeného svoj zámer povedal obžalovaný G. obžalovanému H. E., ktorý s týmto zámerom vyslovil jednoznačný súhlas. Aj obžalovaný H.Z. E. si bol vopred plne vedomý skutočnosti, že tento brutálny fyzický útok smeruje k usmrteniu poškodeného. Okrem toho, aj zo spôsobu vedenia útoku i jeho intenzity obidvomi obžalovanými voči poškodenému možno vyvodiť ich vnútorný vzťah k spôsobeniu nenapraviteľného následku. Z týchto dôvodov obidvaja obžalovaní konali s vopred uváženou pohnútkou usmrtiť poškodeného. Spoločný fyzický útok obžalovaných nebol spôsobený náhlym pohnutím ich mysle. Naopak ich rozhodnutie bolo spracované rozumovou zložkou. Dĺžka formovania rozhodnutia pritom sama osebe nemá vplyv na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu úkladnej vraždy. Čin bol spáchaný obidvoma obžalovanými surovým spôsobom podľa § 138 písm. c) Tr. zák. Surovým spôsobom sa rozumie útok s vysokou mierou brutality, ktorá sa vymyká z bežného rámca väčšiny obdobných prípadov úkladných vrážd. Obžalovaný najskôr zaútočili na poškodeného kopmi do oblasti tváre a hrudníka. Následne ho začali intenzívne mlátiť dreveným hranolom a spôsobili mu devastačné zranenia tváre. Útok sa vyznačoval vysokou mierou intenzity, gradujúcou brutalitou a surovosťou. Obžalovaný G. veľkou silou skočil poškodenému na krk a na hrudník, chcel zarezať poškodenému črepinou do krku. Obžalovaný E. poškodenému črepinou zarezal do čela a hornej pery s tým, že chce vidieť mozog poškodeného. Surový spôsobom dokumentujú aj zranenia, ktoré poškodený utrpel.
Obžalovaní spoločným konaním spôsobili poškodenému mnohopočetné tržné, tržnozmliaždené a rezné poranenia tváre a vlasatej časti hlavy, roztrieštenie celého tvárového skeletu s dislokáciami, blokovú zlomeninu rebier vpravo, zmliaždenie pravých pľúc, zmliaždenie krku, deštrukciu skeletu hrtana, zakrvácanie do dýchacích ciest, zakrvácanie pod mäkké pokrývky mozgu, následkom čoho došlo k mechanickej asfyxii (uduseniu) pri zbortení skeletu hrtanu, krvácaniu do dýchacích ciest, krvácaniu do steny srdca a zlyhaniu respirácie, čo bezprostredne viedlo k smrti poškodeného. Obaja obžalovaní konali spoločne s úmyslom usmrtiť poškodeného, teda činu sa podľa § 20 Trestného zákona spolupáchateľstvom. Obžalovaní na hlavnom pojednávaní 09.09.2021 vyhlásili, že sú vinní pred senátom v zložení predseda senátu Mgr. Miroslav Mazúch a členovia senátu JUDr. Ružena Sabová a Mgr. Ivan Matel. Podľa správy osobného úradu tunajšieho súdu člen senátu Mgr. Ivan Matel bol od 29.09.2021 práceneschopný s tým, že jeho práceneschopnosť má byť dlhodobá. Hlavné pojednávanie 30.09.2021 bolo z dôvodu práceneschopnosti člena senátu Mgr. Ivana Matela odročené na 15.10.2021. Obidvaja obžalovaní po poučení podľa § 277a ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku v súvislosti s dlhodobou práceneschopnosťou člena senátu Mgr. Ivana Matela a po porade so svojimi obhajcami vyhlásili, že budú súhlasiť so zmenou člena senátu. Na základe žiadosti predsedu senátu zo 04.10.2021, predseda súdu Opatrením č. 22 k rozvrhu práce Špecializovaného trestného súdu na rok 2021 podľa III. oddielu Rozvrhu práce na rok 2021 v časti „sudcovia zloženie senátov a súdnych oddelení“, bodu 6.1. určil JUDr. Michala Trubana, predsedu senátu 14T za 3. člena senátu 6T na hlavnom pojednávaní dňa 15. 10. 2021. Obidvaja obžalovaní po opätovnom poučení a porade s obhajcami na hlavnom pojednávaní konanom 15.10.2021 uviedli, že výslovne súhlasia so zmenou v zložení senátu (v osobe člena senátu). Prokurátor, obhajcovia, splnomocnenci, ani poškodení nemali žiadne výhrady k zmene v zložení senátu. Dokazovanie V rámci dokazovania o výroku o treste prokurátor prečítal časť zápisníc o výsluchu svedkov C. F., F. P., H. E., prečítal právoplatné rozhodnutia obž. G. v iných trestných veciach, uznesenie o vznesení obvinenia obž. G. v inej trestnej veci a oboznámil vecné dôkazy. Svedok C. F. vypovedal, že s priateľkou, H. E. i RN. G. sa v meste dohodli, že pôjdu do bunkru. Cestou tam G. rozprával, že je vrah a mafián, a že mu je jedno, že pôjde do väzenia. Cestou z nejakých kríkov vytiahol aj bakuľu, aby ich vystrašil. G. im tiež povedal, aby si na hlavy natiahli kapucne, aby ich nebolo vidieť na kamerách. G. mal na sebe nejaké rukavice, lebo tam vyliali nejakú žieravinu, aby ho to nepopálilo. Následne odomkol zámku na bunkri a išli dole. Prešli k dverám zataraseným sudmi a paletami. G.Í. sa ich spýtal, či sú pripravení vidieť niečo také. H. E. stál za ním a jeho priateľka vedľa. Úplne stuhli a zostali v šoku, že je pravda, čo vravel. G. išiel k tomu mŕtvemu človeku, kľakol si k nemu a akoby sa začal potichu modliť. Povedal, aby išli k nemu bližšie, bol to hrozný pohľad. G. sa postavil a kopol ho zboku do rebier. Povedal, že už nie je taký frajer. Svedok ďalej vypovedal, že schytil priateľku a vyšli von, aby G. nevidel, že boli v šoku. Po piatich minútach vyšiel von G. aj s H. E.. G. držal v ruke sklo a povedal, že zabudol na tie najdôležitejšie dôkazy, ktorými ho rezali, že sa ich musí zbaviť. Potom sa ho začal pýtať, či mu ho nebolo ľúto, ako to dokázal. Rozprával, že má chladnosť v srdci, každý je iný, že by to kľudne spravil ešte raz, že by mu to problém nerobilo. Povedal, že ak by ho jeho mama chcela oznámiť na políciu, zabije aj ju a dá ju k tomu telu. G. sklo vyhodil za plot. Počas priebehu cesty stretli nejakého pána, G. na neho pozrel a vravel mu, že aký je frajer. Ten pán bol opitý na mol, nevládal chodiť. G. k nemu prišiel, začal mu rozprávať hrubé veci. Potom mu vrazil. G. sa s priateľkou snažili upokojiť. G. sa im ale vytrhol a tomu chalanovi dal hlavičku. Chalan spadol na zem a udrel si hlavu. Krvácal z nosa, G. preto odstrčil. H. E. mu tiež povedal, že bol na tom mieste, chcel odísť, ale musel tam byť, lebo Milan s Rudom sa vyhrážali, že ak odíde, zabijú aj jeho. Povedal, že nešiel na políciu, lebo nechcel, aby mal H. E. problémy. Rovnako sa bál, že ak tí dvaja by to zistili, že niečo také spravia aj jemu. Na druhý deň mu zavolal H. E., že mu G. odkazuje, ak ho pôjde udať, tak zabije jeho, aj jeho malého. Vec však oznámili na polícii a začalo sa vyšetrovanie. Svedkyňa F. P. 19.05.2021 vypovedala, že už v meste G. vykrikoval, že je vrah a nech to všetci o ňom vedia, čoho je schopný. Spýtal sa ich, či to chcú vidieť a či idú s ním do bunkru. G. si H. E. zobral blokom a niečo mu hovoril. H. E. bol tiež proti tomu, aby tam išli. Nakoniec sa rozhodli, že tam pôjdu, lebo neverili, že by tam mohol byť naozaj nejaký mŕtvy človek. Cestou im G. rozprával, ako to spravil, že ho stretli a zavolali do bunkru. Hovoril, že sedeli v prvej miestnosti a potom si ho zavolal do vedľajšej. Pýtal sa ho, aké sú jeho pocity pred smrťou. Keď mu ten muž neodpovedal, dal mu kolienkom do brady. Potom si všimol nejaké drevo. Udrel ho a muž spadol na zem. Potom ho začali kopať aj s H. E., H. E. im mal pri tom svietiť. H. E. im povedal, že chcel odísť preč, ale H. E. mu povedal, že ak odíde preč zabijú ho. G. im tiež hovoril, že črepinou tomu mužovi prerezal tepnu, aby sa uistil, že je mŕtvy. Rovnako
H. E. tiež zobral črepinu a rezal mu do hlavy, lebo chcel vidieť jeho mozog. Cestou ešte vykrikoval, aký je on mafián. Hovoril, že by kľudne zabíjal aj za peniaze. Ak by ho chcela ísť jeho mama udať, tak by zabil aj ju. Tiež hovoril, že do týždňa chce ešte niekoho zabiť. Ukazoval im celé drevo od krvi a spýtal sa ich či majú silné žalúdky. Na ruky si dal červené látkové rukavice, kľúčmi otvoril bunker, išli cez prvú chodbu, potom cez druhú. G. povedal, že v tej miestnosti pili. Potom dával preč také sudy a drevá a otvoril dvere. Na zemi ležal chlap. G. išiel k nemu kľakol si a prežehnal sa. Ako sa postavil kopol ho do rebier a povedal, že už nie je taký frajer. Priateľovi povedala, aby išli rýchlo preč. Vonku im G. ukázal ešte črepy, ktoré zahodil. Cestou fyzicky napadol nejakého chalana. G. mu dal päsťou do nosa. G. chceli zadržať, ale on mu ešte dal päsťou priamo do nosa. Ten chlap v momente padol na zem. Keď išli na políciu cestou H. E. volal, že G. im odkazuje, že ak ho pôjdu udať, zabije jej priateľa. Svedok H. E. 30.04.2021 vypovedal, že G. 05.02.2021 v meste napadol chalanov. G. vtedy prišiel k jednému z nich a päsťou ho udrel. Videl ešte druhý incident ako napadol pána, ktorému rozbil nos. H. E. nevidel agresívneho. Konanie G. nenahlásil na polícii, lebo sa bál, že mu ublíži. G. sa vyhrážal F., že keď to nahlási, že mu rozkope dvere a zabije malého syna. Obžalovaný G. je uznesením vyšetrovateľa z 09.04.2021 stíhaný pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť 06.02.2021 voči poškodenému C. F. (už vyššie uvedená svedecká výpoveď). Obhajkyňa JUDr. Oceľová na hlavnom pojednávaní prečítala časť výpovede svedkyne J. a splnomocnenec JUDr. Kašuba, PhD. časť výpovede svedkyne E.. Svedkyňa F. J. vypovedala že jej syn obžalovaný G. nemal dobrého otca, lebo bol viackrát súdne trestaný. V škole nemal dobré výsledky. Jedenkrát prepadol, potom bolo v reedukačnom centre. Na strednú školu nastúpil do strojárni v Martine. V reedukačnom centre bol dvakrát. Prvýkrát v Ružomberku, druhýkrát v Čerenčanoch. Prvýkrát z dôvodu, že nechodil do školy. Trvalé pracovné pomery nemal a nevedel sa zaradiť do pracovných partií. K jeho záľubám patril futbal. Nikdy v živote by však na svojho syna nepovedala, že sa môže dopustiť niečoho takého. V minulosti navštevoval aj psychiatričku, mal diagnostikovanú hyperaktivitu a ADHD. Poslednú dobu požíval alkoholické nápoje i drogy. Jeho mentálna úroveň jej pripadala na úrovni dvanásťročného chlapca. Svedkyňa Z. E. 17.03.2021 vypovedala, že jej syn H. E. býval s ňou v Martine. Na základnej škole sa učil priemerne, hrával šach a reprezentoval školu. Potom študoval na dopravnej strednej škole. Pracoval v spoločnosti U. R. a mal priateľku. Následne pracoval s jeho otčimom na stavbách. Posledný rok a pol býval u starkej, ich vzťahy aj s otčimom boli veľmi dobré. Biologický otec sa k nemu nehlásil. Na synovi si v poslednom čase nevšimla nič podozrivé, akurát menej komunikoval. Agresívne sklony nemal. Podľa výpovedí znalcov z odvetvia psychiatrie H.. C. a z odboru psychológie K.. F. na hlavnom pojednávaní, ktorí spoločne vypracovali písomný znalecký posudok č. XX/XXXX a č. XX/ XXXX u obžalovaného G. nebola zistená duševná choroba, bola však potvrdená porucha osobnosti zmiešaného typu. Znalci ochrannú psychiatrickú ani ambulantnú liečbu nenavrhli. Obžalovaný G. je zjavne nezrelou osobou s dopadom na emočnú nestabilitu, tendenciu k impulzivite a zníženú sociálnu adaptáciu. Je osobou s vysokou mierou agresivity, čo je predpokladom agresívneho konania. Konanie obžalovaného G. bolo dané motivačným predpolím na úrovni osobnosti, kde išlo o vybitie agresívneho napätia. Bolo nadlimitné vo vzťahu k nízkej kapacite pre zvládnutie záťaže. Táto agresivita nebola priamym dôsledkom nejakého externého vplyvu a preto nebolo nutné, aby agresia bola vyprovokovaná zo strany obete. Motívom u obžalovaného G. bolo „dosiahnuť úľavu“ . U G. ide o vysokú mieru agresivity, ktorá je proaktívneho charakteru (predátorská). Resocializačná prognóza G. je prevažne negatívna, nie však nepravdepodobná a je závislá od následnej odbornej intervencie počas výkonu trestu. Jeho prevýchovný proces môže byť relatívne úspešný. Relatívnosť súvisí s kvalitou resocializačnej intervencie, ktorá počas výkonu trestu bude poskytnutá. Obžalovaný G. je terapeuticky prevýchovne ovplyvniteľný a neboli zistené tak hlboko fixované kriminogénne faktory, že nemožno predpokladať úspešnejšiu resocializáciu. Výsledkom analýzy je konštatovanie celkovo prevažne negatívne resocializačnej prognózy bez toho, aby pri existujúcich, hlavne kognitívnych zdrojoch, túto resocializáciu bolo možné jednoznačne vylúčiť. Teda resocializácia je málo pravdepodobná, avšak možná a jej výsledok závisí od ďalšieho vplyvu na obžalovaného s ohľadom na jeho nízky vek a osobnosť v štádiu formovania. Resocializácia je možná, pokiaľ sa podarí aktivizovať počas výkonu trestu existujúce zdroje, inak je prevažne negatívna. Obžalovaný H. E. duševnou chorobou netrpí, bol u neho badateľný hyposociálny osobnostný vývoj a pozorovaná adaptačná depresívna porucha. Znalci neodporučili žiadnu psychiatrickú liečbu. Obžalovaný je zjavne nezrelou osobnosťou s dopadom na emočnú nestabilitu, tendenciu k impulzivite a zníženú sociálnu adaptáciu. U obžalovaného bola resocializačná prognóza mierne pozitívna. Obžalovaný je terapeuticky a prevýchovne ovplyvniteľný a neboli zistené tak hlboko fixované kriminogénne faktory,
že nemožno predpokladať úspešnejšiu resocializáciu. Rezultátom bolo konštatovanie mierne pozitívne resocializačnej prognózy. Podľa odpisu z registra trestov a pripojených spisov bol obžalovaný G. odsúdený rozsudkom Okresného súdu Martin z 03.07.2017, sp. zn. XX/XX/XXXX pre trestné činy ublíženia na zdraví a výtržníctva podľa § 156 ods. 1, ods. 2 a § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na trest odňatia slobody 4 mesiace so skúšobnou dobou na 1 rok, pričom v skúšobnej dobe sa osvedčil a na odsúdeného sa hľadí, ako keby odsúdený nebol (fyzické napadnutie poškodeného - zlomenina nosa a práceneschopnosť 4 týždne). Trestným rozkazom Okresného súdu Martin zo 17.08.2020, sp. zn. XT/XX/XXXX, právoplatným 24.03.2021 bol obž. G. uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so skúšobnou dobou 1 rok. Trestný rozkaz bol obžalovanému G. doručený 26.08.2020. (fyzické napadnutie poškodeného - zmliaždenie tváre, očníc i malíčka). V registri priestupkov má 3 záznamy pre priestupky nižšej spoločenskej závažnosti (odhodenie plechoviek, odhodenie plastovej fľaše, rušenie nočného kľudu). Podľa správy Ústavu na výkon väzby v Banskej Bystrici mal obžalovaný G. jeden fyzický konflikt so spoluobvineným, za čo bol disciplinárne potrestaný. Pokyny a príkazy príslušníkov však plní bez pripomienok. Poriadok a čistotu na cele udržiava. S matkou udržiava vzťahy. Správami Mesta Martin, Úradu práce sociálnych vecí a rodiny a Sociálnej poisťovne nebol bližšie hodnotený. Obžalovaný G. však pred vzatím do väzby nepravidelne pracoval (v roku 2019 U. R., v roku 2020 V., Ž. Y., H. U. L.). Obžalovaný H. E. nemá žiadny záznam v registri trestov, v registri priestupkov má len blokové pokuty za menej závažnejšie priestupky. Vo výkone väzby má správanie v súlade s ústavným poriadkom . Správami mesta Martin, Úradu práce sociálnych vecí a rodiny ako aj Sociálnej poisťovne nebol bližšie hodnotený. Pred vzatím do väzby nepravidelne pracoval (v roku 2017 U. H., v roku 2018 A. H., U. R., J..S.. R., v roku 2019 H. M., X.). Svedkyňa G. J., dcéra poškodeného 24.02.2021 vypovedala, že nebohý bol je biologický otec. Bola jeho jedinou dcérou. Spoločne bývali s otcom aj mamou, ale v roku 2005 sa rodičia rozviedli. K osobe poškodeného vypovedala, že často požíval alkohol a dopúšťal sa fyzického násilia voči matke. Bol aj vo väzení asi štyri roky za fyzické napadnutie matky, keď jej rozbil pivovú fľašu o hlavu. Po návrate z väzenia sa určitý čas správal normálne, ale potom začal opäť požívať alkoholické nápoje. Z tohto dôvodu sa s ním už ani nechcela stretávať. Keď ho stretla náhodne v meste bol opitý. Naposledy ho videla v roku 2019 na Okresnom súde v Martine, keď jej bol kvôli výživnému dlžný nejaké peniaze. Potom sa zdržiaval u nejakého kamaráta, s ktorým požívali alkoholické nápoje. Jej otec sa liečil u psychiatričky, mal brať lieky, ale odmietol ich užívať. Naposledy sa občas zdržiaval u rodičov. V tom prípade však len zobral podporu a odišiel. Svedok Y. J., otec poškodeného popísal vzťah rodičov so svojim nebohým synom. Jeho syn sa oženil, mal jednu dcéru, pracoval. Syn však bol aj vo väzení a finančné prostriedky často míňal na popíjanie alkoholu s kamarátmi. K výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu Podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou, potrestá sa odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie, ak spácha čin závažnejším spôsobom konania. Podľa § 138 písm. c) Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu surovým spôsobom. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 písm. a) Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.
Podľa § 47 ods. 1 písm. a) a b) Tr. zák. trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. a) a b), 3 písm. a) a b), 4, 5 Tr. zák. trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav na výkon trestu“) minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia. Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd páchateľa, ktorému uložil trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu. Súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252348'&ucink-dni='30.12.9999'> zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov. Pri zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia nie je súd viazaný ustanoveniami odsekov 2 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252348'&ucin-kdni='30.12.9999'> a <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252348'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ani vtedy, ak schvaľuje dohodu o uznaní viny a prijatí trestu alebo zníži trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. b) <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252339'&ucin-kdni='30.12.9999'> Tr. zák. Všetky zákonné podmienky v zmysle § 47 ods. 1 Tr. zák. musia byť splnené súčasne, inak uloženie trestu na doživotie nie je prípustné. Právny záver o tom, že nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov znamená subsidiaritu trestu odňatia slobody na doživotie vo vzťahu k uvedenému miernejšiemu trestu. Z hľadiska osoby obžalovaného je nutné najskôr skúmať, či na dosiahnutie účelu trestu nestačí miernejšia alternatíva trestu odňatia slobody. Až po negatívnom závere, že uvedený miernejší trest odňatia slobody v konkrétnom prípade obžalovaného nestačí na dosiahnutie účelu Trestného zákona, je možné za splnenia ostatných zákonných podmienok uložiť trest odňatia slobody na doživotie. V týchto súvislostiach je potrebné podotknúť, že v ust. § 47 ods. 1 Tr. zák. ide o fakultatívne uloženie trestu odňatia slobody (súd môže), na rozdiel od ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák., ktorý upravuje obligatórne uloženie trestu odňatia slobody na doživotie (súd uloží, tzv. zásada trikrát a dosť). Súd po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že u obidvoch obžalovaných boli splnené prvé dve zákonné podmienky uvedené v ust. § 47 ods. 1 Tr. zák. Ustanovenie § 144 ods. 2 písm. c) Trestného zákona dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie. Rovnako bola splnená druhá zákonná podmienka. Úplne účinná ochrana spoločnosti by si vyžadovala uloženie doživotného trestu odňatia slobody. V tomto smere treba poukázať najmä na pohnútku obžalovaných, surový spôsob ich konania a spôsobený nenapraviteľný následok. Podľa súdu však nebola splnená tretia zákonná podmienka na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie ani u jedného z obžalovaných, pretože nemožno vzhľadom na vykonané dokazovanie konštatovať, že nie je nádej, že by obžalovaného G., či obžalovaného Jesenského nebolo možné napraviť trestom odňatia slobody na 25 rokov. Pri konštatovaní tohto záveru súd vychádzal z komplexného hodnotenia všetkých pred ním vykonaných dôkazov, najmä výsluchov obžalovaných, svedkov, znaleckých záverov, listinných dôkazov a pripojených spisov. K obžalovanému K. G.
Pokiaľ ide o komplexné posudzovanie osoby obžalovaného G. v negatívnom smere možno podľa súdu hodnotiť spôsob spáchania činu, jeho nenapraviteľný následok, zavinenie, a pohnútku. Podstatná časť týchto skutočností však bola obsahom jeho konania, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a zakladala právnu kvalifikáciu jeho konania ako obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. c) Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Z tohto dôvodu nemožno tieto skutočnosti zároveň považovať za kľúčové k rozhodovaniu o uložení trestu odňatia slobody na doživotie. K hodnoteniu osoby obžalovaného G. súd v prvom rade poznamenáva, že obžalovaný len 03.11.2021 dovŕši vek 20 rokov. V súlade s touto objektívnou skutočnosťou rezultoval aj záver znalca psychológa, že obžalovaný G. je aktuálne zjavne nezrelou osobnosťou. Zrenie pritom podľa znalca nemožno časovo ohraničiť a závisí od podnetov, ktoré osoba dostane. Aj podľa znalca psychiatra je obž. G. emočne nestabilnou osobnosťou, ale tento stav nie je ustálený vzhľadom na jeho mladý vek. V týchto súvislostiach súd poukazuje aj na výpoveď matky obžalovaného svedkyne Kataríny J., ktorá vypovedala, že správanie syna vnímala, ako „správanie 12 - ročného chlapca“. Znalec psychológ ďalej uviedol, že rozumové zdroje obžalovaného (najmä intelekt, pamäť a kvalita myslenia) na jeho prípadnú zmenu sú primerané. Existujú tak kognitívne zdroje, na základe ktorých sa obžalovaný môže ďalej rozvíjať. Pri emočných zdrojoch obžalovaný trpí v súvislosti s rozhodovacím procesom v súčasnom období nevypočítateľnosťou vo vzťahu k iným osobám i k sebe samému. Vývoj rozumových a emočných zdrojov obžalovaného sa však bude určitým spôsobom vyvíjať. Vyvíjať sa môže buď pozitívnym alebo aj negatívnym smerom. Z tohto dôvodu je možnosť resocializácie obžalovaného len relatívne negatívna, nie nepravdepodobná. Obžalovaný G. je nezrelou osobnosťou a preto sa dá predpokladať, že v procese dozrievania sa môže meniť a to za vhodných podmienok. Znalec najmä z týchto dôvodov dospel aj na hlavnom pojednávaní k záveru, že: „ Nemôžem zamietnuť možnosť toho, že dôjde k resocializácii v zmysle, že to riziko konania v kontexte skutku, takýmto spôsobom, že sa zníži na minimum.“ Znalec k záveru dospel potom, ako podrobne zhodnotil motiváciu skutku, pozitívne i negatívne osobnostné faktory obžalovaného G. (ktoré nemožno len jednoducho zrátať), problémy súvisiace so socializáciou a detailne analyzoval resocializačnú prognózu. Motiváciou skutku obžalovaného G. bola významná zložka jeho osobnosti - proaktívna agresivita (bez vonkajšieho podnetu) ako reakcia na silný nárast úzkosti pochádzajúceho z jeho zadržiavaného vnútorného napätia, vyplývajúceho zo štruktúry osobnosti, ktorá sa realizovala útokom na inú osobu. Išlo teda o emočnú podstatu v súvislosti s motiváciou skutku. Vonkajší prejav obžalovaného G. spočívajúci v slovách, že „ešte som nikoho nezabil“ bol len nejakým nezmyselným obalom. V aktuálnom stave je riziko agresívneho správania obžalovaného veľmi vysoké. Proaktívna agresivita u obžalovaného však bude významná dovtedy, kým ako osoba nedozreje a nenaučí sa pracovať s emóciami. V podstate to súvisí s jeho nezrelosťou. V prípade, že sa obžalovaný v procese zrenia naučí zbierať príspevky do emočnej bilancie nielen z negatívnej, ale aj pozitívnej zložky a vyrovná tým svoju emočnú bilanciu proaktívna agresivita ako rys jeho osobnosti sa výrazným spôsobom oslabí. Vo všeobecnosti naviac možno povedať, že vnútorné generovanie agresivity klesá so zrelosťou osoby, ktorá sa zvyšuje vekom. K pozitívnym faktorom reálnosti resocializačnej prognózy s následným začlenením do spoločnosti patril najmä intelekt obžalovaného G. bez závažnejšieho deficitu, neprítomnosť sexuálnej deviácie, nezistená závislosť od alkoholu, iných návykových látok a drog. Rovnako pocity viny obžalovaného zaznamenané v projektívnych metódach a psychodiagnostické znaky vyplývajúce z hodnotenia ROR a Hand testu. K negatívnym faktorom patrili chýbajúca pracovná kvalifikácia, slabá pracovná adaptovanosť, neexistencia sociálne nezávadného rodinného zázemia, vývoj v prostredí rodiny s výskytom kriminálnej aktivity, prítomnosť dissociálnych rysov osobnosti s akcentáciou rysov nezrelosti, záľuba v agresívnom konaní bez účelovosti i zistená absencia trvalých pozitívnych vzťahov v preddelikventnom období. V emočnej charakteristike k negatívnym faktorom patrili výrazná hypotrofia vyšších citov, respektíve čiastočná strata empatie, pravdepodobný výskyt výraznej zmeny reaktivity na záťaž v stave intoxikácie alkoholom, problémy súvisiace so socializáciou, s duševným zdravím, s kriminalitou a sociálnu situáciu. Znalec psychológ k resocializačnej prognóze obž. G. uviedol, že prevýchovný proces môže byť relatívne úspešný. Relatívnosť súvisí s kvalitou resocializačnej intervencie, ktorá mu počas výkonu trestu bude poskytnutá. Obžalovaný je terapeuticky i prevýchovne ovplyvniteľný a neboli zistené tak hlboko fixované kriminogénne faktory, že nemožno predpokladať úspešnejšiu resocializáciu. Výsledkom analýzy je konštatovanie celkovo prevažne negatívne resocializačnej prognózy, bez toho, aby pri existujúcich, hlavne kognitívnych zdrojoch, bolo možné takúto resocializáciu jednoznačne vylúčiť. Pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť aj možný negatívny vplyv účinku trestu v zmysle inštitucionalizmu a nežiaducej reintegrácie do kriminálneho prostredia vo výkone trestu po jeho absolvovaní. Teda resocializácia je málo pravdepodobná, avšak možná a jej výsledok závisí od ďalšieho vplyvu na obžalovaného s ohľadom
na jeho nízky vek a osobnosť v štádiu formovania. Resocializácia u obžalovaného je možná, pokiaľ sa podarí aktivizovať počas výkonu trestu existujúce zdroje, inak je prevažne negatívna. Súd pri rozhodovaní vzal ďalej do úvahy, že obžalovaný G. pred spáchaním činu v tejto veci sa 14.10.2016 dopustil prečinu ublíženia na zdraví podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov. V skúšobnej dobe sa 21.09.2018 osvedčil a preto sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Aj keď sa obžalovaný v tejto veci dopustil násilnej trestnej činnosti na druhej strane v priebehu roka skúšobnej doby dokázal viesť riadny život. Okrem toho sa obžalovaný pred spáchaním činu dopustil 18.04.2019 prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona, za ktorý mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. XT/XX/XXXX, právoplatný 24.03.2021 uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 rok (teda pre násilný trest odňatia slobody). Súd nemohol obžalovanému pri rozhodovaní o treste pričítať na ťarchu aj vznesené obvinenie pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť 06.02.2021 (uznesenie vyšetrovateľa ORPZ Martin z 09.04.2021, Č.: S.-XXX/X-Y.-H.-XXXX), lebo i v tom konaní platí prezumpcia neviny vyjadrená aj v ust. § 2 ods. 4 Trestného poriadku. Podľa správy Ústavu na výkon väzby Banská Bystrica obžalovaný mal 01.06.2021 počas vychádzky fyzický konflikt s iným obvineným, za čo bol disciplinárne potrestaný. Pokyny a príkazy príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže však plní bez pripomienok. Poriadok a čistotu na cele primerane udržiava. Vzťahy udržiava s matkou. Znalec psychológ k týmto doplneným dôkazom od času znaleckého vyšetrenia uviedol, že tieto skutočnosti v zásade nič nemenia na jeho znaleckých záveroch, pretože ide len o dva body z posudzovania možno šesťdesiatich vo vzťahu k obž. G.. Potenciál na resocializáciu obžalovaného G. napriek tomu je, pričom nosným musí byť primárne psychoterapeutický proces a následne výchovný proces. Znalec doplnil, že existujú iné skutočné osoby, u ktorých dospel v iných trestných veciach k záverom, že ich resocializáciu označil za jednoznačne negatívnu a vylúčil možnosť zmeny týchto osôb (čím zodpovedal otázku, či možno vo všeobecnosti v akomkoľvek prípade resocializáciu osoby jednoznačne vylúčiť). Znalec nevylúčil možnosť resocializácie obž. G.Č. za vhodných podmienok. Resocializačný systém by mal smerovať k náprave obžalovaného súhrnom psychoterapeutického a výchovného pôsobenia. Obžalovaný G. počas záverečnej reči podľa názoru senátu prejavil úprimnú ľútosť, keď uviedol, že: „Skutok, ktorý sa stal, naozaj od srdca ľutujem, keby sa ten čas dal vrátiť, tak kľudne by som položil aj svoj vlastný život, aby ten človek neumrel.“ Znalec psychológ dospel k záveru, že zaznamenal pocity viny u obžalovaného v projektívnych metódach, znalec psychiater uviedol, že pri vyšetrení obžalovaného G. jeho konanie mrzelo. Jeho ľútosť bola autentická. V súvislosti s výpoveďami, podľa ktorých obžalovaný G. po vykonaní skutku uvádzal, že by nemal problém niekoho opätovne zabiť, zabil by aj vlastnú matku, mal sa vyhrážať svedkovi F., že zabije i jeho dieťa, rozprával, že má „chlad v srdci“ a mal fyzicky napadnúť i iné osoby možno uviesť, že znalci aj po zohľadnení týchto skutočností zotrvali na svojich záveroch, ktoré aj na hlavnom pojednávaní podrobne vysvetlili. Obaja znalci sa vyjadrili aj k agresívnemu potenciálu obžalovaného G. v súčasnosti a po výkone dlhodobého trestu. Obidvaja dospeli k záveru, že agresívne sklony obžalovaného sa môžu pri výkone dlhodobého trestu znížiť na minimum. Súd po komplexnom vyhodnotení všetkých už vyššie uvedených vykonaných dôkazov dospel k záveru, že u obžalovaného G. nie sú splnené zákonné podmienky na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie. Vykonaním dokazovaním nebolo bezpečne, bez vážnejších pochybností preukázané, že možnosť nápravy obžalovaného G. je obzvlášť sťažená. Už zo samotného znenia ustanovenia § 47 ods. 1 Tr. zák. je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli ukladanie trestu odňatia slobody na doživotie len v takých prípadoch, keď je tu ozaj minimálna šanca, že na nápravu páchateľa postačí aj uloženie trestu odňatia slobody v nižšej, zákonom určenej výmere („nie je nádej“). Znalec z odboru psychológie K.. F., ktorý na obžalovaného v tejto veci vypracoval znalecký posudok, zhodnotil prognózu resocializácie obžalovaného prevažne negatívne, ale bez toho, že by bolo možné jeho resocializáciu vylúčiť s tým, že prevýchovný proces obžalovaného G. môže byť relatívne úspešný, najmä ak sa podarí aktivizovať počas výkonu trestu odňatia slobody existujúce zdroje obžalovaného s poukazom hlavne na to, že ide o obžalovaného s nízkym vekom a jeho osobnosť je ešte v štádiu formovania. Oboznámením sa so záverom znalca ohľadom resocializačnej prognózy obžalovaného súd zastáva názor, že na základe zistení znalca a ním prezentovaného názoru nemožno možnosť nápravy obžalovaného vyhodnotiť ako obzvlášť sťaženú, prípadne vylúčenú. Súd poznamenáva, že tak ako každá iná okolnosť, aj možnosť
nápravy obžalovaného nemôže byť hodnotená len s prihliadnutím na závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru psychológie, ale súd musí vziať do úvahy aj ďalšie skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ktoré sú významné z hľadiska skúmania možnosti nápravy obžalovaného. Aj podľa záveru ďalšieho znalca z odboru psychiatrie sa osobnosť obžalovaného G. v tomto nízkom veku iba formuje a formovanie jeho osobnosti ešte nie je ustálené. S tým korešpondovala aj výpoveď matky obžalovaného, že sa obžalovaný pred vzatím do väzby správal ako „dvanásťročný“. Obžalovaný pred vzatím do väzby pracoval u rôznych zamestnávateľov. Z toho možno podľa súdu usudzovať, že má určité pracovné návyky. V súdnom konaní vyhlásil, že je vinný a pri vyšetrení znalcami, i pred súdom prejavil ľútosť nad svojím konaním, ktorú súd s prihliadnutím aj na výpovede znalcov vyhodnotil ako úprimnú. Okrem jediného konfliktu vo výkone väzby je inak jeho správanie v súlade s ústavným poriadkom. Pokyny a príkazy príslušníkov plní. Aj zhodnotením týchto ďalších dôkazov v spojitosti so záverom znalca psychológa súd dospel k záveru, že nemožno dospieť k záveru, že prevýchova obžalovaného G. miernejším dlhodobejším trestom odňatia slobody je vylúčená, alebo obzvlášť sťažená. Pokiaľ ide o aktuálny stav osoby obžalovaného (nemožno tento stav zamieňať so stavom po dlhodobom výkone trestu odňatia slobody), ktorý je preukazovaný najmä spôsobom spáchania skutku, verbálnymi prejavmi obžalovaného po jeho spáchaní, inými fyzickými útokmi, mierou jeho agresie, tak tento aktuálny stav nevylučuje možnosť reálnej resocializácie obžalovaného v budúcnosti - počas výkonu dlhodobého trestu odňatia slobody, najmä s poukazom na nízky vek obžalovaného, nezrelosť jeho osoby, jej možnú formovateľnosť (ovplyvniteľnosť), čo je v súlade s už vyššie uvedenou výpoveďou znalca psychológa na hlavnom pojednávaní, že nemôže zamietnuť možnosť toho, že dôjde k resocializácii obžalovaného v zmysle, že to riziko konania v kontexte skutku, takým spôsobom, sa zníži na minimum a v prípade, že sa obžalovaný v procese zrenia naučí zbierať príspevky do emočnej bilancie nielen z negatívnej, ale aj pozitívnej zložky a vyrovná tým svoju emočnú bilanciu proaktívna agresivita ako rys jeho osobnosti sa výrazným spôsobom oslabí. K obžalovanému H. E. Obžalovaný doposiaľ súdom potrestaný nebol. V registri priestupkov má záznamy len pre priestupky menej závažného charakteru (dva priestupky proti verejnému poriadku). Podľa správy Ústavu na výkon väzby Žilina je obžalovaný zaradený v štandardnom režime, adaptácia na podmienky výkonu väzby prebiehala bezproblémovo. Povinnosti vyplývajúce z ústavného poriadku si plní. Počas výkonu väzby nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný. Jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni. K ostatným obvineným i príslušníkom zboru sa správa slušne. Kontakt s rodinou udržiaval formou korešpondencie, telefonovaním a návštevami. Podľa znaleckého psychiatrického a psychologického skúmania obžalovaný H. E. trpí hyposociálnym osobnostným vývojom a bola u neho pozorovaná adaptačná depresívna porucha. Obžalovaný E. sa mal skôr prispôsobovať správaniu dominantnejšieho spoluobžalovaného G.. Súčasné depresívne prežívanie obžalovaného E. a ľutovanie skutku je autentické. Intelekt, pamäťové funkcie a celkové rozumové schopnosti sú v pásme priemeru, pričom nie sú využité v kontexte formálneho vzdelania, pracovného zaradenia a sociálnej adaptácie. U obžalovaného ide o zjavnú nezrelosť s dopadom na emočnú nestabilitu, tendenciu k impulzivite a zníženú sociálnu adaptáciu. Resocializačná prognóza obžalovaného E. je mierne pozitívna. Obžalovaný je terapeuticky a prevýchovne ovplyvniteľný a neboli zistené tak hlboko fixované kriminogénne faktory, že nemožno predpokladať úspešnejšiu resocializáciu. Súd vyhodnotením najmä týchto dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne dospel k záveru, že u obžalovaného H. E.P. nie sú splnené zákonné podmienky na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, pretože ich vyhodnotením nemožno dospieť k záveru, že prevýchova obžalovaného E. miernejším dlhodobejším trestom odňatia slobody je vylúčená, alebo obzvlášť sťažená. K výmerám trestu odňatia slobody u obidvoch obžalovaných V týchto súvislostiach súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 44 Zbierka 5/2017 podľa ktorého, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písmeno d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno označené ustanovenie per analogiam, aj pri užití argumentu od menšieho k väčšiemu použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku, po prijatí takéhoto vyhlásenia súdom, keďže obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny, dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Súd pri rozhodovaní o výmere trestu prihliadol aj na nízky vek obidvoch obžalovaných (20 a 22 rokov), závery znaleckého posudku, že obidvaja obžalovaní sú zjavne nezrelými osobami s dopadom na ich emočnú nestabilitu, tendenciu k impulzivite, a zníženú sociálnu adaptáciu. U obž. G. i obž. Jesenského okrem toho prihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., keďže obžalovaní sa priznali
k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovali. Senát vychádzal aj z názoru, že vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní by malo mať vo všeobecnosti určitý dopad na druh a výmeru uloženého trestu. Súd preto pri ukladaní trestu postupoval okrem pripočítania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. a) Trestného zákona u obidvoch obžalovaných aj podľa § 39 ods. 2 písmeno d), ods. 4 Trestného zákona, teda ako pri uzavretí dohody o vine a treste. Senát potom ukladal trest odňatia slobody v trestnej sadzbe, zníženej o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá je tomto prípade 25 rokov, teda v trestnej sadzbe od 16 rokov a 8 mesiacov do 25 rokov. K výmere trestu u obžalovaného K. G. a spôsobu jeho výkonu Pri hodnotení osoby obžalovaného a jeho sklonom k páchaniu násilnej trestnej činnosti prihliadol na to, že obžalovaný už bol odsúdený pre násilný trestný čin (aj keď pri tom odsúdení platí fikcia neodsúdenia). Vychádzal tiež zo záverov znaleckého posudku z odboru psychiatrie a psychológie, podľa ktorého je resocializácia obžalovaného G. menej priaznivá ako u obžalovaného E.. Podľa výroku o vine obžalovaný G. na spáchanie skutku nahovoril spoluobžalovaného Jesenského. Pri jeho páchaní konal primárne a bol dominantnejší. Obžalovaný G. je aj v súčasnosti veľmi agresívny. Pohnútkou a motívom obžalovaného bolo len tak usmrtiť akúkoľvek fyzickú osobu. Po spáchaní činu sa mal vyhrážať aj inej osobe, aby ho neusvedčila a hovoriť, že je schopný zabiť aj ďalšiu osobu, vrátane svojej matky. Vzhľadom najmä na zhodnotenie všetkých týchto skutočností týkajúcich sa osoby obžalovaného G.F., ale aj okolností a spôsobu spáchaného skutku, považoval súd za primerané a spravodlivé uložiť obžalovanému trest odňatia slobody, s poukazom na jeho vyhlásenie a oľutovanie činu, o jeden rok nižší, ako mu zo zákona hrozil, teda vo výmere 24 rokov. Obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, pretože sa dopustil obzvlášť závažného zločinu a podľa výsledkov, najmä znaleckého skúmania, je aj v súčasnosti zvýšene spoločensky nebezpečný a v súčasnom období hrozí recidíva stíhaného skutku. V začiatočných fázach výkonu trestu odňatia slobody je preto na obžalovaného nevyhnutné pôsobiť najprísnejšími prostriedkami v rámci uloženého trestu odňatia slobody. K výmere trestu obžalovaného H. E. a spôsobu jeho výkonu trestu Obžalovaný H. E. nebol iniciátorom stíhaného skutku. Konal submisívne a svoje konanie na hlavnom pojednávaní úprimne ľutoval. Pred spáchaním činu a ani doposiaľ nemá žiadny záznam v registri trestov. Podľa odpisu z registra priestupkov a správy z ústavu na výkon väzby nebolo zaznamenané žiadne iné agresívne chovanie z jeho strany voči iným osobám. Obžalovaný trpí hyposociálnym vývojom, je nezrelou osobnosťou a jeho resocializačná prognóza je priaznivá. Má pravidelný kontakt so svojou rodinou. Z týchto všetkých dôvodov súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov, teda znížený pod hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 5 rokov. Súd je presvedčený, že takáto výmera trestu odňatia slobody je výrazom individuálnej aj generálnej prevencie, a najmä prevychová obžalovaného k tomu, aby sa v budúcnosti už nedopustil obdobného, ale ani iného trestného činu. Obžalovaného H. E. po prijatí jeho vyhlásenia, že je vinný zo spáchania skutku postupom podľa § 48 ods. 5 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože náprava obžalovaného v tomto stupni stráženia bude lepšie zaručená, keďže obžalovaný doposiaľ súdom potrestaný nebol, nikdy nebol vo výkone trestu odňatia slobody, svoje konanie úprimne oľutoval, pri spáchaní skutku konal submisívne voči spoluobžalovanému G. a jeho resocializačná prognóza je priaznivá. Postačuje teda na neho pôsobenie miernejšími prostriedkami nápravy. K trestu prepadnutia veci. Obžalovanému K. G.Č. súd uložil trest prepadnutia veci - hnedé polovysoké topánky značky W. veľkosť 41, pretože podľa výpovede obžalovaného G. i znaleckého posudku Kriminalisticko - expertízneho ústavu Policajného zboru - kriminalistická genetická analýza boli použité na spáchanie trestného činu. K ochrannému opatreniu. Súd podľa § 83 ods. 1 písm. g) Trestného zákona uložil zhabanie veci - drevený hranol šedej farby, rozmerov 93,4 cm x 6cm x 4cm (nepatrnej hodnoty a neznámeho vlastníka), ktorý podľa skutkovej vety i zhodnotením stôp znaleckým posudkom z odboru kriminalistickej genetickej analýzy bol použitý na spáchanie trestného činu. Podľa § 83 ods. 1 písmeno g) Trestného zákona si to vyžadoval verejný záujem, pretože aj keď išlo o vec neznámeho vlastníka a nepatrnej hodnoty, nachádzali sa na nej stopy krvi nebohého E. J.. K ochrannému dohľadu Obžalovaný G. i obžalovaný E. boli odsúdení pre obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Z týchto dôvodov súd obžalovaným obligatórne uložil ochranný dohľad. Obžalovanému G. ho uložil v maximálnej výmere 3 roky, vzhľadom na už vyššie uvedené zhodnotenie jeho osoby i okolnosti jeho účasti na spáchaní činu. Obžalovanému E. uložil ochranný dohľad v strede zákonom
stanovenej trestnej sadzby z dôvodu, že doposiaľ nemá žiadny záznam v registri trestov, nikdy sa nedopustil iného protiprávneho násilného konania, svoj čin úprimne oľutoval a jeho resocializačná prognóza je priaznivá. K výroku o náhrade škody Poškodení Y. J. a jeho manželka H. J. (rodičia nebohého E. J.) si uplatnili nárok na náhradu škody, každý vo výške 10 383,33,- €. Svoj nárok odôvodnili tým, že ide o nárok na odškodnenie v zmysle zákona v celkovej výške 31 150,- € ako päťdesiatnásoboku minimálnej mzdy platnej v čase spáchania skutku (v roku 2021 výška minimálnej mzdy je 623 €). Poškodený Y. J. a poškodená H. J. boli rodičmi nebohého E. J.. Ako rodičia ho vychovali a poškodený pred smrťou u nich aj býval. Aj keď nebohý poškodený bol vo výkone trestu odňatia slobody a žil sčasti neusporiadaným spôsobom života, medzi ním a jeho rodičmi bol vytvorený hlboký citový vzťah. Rodičia nebohého poškodeného by zvlášť potrebovali jeho prítomnosť i pomoc najmä v čase svojho vyššieho veku. Všetky tieto citové väzby a oprávnené očakávania boli narušené násilnou smrťou poškodeného. Senát preto, po vykonaní dôkazov aj k uplatnenému nároku na náhradu škody dospel k záveru, že uplatnená nemajetková ujma je plne oprávnená a naviac zodpovedá u každého z poškodených pomernej časti (jednej tretine) nároku podľa zákona číslo 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov. Obidvaja obžalovaní pred súdom naviac deklarovali, že sú ochotní nahradiť spôsobenú škodu. Senát preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a poškodeným Y. J. a jeho manželke H. J. priznal nárok na nemajetkovú ujmu, každému vo výške po 10 383,33 €, teda v plnom rozsahu, v akom si ho poškodení v trestnom konaní uplatňovali. Poškodený Y. J., otec nebohého poškodeného E. J. uplatnil aj majetkovú škodu v sume 907,40,- € pozostávajúcu zo zaplateného pohrebného. Svoj nárok preukázal objednávkou číslo XXX/MT/XXXX pohrebných služieb R. v celkovej výške 907,40,- € a pokladničným dokladom, podľa ktorého bola táto suma 09.02.2021 o 15:21 hod. uhradená. Podľa objednávky a dokladu išlo o položky priamo súvisiace s pohrebom poškodeného. Senát preto rozhodol, že poškodenému Y. J.vi priznal majetkovú škodu v sume 907,40,- € a obžalovaným ju uložil nahradiť spoločne a nerozdielne. Poškodená G. J., dcéra nebohého poškodeného uplatnila nemajetkovú ujmu vo výške 35. 000,- €. Svoj nárok bližšie neodôvodnila. Z jej prečítanej výpovede podľa súdu vyplývalo, že nebohý poškodený bol síce jej otcom, ale už nežila s ním v spoločnej domácnosti a nebolo bez pochybností preukázané, že mala s ním v súčasnosti hlbší citový vzťah (dokonca sa za neho hanbila) kvôli jeho spôsobu života, ktorý opísala vo svojej výpovedi. Súd, s poukazom na priznanie nemajetkovej ujmy rodičom nebohého i obdobné odôvodnenie, poškodenej G. J. priznal nemajetkovú ujmu tiež vo výške 10 383,33 €, teda jednu tretiny z celkového päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Poškodená G. J. nepochybne utrpela aj nemajetkovú ujmu zásahom do jej osobnostných práv ako dcéra poškodeného nebohého E. J.. Súd v trestnom konaní však nemal dostatok podkladov na to, aby o tomto nároku mohol spoľahlivo a bez pochybností rozhodnúť v celej jeho výške. O nároku poškodenej v ďalšej časti by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. Poškodená aj procesné strany takéto návrhy v konaní pred súdom neuviedli. Rozhodovanie o zvyšnej časti nároku by si vyžadovalo ďalšie doplnenie dokazovania spočívajúce najmä v podrobnom a osobnom vypočutí poškodenej G. J. k jej vzťahu s nebohým, prípadne výpovede jej matky, či ďalších blízkych osôb, čítanie ďalších listinných dôkazov, ktoré súdu predložené neboli, prípadne zisťovanie období, po ktoré bol poškodený vo výkone trestu odňatia slobody, bol rozvrátený ich rodinný život, obdobie v ktorom sa s dcérou nestýkal, nekontaktoval ju a neplatil ani výživné. Doplnenie dokazovania v naznačenom smere, prípadne ďalšie vykonané dôkazy, by potom umožňovali rozhodnúť aj o zvyšnej časti uplatneného nároku na náhradu škody ako nemajetkovej ujmy, vychádzajúc najmä z posúdenia rozsahu a intenzity, akým spôsobom bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv. V tejto súvislosti súd len poukazuje na prečítanú výpoveď poškodenej, z ktorej vyplýva, že v roku 2005 sa jej rodičia rozviedli. Jej otec dosť často požíval alkohol a bíjaval jej mamu. Krátko po rozvode išiel do väzenia za napadnutie mamy, ktorej na hlave rozbil pivovú fľašu. Vo výkone trestu bol asi 4 roky. Po výkone trestu sa určitý čas stretávali, ale potom opätovne začal požívať alkoholické nápoje. Keď bol opitý vyvolával jej a urážal ju cez telefón. Pri osobnom stretnutí býval opitý a preto sa s ním už ani nechcela stretávať. Naposledy ho videla v roku 2019 na Okresnom súde v Martine kvôli neplateniu výživného. Dlhoval jej nejaké finančné prostriedky na výživnom, ale potom výživné zrušili. Keď sa náhodne stretli, tak sa k nej ani nepriznával. Keď odišiel z domu svojich rodičov, tak sa zvyčajne vrátil až na druhý alebo tretí deň, keď už nemal peniaze. Ku koncu života býval u rodičov v G.. Uvedená výpoveď o vzťahu poškodenej G. J. s jej nebohým otcom zjavne nepostačuje nato, aby súd mohol bez ďalšieho dokazovania, ktoré presahuje rámec trestného konania v tejto veci, spravodlivo rozhodnúť aj o zvyšku ňou uplatneného nároku na náhradu škody.
Súd preto postupom podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodenú G. J. so zvyškom jej nároku odkázal na konanie na civilný proces. S ohľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. spoločným konaním iného úmyselne usmrtili s vopred uváženou pohnútkou, čin spáchali závažnejším spôsobom konania - surovým spôsobom, Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2) - obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§ 308/2) - príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) - zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2) - štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1) - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.