Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 28Sa/30/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200641 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:1018200641.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci žalobcu: Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XX, XX-XXX P., Poľská republika, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 63 Bratislava, za účasti: WERPAL, s.r.o., so sídlom Palárikova č. 76, Čadca, IČO: 47 237 236, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 16003-5/2018-BA zo dňa 15.02.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: 16003-5/2018-BA zo dňa 15.02.2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím číslo: 43043-1/2015-CA zo dňa 01. apríla 2015 rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení), že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WERPAL, s.r.o. od 01.10.2013 podľa slovenskej legislatívy. V odôvodnení poukázala na nariadenie EP a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších nariadení (ďalej základné nariadenie) a vykonávacie nariadenie EP a Rady č. 987/2009. Ďalej citovala článok 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia a článok 13 ods. 1 základného nariadenia. Sociálnej poisťovni bolo dňa 03.02.2014 doručené oznámenie zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS v Czestochovej, z ktorého vyplýva, že účastník od 01.10.2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na uvedené mu nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WERPAL, s.r.o. od 01.10.2013 podľa slovenskej legislatívy. 2. Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím číslo: 16003-5/2018-BA zo dňa 15.02.2018 jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že ZUS ako príslušná inštitúcia štátu bydliska zamestnanca oprávnená rozhodnúť o uplatniteľnej legislatíve zamestnanca v zmysle článku 16 vykonávacieho nariadenia vykonala šetrenia na overenie reálneho výkonu činnosti, keď zamestnanca žiadala o predloženie dokladov preukazujúcich, že k reálnemu výkonu činnosti zamestnanca na území SR dochádza. Zamestnanec však neuniesol bremeno tvrdenia, v zmysle čoho mu ZUS určila uplatniteľnú legislatívu Poľskej republiky, a to oznámením číslo 090400/0038246/2013 od 01. októbra 2013. Námietka zamestnanca uvedená v odvolaní, v ktorom zamestnanec tvrdí, že ZUS určila ako predbežnú legislatívu Slovenskej republiky a toto svoje určenie zmenila výlučne na základe informácie, ktorú ZUS poskytla Sociálna poisťovňa, že práca, ktorú zamestnanec vykonáva na území SR je marginálneho charakteru, nie je relevantná a správna. Uplatniteľná legislatíva Poľskej republiky bola zamestnancovi určená výlučne z dôvodu, že ZUS nepreukázal, že k reálnemu výkonu činnosti zamestnanca na území SR dochádza. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym. Z koordinačných nariadení nevyplýva pre Sociálnu poisťovňu povinnosť pred prijatím definitívneho určenia uplatniteľnej legislatívy opätovne preskúmať a preverovať skutočnosti, ktoré boli podkladom pre ZUS na toto určenie. 3. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia. Oznámenie príslušnej poľskej Sociálnej poisťovne nepovažoval za skutočnosť, ktorú bolo možné vyhodnotiť tak, že zo strany ZUS došlo vo vzťahu k žalobcovi k definitívnemu určeniu uplatniteľnej legislatívy. V Poľsku možno voči predbežnému určeniu uplatniteľnej legislatívy podať opravný prostriedok, pričom vec je ukončená až právoplatným rozhodnutím súdu. Napadnuté rozhodnutie ďalej neobsahuje podstatné náležitosti vyžadované § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Mal tiež za to, že žalovaný nie je oprávnený vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia zamestnanca žalobcu. Ďalej uvádzal svoje právne závery ohľadne definovania pojmu zanedbateľných činností (marginálnej práce). Žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15. októbra 2019. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí. K namietanému predčasnému vydaniu prvostupňového rozhodnutia uviedol, že oznámenie ZUS o určení poľskej legislatívy zo dňa 23.01.2014 bolo uvedené v odôvodnení predmetného rozhodnutia a bolo doručené Sociálnej poisťovni 03.02.2014. Dvojmesačná lehota na vznesenie prípadných námietok márne uplynula 03.04.2014, čím sa predmetné určenie stalo definitívnym. Prvostupňové rozhodnutie tak bolo vydané až po definitívnom určení poľskej uplatniteľnej legislatívy. 5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku nepodal. 6. Podaním, ktoré bolo doručené správnemu súdu dňa 19.03.2020, správny súd zistil, že právny zástupca žalobcu vypovedal plnú moc na zastupovanie žalobcu pred súdom. 7. Ďalší účastník sa k žalobe nevyjadril. 8. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený, o čom bola spísaná zápisnica. 9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal vec v zmysle § 199 a nasl. SSP v zmysle žalobných bodov a taktiež aj v zmysle § 203 ods. 2 SSP, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP z nasledovných dôvodov: 10. Správnemu súdu bol predložený administratívny spis, ktorý obsahoval prvostupňové rozhodnutie zo dňa 01. apríla 2015, odvolanie voči nemu zo strany žalobcu, ktoré došlo Sociálnej poisťovni 22.07.2015, rozhodnutie o prerušení konania číslo: 48006-2/2015-BA zo dňa 17. septembra 2015, napadnuté druhostupňové rozhodnutie zo dňa 15. februára 2018 s doručenkami, dve listiny v poľskom jazyku datované 23.01.2014 a 27.01.2014 a ich slovenský preklad, z ktorého vyplýva, že sa jednalo o určenie príslušnej legislatívy v súlade s článkom 16 ods. 2 nariadenia č. 987/2009 pre žalobcu zo dňa 23.01.2014, pričom originály listín došli Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 03.02.2014, ďalej Registračný list fyzickej osoby - žalobcu, z ktorého vyplýva, že bol svojim zamestnávateľom prihlásený na povinné poistenie ako zamestnanec od 01.10.2013 a výpis z Obchodného registra na ďalšieho účastníka - WERPAL, s.r.o.. 11. V priebehu súdneho konania žalobca bez súčinnosti s jeho právnym zástupcom (ktorý vypovedal žalobcovi plnú moc podaním, ktoré došlo správnemu súdu dňa 19.03.2020) doručil správnemu súdu podanie nazvané ako Žiadosť o objasnenie vo veci, ktoré obsahovalo doručenku k písomnostiam, ktoré žalobca adresoval Sociálnej poisťovni, ústredie v priebehu administratívneho konania a z ktorej vyplýva, že tieto písomnosti Sociálna poisťovňa prevzala 16.01.2017. V sprievodnom liste k týmto písomnostiam žalobca konkretizuje prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne Čadca číslom konania č. 43043-1/2015-CA a taktiež uznesenie o prerušení konania, ktoré nazval ako „podmienečné pozastavenie jeho spisu č. 48006-2/2015-BA“. Z uvedeného je zrejmé, že toto podanie malo byť zažurnalizované do administratívneho spisu, pretože sa týkalo administratívneho konania v danej veci. Podanie bolo riadne špecifikované tak, aby ho bolo možné priradiť ku konkrétnemu administratívnemu konaniu a došlo správnemu orgánu ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia, konkrétne po vydaní rozhodnutia o prerušení administratívneho konania, na ktoré reagovalo. V tomto podaní okrem iného žalobca Sociálnej poisťovni predložil rozsudok Odvolacieho súdu v Katoviciach, ktorý zrušil rozsudok Okresného súdu - súdu práce a sociálneho poistenia v Čenstochovej z 10.04.2015 sign. Akt IV U 1439/14 a rozhodnutie penzijného orgánu a záležitosť postupuje priamo do Sociálnej poisťovne (ZUS) v Čenstochovej k opätovnému posúdeniu. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že z dôvodu, že miestnemu úradu ZUS chýbali potrebné povolenia na hodnotenie poistenia v štáte vykonávanej práce a bolo odmietnuté vyjasnenie prostredníctvom žiadateľa, ZUS informoval žiadateľa listom z 23.01.2014 o rozhodnutí úradu, že od 01.10.2013 podlieha poľskému poistnému právu. O určenie dočasnej legislatívy úrad informoval Sociálnu poisťovňu listom z 27.01.2014 v režime článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Slovenská poisťovacia inštitúcia nemala žiadne námietky k určeniu platnej legislatívy. 12. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 08. marca 2018 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa § 195 ods. 2 citovaného zákona podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Podľa § 195 ods. 3 citovaného zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 196 ods. 1 citovaného zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 13. Správny súd konštatuje, že žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tou skutočnosťou, že poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS v zmysle článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určila pre žalobcu v oblasti sociálneho poistenia poľskú legislatívu, a to oznámením zo dňa 23.01.2014, ktoré dňa 03.02.2014 bolo doručené Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave. Následne Sociálna poisťovňa nenamietala proti takémuto predbežnému určeniu poľskej legislatívy, čím sa po uplynutí dvoch mesiacov v zmysle článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia stalo definitívnym. 14. Bolo však preukázané, že žalobca zaslal žalovanému po prerušení administratívneho konania rozhodnutím zo dňa 17. septembra 2015 dôkazy, ktoré súviseli s oznámením ZUS zo dňa 23.01.2014, a to najmä rozsudok Odvolacieho súdu v Katoviciach, ktorý zrušil rozsudok Okresného súdu - súdu práce a sociálneho poistenia v Czestchowej z 10. apríla 2015 a rozhodnutie penzijného orgánu - ZUS, pobočka v Czestchowej zo dňa 14. mája 2014, ktorým potvrdila, že od 01. októbra 2013 žalobca podlieha v otázke poistenia poľskému právu. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že z dôvodu, že miestnemu úradu ZUS chýbali potrebné povolenia na hodnotenie poistenia v štáte vykonávanej práce a bolo odmietnuté vyjasnenie prostredníctvom žiadateľa, ZUS informoval žiadateľa listom z 23.01.2014 o rozhodnutí úradu, že od 01.10.2013 podlieha poľskému poistnému právu. O určenie dočasnej legislatívy úrad informoval Sociálnu poisťovňu listom z 27.01.2014 v režime článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Slovenská poisťovacia inštitúcia nemala žiadne námietky k určeniu platnej legislatívy. Rozhodnutie ZUS z 14.05.2014 bolo vydané po uplynutí lehoty na námietky zo strany slovenskej inštitúcie. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom predložené listinné dôkazy do administratívneho konania majú súvis s daným prípadom a sú pre zistenie skutkového stavu relevantné. 15. Sociálna poisťovňa pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci. Podkladom na rozhodnutie sú okrem iného aj listinné dôkazy, ktoré predloží v administratívnom konaní jeho účastník. V danom prípade účastník konania Z. D. ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia dňa 16.01.2017 predložil listinné dôkazy, ktoré však neboli do administratívneho spisu vložené a netvoria jeho súčasť; pritom listinné dôkazy boli špecifikované tak, aby ich bolo možné identifikovať s konkrétnym administratívnym spisom. Došlo tak k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, najmä k porušeniu povinnosti vychádzať ako z administratívneho spisu zo všetkých podkladov, ktoré boli účastníkmi konania predložené a tieto vyhodnotiť. Z toho dôvodu potom došlo k situácii, keď žalovaný správnemu súdu predložil neúplný administratívny spis a v napadnutom rozhodnutí nereflektoval na žalobcom predložené, avšak v administratívnom spise absentujúce listinné dôkazy. Tieto dôkazy vo svojom odôvodnení vôbec neuviedol a ani žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Uvedená vada je takého charakteru, že na ňu musí správny súd prihliadnuť ex offo v zmysle § 203 ods. 2 SSP, pretože má podstatný vplyv na riadne zistenie skutočného stavu veci a tým aj na právne posúdenie veci. Hoci uvedená vada nebola vytýkaná žalobcom, resp. jeho právnym zástupcom v podanej žalobe, správny súd na ňu prihliadol ex offo v zmysle § 203 ods. 2 SSP. 16. Vzhľadom na uvedené sa správny súd žalobnými námietkami žalobcu nezaoberal, pretože sa jedná o meritórne námietky, ktoré je možné vyhodnotiť až po doplnení skutkového stavu veci. 17. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP z toho dôvodu, že v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré správny súd náhradu trov konania žalobcovi ako inak úspešnému účastníkovi nepriznal. Správny súd prihliadol najmä na tú skutočnosť, že k zrušeniu napadnutého rozhodnutia došlo výlučne z dôvodu, na ktorý súd prihliadol ex offo podľa § 203 ods. 2 SSP a na ktorý právny zástupca žalobcu v žalobe vôbec nepoukázal, napriek tomu, že mu mal a musel byť známy, keďže k predloženiu listinných dôkazov do administratívneho spisu došlo počas administratívneho konania. Tiež relevantnou skutočnosťou je tá skutočnosť, že žalobca sám, t.j. bez súčinnosti jeho právneho zástupcu predložil správnemu súdu dôkaz, ktorý mal za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. V danom prípade teda nie je možné konštatovať, že právny zástupca vykonával úkony právnej pomoci v zmysle zákona o advokácii s dostatočnou odbornou starostlivosťou. Pritom trovy konania v danom prípade pozostávajú len z trov právneho zastúpenia, keďže sa jedná o sociálnu vec, kde žalobca je oslobodený od súdnych poplatkov. Nakoniec správny súd poukazuje na to, že je mu z jeho úradnej činnosti známe, že právny zástupca zastupuje poľských občanov v typovo rovnakých veciach viacnásobne, pričom čo sa týka obsahu žaloby, žaloby sú obdobné až totožné. Jednalo sa teda v danom prípade o jedno z opakujúcich sa konaní, v ktorom právny zástupca podal typovo rovnakú žalobu. Vzhľadom na tieto dôvody hodné osobitného zreteľa súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému, ktorý nebol v konaní úspešný a právo na náhradu tak nemá (§ 168 SSP a contrario), ani ďalšiemu účastníkovi, pretože neboli splnené podmienky na ich náhradu v zmysle § 169 SSP. 18. V danom štádiu konania, keď správny súd už vo veci meritórne rozhodol, nebolo potrebné osobitným uznesením rozhodovať o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V zmysle § 186 ods. 2 SSP odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.