Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 3Ndz/2/2013 1008201543 16. 04. 2013 JUDr. Jana Zemková ECLI:SK:NSSR:2013:1008201543.1
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ Kapsch Telematic Services SK, s.r.o., Karadžičova 8, City Business Center, Bratislava, 2/ Kapsch TrafficCom SK Construction & Realization, s.r.o., Karadžičova 8, City Business Center, Bratislava, /obidvaja - žalobca 1 a 2 zanikli počas konania a ich právny nástupca spoločnosť PREMID, a.s. v likvidácii, Bratislava, bola vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, avšak ku dňu vydania tohto uznesenia nebolo súdne konanie v tejto časti zastavené/, 3/ Kapsch TrafficCom AG, Am Europlatz 2, 1120 Viedeň, Rakúsko, 4/ Kapsch TrafficCom AB, Bataljonsgatan 10, Box 1063, 55110, Jönköping, Švédsko, 5/ VIA VERDE PORTUGAL - GESTAO DE SISTEMAS ELECTRÓNICOS DE COBRANÇA S.A., QT da Torre da Aguilha, edif. BRISA, 2775 Sao Domingos de Rana, Cascais, Lisabon, Portugalsko, 6/ Kapsch TrafficCom Argentina S.A., Juana Azurduy 2440 - C1429BZJ Buenos Aires, Argentína, 7/ Kapsch Telematic Services GmbH, Am Europlatz 2, 1120 Viedeň, Rakúsko, všetci právne zastúpení advokátskou kanceláriou Dedák & Partners, s.r.o., Mlynské Nivy 45, Bratislava, substitučne zastúpenou: Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s.r.o., Mlynské Nivy 45, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, právne zastúpená advokátskou kanceláriou Ružička Csekes, s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 991-148-7000/2008 zo dňa 29.09.2008, o odvolaní žalobcov 1/ - 7/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/196/2008-185 zo dňa 09.12.2010 a o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 681-107-7000/2008 zo dňa 25.07.2008, o odvolaní žalobcov 1/ - 7/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/65/2008-123 zo dňa 11.11.2011, konajúc o návrhu na vylúčenie sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, takto rozhodol: Sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Milan Morava je vylúčený z prejednávania a rozhodovania v spojenej veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod spisovou značkou 4Sžf/17/2011. odôvodnenie: V hore označenej veci žalobcovia 1/ - 7/ (ďalej len žalobca) podaním zo dňa 09.04.2013 požiadali o vylúčenie sudcu JUDr. Milana Moravu z prejednávania a rozhodovania veci, ktoré odôvodnili tým, že odvolacie konanie vedené pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) pod sp. zn. 5Sžf/114/2009 (ďalej len Odvolacie konanie I), odvolacie konanie vedené pred najvyšším súdom pod sp. zn. 6Sžf/12/2012 (ďalej len Odvolacie konanie II) a odvolacie konanie vedené pred najvyšším súdom pod sp. zn. 4Sžf/17/2011 (ďalej len Odvolacie konanie III) sú konania týkajúce sa tých istých účastníkov a navzájom spolu úzko súvisia (týkajú sa aj takmer totožného skutkového stavu - verejného obstarávania). Túto skutočnosť potvrdzuje aj úkon najvyššieho súdu, ktorý Odvolacie konanie II a Odvolacie konanie III v zmysle § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) spojil. Žalobca je toho názoru, že Odvolacie konanie I nie je „inou vecou“ v zmysle § 14 ods. 3 O.s.p. voči vyššie uvedenému spojenému konaniu, ale naopak, nebyť rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžf/114/2009 zo dňa 23.08.2012 (ďalej len Odvolací rozsudok I), ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/122/2008 (ďalej len Rozsudok I) spolu tieto konania spĺňajú predpoklady na spojenie vecí.
Žalobca poukázal na rozhodnutie R 47/1998, v zmysle ktorého: „dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania vo veci nie je skutočnosť, že sudca v inej obdobnej veci rozhodol spôsobom, s ktorým účastník nesúhlasí...“ a na rozhodnutie R 115/2003: „okolnosť, že sudca rozhodol vo veci, v ktorej vydané rozhodnutie je napadnuté návrhom na obnovu, nie je však dôvodom na jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania vo veci obnovy konania“. V kontexte týchto rozhodnutí sa na aktuálnu situáciu nedá vztiahnuť pojem „obdobná vec“, keďže nejde iba o skutkovo a právne obdobné veci. Žalobca sa domnieva, že je potrebné prihliadnuť na postavenie a predchádzajúcu funkciu JUDr. Milana Moravu v predmetnej veci. Je nutné zohľadniť najmä to, že v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/122/2008 (ďalej len Konanie I) vykonával dokazovanie a zoznámil sa tak so skutkovým stavom prejednávanej veci (získal poznatky) mimo dokazovania v rámci spojeného konania vedeného na najvyššom súde pod sp. zn. 4Sžf/17/2011 (ďalej len spojené konanie), resp. pred ním. Existuje teda dôvodné podozrenie, že k rozhodovaniu pristupuje značne ovplyvnený, v horšom prípade s už vytvoreným názorom, čo je v demokratickom prostredí právneho štátu (akým je Slovenská republika) nemysliteľné. Takúto situáciu odmieta nielen rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky, ale aj doktrína. Žalobca ešte zdôraznil, že namieta zaujatosť sudcu JUDr. Milana Moravu nie pre jeho rozhodovaciu činnosť (Rozsudok I), ale práve pre obavu z predošlého ovplyvnenia dojmami získanými v Konaní I. Aktuálna situácia je odlišná od rozhodnutí R 47/1998 a R 115/2003. JUDr. Milan Morava rozhodoval v Konaní I ako člen senátu krajského súdu vo veci samej a práve tak meritórne má rozhodnúť najvyšší súd, ktorému bolo pridelené spojené konanie. V aktuálnej situácii ide teda v prenesenom slova zmysle o vzťah prvej a druhej inštancie. V tomto žalobca vidí hlavný rozdiel medzi prejednávanou situáciou a vecou súvisiacou s rozhodnutím R 115/2003. Uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že je možné mať pochybnosť o nezaujatosti, objektívnej nestrannosti JUDr. Milana Moravu vzhľadom na to, že bol zákonným sudcom v prvostupňovom Konaní I, ktoré úzko súvisí s predmetným spojeným konaním v druhom stupni. Toto je podľa názoru žalobcu dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. V návrhu žalobca okrem iného poukázal aj čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava), rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/2008, § 14 O.s.p., rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Piersack proti Belgicku. Skutkový stav - Konanie I Súvis predmetných konaní žalobca podporil aj tým, že v Dodatku k Úradnému vestníku Európskej únie bolo dňa 27.09.2007 pod značkou 2007/S 186-227132 uverejnené oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania s názvom „Komplexná služba elektronického výberu mýta“. Dňa 01.10.2007 bolo vo Vestníku verejného obstarávania č. 188 zverejnené pod č. 04382-MUS oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania s názvom „Komplexná služba elektronického výberu mýta“ (ďalej len Verejné obstarávanie). Verejné obstarávanie vyhlásil verejný obstarávateľ Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (ďalej len Kontrolovaný). Žalobca sa zúčastnil Verejného obstarávania ako uchádzač a predložil ponuku. Dňa 02.05.2008 bolo žalobcovi doručené oznámenie Kontrolovaného o vylúčení ponuky žalobcu z Verejného obstarávania č. 1220/17026/07/46 zo dňa 29.04.2008 (ďalej len Oznámenie I). Dňa 23.05.2008 podal žalobca v zákonnej lehote podľa § 138 ods. 2 písm. e/ zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 25/2006 Z.z.) žalovanému námietky proti vylúčeniu žalobcu z verejného obstarávania Oznámením I (ďalej len Námietky I). Dňa 04.07.2008 bolo žalobcovi cestou splnomocneného zástupcu doručené rozhodnutie žalovaného č. 535-85-7000/2008 zo dňa 02.07.2008 o zamietnutí Námietok I (ďalej len Rozhodnutie I). Žalobca podal v zákonnej lehote dňa 14.07.2008 proti Rozhodnutiu I žalobu na preskúmanie jeho zákonnosti, ako aj zákonnosti postupu žalovaného (ďalej len Žaloba I). Toto konanie rozhodoval senát v zložení: predseda senátu JUDr. Viliam Pohančeník a členovia senátu JUDr. Milan Morava a JUDr. Marián Trenčan a bolo Krajským súdom v Bratislave vedené pod sp. zn. 2S/122/2008. Proti Rozsudku I. podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 5Sžf/114/2009. Skutkový stav - Konanie II
Kontrolovaný v rámci Verejného obstarávania vyzval žalobcu, ako aj IBERTAX, a.s., a SanToll, s.r.o., na vysvetlenie predložených ponúk. Žalobca podal dňa 25.06.2008 podľa § 138 ods. 2 písm. g/ zákona č. 25/2006 Z.z. žalovanému námietky proti úkonu Kontrolovaného (ďalej len Námietky II). Žalovaný rozhodnutím č. 681-107-7000/2008 zo dňa 25.07.2008 (ďalej len Rozhodnutie II) zastavil podľa § 139 ods. 1 písm. c/ zákona č. 25/2006 Z.z. konanie o Námietkach II. Žalobca podal dňa 07.08.2008 žalobu proti Rozhodnutiu II v zmysle § 247 a 250c O.s.p. a § 140 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. Táto vec bola vedená Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 4S/65/2008, proti vydanému rozsudku podal žalobca odvolanie, odvolacie konanie bolo vedené pred najvyšším súdom pod sp. zn. 6Sžf/12/2012. Skutkový stav - Konanie III Dňa 28.08.2008 podal žalobca v súlade s § 138 ods. 2 písm. g/ zákona č. 25/2006 Z.z. žalovanému a Kontrolovanému námietky proti úkonu Kontrolovaného týkajúceho sa zvýhodňovania ponuky SanToll (ďalej len Námietky III), ktoré boli rozhodnutím žalovaného č. 991-148-7000/2008 zo dňa 29.09.2008 (ďalej len Rozhodnutie III) zamietnuté. Dňa 13.10.2008 podal žalobca proti Rozhodnutiu III žalobu. Toto konanie bolo vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/196/2008, proti vydanému rozsudku podal žalobca odvolanie, odvolacie konanie bolo vedené najvyšším súdom pod sp. zn. 4Sžf/17/2011. Odvolacie konania vedené pred najvyšším súdom pod sp. zn. 6Sžf/12/2012 a 4Sžf/17/2011 boli uznesením sp. zn. 4Sžf/17/2011 zo dňa 18.03.2013 spojené na spoločné konanie a obe veci sú teraz vedené pod sp. zn. 4Sžf/17/2011. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje o podanej námietke zaujatosti v zmysle § 16 ods. 1 veta posledná O.s.p., spis došiel senátu najvyššieho súdu dňa 10.04.2013. Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa § 14 ods. 2 O.s.p. na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní. Podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Podľa § 16 ods. 1 O.s.p. súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloží až po vykonaní úkonov spojených s predložením veci odvolaciemu súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní. O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu. Nestranný je sudca, u ktorého nie sú pochybnosti o jeho nezaujatosti so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom a súčasne sa nepodieľal na rozhodovaní vo veci v niektorom inštančnom stupni. Rozhodovaním sa rozumie účasť na hlasovaní alebo inom spôsobe účasti na prijímaní rozhodnutia vo veci samej (samosudca), ako aj na rozhodnutiach, ktoré pripravujú skutkový a právny základ na rozhodnutie vo veci samej. Základom na záver o nevyhnutnosti vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je pochybnosť o jeho nezaujatosti. Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk správneho a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý nie je v žiadnom osobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom a ktorý nie je žiadnym spôsobom zainteresovaný na výsledku konania. V Konaniach I, II, III ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí vydaných v procese toho istého verejného obstarávania u toho istého verejného obstarávateľa. Námietky a rozhodnutia o nich sú preskúmavané v Konaniach I, II, III, všetky boli podané tým istým uchádzačom - žalobcom v súvislosti
s týmto verejným obstarávaním a administratívne rozhodnutia vydané v týchto konaniach vydal jeden subjekt, a to žalovaný. Konania I, II, III na Krajskom súde v Bratislave, ako aj nasledujúce odvolacie konania na najvyššom súde sa týkajú tých istých účastníkov konania. Administratívne rozhodnutia žalovaného nie sú totožné, ale vzhľadom na to, že boli vydané v rámci toho istého verejného obstarávania, spolu úzko súvisia. Naviac skutkovo sú čiastočne totožné, rovnako niektoré žalobné dôvody a argumenty žalobcu sú skutkovo i právne totožné. JUDr. Milan Morava sa dňa 16. apríla 2013 písomne k podanej námietke vyjadril tak, že vo veci rozhodoval ako člen senátu 2S na Krajskom súde v Bratislave, t.j. rozhodoval ako člen senátu súdu nižšieho stupňa. JUDr. Milan Morava sa ako sudca Krajského súdu v Bratislave zúčastnil rozhodovania v Konaní I, zúčastnil sa dokazovania a oboznámil sa tak so skutkovým stavom, z ktorého môže vychádzať súd čiastočne aj pri dokazovaní v spojenom konaní vedenom na najvyššom súde. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 158/2008, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver, že: „Tzv. objektívna nestrannosť sa teda posudzuje nie podľa subjektívneho postoja sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže byť subjektívne absolútne nestranný, ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie, ktoré postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám konania, ich právnym zástupcom, svedkom a pod. Z tohto hľadiska preto nezáleží ani na tom, že sudca sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadril v zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý. Rozhodujúce nie je jeho stanovisko, ale existencia objektívnych skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach strán a verejnosti.“ Žalobca správne poukázal aj na rozhodnutie R 47/1998 (dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania vo veci nie je skutočnosť, že sudca v inej obdobnej veci rozhodol spôsobom, s ktorým účastník nesúhlasí...). Predmetné Konania I, II, III nie je možné chápať ako obvyklé obdobné veci, pretože administratívne rozhodnutia v nich vydané (a na nich nasledujúce súdne rozhodnutia) boli vydané v súvislosti s tým istým verejným obstarávaním, s tým istým predmetom zákazky a u toho istého verejného obstarávateľa, ale naviac - všetky boli vydané vo veci tej istej skupiny uchádzačov. Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere (Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982). Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. V zmysle zásad prijatých judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva najmä vo veci Delcourt v. Belgicko, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also be seen to be done“), nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998).
V zmysle uvedených skutočností dospel senát najvyššieho súdu k záveru, prihliadnuc na osobitný charakter konania v procese verejného obstarávania na jednej strane, ako aj na skutočnosť, že rozhodnutia žalovaného, ako i prvostupňové rozhodnutia sú vydané v procese toho istého verejného obstarávania vo vzťahu k jednej skupine uchádzačov, že v prejednávanej veci existujú objektívne dôvody, ktoré odôvodňujú návrh žalobcu na vylúčenie sudcu JUDr. Milana Moravu z prejednávania a rozhodovania spojenej veci vedenej pred najvyšším súdom pod sp. zn. 4Sžf/17/2011, a to z dôvodu, že vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave sp. značka 2S/122/2008 rozhodoval ako sudca súdu nižšieho stupňa. Najvyšší súd z uvedených dôvodov vyhovel návrhu žalobcu na vylúčenie JUDr. Milana Moravu z prejednávania a rozhodovania vyššie uvedenej veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.