Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 14CoP/183/2024 2124203345 22. 10. 2024 JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI:SK:KSTT:2024:2124203345.1
Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, B., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov – matky: C. D. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/ XX, E., toho času bytom B. XXXX/XX, B., v konaní zastúpenej Advokátskou kanceláriou Lányiová, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Michala 11, Hlohovec, IČO: 47 258 535 a otca – F. G. C. B. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, E., zastúpeného advokátkou JUDr. Radkou Paulínyovou, so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní oboch rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 5P/71/2024-56 zo dňa 23.5.2024 takto rozhodol: I . Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý nepárny týždeň v čase od piatka 15.00 hod. do pondelka 8.00 a každú párnu stredu v týždni počas školského roka v čase od 15.00 hod. do štvrtka do 8.00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletej bude predškolské zariadenie navštevované maloletou a v prípade jej neúčasti na predškolskej príprave miesto bydliska matky. Matka je p o v i n n á maloletú na styk s otcom pripraviť a v prípade, ak miestom prevzatia a odovzdania bude bydlisko matky maloletej, otcovi ju v mieste bydliska matky v určenom čase odovzdať. II. Uznesenie o neodkladnom opatrení sa n a r i a ď u j e do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva a úprave práv a povinností rodičov k maloletej vedeného na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 14P/105/2023. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie v znení, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Galanta, sp. zn. 5P/72/2024. Výrokom II. vo zvyšnej časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1,2, § 329 ods. 1,2, § 330 ods. 1,2 a § 336 ods. 1,2 a 3 zák. č. 106/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pričom dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. 3. Podľa odôvodnenia rozhodnutia mal súd prvej inštancie za osvedčené, že je v záujme maloletej stabilizovať styk s otcom do právoplatného skončenia konania vo veci samej, nakoľko tento dostatočným
spôsobom osvedčil naliehavosť potreby upraviť styk s maloletou, a to najmä so zreteľom na skutočnosť, že rodičia maloletej sa v otázke realizácie styku nevedia dohodnúť. V tejto súvislosti ďalej konštatoval, že obaja rodičia vo svojich návrhoch uvádzajú diametrálne odlišné závažné skutočnosti, čo odôvodňuje nevyhnutnosť potreby dočasnej úpravy pomerov. Poukázal na to, že matka maloletej mu znemožňuje stýkať sa s maloletou a využíva na to aj tvrdenia o zlom zdravotnom stave maloletej, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Ďalej uviedol, že po výsluchu na polícii dňa 16.5.2024 je potrebné označiť tvrdenia matky za absolútne vymyslené, klamlivé a účelové. Otec žiadal neodkladným opatrením upraviť styk s maloletou tak, že bude oprávnený sa s ňou stretávať každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 15.00 hod. do pondelka do 8.00 hod. a každú stredu v týždni počas školského roka od 15.00 hod. do štvrtka do 8.00 hod., pričom si maloletú vyzdvihne a odovzdá v materskej škôlke, ktorú maloletá navštevuje. Pokiaľ ide o matku maloletej, tak táto kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasí, a to z dôvodu, že na otca maloletej podala trestné oznámenie a začalo sa vyšetrovanie vo veci sexuálneho zneužívania maloletej otcom. 4. Prvoinštančný súd v súvislosti s podozreniami matky, že otec maloletú sexuálne zneužíval, uviedol, že v takomto prípade by matka s otcom maloletej nezotrvala v spoločnej domácnosti až do 24.12.2023, t.j. rok a následne až do 4.4.2024 by maloletej neumožňovala stretávanie sa s otcom a prespávanie v jeho domácnosti. Logická úvaha je, že v prípade, že by mala matka také závažné podozrenie, tak by sa dňa 5.4.2024 v elektronickej komunikácii nepýtala, či aj ona u otca môže niekedy prespať večer. V tejto súvislosti prvoinštančný súd ďalej uviedol, že otázka, či tvrdenia matky k incidentu sú klamlivé je výrazne závislá od vierohodnosti maloletého dieťaťa, nakoľko matka pri incidente nebola prítomná. Takáto situácia pri osvedčovaní skutočností rozhodujúcich pre nariadenie neodkladného opatrenia by sa dala zhrnúť ako tvrdenie proti tvrdeniu. Poukázal aj na správu kolízneho opatrovníka zo dňa 13.5.2024, z ktorej vyplýva aj to, že maloleté dieťa si počas rozhovoru zakrývalo oči, z čoho je potrebné usudzovať na vlastnú neistotu maloletého dieťaťa pri jeho tvrdeniach a pochybnosti o vierohodnosti tvrdení maloletého dieťaťa. Z tejto správy taktiež vyplýva, že počas celého rozhovoru maloleté dieťa pobehovalo a poskakovalo po izbe, z čoho je potrebné usudzovať na úplne odlišný duševný stav ako po traume. Maloletá je vo veku 5-tich rokoch, kedy je ľahko ovplyvniteľná a môže preberať názor iných ľudí alebo kedy si udalosti nemusí správne zapamätať a správne reprodukovať. Poukázal na lekársku správu C. C. H. zo dňa 10.4.2024 ohľadne maloletej, z ktorej vyplynulo aj to, že genitálie a análny otvor bez zjavných známok násilia, čo je argument, ktorý hovorí v prospech vierohodnosti otca. Taktiež z lekárskej správy C. G. I. zo dňa 6.5.2024 ohľadne maloletej vyplýva aj to, že nevidí zrejme zmeny na hymene, čo je taktiež argumentom, ktorý hovorí v prospech otca. Prvoinštančný súd ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol, že vzhľadom na skutočnosť (poukázal na e-mail od vyšetrovateľa Policajného zboru zo dňa 17.5.2024), že v súčasnosti je vedené trestné konanie pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v bode č. I. a pre zločin prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 ods. 1 Trestného zákona v bode II. je v štádiu po začatí trestného stíhania, ale nie je voči žiadnej osobe v trestnom konaní vznesené obvinenie, aj na otca sa aplikuje prezumpcia neviny zakotvená v Ústave SR, a teda nie je dôvod pristúpiť k zákazu styku otca s maloletou. Taktiež z fotiek priložených k návrhu a z fotiek priložených k informácii ku skutkovému stavu vyplynulo aj to, že maloleté dieťa sa v prítomnosti otca usmieva, z čoho je potrebné usudzovať, že maloleté dieťa má vybudovaný dobrý vzťah s otcom. V prípade nepotvrdenia alebo vyvrátenia tvrdení maloletej by totiž dlhodobejšia absencia otca pri výchove maloletého dieťaťa mohla so zreteľom na jeho vek spôsobiť vzájomné odcudzenie, ktoré by sa len veľmi ťažko dalo napraviť. V tomto smere súd prvej inštancie tiež konštatoval, že ide o veľmi závažné tvrdenia maloletého dieťaťa zachytené v správe kolízneho opatrovníka zo dňa 13.5.2024, čo odôvodňuje určitý stupeň opatrnosti pri úprave styku otca s maloletým dieťaťom, a preto za tohto stavu zo strany súdu prvej inštancie bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom len na krátky čas a len za prítomnosti matky, ktorá bude garantom, že styk otca s maloletou prebehne v poriadku. Ďalej uviedol, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme maloletého dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný kontakt s oboma rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča, pokiaľ o tom nerozhodne súd. Maloleté dieťa je vo veku budovania citových väzieb s oboma rodičmi a potencionálne dlhodobé obmedzovanie styku s otcom by v budúcnosti mohlo viesť k citovému ochladeniu vzájomných vzťahov až k odcudzeniu. Za tejto situácie došlo k úprave styku otca s maloletou, aj vzhľadom na odporúčanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, aby z preventívnych dôvodov bol realizovaný osobný kontakt otca s maloletou
iba za účasti matky. Pokiaľ ide o tvrdenie otca, že matka je pod vplyvom antidepresív, tak otec k týmto tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy. V závere svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že rodičia by mali byť schopní v záujme spoločného dieťaťa spolupracovať a situáciu v súvislosti s rozvodom by nemali zneužívať na zničenie vzťahu maloletého dieťaťa k druhému rodičovi, či maloleté dieťa využívať ako prostriedok na potrestanie druhého rodiča. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 5. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol riadnym a včasným odvolaním otec, ktorý žiadal jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť, resp. uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie rozhodnutie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Vyslovil nesúhlas s uznesením súdu prvej inštancie, nakoľko v konaní č.k. 5P/71/2024 ako aj v konaní č.k. 5P/72/2024 nebol preukázaný jediný dôvod, prečo by sa nemohol s maloletou stretávať bez prítomnosti matky. Podľa jeho názoru neexistuje vo vzťahu k maloletej jediný dôvod, prečo by sa s ňou nemohol stretnúť a tráviť víkend, poobedia počas bežného týždňa bez prítomnosti matky, ísť bez prítomnosti matky na výlet, na návštevu k starým rodičom alebo k bratrancovi F., s ktorým sa maloletá často a rada hrávala. Poukázal ďalej na to, že o maloletú sa vždy vedel postarať, navariť, oprať, mali spolu pekný vzťah, ktorý sa matka snaží postupne narušiť a to na základe jej vymyslených tvrdení proti jeho osobe. Z doposiaľ predložených dôkazov v súdnom spise je zjavné, že maloletá v jeho prítomnosti je šťastná, veselá a takto vystupovala aj pred pracovníčkou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta. Spolu s odvolaním súdu predložil aj správu zo súkromného Centra poradenstva a prevencie Maják v Seredi zo dňa 13.5.2024, v ktorom sa matka dňa 10.5.2024 zúčastnila spolu s maloletou diagnostického vyšetrenia a z ktorej vyplýva, že maloletá nezmenila správanie, nie je bojazlivá a plačlivá ako sa matka snaží konajúcemu súdu predostierať. Toto vyšetrenie bolo uskutočnené C. J. B., psychológom, ktorá v tejto správe uviedla, že „A. je priateľská, usmievavá, komunikatívna ...“ ako aj „počas vyšetrenia sa A. javí ako priateľské a usmievavé dievča...“. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že doposiaľ predložené dôkazy ako sú lekárske správy o zdravotnom stave maloletej, správy z vyšetrenia maloletej, sms komunikácia, telefonické záznamy rozhovorov s manželkou/matkou, videozáznamy deklarujú ním uvádzané vyjadrenia, že manželka/matka klame o jeho správaní sa k maloletej, cielene ho dehonestuje a čo je pre neho najsmutnejšie, že zneužíva ako nástroj na boj proti mne ich 5 ročnú dcéru. Ďalej uviedol, že od posledného rozhodnutia súdu matka maloletej mu neumožňuje už ani telefonický kontakt s ňou, pričom sa s maloletou nerozprával od 28.5.2024 a osobne sa s maloletou nestretol od 11.4.2024. Takéto konanie matky maloletej je cielené, keďže ho dobre pozná a vie ako mu najviac ublížiť. Tiež si je vedomá skutočnosti, že maloletú má rád, a preto matka žiada zákaz styku, ktorý požadovala už v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia pod č.k. 5P/42/2024, čo by pre neho bol najťažší trest, ale aj pre maloletú. Poukázal ďalej na to, že A. je usmiate a veselé dievča a má obavu, že pod vplyvom a konaním matky sa jej správanie v budúcnosti môže zmeniť. V tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že matka maloletej mu neumožňuje sa s ňou stretávať a dokonca mať ani telefonický kontakt, pričom výmysly o sexuálnom zneužívaní a iných vymyslených sexuálnych praktikách na moju osobu opakuje pred maloletou a v jej prítomnosti, čo vyplýva aj z CD priloženého matkou v súdnom spise č.k. 5P/72/2024 (telefonát na Centrum obetiam domáceho násilia v K. dňa 11.4.2024). Ďalej uviedol, že dňa 28.5.2024 mu bolo doručené uznesenie o neodkladnom opatrení (č.k. 5P/71/2024), pričom matku informoval o úprave styku určeného súdom, ktorá však toto odmietla rešpektovať, zámerne rozhodnutie do dnešného dňa neprevzala a naviac s maloletou mu od 28.5.2024 neumožnila už ani telefonický kontakt, čím si svojvoľne upravila jeho styk s maloletou tak, že ho reálne zakazuje a znemožňuje. Poukázal na to, že v telefonickom rozhovore s maloletou dňa 28.5.2024 na otázku matky, či som sa jej niekedy dotýkal a robil zle, odpovedá maloletá slovami „nie, nerobil si mi zle a nedotýkal...“, následne maloletú až do podania tohto odvolania nepočul. Ďalej uviedol, že k skutočnosti, že matka maloletej koná pod vplyvom antidepresív, ktoré síce nevie preukázať lekárskym alebo iným potvrdením, avšak dôkaz o tejto skutočnosti predložila priamo matka v podaní č.k. 5P/72/2024 na CD nosiči, kedy v telefonáte dňa 11.4.2024 do Centra obetiam domáceho násilia uvádza, že dlhodobo a aj v čase rozhovoru užíva antidepresíva. Matka maloletej ďalej pokračuje v oslovovaní ľudí v mojom okolí, ktorým rozpráva klamstvá o sexuálnom zneužívaní maloletej z jeho strany, pričom si neuvedomuje aký dôležitý je vývin dieťaťa a láska obidvoch rodičov, láska maloletej nielen k matke, ale aj k otcovi. Toto nevraživé správanie matky voči nemu graduje každým dňom a je presvedčený, že ak by bol povinný stretávať sa s maloletou len v prítomnosti matky, takéto stretnutie by v záujme maloletej nebolo, nakoľko matka cielene vyvoláva proti nemu konflikty, osočuje ho a najmä sa snaží maloletej predostrieť skutočnosť, že som jej ublížil, že sa ma bojí. Puto medzi ním a maloletou je natoľko silné (s maloletou za posledné
roky trávil viac času ako matka) sa maloletá aj tomuto minimálnemu času, ktorý jej matka umožňovala, vždy potešila. Má pochybnosti o vhodnosti správania sa matky pred maloletou, ktorá koná a rozpráva skratovo, nesúvisle a vymýšľa si. V tomto kontexte poukázal na rozhovor zo dňa 28.5.2024, kedy matka rozprávala malátne, nie plynulo, snaží sa manipulovať maloletú negativistickými otázkami na jeho osobu. Má za to, že úprava styku v rozsahu ako navrhol on, t.j. vo väčšom rozsahu a bez prítomnosti matky je v najlepšom záujme maloletej. Súčasný stav, kedy mu matka obmedzila kontakt s maloletou, je v rozpore so záujmami maloletej, a teda ani styk s maloletou za prítomnosti matky by správanie matky žiadnym spôsobom pozitívne neovplyvnil, ale naopak, pokiaľ nebude stretávanie otca s maloletou upravené súdnym rozhodnutím v zmysle jeho návrhu, hrozí tu bezprostredná ujma na zdraví maloletej. V závere svojho odvolania poukázal na to, že doposiaľ predložené dôkazy, či už matkou alebo ním jednoznačne svedčia proti tvrdeniam matky a jej obvineniach. Uviedol, že bol dňa 5.6.2024 vyšetrený orgánmi činnými v trestnom konaní určeným psychológom, pričom závery znaleckého posudku, ktorý bude zhotovený zašle k odvolaniu obratom. 6. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie aj matka maloletej, keď mala za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), a preto žiadala, aby odvolací napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne. Poukázala na to, že svojim rozhodnutím súd uprednostnil ochranu otca maloletej pred ochranou zneužívanej maloletej, keď sucho skonštatoval, že dieťa vo veku 5 rokov je ľahko ovplyvniteľné, môže preberať názory iných, udalosti si nemusí správne zapamätať a správne reprodukovať. V podstate sa priklonil pri rozhodovaní k tvrdeniam otca, pričom tvrdenia matky označil za absolútne vymyslené, klamlivé a účelové, a to aj napriek tomu, že na jednej strane konštatoval, že „takáto situácia pri osvedčovaní skutočností rozhodujúcich pre nariadenie neodkladného opatrenia by sa dala zhrnúť ako tvrdenie proti tvrdeniu“. S lekárskym nálezom C. G. I. sa vysporiadal tak, že odcitoval 5 slov z textu nálezu, ktoré svedčia v prospech vierohodnosti otca, avšak vôbec sa nezaoberal nálezom v tej časti, kde lekárka opisuje ako maloletá odmietala s lekárkou pri vyšetrení spolupracovať, ako sa nechcela dať vyšetriť, ako vyslovila obavu, že jej dá lekárka niečo do „šušurky“ , lebo jej tam ocko dával prsty. Pritom práve tieto skutočnosti by mali byť dôvodom pre nariadenie zákazu styku otca s maloletou minimálne do rozhodnutia vo veci samej, nakoľko sú relevantné pre ďalšie fyzické a najmä psychické zdravie maloletej. Za skutočne pozoruhodné považovala konštatovanie súdu prvej inštancie, že z fotiek predložených otcom bez ďalšieho mal súd za to, že vzťah dcéry s otcom je dobrý, ďalej dôvodil tým, že „v prípade nepotvrdenia, alebo vyvrátenia tvrdení dieťaťa by totiž dlhodobejšia absencia otca pri výchove maloletej mohla spôsobiť vzájomné odcudzenie, ktoré vy sa len veľmi ťažko dalo napraviť“, pričom vôbec sa nezaoberal tým, aký nenapraviteľný dopad môže mať stretávanie otca s dcérou v prípade, ak sa tvrdenia maloletej o sexuálnom zneužívaní ukážu ako pravdivé. Ďalej poukázala na to, že nemá dôvod neveriť maloletej, že táto mala byť sexuálne zneužívaná otcom. V tomto ju utvrdzuje aj samotné správanie sa otca, ktorý sa snaží zahladzovať dôkazy, ktoré by ho mohli usvedčiť, o čom svedčí aj samotná manipulácia maloletej, s ktorou sa snaží mať či už osobný alebo telefonický kontakt, a to práve za tým účelom, aby viac nevypovedala v tejto veci a tvrdila, že skutok sa nestal a že si všetko vymyslela. Poukázala na neštandardné správanie sa maloletej, ktoré je pravdepodobne následkom traumy zo sexuálneho zneužívania, a to je plač počas spánku, kde zároveň niekoľkokrát vykrikovala, aby jej už otec nerobil viac zle, nedotýkal sa jej, alebo ju nenútil ju pozerať sa na to, čo ona nechcela. Maloletá má strach z mužov, najmä z dotýkania sa jej tela, alebo zostať s nimi v miestnosti bez prítomnosti iných ľudí. Má celkovo strach z toho, že jej niekto dá pršteky do šušky, alebo riťky, odmieta sa prezliekať v spoločnej miestnosti s ostatnými spolužiakmi, čo prišlo zvláštne aj učiteľkám v materskej škole, ktorú navštevuje. Záznam o týchto skutočnostiach učiteľky zaznamenali aj do informačnej knihy. Ďalším prejavom je časté žmurkanie očami, ktoré sa javí neurologického pôvodu a tiež strach z toho, že otec dieťaťa príde do miesta aktuálneho trvalého pobytu za maloletou, či do materskej školy. Jej jediným cieľom je preto ochrániť maloletú pred ďalším sexuálnym zneužívaním zo strany otca a minimalizovať následky na jej psychickom zdraví. Pokiaľ ide o otca tak uviedla, že cielene a účelovo sa snaží pred súdom znížiť jej dôveryhodnosť a vážnosť tým, že opakovane poukazuje na jej údajne zlý psychický stav a užívanie antidepresív ako aj jej materské schopnosti. Okrem toho vôbec neuviedol konkrétne dôvody, pre ktoré by sa mala správať voči nemu tak, ako to popisuje, čo je nelogické. Samotný rozvod ich manželstva bude považovať doslova za vykúpenie a jeho súhlas s rozvodom veľmi víta. Traumu zo spoločného života s ním si ponesie tak ona, ako aj maloletá. Ďalej uviedla, že napriek všetkému voči otcovi maloletej necíti nenávisť tak, ako to on uvádza vo svojich tvrdeniach, nakoľko
takéto správanie u nej nie je typické, ale potom, čo zistila, že mal maloletú sexuálne zneužívať a ešte sa ju snažil manipulovať, aby vo veci nevypovedala, resp. tvrdila, že jej nič nerobil, pričom z jej osoby sa snaží urobiť v očiach súdu klamárku a psychicky chorú osobu, len aby sa zachránil. K tvrdeniu súdu prvej inštancie aj otca, že ak by už mala skôr podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletej, že by odišla už skôr zo spoločnej domácnosti ako dňa 24.12.2023 uviedla, že prvé podozrenia mala už v januári 2023, kedy jej maloletá tvrdila, že jej mal otec stláčať šušku, a preto ju táto bolí. V tom čase mala maloletá začervenané v okolí vaginálneho otvoru, ale nakoľko maloletá v tom čase nevedela poriadne rozprávať, nevedela jednoznačne odvodiť záver, že by mohlo ísť o sexuálne zneužívanie otcom, pričom samotné začervenanie mohlo mať bakteriálny pôvod. Ak by v tom čase bola presvedčená o sexuálnom zneužívaní maloletej otcom, tak by odišla už skôr zo spoločnej domácnosti a rovnako aj konanie otca by ohlásila na polícii tak, ako tomu bolo teraz. K jej elektronickej komunikácii zo dňa 5.4.2024, kedy sa otca maloletej pýtala, či môže u neho prespať uviedla, že z jej strany nešlo o reálny záujem u neho prespať, čo mu v komunikácii vysvetlila svojím nezáujmom, ale cieľom bolo zistiť, či otcovi maloletej bude jej prítomnosť v jeho dome v čase, keď bude u neho maloletá na návšteve, alebo spať, vadiť. Sám otec uviedol, že chce len maloletú, pričom vyslovene si ju žiadal hlavne na prespatie, pričom jej prítomnosť v jeho dome nechcel. K tvrdeniu otca ako aj súdu prvej inštancie, ktorí sa snažia spochybniť, že by maloletá mohla prežívať vnútornú traumu, pretože sa pri návšteve kolízneho opatrovníka v domácom prostredí správala veselo, komunikatívne a poskakovala po izbe a pri odpovedaní na otázky kolízneho opatrovníka ohľadom jej sexuálneho zneužívania otcom si zakrývala rukou oči, uviedla, že má za to, že ani otec maloletej a ani súd nemajú potrebné medicínske (psychologické) vzdelanie na to, aby mohli takéto správanie maloletej posúdiť a jednoznačne z neho odvodiť záver, že dieťa nevykazuje známky traumy, alebo že dieťa samo pochybuje o svojich tvrdeniach. Takýto posudok psychického stavu dieťaťa patrí do kompetencie detského klinického psychológa. V súčasnosti očakáva vyhotovenie správy zo psychologického vyšetrenia maloletej, ktoré súdu dodatočne do odvolania doloží. Pokiaľ ide o správu zo súkromného Centra poradenstva a prevencie Maják v Seredi zo dňa 13.5.2024 (vyšetrenie maloletej bolo realizované 10.5.2024), pričom išlo o vyšetrenie školskej zrelosti, teda maloletá nebola vyšetrovaná vo vzťahu k podozreniu zo sexuálneho zneužívania dieťaťa a jeho následkov na psychickom zdraví maloletej a možnej traume. Nestotožňuje sa s tvrdením súdu, že je nepochybne v záujme maloletej stabilizovať styk s otcom do právoplatného skončenia konania vo veci samej tým, že súd umožnil otcovi stretávať sa s maloletou. Naopak, v záujme maloletej je práve obmedzenie styku otca s ňou tak, že mu bude zakázaný styk s maloletou minimálne do skončenia vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní v dôsledku podozrenia z jeho sexuálneho zneužívania, ako aj manipulácie a ovplyvňovania výpovede maloletej zo strany otca a najmä z dôvodu ochrany duševného zdravia maloletej, ktorá si neželá sa s ním stretávať. Má za to, že všetky zvukové záznamy predložené súdu, na ktorých maloletá vypovedá o jej sexuálnom zneužívaní otcom, ako aj tie, kde sú zachytené jej traumy, sú dostatočným dôvodom na vydanie zákazu styku otca s maloletou. Otcove tvrdenia o nevhodnom správaní jej ako matky vo vzťahu k maloletej sú nepravdivé, pričom uviedla, že o maloletú sa vždy príkladne starala, prejavovala jej lásku, bola jej oporou, učila ju a snažila sa ju vychovávať k slušnému spôsobu života. Tiež má obavu z pokračovania trestnej činnosti zo strany otca vo vzťahu k maloletej, následkom čoho môže byť stresovanie dieťaťa, ktoré môže prispieť ešte k väčšiemu prehĺbeniu jeho traumy. Za absurdné považovala záver súdu, ktorý uviedol, že z fotiek, ktoré mal k dispozícii a na ktorých sa maloletá usmieva v jeho prítomnosti, z čoho súd usúdil, že má maloletá dobre vybudovaný vzťah s otcom. V prípade, že by tomu tak bolo, tak dieťa by neodmietalo stretávať sa a telefonovať s otcom. Súdu predložila fotky, ktoré jej otec sám dňa 28.3.2024 poslal cez messenger v čase, keď bola maloletá u neho a na ktorých sa maloletá neusmievala a skôr išlo o silený výraz tváre s náznakmi strachu alebo obáv. Pokiaľ ide o vyšetrenia, ktoré maloletá absolvovala, tak u C. H. bol nález síce negatívny, avšak pediatrička zabudla do správy uviesť, že maloletá pri kontrole v oblasti v okolí vagíny a análneho otvoru sa bránila a nechcela si dať vyšetriť, pretože sa bála, že sa jej bude pani doktorka dotýkať na týchto miestach. Z ďalšej lekárskej správy z gynekologického vyšetrenia, ktoré maloletá absolvovala 6.5.2024 u C. I., že bol nález rovnako negatívny, avšak pani gynekologička nevylúčila poškodenie hymeny, t.j. panenskej blany, nakoľko takéto vyšetrenie by maloletá musela absolvovať v anestéze a za použitia foleylovho katétra. V závere svojho odvolania uviedla, že očakáva ešte záverečnú lekársku správu z vyšetrenia maloletej klinickou psychologičkou C. L. D. z Psychopulzu v Hlohovci, kde maloletá absolvovala dve sedenia. Odvolateľka mala za to, že súd prvej inštancie pri hodnotení ňou predložených dôkazov prekročil rozsah svojej právomoci, keď si dovolil (bez akýchkoľvek odborných znalostí v oblasti detskej psychológie, bez akéhokoľvek obrazového záznamu) hodnotiť, čo možno usudzovať zo správania dieťaťa, ktoré si zakrývalo oči počas rozhovoru s kolíznym opatrovníkom; resp. či môže alebo nemôže mať dieťa poskakujúce po izbe, za sebou traumatizujúci zážitok v podobe sexuálneho zneužívania. Podľa jej
názoru je v najlepšom záujme maloletej, aby odvolací súdu zasiahol a dočasne zabránil akémukoľvek kontaktu otca s maloletou, a preto žiadala, aby súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Ďalej žiadala, aby odvolací súd urobil dopyt na C. C. H., pediatričku so sídlom v Hlohovci, aby sa vyjadrila, ako sa maloletá správala pri vyšetrení dňa 10.4.2024 a či je takéto správanie u dieťaťa v jej veku bežné. Taktiež žiadala vykonať dôkaz dopytom na C. I., aby sa podrobnejšie vyjadrila k správaniu sa maloletej počas jej vyšetrenia dňa 6.5.2024. okrem toho žiadala odvolací súd, aby urobil dopyt na učiteľky maloletej, ktoré informovali matku, že maloletá sa začala správať veľmi neobvykle, keď sa odmieta prezliekať pred ostatnými deťmi a učiteľky musia jej prezliekanie zabezpečiť v inej miestnosti, keď v minulosti s prezliekaním u maloletej nebol žiadny problém. Tiež žiadala urobiť dopyt na kolízneho opatrovníka v Hlohovci, nakoľko s poukazom na tvrdenia maloletej, v ktorých sa spomínalo i sexuálne zneužívanie jej bratranca F., je veľmi pravdepodobné, že kolízny opatrovník urobil kroky potrebné k prevereniu informácií od maloletej. 7. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 9.5.2024 vyplýva, že tento, vzhľadom k závažným podozreniam zo sexuálneho zneužívania zo strany otca na maloletej podporený viacerými nahrávkami s výpoveďami navrhoval z preventívnych dôvodov obmedziť osobný kontakt otca s maloletou a realizovať ho formou telefonických rozhovorov, prípadne osobný kontakt realizovať za účasti matky. 8. Dňa 14.10.2024 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie právnej zástupkyne otca maloletej, ktorý vo svojom podaní uvádza, že matka nerešpektuje vykonateľné rozhodnutie súdu prvej inštancie sp. zn. 5P/71/2024, vykonateľné dňa 13.6.2024. Takéto konanie matky považuje za účelové, nakoľko táto neumožňuje otcovi stretnúť sa s maloletou, stretnutie nebolo dňa 12.10. a 13.10.2024 v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie sp. zn. 5P/71/2024 realizované, pričom otec sa naposledy stretol s maloletou dňa 11.4.2024 v škôlke a telefonicky s maloletou naposledy komunikoval dňa 28.5.2024. Súčasne odvolaciemu súdu založila sms-ky matky, z ktorých je zreteľné nielen nerešpektovanie vykonateľných súdnych rozhodnutí zo strany matky, ale interpretovanie právnych názorov matky za jedinú, podľa matky správnu interpretáciu zákona, čím „degraduje“ rozhodnutia zákonných sudcov a označuje ich za „rozhodnutia, v ktorých nebol dostatočne zistený skutkový a právny stav“. 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, pričom odvolaniu otca súd takmer v celom rozsahu vyhovel (neumožnil otcovi stretávať sa s maloletou každý týždeň zo stredy na štvrtok), uznesenie súdu prvej inštancie za tohto stavu zmenil podľa ust. § 388 CSP. 10. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý nariadil neodkladné opatrenie ohľadne úpravy styku otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Galanta sp. zn. 5P/72/2024, pričom vo zvyšnej časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 11. Dôvodom odvolania otca je tvrdenie, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s najlepším záujmom maloletej, ktorú má otec rád a teší sa na stretnutia s ňou, pričom ani súdom prvej inštancie určený rozsah úpravy styku nariadeného neodkladným opatrením matka neakceptuje a bráni mu v stretávaní
sa s maloletou. Zo strany matky je dôvodom odvolania tvrdenie, že otec maloletú sexuálne zneužíval, a preto nechce, aby sa s ňou kontaktoval. 12. Úlohou odvolacieho súdu bolo preto potrebné posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ neodkladným opatrením upravil styk otca v rozsahu uvedenom vo výroku I. svojho rozhodnutia, pričom vo zvyšku návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia bolo zo strany prvoinštančného súdu zamietnutý. 13. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 15. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 16. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 18. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ods. 1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2). 19. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. 20. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 21.
Vyššie citované ustanovenia Zákona o rodine predstavujú hmotnoprávny podklad rozhodovania súdov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov maloletých detí, ktorí spolu nežijú, a ustanovenia § 324 a nasl. CSP v spojení s § 360 a nasl. CMP predstavujú podklad procesnoprávny vtedy, ak to vyžaduje úprava pomerov účastníkov konania pred začatím konania, alebo počas konania ale skôr ako súd rozhodne vo veci samej, prípadne aj po skončení konania vo veci samej. Nedostatok dohody rodičov o podmienkach výkonu ktoréhokoľvek z práv a povinností týkajúcich sa maloletého dieťaťa, môže byť dôvodom pre úpravu príslušnej otázky súdom, v prípade potreby i formou neodkladného opatrenia a to dokonca aj bez návrhu zo strany účastníka (§ 23 ods. 2 CMP v spojení s § 360 ods. 1 CMP). 22. Odvolací súd pripomína, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010). 23. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že toho času prebieha na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 14P/105/2023 konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej A., pričom doposiaľ nebolo vo veci rozhodnuté. Taktiež bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Galanta č.k. 5P/72/2024-61 zo dňa 23.5.2024 bolo výrokom I. nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola maloletá dočasne zverená do osobnej starostlivosti matky, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, pričom výrokom II. bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti, pokiaľ ide o navrhovaný zákaz styku otca s maloletou, zamietnutý. Krajským súdom v Trnave ako súdom odvolacím bolo toto rozhodnutie súdu prvej inštancie uznesením č.k. 13CoP/110/2024-180 zo dňa 8.8.2024 vo výroku II., t.j. v časti, ktorým bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Pokiaľ ide o vec, ktorá je predmetom tohto odvolacieho konania, tak vychádzajúc zo skutkových okolností prípadu a vyššie citovaných ustanovení zákona dospel odvolací súd k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu otca boli v danom prípade splnené. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že rodičia maloletej A. žili v spoločnej domácnosti v E. do 24.12.2023, pričom do začiatku apríla 2024 sa obaja podieľali na starostlivosti o maloletú. Z dôvodu partnerských konfliktov ako aj z dôvodu, že matka má závažné podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletej otcom, tak sa spoločne s maloletou odsťahovala k svojej matke do B.. Faktický stav možno zhrnúť tak, že otec nemá umožnený osobný kontakt so svojou dcérou od 11.4.2024, t.j. viac ako 6 mesiacov. Ako už bolo uvádzané, tento kontakt mu obmedzila matka na základe obáv o zdravý vývoj maloletej, nakoľko má podozrenia zo sexuálneho zneužívania maloletej zo strany otca. V súčasnosti je vedené trestné stíhanie voči otcovi maloletej pre zločin sexuálneho zneužívania a pre zločin prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení, ktorý je v štádiu po začatí trestného stíhania, ale doposiaľ nebolo voči žiadnej osobe v trestnom konaní vznesené obvinenie. Samotný otec tieto obvinenia matky popiera, pričom vo svojich podaniach uvádza, že otázka sexuálneho zneužívania z jeho strany bude prešetrená nestranným súdnym znalcom, odborníkom z odvetvia klinická psychológia detí. 24. Obsahom spisu treba považovať za dostatočne osvedčené, že matka neumožňuje otcovi ani asistovaný styk nariadený súdom prvej inštancie, čo je zrejmé aj z jej podaní, resp. z predložených zvukových záznamov. Odvolací súd si vypočul zvukové nahrávky z USB kľúčov, či už predložených matkou alebo otcom (zameral sa predovšetkým na rozhovory otca s maloletou, ktoré boli realizované vždy za prítomnosti matky a tiež medzi matkou a maloletou), pričom zo zvukových záznamov možno konštatovať, že matka od maloletej očakávala vždy určitú odpoveď podľa jej predstáv, k čomu smerovali aj matkou kladené otázky maloletej. Z týchto nahrávok jednoznačne vyplýva, že matka mala záujem docieliť od maloletej takú odpoveď akú ona požaduje, pričom maloletá bola z týchto otázok matky niekedy zjavne unavená a dokonca aj plakala. Viackrát sa stalo, že samotná matka si v konečnom dôsledku sama odpovie, čo požadovala od maloletej. Za veľmi dôležitý zvukový záznam na USB kľúči súd považuje nahrávku zo dňa 28.5.2024, na ktorom maloletá počas rozhovoru matky s otcom, v situácii, keď otec
s matkou riešili, že jej mal robiť zle uviedla, že „nerobil si mi zle“ a na otázku matky, či jej dával prsty do šušky odpovedala „ne“. V tejto súvislosti odvolací súd musí konštatovať, že z matkou predkladaných dôkazov je jednoznačné, že ten, kto negatívne ovplyvňuje maloletú, je práve ona, táto s ňou dlhodobo komunikuje o rôznych sexuálnych praktikách (vyplýva to z predložených zvukových záznamov a videí), pričom práve takéto správanie sa matky môže mať nepriaznivý vplyv na celkový zdravotný a psychický stav maloletej a jej správanie. V podstate je nesporné, že otec maloletú naposledy videl dňa 11.4.2024 a telefonický kontakt s ňou naposledy mal v deň jej narodenín dňa X.X.XXXX. Z predložených zvukových záznamov, resp. videí možno konštatovať, že je to práve matka maloletej, ktorá koná v rozpore so záujmami maloletej, pretože maloletej kladie sugestívne otázky až dovtedy, pokiaľ maloletá neodpovie tak, ako si matka predstavuje. Za nežiadúce a maximálne nevhodné súd považuje aj správanie matky na videozázname s banánom, ktorý drží v rukách matka ako pohlavný orgán, pričom v prítomnosti svojej matky (starej matky maloletej) nahráva v posteli video, na ktorom požaduje od maloletej vynútené pohyby naznačujúce uspokojovanie mužského pohlavného orgánu. Z predloženého videa je zrejmé, že maloletá počas natáčania očami pozoruje matku a zjavne čaká na pokyny čo a ako má robiť. V neposlednom rade je potrebné tiež poukázať aj na ďalšie dôkazy, a to na lekársku správu C. C. H. zo dňa 10.4.2024, z ktorej vyplýva, že genitálie a análny otvor bol u maloletej bez zjavných známok násilia, pričom tieto závery vyplývajú aj z lekárskej správy C. G. I. zo dňa 6.5.2024, ktorá nevidí zrejmé zmeny na hymene maloletej. Pokiaľ ide o správu zo psychologického vyšetrenia maloletej na pracovisku klinickej psychológie Psychopulz, s.r.o. v Hlohovci (táto je bez uvedenia dátumu jej vypracovania), v ktorom mala maloletá absolvovať vyšetrenia v dňoch 11.6. a 20.6.2024. Táto správa nedisponuje dôkaznou silou znaleckého posudku, pričom možno pripustiť dôvodnosť výhrad otca spochybňujúcich objektívnosť správy v súvislosti so spôsobom jej zabezpečenia, ako aj pre obsahové nedostatky správy bez možnosti poznania, aké zvukové záznamy rozhovorov s dcérou boli posudzovateľovi matkou predložené a či posudzovateľ sa zaoberal aj možnosťou, že vyčerpanosť maloletej témou o otcovi a spôsob jej reagovania na otázky týkajúce sa otca môže byť následkom jej nadmerného vyťažovania zo strany matky touto témou. Pokiaľ matka predložila tomuto pracovisku klinickej psychológie tie isté zvukové záznamy ako súdu, a ktoré sa mali týkať rozhovorov rodičov maloletej a otca s maloletou (vždy realizovaných za prítomnosti matky), tak podľa názoru odvolacieho súdu tieto vôbec nepôsobia vierohodne, bez konfabulačných kontextov, z ktorých by mal vyplývať záver konštatovaný v správe z týchto psychologických vyšetrení. K týmto zvukovým záznamom ako aj k predloženým videám sa odvolací súd bližšie vyjadril v tomto bode vyššie a tiež v bode 28 tohto rozhodnutia. 25. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. 26. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 27. Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone o rodine. Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú; ide najmä o prípad rozvodu manželov s maloletými deťmi. Právna úprava v § 25 ods. 1 Zákona o rodine pripúšťa, že rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom, zákon tak preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom vyplýva z článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ale i z ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa, kde v článku 7 je upravené ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval: „je v záujme dieťaťa aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/ 01) dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Hansenová vs. Turecko - č. 36141/97). 28. Odvolací súd pri korekcii úpravy styku otca s maloletou, oproti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, vzal do úvahy najmä zvukové záznamy telefonických rozhovorov medzi maloletou a otcom, z ktorých vyplynul pozitívny vzťah maloletej k otcovi (aj napriek tomu, že rozhovory otca s maloletou boli realizované vždy za prítomnosti matky), keď maloletá s otcom komunikovala primerane svojmu veku, a to aj napriek tomu, že maloletá zjavne očakávala od matky pokyn ako má reagovať na otázky, ktoré jej kladie otec. V tejto súvislosti je potrebné jednoznačne uviesť, že rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu sa podieľať na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je stále rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa veľmi ťažko napráva. V záujme dieťaťa je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. Iba ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujem dieťaťa alebo ak by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne obmedzí alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom. Ak má teda dieťa rodiča, ktorý prejavuje oň záujem, chce sa mu venovať, chce mu dať čas a svoju pozornosť, nemožno dieťaťu toto právo uprieť, samozrejme ak neexistujú závažné dôvody. Matka síce takéto dôvody vidí v možnom ohrození maloletej zo strany otca, avšak tieto obavy matky nie sú podložené relevantnými dôkazmi, čo jednak vyplýva z predložených zvukových záznamov zo strany oboch rodičov ako aj z lekárskych správ odborných lekárov. 29. Odvolací súd považuje rozsah styku ako bol nastavený súdom prvej inštancie za nezodpovedajúci najlepšiemu záujmu maloletej, ktorá má právo byť vychovávaná oboma rodičmi a úlohou súdu je vytvoriť podmienky na to, aby bolo podľa možností rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade neboli zistené, resp. preukázané také dôvody, aby stretávania otca s maloletou boli obmedzované prítomnosťou matky, nakoľko práve jej prítomnosť pri týchto stretnutiach môže mať nepriaznivý vplyv na psychický vývin maloletej, a teda aj na jej zdravotný stav. 30. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že umožnil otcovi sa s maloletou A. stretávať každý nepárny týždeň v čase od
piatka 15.00 hod. do pondelka 8.00 a každú párnu stredu v týždni počas školského roka v čase od 15.00 hod. do štvrtka do 8.00 hod., s tým, že maloletú si prevezme a odovzdá v materskej škôlke, ktorú maloletá navštevuje. 31. Súčasne odvolací súd dáva obom rodičom do pozornosti, že predmetné rozhodnutie predstavuje len dočasnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Súd prvej inštancie až v konaní vo veci samej (konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej je vedené na Okresnom súde v Trnave pod č.k. 14P/105/2023 a konanie na čas do rozvodu je vedené na Okresnom súde Galanta pod č.k. 5P/72/2024). Na základe vykonaného dokazovania (prípadne aj znaleckého) so zameraním sa na preskúmanie všetkých účastníkmi tvrdených skutočností ako aj dôkazov, tieto vo vzájomnej súvislosti vyhodnotí, aby mohol vydať konečné rozhodnutie, ktoré bude sledovať záujem maloletého dieťaťa a jeho zdravý psychický a fyzický vývin. 32. V súvislosti so zrejmými konfliktami rodičov maloletého je potrebné apelovať na nich oboch, aby uprednostnili záujem dieťaťa pred vlastnými záujmami, snažili sa o čo najrýchlejšie a pokojné doriešenie ich vzájomného vzťahu a súčasne aj v záujme maloletej rešpektovali vzájomné práva ako rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinností rovnocenní. Obom rodičom musí byť zrejmé, že maloleté dieťa potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi podporujúci vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre spoločné dieťa a minimalizujúci negatívny dopad prebiehajúcich konaní na psychiku dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa je, aby malo vytvorený blízky emocionálny vzťah k obom svojím rodičom, pričom tí by nemali brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto vzťahu. Je nežiaduce, aby maloleté dieťa bolo vystavované konfliktu lojality k rodičom a ovplyvňované negatívnymi vzťahmi medzi rodičmi. V záujme zdravého vývinu maloletého dieťaťa je potrebné, aby sa obaja rodičia snažili o budovanie a podporovanie nielen ich vlastného vzťahu s maloletým dieťaťom, ale aj vzťahu druhého rodiča s maloletým dieťaťom. 33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).