KAUZIS.SK
UznesenieNajvyšší súd SR27. 4. 2020plný text

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Nds/1/2020 z 27. 4. 2020

CitáciaUznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2020, sp. zn. 10Nds/1/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:5020200023.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Nds/1/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200023
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5020200023.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. E. D., štátny príslušník Sýrskej arabskej
republiky, narodený dňa XX.XX.XXXX, prechodne bytom M.. G. XXXX/XA, Ž., právne zastúpeného:
Advokátska kancelária JUDr. Michal Krnáč, s.r.o., IČO: 52 791 777, Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, proti
žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Sládkovičova 25, Banská
Bystrica, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-185-001/2019-SK zo dňa
12.11.2019, o nesúhlase Krajského súdu v Košiciach s postúpením veci, takto

r o z h o d o l :

Nesúhlas Krajského súdu v Košiciach s postúpením veci j e d ô v o d n ý .

Na konanie a rozhodovanie vo veci je vecne a miestne príslušný Krajský súd v Žiline.

o d ô v o d n e n i e :

1. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 11.12.2019, doručenou Krajskému súdu v Žiline
dňa 03.01.2020, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Žilina č. PPZ-HCP-
BB7-4183-003/2019-PP zo dňa 04.09.2019, ktorým bol žalobcovi zrušený prechodný pobyt na území
Slovenskej republiky za účelom podnikania podľa ust. § 36 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o
pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o pobyte cudzincov“).

2. Krajský súd v Žiline na základe uznesenia č. k. 31S/9/2020-32 zo dňa 15.01.2020, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.01.2020, postúpil vec Krajskému súdu v Košiciach ako súdu kauzálne príslušnému
podľa § 17 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), keďže
napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe zákona o pobyte cudzincov.

3. Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, ktorému bola vec postúpená, predložil vec na rozhodnutie
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, pretože nesúhlasí so svojou kauzálnou príslušnosťou. Svoj
nesúhlas s poukazom na ustanovenie § 17 písm. b) S.s.p. a právnu úpravu konania vo veciach
azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia odôvodnil tým, že správnou žalobou žalobca napadol
rozhodnutie žalovaného, ktorým mu bol zrušený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky za
účelom podnikania.

4. Podľa názoru Krajského súdu v Košiciach je nesporným, že v predmetnom prípade ide o konanie
podľa zákona o pobyte cudzincov, tak ako to konštatoval Krajský súd v Žiline, avšak predmetom
súdneho prieskumu je rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu občana iného štátu, ktoré nie je
rozhodnutím vo veci azylu, zaistenia ani administratívneho vyhostenia, na ktoré sa vzťahuje kauzálna
príslušnosť Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 17 písm. b) S.s.p. Dodal, že vecami azylu, zaistenia
a administratívneho vyhostenia, ktoré sú predmetom správnej žaloby v zmysle legálneho vymedzenia
uvedeného v § 206 ods. 1 S.s.p. sa rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa zákona č.
480/2002 Z. z. o azyle (ďalej len „zákon o azyle“) a zákona o pobyte cudzincov. Nejde však o akékoľvek



veci týkajúce sa azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, ale len tie inštitúty, ktoré sú následne
zužujúco vymedzené vo vzťahu k azylu v § 207 ods. 2 S.s.p. a vo vzťahu k zaisteniu a administratívnemu
vyhosteniu v § 221 a § 231 S.s.p. Vo svetle uvedeného mal za to, že predmetné konanie je konaním o
všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasl. S.s.p.

Podľa § 13 ods. 1 S.s.p., miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej
správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 2 S.s.p., ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi
vec uznesením príslušnému správnemu súdu.

Podľa § 18 ods. 3 S.s.p., ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie,
nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie
najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.

Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 206 ods. 1 S.s.p., vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto
zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt
cudzincov.

Podľa § 207 ods. 2 S.s.p., pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa
rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a
odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.

Podľa § 221 ods. 1 S.s.p., žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení,
o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia
takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

Podľa § 231 S.s.p., žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia alebo
opatrenia týkajúceho sa administratívneho vyhostenia vydaného podľa osobitného predpisu.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej alebo
kauzálnej príslušnosti, po tom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou, dospel k záveru, že vec bola
Krajskému súdu v Košiciach postúpená nesprávne a na konanie a rozhodnutie je vecne a miestne
príslušný Krajský súd v Žiline.

6. Najvyšší súd pri rozhodovaní vychádzal z účelu osobitnej žaloby vo veciach azylu, zaistenia a
administratívneho vyhostenia (ust. § 206 a nasl. S.s.p.). Z predmetných ustanovení Správneho súdneho
poriadku, ako aj z dôvodovej správy vyplýva, že vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia
sa rozumie príslušné rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa zákona o azyle a zákona o pobyte
cudzincov. S odkazom na znenie generálnej klauzuly vymedzenej v čl. 46 ods. 2 ústavy sa súčasne z
ochrany poskytovanej správnym súdnictvom nevyňalo žiadne rozhodnutie alebo opatrenie vo veciach
azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia. Ostatné rozhodnutia alebo opatrenia vydané orgánmi
verejnej správy podľa zákona o azyle a zákona o pobyte cudzincov sú preto preskúmavané na základe
všeobecnej správnej žaloby.

7. Najvyšší súd vo vzťahu k osobitnému režimu konania vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho
vyhostenia konštatuje, že nepôjde o akékoľvek veci týkajúce sa azylu, zaistenia a administratívneho
vyhostenia, ale len o tie inštitúty, ktoré sú následne zužujúco vymedzené vo vzťahu k azylu v § 207 ods.
2 S.s.p., a vo vzťahu k zaisteniu a administratívnemu vyhosteniu v § 221 a 231 S.s.p., presne tak, ako
to konštatoval Krajský súd v Košiciach Zákonnosť zostávajúcich vecí týkajúcich sa pobytu cudzincov
(napr. práve rozhodnutia vzťahujúce sa na pobyt) budú preskúmavané v rámci konania o všeobecnej
správnej žalobe.

8. Nakoľko v prejednávanej veci je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného vo veci
zrušenie prechodného pobytu žalobcu na účely podnikania, správny súd pri rozhodovaní o správnej



žalobe bude vychádzať zo všeobecných ustanovení o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. S.s.p.)
po splnení podmienok pre toto konanie. Miestna príslušnosť sa potom určuje podľa ust. § 13 ods. 1
S.s.p., keď na konanie je miestne príslušný krajský súd, v obvode ktorého má sídlo orgán verejnej správy,
ktorý rozhodoval v prvom stupni, t. j. Krajský súd v Žiline. Inými slovami na konanie a rozhodovanie o
predmetnej žalobe žalobcu nebude kauzálne príslušný Krajský súd v Košiciach.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

10. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 5020200023)

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam