Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 15CoP/138/2024 4220202674 28. 03. 2025 Mgr. Alena Čakváriová ECLI:SK:KSTT:2025:4220202674.4
Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: B., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, Župná 15, 945 01 Komárno, deti rodičov: matka - D. E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. C. XX, XXX XX H. C., zastúpená Mgr. René Nguyen, advokátom so sídlom Moyzesova 471/1, 958 01 Partizánske, otec - I. A., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., zastúpený Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom Komárňanská 100, 947 01 Hurbanovo, za účasti psychologičky A. G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. XXX/X, XXX XX F., za účasti Úradu komisára pre deti, Odborárske nám. 3, Bratislava, o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi a o návrhu psychologičky A. G. J. na zrušenie styku otca s maloletými deťmi, o náhrade trov konania štátu, na odvolanie matky a odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Komárno, zo dňa 24.05.2024, č.k. 11P/43/2020-936, takto rozhodol: Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie uznesením zo 24.05.2024, č.k. 11P/43/2020-936 rozhodol tak, že priznal štátu náhradu trov konania titulom refundácie znalečného v rozsahu 50% voči matke maloletých detí a 50% voči otcovi maloletých detí. Matke D. E. F. G. uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Komárno č. ú.: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXX XXX XXXX sumu vo výške 964,86 eur 3 dní od právoplatnosti uznesenia. N. I. A. uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Komárno č. ú.: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXX XXX XXXX sumu vo výške 964,86 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. 2. Vec právne posúdil podľa ust. čl. 3 ods. 1 Základných princípov, § 55, § 58 ods. 1 a 2 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj len „CMP“). Poukázal na odlišnosť ustanovení Civilného mimosporového poriadku v porovnaní s ustanovenia CSP vo vzťahu k náhrade trov konania. Zdôraznil, že v mimosporových konaniach platí vyšetrovacia zásada vyplývajúca z ust. § 35 a § 36 CMP (povinnosť zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci), preto CMP v § 57 počíta s eventuálnou možnosťou vzniku trov konania štátu v súvislosti s dokazovaním, o ktorých povinnosti nahradiť ich štátu rozhoduje súd z úradnej povinnosti na rozdiel od nároku účastníkov na náhradu trov konania, kedy zásadne rozhoduje len na návrh. Keďže CMP neobsahuje žiadne ďalšie ustanovenia o rozhodovaní súdu o náhrade trov konania štátu na rozdiel na rozdiel od predchádzajúcej úprav vyplývajúcej z ust. OSP (§ 148), je potrebné v súlade s článkom 3 ods. 1 Základných princípov CMP i na náhradu trov konania, ktoré platil v konaní, aplikovať ostatné ustanovenia CMP upravujúce trovy konania, ktorú sú čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci. Uviedol, že štát nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré platil, len v prípade, ak zákon výslovne ustanovuje, že trovy dôkazov platí štát (napr. ust. § 251 ods. 1 CMP), alebo tak rozhodne súd na základe zistenia, že účastník, alebo účastníci spĺňajú
podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 49 ods. 2 CMP). V mimosporových konaniach nie je možné hovoriť o úspechu, alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, preto je potrebné trovy dokazovania, ktoré platil štát, považovať za spoločné trovy účastníkov konania, ktoré majú platiť podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní (§ 49 ods. 3 CMP), ktorý pomer v konaní starostlivosti súdu o maloletých je medzi rodičmi rovnaký, v pomere jednej polovice. Aj v prípade náhrady trov konania môže súd použiť materiálny korektív vyplývajúci z ust. § 55 CMP a posúdiť vzhľadom na okolnosti prípadu, či je spravodlivé, aby trovy konania, ktoré platil štát, nahradili všetci účastníci, alebo niektorý z nich. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát, pritom nie je rozhodujúce, či dokazovanie nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu, bolo opodstatnené. Bezprostredne relevantným nie je ani to, ktorý z účastníkov konanie inicioval, príp. ktorý účastník navrhol vykonanie konkrétneho dôkazu. Prihliadajúc na predmet konania (vec starostlivosti o maloleté dieťa) uzavrel, že obaja rodičia majú rovnaký pomer účastníctva na veci a na konaní. Považoval za spravodlivé zaviazať oboch na náhradu trov konania štátu vzniknutých so znaleckým dokazovaním, v rovnakom pomere, pretože posudzovanie citových väzieb medzi maloletými deťmi a ich rodičmi, posudzovanie osobností rodičov a vhodnosti určitého výchovného prostredia dieťaťa z hľadiska psychologického nariadeným znaleckým dokazovaním, je v každom prípade v záujme riadneho zistenia skutočného stavu veci a v záujme obidvoch rodičov. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania nezistil, že by u niektorého z rodičov boli dané dôvody pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Nakoľko štátu vznikli v konaní trovy vo výške 1.929,72 eur, 50 % z uvedenej sumy predstavuje sumu 964,86 eur, ktorú zaviazal každého z rodičov nahradiť štátu titulom refundácie znalečného. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie matka. Navrhla odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd prizná štátu náhradu trov konania titulom refundácie znalečného v rozsahu 100 % voči otcovi maloletých detí, otcovi uloží povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu v Komárne, č. účtu M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXX XXX XXXX sumu 1 929,72 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP a § 62 ods. 1 CMP namietajúc, že napadnuté uznesenie nespĺňa základné atribúty zásad spravodlivého konania. Uviedla, že súd poukázal na jej návrh, ktorý vzala späť hneď na prvom pojednávaní v roku 2022, teda pred nariadením znaleckého dokazovania a žiadala konanie zastaviť. So súhlasom dotknutých strán súd v ostatnom konal iba o návrhu psychologičky A. G. J., následne o návrhu otca na zrušenie zákazu priblíženia k maloletým deťom, a iné. Z uznesenia zo dňa 21.03.2023, č. k. 11P/43/2020-789, ktorým nariadil znalecké dokazovanie, vyplýva, že návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom navrhol otec na pojednávaní dňa 30.11.2022. K uvedenému návrhu sa vyjadrila, keď považovala za postačujúce nariadenie znaleckého dokazovania psychológom a nie znaleckým ústavom, nakoľko v tomto konaní nebol vypracovaný znalecký posudok, a v predchádzajúcom súdnom konaní vedenom Okresným súdom Trnava, sp. zn. 27P/77/2017 vypracovaný znalecký posudok znalkyne PhDr. Marty Halašovej nebol spochybnený rodičmi a znalecký posudok psychiatra MUDr. Straku bol vypracovaný iba na osobu otca, nie na maloletých. Mala za to, že návrh otca na pribratie znaleckého ústavu nebolo potrebné pripustiť, keďže k tomu neboli splnené podmienky. Uviedla, že súd má dbať na hospodárnosť konania, nie zbytočne narobiť rodičom trovy tým, že bez náležitého odôvodnenia pristúpi k nariadeniu znaleckého dokazovania znaleckým ústavom. V danej veci na otázky, ktoré boli znaleckému ústavu predložené, by vedel odpovedať aj znalec psychológ, tak ako to urobila v roku 2018 PhDr. Halašová v konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 27P/77/2017. Ak súd akceptoval návrh otca na pribratie znaleckého ústavu, povinnosť nahradiť trovy mal uložiť v plnej výške otcovi ako navrhovateľovi aj s poukazom na skutočnosť, že otec ku znalcovi cestoval opakovane z dôvodu neodkladných povinností. Za spravodlivé považovala zaviazať otca k náhrade trov štátu, keďže vykonanie tohto dôkazu navrhol on. 4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne v zákonnej lehote odvolanie otec. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, s vyslovením záväzného právneho názoru. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP namietajúc, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie žiadnym odkazom na rozhodovaciu prax, alebo judikatúru. Poukázal na to, že v predchádzajúcich konaniach (pred Okresným súdom v Trnave), a rovnako aj vo vedených trestných konaniach (právoplatne zastavených) proti nemu boli vykonané tri znalecké posudky, z ktorých mal súd zrejmý psychologický, resp. psychiatrický profil oboch rodičov aj oboch posudzovaných detí. Minimálne u rodičov ako dospelých osôb sú psychologické danosti nemenné, s výnimkou napr. ochorenia, ktoré však žiadnym z rodičov zmienené nebolo, a nepozoroval ho ani súd, keďže rodičia sa zúčastňovali pojednávaní. Z uvedeného dôvodu znalecké skúmanie
rodičov považoval za nariadené a vykonané nadbytočne. Z konanie na návrh matky maloletých detí, a na návrh psychologičky A. J. a ako je zrejmé aj z rozhodnutia vo veci samej, ako aj predtým (z nariadeného a následne z procesných dôvodov zrušeného) z rozhodnutia o neodkladnom opatrení, ho súd nepovažoval za prima facie nespôsobilého stretávať sa s deťmi. Ani jeden z rodičov, ani ďalšia navrhovateľka A. J., nenavrhovali vykonanie znaleckého posudku, a ak sa súd rozhodol pre nariadenie znaleckého dokazovania, a na tento účel vybral Ústav, a nie osobu znalca (čo by bolo z hľadiska nákladov znaleckého dokazovania menej finančne náročné), nemôže finančnú zodpovednosť za dané rozhodnutie mechanicky prenášať na rodičov. Podľa jeho názoru, ust. § 55 nie je vyjadrením úmyslu zákonodarcu prenášať náklady dokazovania neiniciovaného, ani nezavineného účastníkmi konania, na týchto účastníkov. Namietal, že z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, v čom súd vidí spravodlivosť. Uvedené ustanovenie nadväzuje na ust. § 53, a obe tieto ustanovenia riešia trovy, ktoré vznikli účastníkom konania, a nie trovy, ktoré vznikli štátu. Táto náhrada má byť náhradou pre toho účastníka konania, ktorému vznikli pri oprávnenom domáhaní sa práva náklady, ktoré by inak vynaložiť nemusel, alebo svojho druhu sankciou pre účastníka, ktorý ku konaniu pristupuje obštrukčne. Namietal, že napadnuté rozhodnutie nemá oporu v zákone. Znalečné za uvedených podmienok nie je „spoločnými trovami účastníkov konania“, keďže toto ustanovenie nepojednáva o trovách štátu, a nie je ani trovami dokazovania na návrh účastníkov konania, alebo jedného z nich. Ak súd znalecké dokazovanie nariadil, a to pribratím (ustanovením) znaleckého ústavu, v konaní, ktoré sa viedlo na návrh matky a na návrh A. J., za vyššie opísaných okolností, nemá rozhodnutie súdu oporu v zákone a ani v zásadách spravodlivosti. Poukázal na úmysel zákonodarcu formulovaný v dôvodovej správe k § 53, § 54 a § 55 CMP. 5. Odvolací súd po zistení, že odvolania rodičov boli podané včas, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, kedy nie je viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 66, § 65 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 6. Podľa § 49 ods. 1 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. 7. Podľa § 49 ods. 2 CMP súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdneho poplatku, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol, alebo, ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. 8. Podľa § 49 ods. 3 CMP spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní. 9. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 10. Podľa § 58 ods. 2 CMP, o nároku štátu na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania štátu môže súd rozhodnúť samostatným uznesením aj po vydaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 11. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je povinnosť platiť trovy konania založená na záujmovej zásade. Znamená to, že priebežne počas celého konania si každý účastník sám zo svojho platí všetky trovy konania, ktoré vznikajú osobne jemu, alebo jeho zástupcovi. Trovami v tomto prípade rozumieme to, čo spadá pod dikciu ustanovenia § 251 CSP, ako aj § 47 a § 48 CMP. Trovy dôkazu začleňujeme medzi trovy konania v súlade s ustanovením § 251 CSP. Najčastejšími trovami dôkazov sú svedočné (§ 258 ods. 1 CSP), znalečné (§ 253 ods. 2, § 260 CSP) a náhrada účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov tretej osoby, ktorej súd uložil pri dokazovaní nejakú povinnosť, najmä aby predložila listinu (§ 259 CSP). Trovy, ktoré sa spájajú s vykonaním dôkazného prostriedku platí v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 CMP ten, komu v konaní vznikajú. Výnimku predstavujú len trovy, ktoré v súlade s daným ustanovením platí štát. Štát platí odmenu notára a jeho hotové výdavky pri likvidácii dedičstva v rozsahu, v akom výťažok z likvidácie nepostačuje na úhradu odmeny notára a jeho hotových výdavkov, v prípade predĺženého dedičstva, v prípade, že dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť (§ 50 ods. 3 a 4 CMP), tlmočné spojené s právom účastníka konať vo svojej materčine (§ 155 ods. 3 CSP), trovy dôkazov v konaní o spôsobilosti na právne úkony (§ 251 ods. 1 CMP) a trovy dôkazov v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (§ 271 CMP). Od vyššie uvedených prípadov musíme odlíšiť situácie, keď trovy konania síce
platí štát, avšak v rozsahu ustanovenia § 57 CMP môže žiadať o ich náhradu. Môže ísť napríklad o situácie, keď bolo nariadené znalecké dokazovanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa, avšak ani jeden z účastníkov nezložil preddavok na trovy tohto dôkazu. Predtým ako dôjde k vykonaniu dôkazného prostriedku, môže súd uložiť účastníkovi, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, pričom ide o fakultatívnu možnosť súdu. Ak teda bolo nariadené znalecké dokazovanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, avšak ani jeden z účastníkov nezložil preddavok na trovy tohto dôkazu, súd môže rozhodnúť, že účastníkov zaviaže na náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu a ktoré neboli kryté preddavkom. Z hľadiska dokazovania v prípadoch, kde sa uplatňuje podľa CMP vyšetrovacia zásada, nie je podmienkou vykonania dôkazu samotné zloženie preddavku. Súd môže potom rozhodnúť, ktorého z účastníkov zaviaže na náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu. 12. V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.03.2023, č.k. 11P/43/2020-789 nariadil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom z odboru psychológia a k vypracovaniu znaleckého posudku ustanovil za znalca Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a psychiatrii, spol. s.r.o. so sídlom Ernestova Bašta 2 v Nových Zámkoch, a to s ohľadom na obzvlášť závažný prípad, kedy otec maloletých má zakázané približovať sa k maloletým deťom na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov, keď z dôvodu zložitosti tohto prípadu považoval za nevyhnutné nariadiť znalecké dokazovanie za účelom zistenia ako vplýva nariadený zákaz priblíženia sa otca k maloletým na postoj maloletých, či je daná potreba úpravy styku otca s maloletými deťmi, resp. aký rozsah a spôsob styku otca s maloletými bude v súlade s ich najlepším záujmom (uvedené vyplýva z odôvodnenia citovaného rozhodnutia). 13. Uznesením č.k. 11P/43/2020-914 zo dňa 02.02.2024 súd priznal Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a psychiatrii, spol. s.r.o. znalečné vo výške 1.929,72 eur za vypracovanie Znaleckého posudku č. 32/2023 zo dňa 31.08.2015 a upravil učtáreň Okresného súdu Komárno, aby do právoplatnosti uznesenia poukázala Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a psychiatrii, spol. s.r.o. znalečné z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Komárno vo výške 1.929,72 eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2024. 14. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal štátu náhradu trov konania titulom refundácie znalečného v rozsahu 50% voči matke a 50% voči otcovi, ktorá predstavuje u každého z rodičov sumu 964,86 eur, ktorú zaviazal matku i otca zaplatiť na účet tamojšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. 15. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v tom, že v predmetnej veci bolo nevyhnutné pomerným spôsobom rozhodnúť o náhrade trov štátu, spočívajúcich v náhrade výdavkov vyplatených znaleckému ústavu zo štátnych finančných prostriedkov, keďže rodičia neboli súdom zaviazaní na zaplatenie preddavku na trovy znaleckého dokazovania a tieto v plnom rozsahu znášal štát. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie považuje v tomto prípade za potrebné prihliadať na predmet konania, ktorým je konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti, v rámci ktorého v záujme maloletých detí a vyporiadania vzťahov v rodine súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia vplyvu nariadeného zákazu priblíženia sa otca k maloletým na postoj maloletých, či je daná potreba úpravy styku otca s maloletými deťmi, resp. aký rozsah a spôsob styku otca s maloletými bude v súlade s najlepším záujmom maloletých. Rovnako zdôrazňuje, že v konaniach vo veci maloletých detí súd postupuje v súlade s ust. § 35 a 36 CMP, teda zisťuje skutočný stav veci a vykonáva dokazovanie aj vlastnou činnosťou, teda aj nad rámec navrhovaných dôkazov účastníkmi konania. Pokiaľ súd prvej inštancie pristúpil k nariadeniu znaleckého dokazovania, na ktorého vypracovanie ustanovil znalca (znalecký ústav) a svoj postup v rozhodnutí o ustanovení znalca aj odôvodnil s odkazom na v minulosti vykonané znalecké dokazovania vo veciach týkajúcich sa maloletej C. a B. a s prihliadnutím na obzvlášť závažný prípad v danej veci, odvolací súd konštatuje, že je vecou súdu aký postup pri ustanovení znalca zvolí, a ktorého znalca ustanoví na vypracovanie znaleckého posudku. 16. Vo vzťahu k námietkam matky, že na prvom pojednávaní v roku 2022 zobrala návrh späť a súd konal so súhlasom strán len o návrhu na zrušenie zákazu priblíženia a k námietkam otca, že ani jeden z rodičov a ani psychologička A. J. nenavrhovali nariadiť znalecké dokazovanie, odvolací súd zaoberajúc sa genézou danej prejednávanej veci uzavrel, že tieto námietky nie sú dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že matka podala dňa 24.06.2020 návrh na zákaz styku otca s maloletými deťmi a dňa
10.06.2020 sa psychologička A. J. domáhala ukončenia, resp. zrušenia styku otca s maloletými deťmi nariadeného rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 27P/77/2017-779 zo dňa 22.5.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/55/2019-898 zo dňa 18.03.2020. Zo zápisnice z pojednávania konaného na súde prvej inštancie dňa 15.06.2022 je zrejmé, že matka zobrala návrh na zákaz styku späť a navrhla zrušiť styk u psychologičky a v prípade maloletej B. ponechať styk bez úpravy a zároveň uviedla, že u maloletej C. si nevie predstaviť akým spôsobom styk upraviť. Z výpovede matky tiež vyplynulo, že vo vzťahu k maloletej B. súhlasila so zrušením nastaveného styku pri ponechaní neodkladného opatrenia o zákaze priblíženia sa otca k maloletej. Na uvedenom pojednávaní otec žiadal o úpravu styku s maloletými deťmi na každý druhý víkend od soboty od 09.00 hod. do 17.00 hod.. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 30.11.2022 (Zápisnica z pojednávania) otec po tom, ako súd dňa 14.09.2022 vypočul názor oboch maloletých detí a po realizovanom styku s maloletou C. (ukončenom s negatívnym výsledkom) navrhol prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne vo veci nariadiť znalecké dokazovanie ústavom a žiadal, aby súd zohľadnil právo maloletých detí na styk s otcom aspoň dvakrát týždenne bez prítomnosti matky. Treba uviesť, že hoci matka zobrala späť návrh na zákaz styku a žiadala o zrušenie styku v zmysle ostatného rozhodnutia súdu, ktorý sa mal realizovať u psychologičky A. J., je z vyjadrení oboch rodičov nesporné, že pre rozhodnutie o úprave styku otca najmä s maloletou C. a pre rozhodnutie o zrušenie zákazu priblíženia k maloletej B., bolo potrebné vykonať náležité dokazovanie. Z uvedeného teda odvolaciemu súdu vyplynulo, že napriek späťvzatiu návrhu matky o zákaz styku otca s maloletými deťmi, súd bol povinný konať vo vzťahu k návrhu na zrušenie súdom určeného styku otca s maloletými a prípadnej zmene styku. Za situácie, kedy matka sama nevedela navrhnúť spôsob stretnutí otca s maloletou C., bolo povinnosťou súdu prvej inštancie postupovať v súlade s ust. § 36 CMP a zisťovať skutočný stav veci pre rozhodnutie o styku, prípadne o zrušení styku v prítomnosti a priestoroch ambulancie psychologičky A. J.. Za danej situácie preto nemožno prijať námietku matky o tom, že návrh na zákaz styku zobrala späť a nie je dôvodné, aby jej bola uložená povinnosť hradiť trovy štátu vzniknuté v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania. Vo vzťahu k námietkam otca odvolací súd udáva, že na tieto neprihliadal. Ak otec argumentuje tým, že žiaden z účastníkov takýto návrh nepredniesol, odvolací súd poukazuje na to, že práve otec na pojednávaní konanom dňa 30.11.2022 vzniesol takýto návrh žiadajúc o nariadenie znaleckého dokazovania ústavom. Ani výhrady rodičov smerujúce k tomu, že už v minulosti boli vo vzťahu k veciam týkajúcim sa maloletých detí vykonávané znalecké dokazovania (v civilných aj trestných konaniach), ktorých závery boli použiteľné aj v tomto konaní, nebolo možné zohľadniť, pretože ide o posudky v konaniach vyhotovené v roku 2017 až 2019, teda neaktuálne, ktoré naviac boli vypracované najmä pre účely trestného konania. Berúc do úvahy všetky uvedené dôvody odvolací súd poukazuje na to, že výsledky znaleckého dokazovania sú jedným z dôkazov, ktoré súd v kontexte ďalších dôkazov a v ich vzájomnej súvislosti pri rozhodovaní vyhodnocuje. Je nesporné, že dokazovanie v konaniach vo veci starostlivosti o maloleté deti je vykonávané pre rozhodnutie, ktoré je súladné v prvom rade s najlepším záujmom dieťaťa. Nemožno opomenúť, že po vykonanom znaleckom dokazovaní rodičia na pojednávaní dňa 15.03.2024 žiadali o schválenie rodičovskej dohody, podľa ktorej sa styk otca s maloletými deťmi neupravuje (v priebehu konania maloleté odmietali styk s otcom), pričom matka tiež žiadala súd o zrušenie zákazu priblíženia otca k maloletým deťom. Dohoda rodičov reflektuje na odporúčanie znalca a je teda zjavné, že aj výsledky znaleckého dokazovania dopomohli k vyriešeniu tohto rodinného sporu a situácii v rodine. Možno preto uzavrieť, že konanie skončilo zmenou pôvodného rozsudku súdu o styku otca s maloletými deťmi, s ktorým obaja rodičia súhlasili. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné, aby sa na náhrade trov štátu vzniknutých titulom znaleckého dokazovania podieľali obaja rodičia v rovnakom pomere (§ 49 ods. 3 CMP) prihliadajúc na charakter tohto konania, konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti, v ktorom vykonané dokazovanie bolo podkladom pre usporiadanie vzťahov v rodine. Napokon odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie konštatuje, že z vykonaného dokazovania nebolo zistené, že by u niektorého z rodičov boli dané dôvody pre oslobodenie od súdnych poplatkov 17. V nadväznosti na námietky rodičov ohľadom posúdenia veci na základe princípu spravodlivosti a námietky otca vo vzťahu k aplikácii ust. § 55 CMP (vzťahuje sa k náhrade trov konania účastníkov), odvolací súd udáva, že hoci súd prvej inštancie v danej veci rozhodnutie odôvodnil ust. § 55 a § 58 CMP, z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že vec posudzoval aj s ohľadom na ust. § 47 ods. 3 CMP. Nakoľko napadnuté rozhodnutie je vecne správne, odvolací súd na danú námietku neprihliadal, pretože nezakladá takú vadu konania, ktorá by bola dôvodom pre postup podľa § 388 CSP. Napokon s poukazom na bod 7 odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie je jednoznačne zrejmé, že vec posúdil
z hľadiska predmetu konania, s ohľadom na potrebu zistenia skutočného stavu veci a v záujme oboch rodičov, maloletých detí a usporiadania ich vzájomných vzťahov. 18. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď priznal štátu náhradu trov konania titulom refundácie znaleckého v rozsahu 50% voči matke a 50% voči otcovi, ktoré predstavuje u každého z rodičov sumu 964,86 eur. Dané rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP., § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).