Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 26Co/42/2024 2223201406 29. 01. 2025 Mgr. Matúš Staríček ECLI:SK:KSTT:2025:2223201406.1
Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr. Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci navrhovateliek: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX a 2. A. B., nar. X.X.XXXX, obe trvale bytom C. D. XXX/XX, C. E., obe zastúpené: HÁJOS & Partners, s.r.o., IČO: 36 268 771, so sídlom Hlavná 5599/3a, Dunajská Streda, za účasti: 1. F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. E. XXX, 2. H. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. E. XXX, 3. J. F., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. E. XXX, 4. K. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. E. XXX, 5. L. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. F. XXX/XX, L., 6. M. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. O. XXX, C., 7. P. M., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom E. Q. XX, o potvrdení vydržania, o odvolaní navrhovateliek proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 8Vyd/1/2023-49 zo dňa 31.1.2024, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie:
1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol návrh navrhovateliek na začatie konania o potvrdení vydržania a vo výroku II. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 359c ods. 2, § 359 ods. 1 a 2, § 359e ods. 1 až 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 4.5.2023, v znení jeho doplnenia zo dňa 23.10.2023 (doručeného súdu dňa 16.11.2023) sa navrhovateľky domáhali vydania rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k pozemku nachádzajúcemu sa v kat. území I. E., obec C. E., evidovanému na Okresnom úrade Dunajská Streda, katastrálny odbor na LV č. XXX, a to k pozemku parcela reg. „C“, parc. č. 80/2 - záhrada o výmere 480 m2 v prospech navrhovateliek, každej v podiele 1 k celku. Návrh na začatie konania odôvodnili tým, že predmetnú nehnuteľnosť ako dobromyseľný vlastník užíval ešte právny predchodca navrhovateliek Q. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX, ktorý uvedený pozemok pôvodne vedený v pozemnoknižnej vložke č. XX ako parcela č. 80 a 81 vo výmere 1015 m2, odkúpil od H. I., nar. XX.XX.XXXX a manž. F. I., M. P., nar. X.X.XXXX, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.3.1982 do svojho výlučného vlastníctva, v pôvodnej výmere 540 m2. V zmysle kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vyplatená v hotovosti pri podpise zmluvy, ktorú predávajúci riadne obdržali. Uvedený pozemok bol odovzdaný kupujúcemu do užívania, pozemok sa po kúpe oplotil a spojil s jeho vlastníctvom, zapísaným na LV č. XXX a tieto nehnuteľnosti dodnes tvoria jeden oplotený areál. Kupujúci, neb. Q. B. tento pozemok v dobrej viere, že tento tvorí jeho výlučné vlastníctvo, oprávnene, nerušene a nepretržite užíval a mal vo svojej držbe až do svojej smrti, nakladal s ňou ako s vlastnou, bol dobromyseľný v tom, že mu pozemok patrí. Od jeho smrti tento pozemok oprávnene, nerušene a nepretržite užívajú a majú vo svojej oprávnenej držbe a v dobrej viere jeho dedičia - navrhovateľky. Oprávnená a dobromyseľná držba navrhovateliek trvá viac ako 40 rokov, počas tohto obdobia rodina B. za vydržaný pozemok riadne a nepretržite platila aj daň z nehnuteľnosti od roku
1983. Predávajúci H. I. a manž. F. I. vlastníctvo ani držbu Q. B. po uzatvorení kúpnej zmluvy nikdy nespochybnili, jeho vlastníctvo a oprávnenú držbu akceptovali, do jeho držby nezasahovali a nerušili v užívaní nehnuteľnosti. 2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia a druhá po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy konania súd návrh zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, teda skúma, či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Vychádza pri tom z opísania skutkových okolností navrhovateľom v návrhu a ním označených a predložených dôkazov. Tiež môže konať aj potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na začatie konania a predložených dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľky neosvedčili skutočnosti potrebné na vydržanie v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, keď absentuje preukázanie dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti právnym predchodcom navrhovateliek i u nich samotných k celej nehnuteľnosti. Súdna prax chápe dobromyseľnosť ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Dobromyseľnosť sa hodnotí objektívne. Rozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal, resp. mohol mať alebo nemal, príp. nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Súd prvej inštancie o. i. poukázal na to, že držba nehnuteľnosti uchopená na základe kúpnej zmluvy, ktorá nebola vložená do verených kníh a pre nedostatok intabulácie sa tak nestala účinnou, nie je oprávnená (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.5.2012 sp. zn. 22Cdo/4173/2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010 sp. zn. 4Cod/283/2009 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 73/2015). 3. Z predloženej Predbežnej kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 29.3.1982, ktorá má byť právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, vyplýva, že bola uzavretá medzi H. I., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželkou F., M. P., nar. X.X.XXXX ako predávajúcimi a R. O. M., nar. X.XX.XXXX a jeho manželkou R., M. G., nar. XXXX ako aj Q. B., nar. XX.X.XXXX ako kupujúcimi za podmienok: 1/ parcela č. 80, evidovaná Pozemkovým úradom v Dunajskej Strede na liste vlastníctva č. XX a vedená ako záhrada vo výmere 1015 m2 v katastri I. E., je vo výlučnom vlastníctve predávajúcich, pričom táto nehnuteľnosť je vedená Pozemkovým úradom v Dunajskej Strede vo vložke č. XX, na parcelách č. 80 a 81 s totožným vlastníckym právom a výmerou; 2/ vyššie menovaní predávajúci predajú uvedenú nehnuteľnosť do vlastníctva vyššie uvedených kupujúcich, ktorí nehnuteľnosť kúpia v nasledovných výmerách: inžinier O. M. a jeho manželka vo výmere 477 m2 a Q. B. vo výmere 540 m2. V bode 5. zmluvy je uvedené, že predávajúci týmto dávajú súhlas k tomu, aby kupujúci prevzali nehnuteľnosť do užívania a do svojho vlastníctva. Od tohto času kupujúci znášajú verejné ťarchy nehnuteľnosti /daní, poplatkov, atď/. V závere zmluvy je uvedené, že „Táto predbežná zmluva zostáva v platnosti do konečného vybavenia vlastníckeho, respektíve užívacieho práva cez Miestny národný výbor.“. Z uvedeného vyplýva, že kupujúci nemohli byť v čase podpisu zmluvy dobromyseľní, že im dané nehnuteľnosti patria, pokiaľ nebude vybavené konečné vlastnícke, resp. užívacie právo cez Miestny národný výbor. Išlo o zmluvu predbežnú, ktorá bola viazaná na ďalšiu podmienku. Nakoľko navrhovateľky nepredložili dôkaz o vybavení konečného vlastníckeho, resp. užívacieho práva cez Miestny národný výbor, nie je možné uznať splnenie podmienky dobromyseľnosti, že im vlastnícke právo k uvedenému pozemku patrí titulom vydržania. 4. Súd prvej inštancie mal za preukázané z výpisu z pozemnoknižnej vložky č. XX pre katastrálne územie I. E., obec C. E., že dňa 2.8.1982 došlo vo vložke k zmene vlastníctva pod číslom Nšn 206/82 vyznačenej Štátnym notárstvom v Dunajskej Strede. Súd prvej inštancie si vyžiadal originál spisu Nšn 206/82 z archívu súdu a zistil, že tento zápis bol urobený na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 11.6.1982 medzi Československým štátom zastúpeným Miestnym národným výborom v C. E. ako kupujúcim a H. I., nar. XX.XX.XXXX a manželkou F., nar. X.X.XXXX ako predávajúcimi, ktorí odpredali nehnuteľnosť parc. č. 80 vo výmere 43 m2 a parc. č. 81 vo výmere 9 m2 v kat. území I. E.. Uvedená parcela v pozemkovej knihe zodpovedá parc. č. 80, 81 vedenej vo vl. XX. Uvedená kúpna zmluva bola schválená 27.5.1982, kúpna cena poukázaná plat. poukazom č. 27/82 zo dňa 27.5.1982. Uzavretie tejto zmluvy však nesvedčí tomu, že došlo ku konečnému vybaveniu vlastníckeho, respektíve užívacieho práva cez Miestny národný výbor, čo bolo podmienkou Predbežnej kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 29.3.1982.
5. Súd prvej inštancie tiež dospel k záveru, že navrhovateľky od 16.3.2017 (deň právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve) nemohli byť dobromyseľnými užívateľmi predmetnej nehnuteľnosti, keďže už v čase vedenia dedičského konania sp. zn. 12D/138/2016 po Q. B., zomr. X.XX.XXXX, vedeli, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, k. ú. I. E. nebola predmetom dedenia. Samotné dlhodobé užívanie predmetnej nehnuteľnosti ani jej nerušené užívanie pre dobromyseľnosť nepostačujú. Vychádzajúc zo zistených skutočností súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľky na základe predložených listinných dôkazov nepreukázali, že splnili podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, keďže nepreukázali, že ich právny predchodca a následne ony predmetné nehnuteľnosti užívali v celosti dobromyseľne ako svoje vlastné, pretože nepreukázali dobromyseľnosť nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie preto návrh navrhovateliek zamietol. 6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali odvolanie navrhovateľky s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uznesenie súdu prvej inštancie označili za nesprávne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Odvolanie odôvodnili vecne skutočnosťami uvádzanými v návrhu na začatie konania, od ktorých odvodzovali opodstatnenosť nimi podaného návrhu. Navrhovateľky uviedli, že vydržaný pozemok ako dobromyseľný vlastník užíval ešte právny predchodca navrhovateliek Q. B., ktorý vydržaný pozemok odkúpil od H. I. a manž. F. I. M. P., a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.3.1982 do svojho výlučného vlastníctva v pôvodnej výmere 540 m2, pričom v bode 2. kúpnej zmluvy bolo ustanovené, že predávajúci predávajú pozemok kupujúcim neodvolateľne a navždy (v úradnom preklade chýba preklad slova „orokre“ - „navždy“). V zmysle predmetnej kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vyplatená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy, ktorú predávajúci riadne obdržali. Vydržaný pozemok bol odovzdaný kupujúcemu do užívania, pozemok sa po kúpe oplotil a spojil s jeho vlastníctvom, zapísanom na LV č. XXX a tieto nehnuteľnosti dodnes tvoria jeden oplotený areál. Navrhovateľky svoje užívacie právo v dobrej viere a teda ich oprávnenú dobromyseľnú držbu ako aj ich právneho predchodcu odvodzovali od tejto kúpnej zmluvy a prevzatia pozemku do užívania na jej základe. Oprávnenosť držby navrhovateliek a ich právneho predchodcu potvrdzuje aj nekonanie predávajúcich I., nakoľko podľa ustálenej judikatúry je nečinnosť vlastníka opakom ovládania veci držiteľom. Podľa ustálenej judikatúry ďalej vlastnícke právo pôvodného vlastníka zaniká, ak sa svojho práva počas doby vydržania nedomáhal. V danom prípade súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy a nepreskúmal náležite, či ide o omyl ospravedlniteľný. Navrhovateľky uviedli, vo svojom návrhu, že ešte žijúci účastníci kúpnej zmluvy R. O. M. a jeho manželka R., M. G. môžu svojou svedeckou objasniť okolnosti jej uzavretia, nakoľko jeden z nich zmluvu pripravoval a mal vykonať úkony smerujúce k jej registrácii. Vychádzajúc zo skutočnosti, že tento účastník zmluvy sa takisto ujal držby kúpeného pozemku, tento oplotil a nerušene užíval, neb. Q. B. sa oprávnene domnieval, že zmluva bola platne a účinne uzavretá. Podľa navrhovateliek v danom prípade išlo o omyl ospravedlniteľný. 8. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že preskúmal predloženú Predbežnú kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 29.3.1982, ktorá má byť právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva (právnym titulom nadobudnutia oprávnenej a dobromyseľnej držby navrhovateliek a ich právneho predchodcu). V samotnej kúpnej zmluve je zakotvené, že „predávajúci týmto dávajú súhlas k tomu, aby kupujúci prevzali nehnuteľnosť do užívania a do svojho vlastníctva. Od tohto času kupujúci znášajú verejné ťarchy nehnuteľnosti /daní, poplatkov.../“. Z toho vyplýva, že navrhovateľky oprávnene odvodzovali svoju oprávnenú držbu v dobrej viere od tohto právneho titulu. Kúpna zmluva síce obsahovala doložku, že „Táto predbežná zmluva zostáva v platnosti do konečného vybavenia vlastníckeho, respektíve užívacieho práva cez Miestny národný výbor“, avšak práve z tejto platnej zmluvy možno odvodiť oprávnenú držbu navrhovateliek, nakoľko si v nej strany dohodli, že kupujúci sú oprávnení podpisom zmluvy prevziať pozemky do užívania, teda oprávnenej držby. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je v rozpore s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že takýto výklad § 134 v spojení s § 130 Občianskeho zákonníka, ktorý vo svojich dôsledkoch v značnom rozsahu a podstatným spôsobom vylučuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku vydržaním, treba považovať jednoznačne za neprípustne reštriktívny, nerešpektujúci podstatu a zmysel zákonného inštitútu vydržania, a teda za ústavne neakceptovateľný.
Podľa názoru navrhovateliek sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne nevysporiadal s dôkazmi, ktoré jasne preukazujú dobromyseľnosť držby predmetnej nehnuteľnosti navrhovateliek aj ich právneho predchodcu, ktorú nikto nespochybnil, vrátane jej vytýčenia, odčlenenia od pôvodného pozemnoknižného pozemku, ako aj následného oplotenia nehnuteľnosti. V tejto súvislosti navrhovateľky poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 84/2012, sp. zn. 4Cdo/120/2019, sp. zn. 5Cdo/210/2019 a Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 a sp. zn. III. ÚS 468/2022 9. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 59 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP), bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP), a to postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateliek nie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP). 10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty navrhovateliek predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne zamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, keď dospel k záveru o nesplnení podmienok na vydanie vyzývacieho uznesenia pre neosvedčenie oprávnenosti a dobromyseľnosti držby vo vzťahu k titulu, na základe ktorého malo vzniknúť vlastnícke právo vydržaním. Navrhovateľky nesúhlasili so zamietnutím návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania dôvodiac, že splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. 11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, pričom odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie námietky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné: 12. Podľa novej právnej úpravy účinnej od 1.5.2021 notári stratili oprávnenie vydávať osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa § 63 Notárskeho poriadku. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Možno ich označiť ako konanie o vydanie vyzývacieho uznesenia a konanie po vydaní vyzývacieho uznesenia. 13. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 14. Predpokladom vydržania je spôsobilý predmet vydržania, oprávnená držba, uplynutie vydržacej doby, ktorá musí byť nepretržitá. Navrhovateľ musí zároveň v návrhu vierohodným spôsobom opísať splnenie jednotlivých hmotnoprávnych predpokladov vydržania, identifikovať nehnuteľnosť, ktorej sa vydržanie týka a uviesť dátum, kedy nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Ak má oprávnený držiteľ nehnuteľnosť nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, stáva sa jej vlastníkom. Ako už uviedol aj súd prvej inštancie, súdna prax chápe dobromyseľnosť ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Nestačí však len jeho subjektívne presvedčenie, že mu táto vec patrí. Dobromyseľnosť je potrebné hodnotiť objektívne. Rozhodujúcim kritériom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal, resp. mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu táto vec patrí, že je jej vlastníkom. Oprávnená držba sa môže zakladať na domnelom (putatívnom) právnom dôvode alebo na neplatnom právnom dôvode. Pri putatívnom dôvode pôjde o skutkový omyl, kedy sa oprávnený držiteľ domnieva, že bol urobený právny úkon, hoci tomu tak nebolo. Napríklad, ak sa nadobúdateľ pozemku, či už na základe kúpnej alebo darovacej zmluvy ujme držby nielen svojho kúpeného, resp. darovaného pozemku, ale aj časti susedného pozemku, ktorý nenadobudol, no vzhľadom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že je vlastníkom aj tejto časti, pričom dôvodom takéhoto omylu môže byť nepravidelný tvar pozemkov v neprehľadnom teréne alebo uvedenie do omylu pri nesprávnom vytýčení hraníc pozemku. Pri neplatnom právnom dôvode pôjde o omyl právny, pričom ten sa považuje za ospravedlniteľný len v prípade, ak sa držiteľ nemohol vyhnúť omylu ani pri vynaložení obvyklej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti prípadu od každého vyžadovať. Posúdenie tohto omylu vychádza z objektívnych hľadísk, preto neskúsenosť držiteľa, či jeho
duševná vyspelosť, resp. nižšia úroveň vzdelania, nie sú významné a rozhodujúce. Súdna prax sa s otázkou ospravedlniteľnosti právneho omylu vysporiadala s poukazom na všeobecne uznanú zásadu: „Neznalosť zákona neospravedlňuje“ vyplývajúcu zo samotnej podstaty práva tak, že právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný, len výnimočne takýto omyl možno ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.3.2011 sp. zn. 5Cdo/30/2010). 15. Podľa § 359d ods. 1 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. 16. Podľa § 359d ods. 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť. 17. Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. 18. Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. 19. Konanie o potvrdení vydržania v zmysle § 359a CMP je konanie s procesným postupom odlišným od sporového konania vo veci určenia vlastníckeho práva, kde má súd (a aj strany sporu) k dispozícii väčší priestor a procesné prostriedky potrebné na zisťovanie skutkového stavu veci. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 68/2021 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1.5.2021 zmenil a doplnil CMP práve o ustanovenia upravujúce konanie o potvrdení vydržania, je uvedené konanie pomerne formálne a má znaky skôr registrového konania. V konaní o potvrdení vydržania teda súd nenariaďuje pojednávanie, nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ale skúma osvedčenie relevantných skutočností navrhovateľom. Súd vydá vyzývacie uznesenie podľa § 359f CMP len vtedy, ak už vo fáze skúmania návrhu na začatie konania a dôkazných prostriedkov pripojených navrhovateľom za účelom osvedčenia relevantných skutočností, dospeje k záveru, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. V prípade vážnych pochybností o uplatnenom nároku nie je namieste vydávať vyzývacie uznesenie (najmä s poukazom na zásadu hospodárnosti), a to ani s prihliadnutím na možnosť podať námietky osobami vymenovanými v § 359h CMP. Navrhovateľ domáhajúci sa vydania potvrdenia vydržania však v takom prípade nemôže namietať odmietnutie prístupu k súdu, pretože má možnosť domáhať sa svojho nároku inými procesnoprávnymi prostriedkami v rámci sporového konania (t.j. určovacou žalobou). 20. V konaní o potvrdení vydržania podľa § 359a CMP sa predpokladá jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Preto ak súd dospeje k záveru, že táto podmienka splnená nebola, pričom tento záver má dostatočný podklad v relevantných skutkových zisteniach a dostatočnú oporu v právnom posúdení, nemá inú možnosť, ako návrh navrhovateľa zamietnuť. Hoci ide o mimosporové konanie podľa ustanovení CMP, uplatniac pritom vyšetrovací princíp, vzhľadom na už vyššie uvedenú špecifickosť tohto konania je potrebné zdôrazniť, že je v prvom rade povinnosťou navrhovateľa hodnoverne osvedčiť ním tvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Hoci súd v zmysle § 359e CMP môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, aktivita súdu nemá nahrádzať procesnú aktivitu a procesnú zodpovednosť navrhovateľa. Z formulácie zákonného ustanovenia je jasné, že ide o možnosť a nie o povinnosť súdu, pričom je na úvahe súdu, aký postup zvolí.
21. Procesnou povinnosťou navrhovateliek bolo teda osvedčiť splnenie hmotnoprávnych predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním a povinnosťou súdu prvej inštancie bolo preskúmať, či si navrhovateľky splnili svoju procesnú povinnosť a relevantné skutočnosti osvedčili. 22. Ako je uvedené vyššie, v konaní o potvrdení vydržania sa predpokladá jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, ktoré podmienky navrhovateľky nepreukázali, keďže z predloženej Predbežnej kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 29.3.1982, ktorá má byť právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, vyplýva, že išlo o „predbežnú“ zmluvu, keď aj v závere zmluvy je uvedené, že táto predbežná zmluva zostáva v platnosti do konečného vybavenia vlastníckeho, respektíve užívacieho práva cez Miestny národný výbor. Uvedený záver možno vyvodiť aj z Oznámenia o začatí súdneho konania o potvrdení vydržania pozemku zo dňa 28.4.2023, ktoré adresoval právny zástupca navrhovateliek P. M. (ako jednému z vlastníkov nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva), kde je uvedené, že predmetná zmluva nenadobudla vecnoprávnu účinnosť z dôvodu, že nedošlo k jej preregistrovaniu v katastri nehnuteľnosti. Vo vzťahu k námietke odvolateliek, ktoré v odvolaní o. i. namietali nedostatočný preklad Predbežnej kúpnopredajnej zmluvy (v bode 2. zmluvy) z jazyka maďarského do jazyka slovenského, odvolací súd uvádza, že relevanciu pre konanie pred súdom má oficiálny úradný preklad predložený samotnými navrhovateľkami, pričom navyše správnosť prekladu časti Predbežnej kúpno-predajnej zmluvy, o ktorú oprel svoje závery súd prvej inštancie, spochybnená ani nebola. Správny bol preto záver súdu prvej inštancie, že išlo o zmluvu predbežnú, ktorá bola viazaná na ďalšiu podmienku, ktorej splnenie v konaní osvedčené nebolo. Taktiež je potrebné prihliadať na skutočnosť, na ktorú poukázal už súd prvej inštancie, že navrhovateľky v čase právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve po ich právnom predchodcovi vedeli, že daná nehnuteľnosť nebola zahrnutá do aktív dedičstva, z ktorého dôvodu neosvedčili podmienku nepretržitej dobromyseľnosti na ich strane. Navrhovateľky tak už v prvej fáze konania neosvedčili splnenie všetkých predpokladov na vydržanie, a preto neboli splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia. Uvedený záver samozrejme nevylučuje možnosť navrhovateliek v prípade, ak nedôjde k mimosúdnemu vyriešeniu veci, domáhať sa svojho nároku inými procesnoprávnymi prostriedkami v rámci sporového konania. 23. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa v dostatočnej miere vyporiadal s dôkazmi predloženými navrhovateľkami, vo veci tiež vykonal šetrenie na overenie správnosti tvrdení navrhovateliek pripojením si spisu sp. zn. Nšn 206/82 z archívu súdu (str. 5 a 6 odôvodnenia napadnutého uznesenia), následne dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, keď správne zvoleným procesným postupom skúmal osvedčenie nároku navrhovateliek náležitou interpretáciou a aplikáciou hmotnoprávnych noriem. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané navrhovateľmi nie sú naplnené. 24. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09). Na ďalšiu argumentáciu navrhovateliek, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 25. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 26. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 27. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.
28. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).