Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 24Co/72/2025 2325201259 11. 06. 2025 JUDr. Ľubica Spálová ECLI:SK:KSTT:2025:2325201259.1
Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: A. B. C. D., E., nar. XX.X.XXXX, adresa F., A. XX, zastúpenej advokátom: Mgr. Andrej Črepp, so sídlom Bratislava, Panenská 8, proti odporcovi: G. H., nar. XX.X.XXXX, adresa I., J. G. XXXX/X, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 35C/27/2025-20 zo dňa 16.4.2025, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdzuje.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a.
odôvodnenie: 1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným prvoinštančnému súdu dňa 9.4.2025 domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi uloží povinnosť I.) odstrániť príspevok, video s označením „NEVER HOAXOM O INSTAGRAME!“, zverejnené dňa XX.XX.XXXX, z účtu „G.“ na sociálnej sieti Instagram; II.) odstrániť príspevok, video s označením „NEVER HOAXOM O INSTAGRAME!“, z účtu „G.“ na sociálnej sieti TikTok; III.) zdržať sa ďalšieho rozširovania videa s označením „NEVER HOAXOM O INSTAGRAME!“, najmä jeho opätovným zverejnením na akýchkoľvek online platformách alebo sociálnych sieťach, jeho sprístupnením iným osobám alebo inou formou distribúcie, ktorá by viedla k jeho ďalšiemu šíreniu; IV.) zdržať sa zásahov do práv žalobkyne na ochranu jej osobnosti spôsobom obdobným ako v prípade zásahov vykonaných videom s označením „NEVER HOAXOM O INSTAGRAME!“, ktoré žalovaný zverejnil dňa XX.XX.XXXX na účte „G.“ na sociálnej sieti Instagram“. Podaným návrhom navrhovateľka súčasne navrhla, aby jej bola súdom uložená povinnosť podať voči žalovanému žalobu o ochranu osobnosti. 2. Prvoinštančný súd preskúmavaným uznesením predmetné konanie s použitím ust. § 230 a § 329 ods. 3 CSP zastavil (výrok I.) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). 3. Prvoinštančný súd argumentoval tým, že šetrením v súdnom registri zistil, na že na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 29C/21/2025 bolo vedené konanie, v rámci ktorého súd rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom sporové strany, ako aj predmet konania boli totožné ako v tomto konaní. V danom konaní bolo rozhodnuté uznesením č.k. 29C/21/2025-23 zo dňa 20.2.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.3.2025 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý. 4. Právne súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 161 ods. 1, 2, 3, § 230 a § 329 ods. 3 CSP. Prvoinštančný súd pokračoval, že prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď
v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. 5. Vzhľadom na uvedené a najmä s poukazom na ustanovenie § 329 ods. 3 CSP, mal prvoinštančný súd za to, že v danom konaní bol uplatnený nárok, o ktorom rozhodnuté už bolo, a teda v dôsledku neodstrániteľného nedostatku predmetného konania (res iudicata) súd konanie, s poukazom na ustanovenie § 230 CSP v spojení s ustanovením 161 ods. 2 CSP, zastavil. Navrhovateľka sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia rovnakých povinností odporcovi, o uloženie ktorých však už žiadala, a to v konaní sp. zn. 29C/21/2025. V rámci tohto konania súd uznesením č.k. 29C/21/2025-23 zo dňa 20.2.2025 návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pričom zamietajúce uznesenie riadne nadobudlo právoplatnosť. 6. Súd prvej inštancie mal za to, že od rozhodnutia v konaní prebehnutom pod sp. zn. 29C/21/2025 k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie nedošlo, a teda zamietajúce právoplatné rozhodnutie zakladá prekážku rozhodnutej veci. Popis skutkových okolností v danom konaní je celkom totožný s popisom skutkových okolností, ktorý bol uvedený v konaní prebehnutom pod sp. zn. 29C/21/2025. Rozdiel nastal len v počte videní videa odporcu, ako aj v pridaní časti, v ktorej sa navrhovateľka venuje opisu toho, čoho sa bude domáhať v konaní vo veci samej. Uvedené však podľa súdu nepredstavuje zmenu významných skutkových okolností, preto rozhodol tak ako je uvedené v prvej výrokovej vete a konania zastavil. 7. Prvoinštančný súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého nárok na náhradu trov konania vznikol odporcovi, nakoľko zastavenie konania procesne zavinila navrhovateľka (podala žalobu vo veci už rozhodnutej). Nakoľko však odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a žiadne mu ani nevyplývajú zo súdneho spisu, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. 8. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podala prostredníctvom svojho advokáta odvolanie navrhovateľka, pričom uplatnila odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň písm. b) tohto ustanovenia, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil navrhovateľke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a domáhala sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne ho zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. 9. Podľa odvolateľky navrhované neodkladné opatrenie nie je obsahovo totožné s predchádzajúcim návrhom, nesleduje sa ním úplne rovnaký cieľ, nie je preto daná totožnosť predmetu konania, keďže navrhovateľka sa domáha iného procesného postupu súdu. Predchádzajúci návrh bol zamietnutý výlučne z dôvodu, že navrhovateľka navrhovala nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom súdu vo veci samej, čo vzhľadom na povahu veci súd považoval za neprípustné. Vzhľadom na závery súdu v rozhodnutí o predchádzajúcom návrhu navrhovateľka pristúpila k podaniu návrhu, ktorým sa nedomáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, okrem uloženia povinnosti odporcovi sa domáha aj toho, aby jej súd uložil povinnosť na podanie žaloby na ochranu osobnosti voči odporcovi. Neoprávnené zásahy do osobnostných práv navrhovateľky stále trvajú, odporcom zverejnené videá sa stále nachádzajú na sociálnych sieťach a počet ich videní neustále narastá, čo skonštatoval aj prvoinštančný súd v bode 17 odôvodnenia, avšak za zmenu skutkových okolností to nesprávne nepovažoval. 10. Odvolateľka sa domnieva, že zastavením konania ju súd neprípustne obmedzuje v jej procesných právach a zamedzuje jej v dosiahnutí účinnej dočasnej úpravy vzájomných pomerov strán. Navrhovateľke totiž zostáva výlučne podanie žaloby o ochranu osobnosti, ktoré súdne konanie môže trvať neprimerane dlhú dobu, pričom videá odporcu zostanú po celý čas dostupné na sociálnych sieťach. Ak by v meritórnom konaní bola navrhovateľka úspešná, minie sa to sčasti svojmu účinku, teda účinnej a včasnej ochrany jej práv, pretože tvrdené neoprávnené zásahy odporcu budú do rozhodnutia súdu spôsobovať negatívne následky, ktoré sa budú prehlbovať. 11. V tejto súvislosti odvolateľka poukázala na rozhodnutie NS SR vo veci 5Obdo/13/2023 zo dňa 14.6.2023, z ktorého okrem iného zdôraznila, že za zmenenú skutkovú okolnosť bolo v danom prípade
potrebné považovať aj zmenu okolností, ktoré má súd posudzovať ako podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Takže ust. § 329 ods. 3 CSP je potrebné vykladať širšie s dôraznom na procesnoprávny charakter úpravy dotknutých súdnych opatrení a účel tejto právnej úpravy. Odvolateľka sa domnieva, že nariadenie neodkladného opatrenia podľa jej návrhu a súčasné uloženie povinnosti podať žalobu na ochranu osobnosti mení charakter navrhovaného neodkladného opatrenia oproti jej pôvodnému návrhu, pričom túto zmenu okolností a obsahu návrhu súd neposudzoval. Podľa odvolateľky došlo k porušeniu zásady zákazu denegario iustitiae. Prístup súdu prvej inštancie považuje za striktne formalistický a nesprávny, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva navrhovateľky na spravodlivý súdny proces s tým, že návrh nebol meritórne posúdený a konanie bolo zastavené napriek tomu, že došlo k zmene okolností, ktoré odôvodňujú aplikáciu § 329 ods. 3 CSP. 12. V doplnení odvolania navrhovateľka doplnila odvolací návrh tak, že žiadala, aby jej súd voči odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 13. Odvolací súd doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie súdu prvej inštancie, aj odvolanie navrhovateľky protistrane, ktorá sa ale v stanovenej lehote nevyjadrila. 14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku – ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP). 15. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo posúdiť, či v danom prípade bola daná prekážka rozsúdenej veci (res iudiacatae) v zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ust. § 230 CSP v spojení s ust. § 329 ods. 3 CSP, a teda splnené podmienky podľa ust. § 161 ods. 2 CSP pre zastavenie predmetného konania pre neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky. 16. Podľa § 161 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky") (ods. 1), ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 2). 17. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova.
a
18. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 19. Z cit. ust. § 329 ods. 3 CSP vyplýva, že právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nevytvára prekážku právoplatne rozsúdenej veci iba v prípade, ak dodatočne po predchádzajúcom rozhodnutí došlo k zmene skutkových okolností. Pod zmenou skutkových okolností je pritom potrebné rozumieť dodatočne nastavšiu zmenu vo faktických javových pomerov alebo podmienok týkajúcich sa danej veci. 20. V zmysle § 226 CSP právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.
21. Z citovaných ustanovení vyplýva, že o tej istej veci, o ktorej už raz právoplatne súd rozhodol, nemožno rozhodovať opäť. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex officio. Len čo súd zistí existenciu tejto prekážky, musí konanie zastaviť. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec, teda keď je daná totožnosť osôb – subjektov (sporových strán) a totožnosť predmetu konania (skutku). O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby, ako v konaní ukončenom v právoplatnom rozhodnutí súdu, bez ohľadu na ich procesné postavenie. Totožnosť predmetu konania znamená, že ide o totožný nárok uplatnený z totožného skutkového základu. Právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zakladá teda prekážku res iudicata pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie domáha nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom. 22. Prvoinštančný súd zistil, že na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 29C/21/2025 bolo vedené konanie o návrhu totožnej navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia pričom sporové strany aj predmet konania boli totožné ako v tomto konaní. V konaní sp. zn. 29C/21/2025 bol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.3.2025 zamietnutý. Právoplatné rozhodnutie je pritom v zmysle § 226 CSP záväzné a zásadne nezmeniteľné, takže neprichádza do úvahy prípadná polemika o jeho správnosti. Z porovnania skutkových okolností v uvedenom predchádzajúcom a v tomto konaní je zrejmý totožný popis skutkových okolností, pričom rozdiel je len v prirodzene plynutím času zmenenom počte videní dotknutého videa odporcu a v pridaní opisu čoho sa bude navrhovateľka domáhať v konaní vo veci samej. Petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prebiehajúcom i v predchádzajúcom konaní je totožný (body I., II., III., IV.), naviac sa navrhovateľka domáha, aby jej súd uložil povinnosť podať proti odporcovi žalobu podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochranu osobnosti. 23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že v danom prípade, v dôsledku totožnosti subjektov a predmetu konania, súčasne za situácie, že nedošlo k žiadnej zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, je daná prekážka rozhodnutej veci (res iudicatae), čo zakladá nedostatok procesnej podmienky, na ktorú musí súd prihliadať ex offo, s následkom zastavenia predmetného konania. Totožnosť osôb v danom prípade bola nesporná a nepochybná. Odvolateľka ale namietala absenciu totožnosti predmetu konania s tým, že sa domáha iného procesného postupu, keď okrem uloženia povinnosti odporcovi sa domáha aj aby jej súd uložil povinnosť na podanie žaloby na ochranu osobnosti. Odvolací súd je toho názoru, že uvedené nezakladá rozdielnosť predmetu konania. Navrhovateľka sa naďalej výrokmi predmetného neodkladného opatrenia domáha odstránenia označeného príspevku na sociálnej sieti Instagram (výrok I.), na sociálnej sieti TikTok (výrok II.), zdržať sa ďalšieho rozširovania označeného videa (výrok III.) a zdržať sa zásahov do práv navrhovateľky na ochranu osobnosti označeným spôsobom (výrok IV.). Pokiaľ v aktuálnom návrhu doplnila požiadavku, aby jej súd uložil povinnosť podať proti odporcovi žalobu na ochranu osobnosti, táto skutočnosť sama osebe nezakladá rozdielnosť predmetu konania. Možnosť uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej vyplýva priamo súdu z ust. § 336 CSP. Samotný v priebehu času prirodzene narastajúci počet videní dotknutého videa odporcu, nie je zmenou skutkových okolností významných pre rozhodnutie vo veci. 24. S poukazom na uvedené odvolací súd bol toho názoru, že v danom prípade je daná ako totožnosť subjektov (§ 230 CSP), tak i totožnosť skutku vo vzťahu k označenému právoplatne skončenému konaniu a zároveň nedošlo k žiadnej zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie (§ 329 ods. 3 CSP), čím je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni tomu, aby sa predmetná vec mohla prejendávať a rozhodovať znova, pričom tento neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky nevyhnutne vedie k zastaveniu konania (§ 161 CSP). 25. K odvolacej argumentácii navrhovateľky sa žiada dodať, že závery súdu NS SR vo veci 5Obdo/13/2023 zo dňa 14.6.2023, na ktoré poukazuje, vzhľadom na to, že v ňom bola riešená špecifická situácia dodatočnej zmeny súdnej judikatúry v spojitosti s definíciou vymáhateľnej pohľadávky, vo vzťahu k odporovateľnosti resp. neúčinnosti právnych úkonov, ktorá podľa najvyššieho súdu vyvolala potrebu posudzovania návrhu z hľadiska existencie (zmeny) iných skutkových okolností (existencia vymáhateľnej pohľadávky) ako predpokladov podstatných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súvisiaceho s konaním o neúčinnosť právneho úkonu, než ktoré za relevantné
považoval (neexistencia judikovanej, vykonateľnej pohľadávky) a o ktorých rozhodol súd v konaní o skoršom návrhu veriteľa na nariadenie neodkladného opatrenia, sú bez dopadu na danú vec. 26. S odkazom na vyššie uvedené odvolacím súdom v spojení s odôvodnením preskúmavaného uznesenia súdom prvej inštancie odvolací súd ďalšie odvolacie argumenty považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 27. Vychádzajúc z hore uvedeného potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, včítane správneho závislého výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, ako vo výrokoch vecne správne, potvrdil. 28. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému odporcovi vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. 29. Z obsahu spisu ale vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd preto žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni nepriznal (i s poukazom na R 72/18). 30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).