Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 26Co/29/2024 2223202026 28. 11. 2024 Mgr. Matúš Staríček ECLI:SK:KSTT:2024:2223202026.1
Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr. Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, F. G., zastúpený: JUDr. Peter Múčka, advokátska kancelária s.r.o., IČO: 51 338 602, so sídlom Gazdovský rad 28, Šamorín, za účasti vlastníkov nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva: X. A. H. I., nar. XX.XX.XXXX a X. C. J. I., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom K. L. XXX/ X, J., obaja zastúpení: Moško a Gúčik advokáti, s. r. o., IČO: 36 856 355, so sídlom Štefanovičova 14, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o potvrdení vydržania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 26Vyd/1/2023-110 zo dňa 20.10.2023, takto rozhodol: I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie:
1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol návrh navrhovateľa o potvrdenie vydržania a vo výroku II. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 359a, § 359c ods. 1, § 359e zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu navrhovateľa o potvrdenie vydržania a jeho príloh dospel k záveru, že ten relevantným spôsobom neosvedčil nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území J. - pozemku parcely registra „C“, parc. č. 119/43 o výmere 5 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ mal predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 13D/82/2013, Dnot 88/2013 zo dňa 15.1.2014 v spojení s opravným osvedčením sp. zn. 13D/82/2013, Dnot 88/2013 zo dňa 15.10.2014, a to po svojej nebohej matke, ktorá ich nadobudla na základe dedičských rozhodnutí sp. zn. D 411/82 a sp. zn. 1D 384/84 a reálne užívala. Z uvedeného súd prvej inštancie predpokladal, že doba vydržania už uplynula aj jeho právnemu predchodcovi, nakoľko sa ten mal ujať oprávnenej držby už skôr. Navrhovateľ sa teda nemôže úspešne domáhať potvrdenia nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním vo vzťahu k svojej osobe, ale len určenia, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po jeho matke, nakoľko zákonom predpísaná vydržacia doba, ak by boli splnené ostatné predpoklady, podľa tvrdeného uplynula už jej. Vydržanie vlastníckeho práva môže súd konštatovať len voči tomu, komu uplynula zákonom predpísaná vydržacia doba, aj so započítaním doby, ktorá uplynula právnemu predchodcovi, ak bol dobromyseľný, a tento sa tak stal vlastníkom nehnuteľnosti. Ak takáto osoba v čase podania žaloby už nežije, môžu sa dedičia domáhať len určenia toho, že ku dňu smrti takáto osoba bola vlastníkom nehnuteľnosti. Po právoplatnosti rozsudku je táto skutočnosť zapísaná na list vlastníctva a dedičia sú oprávnení podať návrh na dodatočné prejednanie dedičstva, v ktorom poverený notár tento
novoobjavený majetok prejedná a rozhodne, kto ho zdedí. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na potvrdenie vydržania vyššie uvedenej nehnuteľnosti zamietol. 3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Uviedol, že právne posúdenie súdu prvej inštancie ohľadom doby vydržania, a to len tomu z účastníkov, ktorému uplynula vydržacia doba, považuje za nesprávne. Podľa navrhovateľa je zákonná podmienka vydržania riadne splnená, nakoľko nehnuteľnosť užíva počnúc rokom 2013 s tým, že do tejto doby sa započítava aj doba, po ktorú má nehnuteľnosť v držbe jeho právny predchodca. Právny poriadok neuvádza, že právo vydržať má len tá osoba, ktorej uplynula zákonná lehota na vydržanie. V danom prípade by vznikal stav právnej neistoty v prospech aktuálneho vlastníka nehnuteľnosti, nakoľko potencionálny dedič by nikdy nemohol vydržať vlastnícke právo k nehnuteľnosti v prípade, ak by lehota na vydržanie uplynula právnemu predchodcovi. Navrhovateľ považoval uznesenie súdu prvej inštancie aj za nepreskúmateľné, nakoľko nedostatočným spôsobom odôvodnil, akým spôsobom mal navrhovateľ neosvedčiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Navrhovateľ žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrili vlastníci nehnuteľnosti zapísaní na liste vlastníctva, ktorých sa konanie o potvrdenie vydržania týka (ďalej aj ako „M. E. X. N. X. O.“). Uviedli, že uznesenie súdu prvej inštancie považujú za vecne správne a dostatočne odôvodnené. Záver súdu prvej inštancie, že navrhovateľ sa môže domáhať len určenia, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po jeho matke, nakoľko zákonom predpísaná vydržacia doba, ak by boli splnené ostatné predpoklady (čo účastníci popierajú), podľa tvrdeného uplynula už jej, je v súlade s rozhodovacou praxou v obdobných veciach. Podľa účastníkov v 1. a 2. rade bolo procesnou povinnosťou navrhovateľa osvedčiť splnenie hmotnoprávnych predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností vydržaním. Súd prvej inštancie sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré navrhovateľ na osvedčenie svojho práva predložil, a po ich preskúmaní dospel k správnemu záveru o tom, že v danom prípade navrhovateľ neosvedčil nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k dotknutému pozemku. V konaní o potvrdení vydržania súd vydá vyzývacie uznesenie podľa § 359f CMP len vtedy, ak už vo fáze skúmania návrhu na začatie konania a dôkazných prostriedkov pripojených navrhovateľom za účelom osvedčenia relevantných skutočností dospeje k záveru, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. V prípade vážnych pochybností o uplatnenom nároku nie je namieste vydávať vyzývacie uznesenie (najmä s poukazom na zásadu hospodárnosti). Navrhovateľ domáhajúci sa vydania potvrdenia vydržania však v takom prípade nemôže namietať odmietnutie prístupu k súdu, pretože má možnosť domáhať sa svojho nároku inými procesnoprávnymi prostriedkami v rámci sporového konania. Účastníci konania žiadali uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko sú nútení vynakladať náklady spojené s obranou voči účelovým podaniam navrhovateľa. 6. K vyjadreniu účastníkov konania v 1. a 2. rade sa vyjadril navrhovateľ. Namietal, že v tomto štádiu konania nemalo byť uznesenie súdu prvé inštancie o zamietnutí návrhu na začatie konania doručované účastníkom konania a nemali byť vyzývaní na vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa a týmto konaním súdu prvej inštancie bol porušený CMP. Navrhovateľ ďalej uviedol, že vo vyjadrení účastníkov konania nie sú žiadne tvrdenia, ku ktorým by bolo potrebné sa vyjadriť, pretože len súhlasili so všetkým, čo uviedol súd prvej inštancie. Zotrval na svojom odvolacom návrhu. 7. K vyjadreniu navrhovateľa sa vyjadrili účastníci konania v 1. a 2. rade. Uviedli, že námietky navrhovateľa nemajú v odvolacom konaní žiadnu relevanciu, pričom zotrvali na svojich tvrdeniach. 8. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 59 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP), bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP), a to postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo s poukazom najmä na odvolacie dôvody, ktorými však odvolací súd nie je viazaný, posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania o potvrdení vydržania nehnuteľnosti - novovzniknutého pozemku parc. registra „C“ č. 119/43 vo výmere 5 m2. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, pričom odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie námietky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné: 12. Podľa novej právnej úpravy účinnej od 1.5.2021 notári stratili oprávnenie vydávať osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecného bremena podľa § 63 Notárskeho poriadku. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Možno ich označiť ako konanie o vydanie vyzývacieho uznesenia a konanie po vydaní vyzývacieho uznesenia. 13. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 14. Predpokladom vydržania je spôsobilý predmet vydržania, oprávnená držba, uplynutie vydržacej doby, ktorá musí byť nepretržitá. Navrhovateľ musí zároveň v návrhu vierohodným spôsobom opísať splnenie jednotlivých hmotnoprávnych predpokladov vydržania, identifikovať nehnuteľnosť, ktorej sa vydržanie týka a uviesť dátum, kedy nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Ak má oprávnený držiteľ nehnuteľnosť nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, stáva sa jej vlastníkom. Súdna prax chápe dobromyseľnosť ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Nestačí však len jeho subjektívne presvedčenie, že mu táto vec patrí. Dobromyseľnosť je potrebné hodnotiť objektívne. Rozhodujúcim kritériom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal, resp. mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu táto vec patrí, že je jej vlastníkom. Oprávnená držba sa môže zakladať na domnelom (putatívnom) právnom dôvode, alebo na neplatnom právnom dôvode. Pri putatívnom dôvode pôjde o skutkový omyl, kedy sa oprávnený držiteľ domnieva, že bol urobený právny úkon, hoci tomu tak nebolo. Napríklad, ak sa nadobúdateľ pozemku, či už na základe kúpnej alebo darovacej zmluvy ujme držby nielen svojho kúpeného, resp. darovaného pozemku, ale aj časti susedného pozemku, ktorý nenadobudol, no vzhľadom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že je vlastníkom aj tejto časti, pričom dôvodom takéhoto omylu môže byť nepravidelný tvar pozemkov v neprehľadnom teréne alebo uvedenie do omylu súdnym znalcom pri nesprávnom vytýčení hraníc pozemku. Pri neplatnom právnom dôvode pôjde o omyl právny, pričom ten sa považuje za ospravedlniteľný len v prípade, ak sa držiteľ nemohol vyhnúť omylu ani pri vynaložení obvyklej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti prípadu od každého vyžadovať. Posúdenie tohto omylu vychádza z objektívnych hľadísk, preto neskúsenosť držiteľa, či jeho duševná vyspelosť, resp. nižšia úroveň vzdelania, nie sú významné a rozhodujúce. Súdna prax sa s otázkou ospravedlniteľnosti právneho omylu vysporiadala s poukazom na všeobecne uznanú zásadu: „Neznalosť zákona neospravedlňuje“ vyplývajúcu zo samotnej podstaty práva tak, že právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia OZ platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný, len výnimočne takýto omyl možno ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.3.2011 sp. zn. 5Cdo/30/2010). 15. Podľa § 359d ods. 1 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. 16. Podľa § 359d ods. 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a
označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť. 17. Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. 18. Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. 19. Navrhovateľ sa domáhal potvrdenia o vydržaní nehnuteľnosti novovzniknutého pozemku parc. registra „C“ č. 119/43 vo výmere 5 m2, ktorý vznikol na základe geometrického plánu, keď pri realizácii stavby na jeho pozemku, ktorá bola osadená na pôdoryse pôvodne existujúcej stavby, bolo zistené, že stavba je osadená 0,05 cm na pozemku účastníkov konania. Podľa navrhovateľa novovzniknutý pozemok parc. č. 119/43 je v jeho vlastníctve, nakoľko ho dobromyseľne užíval od 16.5.2013, t. j. deň úmrtia jeho matky, a tá ho dobromyseľne užívala od roku 1982, keď ho nadobudla dedením, teda spolu viac ako 10 rokov. 20. Konanie o potvrdení vydržania v zmysle § 359a CMP je konanie s procesným postupom odlišným od sporového konania vo veci určenia vlastníckeho práva, kde má súd (a aj strany sporu) k dispozícii väčší priestor a procesné prostriedky potrebné na zisťovanie skutkového stavu veci. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 68/2021 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1.5.2021 zmenil a doplnil CMP práve o ustanovenia upravujúce konanie o potvrdení vydržania, je uvedené konanie pomerne formálne a má znaky skôr registrového konania. V konaní o potvrdení vydržania teda súd nenariaďuje pojednávanie, nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ale skúma osvedčenie relevantných skutočností navrhovateľom. Súd vydá vyzývacie uznesenie podľa § 359f CMP len vtedy, ak už vo fáze skúmania návrhu na začatie konania a dôkazných prostriedkov pripojených navrhovateľom za účelom osvedčenia relevantných skutočností, dospeje k záveru, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. V prípade vážnych pochybností o uplatnenom nároku nie je namieste vydávať vyzývacie uznesenie (najmä s poukazom na zásadu hospodárnosti), a to ani s prihliadnutím na možnosť podať námietky osobami vymenovanými v § 359h CMP. Navrhovateľ domáhajúci sa vydania potvrdenia vydržania, však v takom prípade nemôže namietať odmietnutie prístupu k súdu, pretože má možnosť domáhať sa svojho nároku inými procesnoprávnymi prostriedkami v rámci sporového konania (t.j. určovacou žalobou). 21. V konaní o potvrdení vydržania podľa § 359a CMP sa predpokladá jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Preto ak súd dospeje k záveru, že táto podmienka splnená nebola, pričom tento záver má dostatočný podklad v relevantných skutkových zisteniach a dostatočnú oporu v právnom posúdení, nemá inú možnosť, ako návrh navrhovateľa zamietnuť. Hoci ide o mimosporové konanie podľa ustanovení CMP, uplatniac pritom vyšetrovací princíp, vzhľadom na už vyššie uvedenú špecifickosť tohto konania je potrebné zdôrazniť, že je v prvom rade povinnosťou navrhovateľa hodnoverne osvedčiť ním tvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Hoci súd v zmysle § 359e CMP môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, aktivita súdu nemá nahrádzať procesnú aktivitu a procesnú zodpovednosť navrhovateľa. Z formulácie zákonného ustanovenia je jasné, že ide o možnosť a nie o povinnosť súdu, pričom je na úvahe súdu, aký postup zvolí. 22. Procesnou povinnosťou navrhovateľa bolo teda osvedčiť splnenie hmotnoprávnych predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním a povinnosťou súdu prvej inštancie bolo preskúmať, či si navrhovateľ splnil svoju procesnú povinnosť a relevantné skutočnosti osvedčil. Ako je uvedené vyššie, v konaní o potvrdení vydržania sa predpokladá jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, ktoré podmienky navrhovateľ nepreukázal, keďže z obsahu spisu vyplýva, že vlastníci nehnuteľnosti zapísaní
na liste vlastníctva, ktorých sa konanie o potvrdenie vydržania týka, v priebehu konania namietali opodstatnenosť návrhu navrhovateľa, keď uviedli, že od nadobudnutia vlastníckeho práva sa intenzívne domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva, a to najmä v súvislosti s neoprávneným konaním a neoprávnenou stavbou navrhovateľa, ktorá sa sčasti nachádza na ich pozemku 23. K námietkam navrhovateľa, že súd prvej inštancie porušil procesné predpisy, keď v štádiu pred vydaním vyzývacieho uznesenia konal s účastníkmi konania v 1. a 2. rade, sa odvolací súd nestotožnil. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania mali vedomosť o prebiehajúcom konaní a bez výzvy súdu sa začali vyjadrovať k návrhu navrhovateľa na začatie konania. Bolo by porušením procesných práv účastníkov konania, keby súd prvej inštancie navrhovateľmi predložené vyjadrenia ignoroval. 24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd záverom konštatuje, že odvolacie námietky navrhovateľa sú nedôvodné, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie preto v súlade s citovaným ustanovením § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 25. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 26. V konaniach podľa CMP sa neuplatňuje sankčná ani preventívna funkcia náhrady trov konania, a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti verejného záujmu. V týchto konaniach preto platí, že každý z účastníkov si platí trovy sám a žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu od iného účastníka. Konania podľa CMP sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na návrh, nemožno klásť na ťarchu, pokiaľ konanie vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrhu vyhovie. Náhradu trov konania podľa CMP možno priznať, ak to ustanovuje zákon alebo ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie § 52 CMP. Podávanie návrhov, opravných prostriedkov a vyjadrení, ktoré zákon pripúšťa, nemôžu byť chápané ako okolnosti, vzhľadom na ktoré by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé. 28. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).