Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 28CoCsp/37/2025 2325201208 17. 06. 2026 JUDr. Erika Tischlerová ECLI:SK:KSTT:2026:2325201208.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: Energetika Slovensko, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 483 767, zastúpeného: AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, B., o zaplatenie 14.990 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 9. októbra 2025 č.k. 8Csp/23/2025-85, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 14.990 eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 14.990 eur od 28.2.2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie. 2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 631, § 632, § 633 ods. 1, 2, § 634 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“). 3. Vecne dôvodil, že žalobca žalobou doručenou súdu 7.4.2025 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 14.990 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o dodávke a inštalácií ZSE Fotovolt Štandard č. R100049F9322 uzatvorenej dňa 27.4.2022 žalobca zabezpečil vykonanie a dodanie diela špecifikovaného v zmluve a poskytnúť žalovanému balík služieb spočívajúcich vo vykonaní určitých administratívnych úkonov v mene žalobcu. Cena diela bola uvedená v prílohe č. 1 Zmluvy o dodávke a inštalácii ZSE Fotovolt Štandard vo výške 14.990 eur. Žalobca so žalovaným uzatvorili Dohodu o platobných podmienkach za peňažné záväzky zákazníka mimo dodávky elektriny a plynu, ktorou upravili platobné podmienky uhrádzania tovarov, služieb a iných peňažných záväzkov žalovaného voči žalobcovi. Z dohody vyplýva, že bolo dohodnuté elektronické vystavenie faktúry a žalovaný sa zaviazal uhradiť formou bankového prevodu. Splatnosť faktúry bola 60 dní od jej vystavenia a účastníci zmluvy sa v zmluve dohodli aj na úrokoch z omeškania. Žalobca dodal žalovanému dielo ako aj služby v zmysle zmluvy a vystavil žalovanému faktúru č. 9220043917 na sumu 14.990 eur, ktorá bola splatná dňa 27.2.2023. Žalovaný si však svoju povinnosť nesplnil, doposiaľ uvedenú faktúru neuhradil. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť, namietal predčasnosť vystavenia faktúry, neodovzdanie diela riadne (bez sprievodnej technickej dokumentácie) a poškodenie diela vo februári 2023 vplyvom vetra, pričom žalobca nevymenil poškodené panely.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o dodávke inštalácie ZSE Fotovolt Standard s prílohami, výpisom z listu vlastníctva, dohodou o platobných podmienkach za peňažné záväzky zákazníka mimo dodávky elektriny a plynu, faktúrou č. 9220043917 a výsluchom žalovaného. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, a medzi sporovými stranami nebolo sporné, že uzavreli zmluvu o dielo. Zmluva o dielo patrí do skupiny konsenzuálnych kontraktov, zakladá synalagmatický záväzok (vykonať určité dielo - zaplatiť zaň), pre ktorý nie je predpísaná písomná forma. Ak len jeden z účastníkov zmluvy je podnikateľ, nastupuje úprava podľa občianskeho zákonníka. Na vznik zmluvy o dielo stačí dohoda o predmete plnenia, dohoda o odmene a dohoda, že dielo bude zhotovené na nebezpečenstvo zhotoviteľa diela. Zmluva o dielo je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. To znamená, že na jednej strane vystupuje dodávateľ, ktorý poskytuje nejakú službu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a na druhej strane stojí fyzická osoba ako spotrebiteľ, teda osoba, ktorá službu prijíma. Režim spotrebiteľských zmlúv je upravený v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. 5. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, a medzi sporovými stranami nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu vyhotovil dielo pre žalovaného a žalovaný vyhotovené dielo prevzal, o čom svedčí tiež preberací protokol zo dňa 7.11.2022. V tomto preberacom protokole je uvedené, že objednávateľ teda žalovaný obdržal všetku potrebnú dokumentáciu a bol riadne oboznámený s obsluhou a údržbou zariadenia a porozumel jej. Obrana žalovaného, ktorou odôvodňoval nezaplatenie ceny diela, spočívala v tom, že mu nebola odovzdaná sprievodná technická dokumentácia s revíziou a skúškami. Žalovaný však žiadnym spôsobom nereklamoval u žalobcu - dodávateľa - vady diela. Skutočnosť, že vady diela neboli u dodávateľa reklamované, nebolo medzi sporovými stranami sporné. 6. Reklamácia predstavuje jednostranný právny úkon objednávateľa, ktorý je adresovaný dodávateľovi, ktorým vytýka určité vady dodanej veci, pričom sama o sebe nemá priame právne účinky. Až na základe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady, teda jednostranného právneho úkonu objednávateľa adresovaného dodávateľovi, ktorým objednávateľ dáva na vedomie, aké právo si v súvislosti s reklamovanou vadou zvolil, vzniká dodávateľovi v rámci zodpovednostného vzťahu konkrétna povinnosť zodpovedajúca uplatnenému právu. K reklamácii a uplatneniu práva zo zodpovednosti za vady dochádza zvyčajne zároveň. Objednávateľ sa v tejto situácii môže domáhať bezplatného odstránenia vady, a to v lehote dohodnutej so zhotoviteľom a pri neodstrániteľnej vade alebo vade, ktorá nebola odstránená v dohodnutej lehote, alebo pri opätovnom vyskytnutí vady môže sa domáhať zrušenia zmluvy alebo primeranej zľavy z ceny diela. Právo voľby má objednávateľ (rozsudok Krajského súdu Prešov z 27.05.2013 sp. zn. 2Co/59/2012). Splatnosť ceny diela nastáva až po skončení diela, teda súčasne s odovzdaním a prevzatím diela, ak nie je medzi zmluvnými stranami dohodnuté inak. Na splatnosť ceny riadne prevzatého diela potom nemá vplyv skutočnosť, že dielo v čase plnenia - prevzatia veci objednávateľom vykazuje vady (rozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. októbra 2014 sp. zn. 4Co/525/2013). Bolo teda povinnosťou žalovaného po prevzatí diela zaplatiť cenu diela v lehote splatnosti, na ktorej sa zmluvné strany dohodli. Žalovaný vo svojom odpore uvádzal, že koncom februára 2023 došlo k poškodeniu diela, keď vplyvom vetra sa prevrátili a rozbili dva kusy panelov, pričom poisťovňa nechcela preplatiť škodu, pretože zistila, že chýba sprievodná technická dokumentácia a dielo nebolo namontované a zabezpečené odborne. 7. Práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u zhotoviteľa v záručnej dobe, ktorá plynie odo dňa prevzatia veci. Ak sa práva zo zodpovednosti za vady neuplatnia v záručnej dobe, tieto práva zanikajú. Uplynutím záručnej doby dochádza k preklúzii do tej doby neuplatnených práv zo zodpovednosti za vady. Posledný deň záručnej doby je teda dňom, kedy objednávateľ môže najneskôr uplatniť u zhotoviteľa právo zo zodpovednosti za vady (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.3.2010 sp. zn. 3Cdo/75/2009). V spore bolo preukázané, že žiadne vady diela u zhotoviteľa neboli uplatnené. Zhotoviteľ zodpovedá aj za vady diela, ktoré spôsobil jeho subdodávateľ. Aj keď dielo alebo jeho časť vykonala tretia osoba, stále platí, že dielo bolo vykonané na zodpovednosť zhotoviteľa. Objednávateľ má preto rovnaké právne postavenie, aké by mal v prípade, ak by zhotoviteľ vykonal dielo sám, a voči subdodávateľovi nemá žiadne nároky zo zodpovednosti za vady diela. Objednávateľovi zodpovedá za vady zhotoviteľ, a nie subdodávateľ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 17. februára 2011 sp. zn. 33Cdo/1866/2008). Opätovne súd prvej inštancie konštatoval, že u zhotoviteľa nebola uplatnená žiadna reklamácia, neboli uplatnené a žiadnym spôsobom špecifikované vady diela. Z uvedených dôvodov súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom, a to výsluchom subdodávateľa - zamestnancami obchodnej spoločnosti Lumba, s.r.o. Pre právne posúdenie veci by navrhnutý dôkaz nemal význam.
8. Žalovaný tiež namietal, že protokol o prevzatí a odovzdaní diela nepovažuje za relevantný, nakoľko na tomto protokole absentuje podpis zmluvnej strany. Z preberacieho protokolu zo dňa 7.11.2022 vyplýva, že spoločnosť ZSE Energia, a.s. poverila spôsobilú osobu, aby vykonala inštaláciu diela. Poverenou osobou - subdodávateľom bola spoločnosť Lumba, s.r.o. Z uvedeného je zrejmé, že zhotoviteľ sa nechal zastúpiť, a teda poverená odborne spôsobilá osoba mohla preberací protokol podpísať. Absencia podpisu priamo zhotoviteľom nespôsobuje neplatnosť preberacieho protokolu. V neposlednom rade súd prvej inštancie poukázal na samotné vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa 11.9.2025, ktorý uviedol, že od 3.1.2023 fotovoltické články využíva a v uvedený deň boli zapojené do distribučnej siete. 9. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že dátum splatnosti faktúry č. 9220043917 bol 27.2.2023. Od nasledujúceho dňa, t.j. od 28.2.2023 bol žalovaný v omeškaní, a od tohto dátumu je povinný platiť úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 14.990 eur až do zaplatenia. 10. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP, vecne plným procesným úspechom žalobcu. 11. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP. Uviedol, že nie je a nebol vlastníkom RD, kde malo byť dielo dodané, tiež adresa žalovaného na Zmluve o dodávke a inštalácii ZSE Fotovolt Štandard č. R100049F9322 nie je jeho adresou. Nehnuteľnosť patrí do výlučného vlastníctva manželky žalovaného, s ktorou má žalovaný právoplatne zrušené BSM od r. 1996. Žalovaný nepopiera, že uzatvoril so žalobcom zmluvu č. R100049F9322 dňa 25.4.2022. Žalobca v zmysle zmluvy dielo nedodal načas, čiže nedodržal zmluvne dohodnutú dobu 60 dní od obhliadky. Preberací protokol zo dňa 7.11.2022 len potvrdzuje, že žalovaný prevzal od odborne spôsobilej osoby /Lumba s.r.o./, ktorá inštaláciu vykonala, montáž systému podľa požiadaviek zákazníka. V žiadnom prípade sa nejedná o preberací protokol celého diela v zmysle zmluvy č. R 100049F9322 z týchto dôvodov: absencia podpisu zhotoviteľa - ZSE Energia a.s.; absencia dátumu kedy bolo zariadenie zhotoviteľom dodané, nainštalované a spustené do prevádzky; absencia splnomocnenia odborne spôsobilej osoby, ktorá montáž vykonala, žalobcom na odovzdanie diela v zmysle zmluvy č. R100049F9322. V cene dohodnutého diela boli v zmysle zmluvy - prílohy č. 1 zahrnuté i revízie, skúšky, odskúšanie, vypracovanie a odovzdanie dokumentácie STD a návodu na používanie. Do dnešného dňa žalobca tieto doklady nedodal, ale i napriek tomu fakturoval predčasne celú cenu diela. V preberacom protokole zo dňa 7.11.2022 je uvedené, že zástupca zhotoviteľa svojim podpisom potvrdzuje, že zariadenie dodal, zabezpečil inštaláciu odborne spôsobilou osobou a objednávateľovi odovzdáva zariadenie uvedené do prevádzky, ale toto je nepravdivé, pretože zariadenie bolo uvedené do prevádzky až 3.1.2023. Nepravdivé je tiež tvrdenie žalobcu, že objednávateľ obdržal všetku potrebnú dokumentáciu. Na preberacom protokole absentuje podpis a dátum za zhotoviteľa, pričom v pravom hornom rohu tlačiva je uvedené, kto je zástupcom žalobcu, ako i osoby oprávnené podpísať protokol za zhotoviteľa. Na objasnenie týchto skutočnosti navrhol žalovaný vo svojom odpore vypočutie zástupcov Lumba s.r.o., čo súd zamietol. Samotný žalobca vo vyjadreniach tvrdí, že pri odovzdávaní a preberaní diela zmluvné strany podpíšu preberací protokol v troch jeho rovnopisoch, z ktorých jeden obdrží zákazník a dva ZSE. Podľa doložených dokladov v spise na tzv. preberacom protokole dodnes chýba podpis a dátum zhotoviteľa, ktorý by potvrdil odovzdanie diela. V zmysle čl. VIII zmluvy sa ZSE zaväzuje vystaviť do 15 dní odo dňa dodania diela faktúru za dielo. V zmysle vyššie uvedeného neprišlo do dnešného dňa k riadnemu odovzdaniu diela zo strany ZSE. Preto žalovaný považuje FA č.9220043917 za predčasnú, pretože dňa 22.11.2022 neprišlo k riadnemu dodaniu diela. Nie je tiež pravdou, že žalovaný si reklamáciu neuplatnil. Reklamácia bola podaná telefonicky na Zákaznícke centrum ZSE Dunajská Streda, ktorú prevzal p. B. - telefonát bol nahrávaný. Pracovník ZSE neuznal jeho reklamáciu ohľadne poškodenia diela živelnou udalosťou, ani nedodanie dokumentácie a revíznej správy k dielu a odkázal ho na Lumba s.r.o. Na to žalobca reagoval tak, že faktúru za dielo neuhradí, pokiaľ nebude dielo opravené a dodaná príslušná dokumentácia. Následne prišli pracovníci Lumba s.r.o., ktorí opravili dielo, dodatočne ho ukotvili, ale rozbitý panel nevymenili. Ohľadne dokumentácie mu tvrdili, že ju žalovanému má dodať zhotoviteľ - žalobca. K podaniu reklamácie prišlo dňa 6.2.2023, pred splatnosťou predčasnej faktúry. Z dôvodu, že v tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, ak dodávateľ - obchodník nesplní svoje záväzky zo spotrebiteľskej zmluvy riadne a včas, nemôže žiadať od spotrebiteľa úhradu za nedodané služby a aby spotrebiteľ splnil všetky svoje záväzky. V ďalšom konaní by sa súd mal zaoberať otázkou platnosti preberacieho protokolu zo dňa 7.11.2022, či ide o prevzatie celého diela alebo len montáže
od Lumba s.r.o., existenciou alebo neexistenciou poverenia pre Lumba s.r.o. zo strany žalobcu na odovzdanie diela, otázkou vlastníctva rodinného domu a vlastníctva diela, existenciou STD, revíznej správy a návodu na používanie diela, i otázkou predčasnosti FA č. 9220043917, z hľadiska reálneho dodania diela a neexistenciou žalovaného záväzku v čase podania návrhu. 12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K námietke žalovaného o nevykonaní navrhnutých dôkazov uviedol, že súd prvej inštancie sa s návrhmi na vykonanie dôkazov riadne vysporiadal a svoje rozhodnutie o ich nevykonaní odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by nevykonanie navrhnutého dôkazu malo vplyv na správnosť skutkových zistení, a preto nemožno v jeho postupe vidieť žiadnu procesnú vadu, ktorý by mohla byť za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K argumentácii žalovaného v odvolaní, že nie je a nebol vlastníkom rodinného domu, na ktorom bolo dielo inštalované, žalobca uviedol, že počas prvoinštančného konania žalovaný nikdy túto skutočnosť nenamietal, a preto ide o zjavne účelovú a oneskorenú obranu žalovaného s cieľom vyhnúť sa plneniu si povinnosti za dodané dielo zaplatiť. Aj keby túto procesnú obranu žalovaný zvolil už počas konania pred prvoinštančným súdom, tieto námietky by boli irelevantné. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti objednávateľa – žalovaného, na ktorej sa dielo zrealizovalo, nie je podmienkou platnosti zmluvy o dielo. Objednávateľom diela môže byť aj iná osoba ako vlastník nehnuteľnosti. Neexistuje ani žiadna zákonná podmienka, ktorá by viazala platnosť zmluvy o dielo s vlastníctvom predmetu, na ktorom sa dielo realizuje. Tento záver vyplýva aj z ustálenej judikatúry (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/163/2008). V danom prípade bola počas konania preukázaná vôľa žalovaného ako objednávateľa diela uzatvoriť Zmluvu o dodávke a inštalácii ZSE Fotovolt Štandard č. R100049F9322, na znak čoho ju vlastnoručne podpísal. Túto skutočnosť potvrdzuje aj sám žalovaný v odvolaní, kde uvádza, že nepopiera, že uzatvoril so žalobcom zmluvu. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný vystupoval ako zákazník, a ako taký sa zaviazal umožniť montáž zariadenia, prevziať zhotovené dielo a uhradiť cenu. Dielo bolo následne riadne zhotovené, odovzdané a žalovaný ho prevzal, pričom v zmysle jeho vyjadrení, a to najmä na pojednávaní dňa 11.9.2025 ho aj užíva. V zmysle čl. X ods. 10.06. sa žalovaný ako zákazník zaviazal predložiť kópiu listu vlastníctva preukazujúcu vlastnícky resp. spoluvlastnícky vzťah zákazníka k miestu dodania. Zmluvná dokumentácia, ktorú žalovaný podpísal, obsahuje Prílohu č. 6 – Súhlas spoluvlastníkov nehnuteľnosti. V tejto časti sú uvedení ako spoluvlastníci dve osoby – žalovaný D. A. B., trv. pobyt E. X, XXX XX B. a manželka žalovaného, pani F. B., G. H., trv. bytom E. X, XXX XX B.. Ako predmetná nehnuteľnosť je riadne označený rodinný dom na adrese E. X, XXX XX B., LV XXX, katastrálne územie C. I.. Bol to sám žalovaný, ktorý sa v zmluvnej dokumentácií k dielu vyslovene označil ako spoluvlastník nehnuteľnosti, čím deklaroval svoje oprávnenie umožniť vykonanie diela. Ak však podľa vlastného tvrdenia žalovaného bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušené už v roku 1996, potom žalovaný pri podpise zmluvnej dokumentácie uviedol vedome nepravdivý údaj. Žalobca uzatváral zmluvu v dobrej viere, že údaje uvedené žalovaným v zmluve a jej prílohách zodpovedajú skutočnosti a nemal dôvod pochybovať o ich správnosti. Ak žalovaný tvrdí opak, ide o tvrdenie v rozpore s jeho vlastným právnym úkonom a prejavom vôle ako aj s princípom právnej zásady nemo auditur propriam turpitudinem allegans – nikto sa nemôže dovolávať vlastného nepoctivého konania. 13. Žalobca nesúhlasil ani s námietkou žalovaného o nedodržaní zmluvnej lehoty 60 dní na splnenie diela zo strany žalobcu, ktorá mala začať plynúť odo dňa vykonania obhliadky a, že preberací protokol zo dňa 7.11.2022 nemá povahu preberacieho protokolu v zmysle zmluvy, pretože na ňom chýba podpis žalobcu, dátum odovzdania a splnomocnenie osoby, ktorá inštaláciu vykonala. Z preberacieho protokolu zo dňa 7.11.2022 vyplýva, že dielo bolo žalovanému dodané riadne a inštalované podľa zmluvných dojednaní. Žalovaný protokol bez výhrad vlastnoručne podpísal, čím potvrdil, že dielo prevzal, že bolo riadne zrealizované, a že obdržal všetku potrebnú dokumentáciu. Preberací protokol podľa čl. I bodu 1.14 zmluvy znamená protokol o odovzdaní a prevzatí diela podľa čl. VI bodu 6.7 tejto zmluvy. Nenahrádza sprievodnú technickú dokumentáciu ani revíznu správu, ale potvrdzuje riadne odovzdanie diela spolu s uvedenou dokumentáciou. Žalobca nikdy netvrdil, že by tento dokument nahrádzal revíziu alebo skúšky zariadenia. Podľa čl. VI bodu 6.9 zmluvy platí, že podpisom preberacieho protokolu prechádza vlastnícke právo k dielu a zodpovednosť za škodu spôsobenú na danom diele na zákazníka. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že podpisom preberacieho protokolu žalovaný potvrdil riadne dodanie a prevzatie diela a zároveň k nemu nadobudol vlastnícke právo. Námietka žalovaného, že protokol neobsahuje podpis žalobu je irelevantná, pretože priamo zo zmluvy vyplýva, že žalobca zabezpečí realizáciu a odovzdanie diela prostredníctvom odborne spôsobilej osoby – subdodávateľa. V danom prípade dielo nainštalovala spoločnosť Lumba s.r.o., ktorej zástupca bol
oprávnený konať pri odovzdaní diela v mene žalobcu. Podpis „len“ poverenej osoby na preberacom protokole preto nezakladá neplatnosť protokolu a s tým spojené neplatné odovzdanie diela. Takýto úkon nie je možné spochybniť len z dôvodu, že nebol vykonaný žalobcom, resp. osobou, ktorá je v priamom pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom. Žalobca ako zhotoviteľ zodpovedal za prácu aj svojich subdodávateľov, a teda konanie jeho subdodávateľa zaväzovalo aj jeho. 14. K námietke žalovaného, že si telefonicky uplatnil reklamáciu u žalobcu prostredníctvom jeho zákazníckeho centra v Dunajskej Strede, ktorú mal prevziať pracovník pán B., žalobca uviedol, že zo samotných tvrdení žalovaného nevyplýva, akú konkrétnu vadu diela mal reklamovať. Poškodenie zariadenia v dôsledku živelnej udalosti nemožno považovať za vadu diela, pretože ide o škodu vzniknutú až po jeho riadnom odovzdaní. Žalovaný rovnako nepreukázal, že by mu nebola odovzdaná dokumentácia, pričom jej prevzatie potvrdil vlastnoručným podpisom na preberacom protokole. Žalobca sa ani nezaviazal tvrdenú dokumentáciu žalovanému predložiť. Zo zápisu z obhliadky spoločnosti Slovexperta, s.r.o., na ktorý žalovaný v odvolaní poukazuje, nevyplýva, že by bolo konštatované neodovzdanie dokumentácie, revíznej správy alebo iných podkladov k dielu a už vôbec nie, že by táto skutočnosť bola dôvodom neuznania poistnej udalosti a zamietnutiu plnenia zo strany finančnej inštitúcie. Ak by dokumentácia chýbala, a táto skutočnosť by zapríčinila nemožnosť poistného plnenia, musela by byť v zápise výslovne uvedená, čo sa nestalo. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že došlo k poškodeniu diela živelnou udalosťou, ide o tvrdenie, ktoré sa netýka zodpovednosti žalobcu za vady, ale o škodu spôsobenú vonkajším vplyvom, za ktorú žalobca nezodpovedá. Ak žalovaný poukazuje na spotrebiteľský charakter zmluvy podľa ustanovenia § 52 a nasl. OZ, žalobca túto povahu zmluvy nespochybňuje. Spotrebiteľský režim však nemení povinnosť spotrebiteľa riadne a včas uplatniť reklamáciu. Ani spotrebiteľ nemôže úspešne namietať porušenie povinností dodávateľa, ak si sám svoje práva neuplatnil spôsobom a v lehote stanovenými zmluvou a zákonom. 15. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal. 16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), v napadnutej časti oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP. 17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu domáhajúceho sa zaplatenia sumy 14.990 eur s prísl. titulom zaplatenia ceny zhotoveného diela vyhovel, keď dospel k záveru, že obranu žalovaného, ktorou odôvodňoval nezaplatenie ceny diela tým, že mu nebola odovzdaná sprievodná technická dokumentácia s revíziou a skúškami a neboli vymenené vplyvom vetra poškodené panely, vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný žiadnym spôsobom nereklamoval u žalobcu (ako dodávateľa) vady diela. 18. Žalovaný v odvolaní namietal nevykonanie navrhnutých dôkazov, nesprávne zistenie skutkového stavu, ako aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. 19. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie namietaných skutočností je správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaný sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje, ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. 20. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného bolo najmä tvrdenie skutočností, ktoré netvrdil v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže sa však jedná o spotrebiteľský spor, bolo potrebné vysporiadať sa i novotami uvádzanými žalovaným (§ 296 CSP), i napriek tomu, že inak by sa jednalo o neprípustné novoty v odvolacom konaní (§ 366 CSP). 21. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku je pochybenie súdu, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné. 22. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. 23. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 24. Vo vzťahu k námietke o nevykonaní navrhnutého dôkazu výsluchom zamestnancov spoločnosti Lumba, s.r.o., je treba ako prvoradé uviesť, že dokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá im je všeobecne uložená v ustanovení § 185 CSP. Ide o povinnosť tej zo strán, ktorá tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane priznáva právo na vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. V spotrebiteľských sporoch síce môže súd vykonať i dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol (§ 295 CSP), avšak len v prípade, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. 25. Ako vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, súd prvej inštancie návrh žalovaného na výsluch zamestnancov spoločnosti Lumba, s.r.o. (ktorá vykonala inštaláciu diela) zamietol dôvodiac, že jeho vykonanie by bolo nadbytočným a nijako by neprispelo k veci samej (viď ods. 19 rozsudku súdu prvej inštancie). Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že vykonanie tohto dokazovania by bolo nadbytočným, keďže v prvom rade ani je zrejmé, čo konkrétne chcel žalovaný výsluchom zamestnancov spoločnosti Lumba, s.r.o. preukázať. Ak týmto výsluchom chcel preukázať, že mu sprievodná technická dokumentácia nebola odovzdaná, je potrebné uviesť, že žalovaný sám podpísal preberací protokol, v ktorom je jasne uvedené, že obdržal všetku potrebnú dokumentáciu. Z čl. VI. bodu 6.7. Zmluvy o dodávke a inštalácii ZSE fotovolt Štandard č. R100049 F9322 (ďalej „zmluva“) jasne vyplýva, že žalovaný (ako zákazník) bol povinný prípadné vady dodaného diela zistené pri preberaní diela vyznačiť v preberacom protokole. Ak by mu aj potrebná dokumentácia nebola odovzdaná, išlo by o vadu diela, ktorú mal uplatniť u zhotoviteľa. V konaní pred súdom prvej inštancie pritom bolo nesporné, že žiadnu vadu diela u zhotoviteľa (žalobcu) nereklamoval. Osobitne je pritom potrebné zdôrazniť, že pokiaľ žalovaný za vadu diela považoval poškodenie solárnych panelov vplyvom vetra, jednoznačne tu nejde o vadu diela, ale o škodu, za ktorú žalobca nezodpovedá (bod 4 Prílohy č. 1 zmluvy). Pokiaľ žalovaný v odvolaní začal tvrdiť, že vady reklamoval telefonicky, je potrebné uviesť,
že takýto spôsob uplatnenia reklamácie (telefonicky) zmluva nepripúšťa (čl. IX. bod 9.3 zmluvy); čo je však podstatnejšie, žalobca za vadu diela označuje jeho poškodenie vplyvom vetra, k čomu sa už odvolací vyjadril vyššie. Žalovaný tiež tvrdil, že práve kvôli absencii potrebnej technickej dokumentácie mu poisťovňa odmietla poskytnúť poistné plnenie za poškodenie fotovoltického panela. Túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal (napr. listom poisťovne), avšak v súdenej veci by to bolo napokon i bez právneho významu. Z tohto konania žalovaného však možno naopak vyvodiť, že si bol vedomý, že v prípade poškodenia panelov vetrom sa jedná o škodu, a nie o vadu diela, za ktorú zodpovedá žalobca. V prípade, ak žalovaný chcel výsluchom zamestnancov Lumba, s.r.o. preukázať, že u zamestnancov tejto spoločnosti reklamoval vady diela, tu je potrebné zdôrazniť nároky z vád sa musia uplatniť výlučne u zhotoviteľa, čo žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie ani len netvrdil. Správnym bolo preto zamietnutie návrhu žalovaného na výsluch zamestnancov spol. Lumba, s.r.o., keď tento dôkaz nemal relevanciu vo vzťahu k žalovaným tvrdeným skutočnostiam. 26. Nedôvodnou bola i odvolacia námietka žalovaného o nesprávnom zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie, z ktorej námietky možno vyvodiť, že žalovaný nesúhlasí s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke odvolací súd konštatuje, že CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Záver, ktorý si sudca urobí o vykonaní dôkazov z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Voľnosť hodnotenia dôkazu neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia, naopak konečné meritórne rozhodnutie by malo vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu teda neznamená ľubovôľu pri hodnotení dôkazov a hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym hodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Výsledky hodnotenia dôkazov sú pritom imanentnou súčasťou odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP). V tomto smere súd prvej inštancie dôsledne postupoval v zmysle § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie neodporuje zásadám logiky a ani zistenému skutkovému stavu. Námietky žalovaného vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov súdom prvej inštancie preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné. 27. Vykonaným dokazovaním sa ani podľa názoru odvolacieho nepreukázali skutočnosti, na základe ktorých by bolo možno dospieť k záveru o neexistencii povinnosti žalovaného ako objednávateľa diela zaplatiť cenu diela. Právne bezvýznamnou bola v tejto súvislosti argumentácia žalovaného (až) v odvolaní týkajúca sa vlastníctva rodinného domu, kde bolo dielo dodané, pretože zmluvný záväzok žalovaného ako objednávateľa diela sa neviaže na vlastníctvo nehnuteľnosti; resp. objednávateľ diela nemusí byť vlastníkom nehnuteľnosti, kde má byť dielo dodané ako sa snaží účelovo podsúvať žalovaný. Sám žalovaný pritom nespochybňoval, že zmluvu o dielo so žalobcom uzavrel, že dielo užíva od roku 2023, že riešil škodovú udalosť v súvislosti s fotovoltikou, ako aj telefonicky reklamoval vady diela. Argumentácia žalovaného o absencii jeho pasívnej vecnej legitimácie i z tohto dôvodu potom vyznela rozporuplne. Rovnako treba poukázať na konanie samotného žalovaného, ktorý hoci v odvolaní tvrdí, že rodinný dom je vo výlučnom vlastníctve jeho manželky od roku 1996, sám sa v Prílohe č. 6 k zmluve označil za spoluvlastníka nehnuteľnosti. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný úmyselne uviedol pri uzatváraní zmluvy zhotoviteľa do omylu. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje zásadu nemo turpitudinem suam allegare potest, t. j. nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti (protiprávneho konania) ako správne dôvodil i žalobca, preto táto odvolacia argumentácia žalovaného nemohla obstáť. 28. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd nemá dôvod odchýliť sa ani od právnych záverov súdu prvej inštancie, pretože súd prvej inštancie aplikoval relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka a tiež ich aj v napadnutom rozhodnutí správne vyložil. Súd prvej inštancie správne uviedol, že zmluvný vzťah medzi stranami sa v danom prípade spravuje ustanoveniami zmluvy o dielo (§ 631 a nasl. OZ). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak má vec zhotovená na základe zmluvy o dielo, ktorá sa spravuje Občianskym zákonníkom, pri odovzdaní vady, môže objednávateľ
odmietnuť prevzatie takýchto plnení alebo neodmietne plnenia, prevezme vec a uplatňuje práva zo zodpovednosti za vady. V súdenej veci však i z preberacieho protokolu vyplýva, že došlo k riadnemu odovzdaniu diela a sprievodnej dokumentácie, a žalovaný svojím podpisom potvrdil, že dielo prevzal. V tejto súvislosti je úplne bez právneho významu skutočnosť, že preberací protokol nebol podpísaný zhotoviteľom. Zo samotného textu preberacieho protokolu je zrejmé, že preberací protokol je podpísaný odborne spôsobilou osobou, ktorú zhotoviteľ inštaláciou diela poveril. Žalovaný pritom netvrdil, že preberací protokol nepodpísal, ale naopak sám uviedol, že ho podpísal a dielo riadne užíva. Odovzdaním diela zhotoviteľ (žalobca) umožnil objednávateľovi faktické nakladanie a užívanie predmetu diela. Prevzatím diela, ktoré žalovaný nijak nespochybnil a naopak potvrdil i svojím podpisom na preberacom protokole (7.11.2022), dal ostatne aj žalovaný ako objednávateľ najavo, že dielo považuje za zhotovené. Tento okamih je tak potrebné považovať za deň odovzdania zhotovenej veci objednávateľom. Vady takto prevzatého diela tu nemôžu byť dôvodom na nezaplatenie jeho ceny, ale oprávňujú objednávateľa uplatňovať nároky z titulu zodpovednosti za vady (por. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo 171/2006). Neobstojí potom argumentácia žalovaného, že dielo bolo uvedené do prevádzky až 3.1.2023. Zo zmluvnej dokumentácie (čl. VI. bod 6.7, 6.9 zmluvy) i preberacieho protokolu je totiž zrejmý dátum dodania diela 7.11.2022, pričom dodanie diela v zmysle čl. II bod 2.4. zmluvy predstavuje dodanie zariadenia a vykonanie inštalácie zariadenia. V konaní pritom nebolo sporné, že žalovaný neuhradil cenu diela ani čiastočne, pričom sám potvrdil, že od 3.1.2023 dielo riadne užíva. Cenu diela žalovaný odmietal uhradiť z dôvodu ním tvrdenej vadnosti diela (odmietnutie výmeny panelov poškodených vplyvom vetra, neodovzdanie dokumentácie), ktorá však v konaní preukázaná nebola. 29. Dôvodnou nebola ani argumentácia žalovaného (v súvislosti s vadným plnením zhotoviteľa), že žalobca dielo nedodal načas – 60 dní od obhliadky. V prvom rade je potrebné uviesť, že je potrebné rozlišovať medzi zodpovednosťou za vady a zodpovednosťou za omeškanie. Pokiaľ plnenie zo zmluvy o dielo nebolo poskytnuté včas, nepôjde o zodpovednosť zhotoviteľa za vady, ale o zodpovednosť zhotoviteľa za omeškanie (por. R 18/1976). Oneskorene zhotovenú vec nemusí objednávateľ prevziať v prípade, že následkom omeškania zhotoviteľa so zhotovením veci došlo k zrušeniu zmluvy (§ 517, § 518 OZ), čo však nie je prejednávaný prípad. Právne následky nesplnenia nepeňažného záväzku včas môžu spočívať v práve veriteľa (tu objednávateľa) odstúpiť od zmluvy, v prechode zodpovednosti za stratu, poškodenie alebo zničenie veci, ktorá má plniť, v povinnosti dlžníka (tu zhotoviteľa) nahradiť škodu spôsobenú omeškaním (§ 519 OZ). Žalovaný však pri tvrdenom omeškaní žalobcu s plnením diela, od zmluvy neodstúpil, netvrdil existenciu nákladov, ktoré vznikli tým, že dôvodne očakával od žalobcu včasné plnenie a netvrdil ani vznik škody, ktorá mu následkom omeškania žalobcu vznikla. 30. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalovaného s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05, I. ÚS 140/2017). 31. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 32. Vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne odvolacie dôvody. Keďže odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom
výroku vo veci samej za vecne správny a žalovaný žiadnym relevantným spôsobom správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu (§ 255 ods. 1 CSP) nespochybnil (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je jeho odvolanie dôvodné. 33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou žalovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane vecne správneho závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán osobitne nenapadnutým, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 35. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).