Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 9So/213/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200044 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1014200044.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci navrhovateľa JUDr. O. Z., bytom J., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o zvýšenie invalidného dôchodku, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 01. októbra 2014, č. k. 10Sd/3/2014-55, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 01. októbra 2014, č. k. 10Sd/3/2014-55, p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XY zo dňa 10. októbra 2013 odporkyňa podľa § 70, § 112 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zvýšila invalidný dôchodok navrhovateľa od 01. októbra 2010 na sumu 173,80 € mesačne po započítaní obdoK. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľ je poberateľom príspevku za službu od 16.10.1998, pričom mu bola zohľadnená doba služobného pomeru, vrátane doby výkonu základnej vojenskej služby, v rozsahu 16 rokov a 108 dní. Pokiaľ odporkyňa pri určení sumy invalidného dôchodku navrhovateľa neprihliadla aj na obdobie jeho výkonu služby, postupovala podľa názoru krajského súdu v rozpore s ustanovením § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., z ktorého jednoznačne vyplýva, že obdobie výkonu služby sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia len v prípade, ak ide o policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa osobitných predpisov. Navrhovateľovi nevznikol nárok na výsluhový dôchodok a ani nie je poberateľom výsluhového dôchodku; je len poberateľom príspevku za službu, ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z.z. za výsluhový dôchodok iba považuje. Z toho dôvodu doba profesionálnej služby nemôže byť v zmysle § 255 ods. 5 zákona vylúčená ako doba zamestnania pre účely vzniku nároku na invalidný dôchodok. Rozsudok krajského súdu napadla odporkyňa včas podaným odvolaním. Namietla, že navrhovateľ získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a preto mu nie je možné hodnotiť dobu služby v zmysle ustanovenia § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. pre nárok na invalidný dôchodok. Súčasne poukázala na to, že Československá republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o III. časť Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 týkajúcej sa starobných dôchodkov. K druhej časti Dohovoru č. 128, týkajúcej sa invalidných dávok, nepristúpila, preto nemožno aplikovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 sa na invalidné dôchodky nevzťahuje. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a napadnuté rozhodnutia odporkyne ako vecne správne potvrdil. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Podľa § 492 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné Z obsahu administratívneho spisu odporkyne odvolací súd zistil, že na základe žiadosti o invalidný dôchodok zo 07.01.2011 odporkyňa právoplatným rozhodnutím číslo XY z 25. januára 2011 priznala navrhovateľovi od 01. decembra 2010 invalidný dôchodok v sume 170,00 € mesačne, zvýšený od 01. januára 2011 na sumu 173,10 € mesačne. Výška invalidného dôchodku bola podľa odôvodnenia rozhodnutia odvodená od zhodnotenej doby poistenia v rozsahu 28,9370 roka; z odôvodnenia však nie je zrejmé, z akého dôvodu odporkyňa pre výšku invalidného dôchodku nezhodnotila aj dobu služby policajta. Po dodatočnom započítaní obdobia od 01.09.1969 do 31.08.1971 do obdobia dôchodkového poistenia a po zhodnotení vymeriavacieho základu za obdobie od 01.01.2008 do 31.12.2008 rozhodnutím číslo XY zo dňa 10. októbra 2013 sa zvýšila suma invalidného dôchodku navrhovateľa od 01. októbra 2010 na sumu 173,80 € mesačne, od 01. januára 2011 na sumu 177,00 € mesačne, od 01. januára 2012 na sumu 182,90 € mesačne a od 01. januára 2013 na sumu 188,80 € mesačne. Navrhovateľ sa domáha zvýšenia invalidného dôchodku žiadajúc, aby mu na tento účel bola zhodnotená doba služby vykonávaná v I. kategórii funkcií od roku 1984 do roku 1990, bez ohľadu na to, že za uvedené obdobie získal nárok na dávku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (výsluhový príspevok). Ani v preskúmavaných rozhodnutiach číslo XY zo dňa 10. októbra 2013 a zo dňa 10. decembra 2013 odporkyňa žiadnym spôsobom (riadne, s odvolaním sa na relevantné ustanovenia právneho predpisu), nezdôvodnila, prečo navrhovateľovi pre výšku invalidného dôchodku nezapočítala aj doby služby policajta a príslušníka Slovenskej informačnej služby (ďalej len „policajt“). Vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa, ako aj v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa odporkyňa uviedla, že na vec sa nevzťahuje Dohovor č. 128 a jeho článok 33 ods. 2. Skutočnosť, že na invalidný dôchodok sa Dohovor č. 128 nevzťahuje však nie je sporná. Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ v dobe od 03.10.1977 do 28.02.1978 vykonával náhradnú vojenskú službu, od 01.03.1978 do 30.09.1991 vykonával službu policajta, od 01.07.1996 do 15.07.1998 trval jeho služobný pomer so Slovenskou informačnou službou a od 16.08.1998 mu bol priznaný výsluhový príspevok podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d/, ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. Dňom 01. júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z., ktoré je prechodným ustanovením, výsluhový príspevok, na ktorý vznikol nárok podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. sa ku dňu účinnosti tohto zákona považuje za výsluhový dôchodok. Je teda zrejmé, že navrhovateľovi nebol priznaný výsluhový dôchodok ani invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., keďže pre vznik takého nároku by jeho služobný pomer musel trvať minimálne do 30. júna 2002. Výsluhový príspevok priznaný podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. sa iba považuje za výsluhový dôchodok, nie je však výsluhovým dôchodkom. Z uvedených dôvodov v danom prípade nie je možná aplikácia ustanovenia § 255 ods. 5 (a už vôbec § 60 ods. 2) zákona č. 461/2003 Z.z. Odvolací súd preto rovnako ako krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia odporkyne vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil. V ďalšom konaní odporkyňa znovu rozhodne o výške invalidného dôchodku navrhovateľa podľa § 112 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom nové rozhodnutie v súlade s § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. riadne odôvodní a uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Odporkyňa je viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.). O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, § 250k ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo v konaní úspešný navrhovateľ žiadne trovy konania neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.