Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 21Co/82/2023 2120209565 30. 12. 2024 JUDr. Bibiána Ťažiarová ECLI:SK:KSTT:2024:2120209565.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová, v spore žalobcu: Obec Naháč, IČO: 00 312 797, so sídlom Naháč 84, zastúpeného spoločnosťou: HARŠÁNY advokáti, s.r.o., IČO: 50 481 355, Hlavná 31/15, Trnava, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/XX, F. G., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 13C/88/2020-67 zo dňa 28. júna 2023, takto rozhodol: I. Odvolací súd vzájomnú žalobu žalovaného v odvolacom konaní
n e p r i p ú š ť a.
II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území H., obec H., okres Trnava, zapísanej na LV č. XXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, ako parcely registra „E“ č. 1459, orná pôda o výmere 628 m2, II. výrokom rozhodol, že nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území H., obec H., okres Trnava, zapísanú na LV č. XXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, ako parcela registra „E“ č. 1459, orná pôda o výmere 628 m2 (ďalej len „pozemok“), prikazuje do vlastníctva žalobcu v podiele 1/1, III. výrokom uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému sumu vo výške 2.250,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, IV. výrokom rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), s poukazom na procesné ustanovenia § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). 3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočností, že v konaní nebolo sporné, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku, že spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavuje 21/32 a spoluvlastnícky podiel žalovaného predstavuje 11/32, aj že pozemok nie je reálne deliteľný, je zastavaný stavbou vo vlastníctve žalobcu a hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného k pozemku je vo výške 2.250,- eur. Sporné vo veci neboli žiadne podstatné skutkové tvrdenia. Právne prvoinštančný súd uzavrel, že predmetom konania je pozemok, ktorého podielovým spoluvlastníkom s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 21/32 je žalobca a žalovaný s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 11/32. Predmetný pozemok je zastavaný, pričom žalobca je vlastníkom tejto stavby. Z uvedeného vyplýva, čo
v konaní ani nebolo sporné, že pozemok nie je deliteľný, keďže žalovaný by v prípade jeho rozdelenia nemohol svoj pozemok užívať v súlade s jeho účelom, keď by mu v tom bránila stavba žalobcu. Podielové spoluvlastníctvo z uvedeného dôvodu nebolo možné vyporiadať rozdelením veci, pričom ďalším do úvahy prichádzajúcim spôsobom podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo prikázanie veci jednému spoluvlastníkovi za primeranú náhradu. Okresný súd zobral do úvahy kritéria uvedené v predmetnom ustanovení a konštatoval, že žalobcovi svedčí kritérium veľkosti spoluvlastníckeho podielu ako aj kritérium účelného využitia veci, keďže na pozemku stojí stavba v jeho vlastníctve, ktorá je využívaná na činnosť žalobcu ako obce. Tretie kritérium okresný súd nezohľadňoval, keďže žiadna zo sporových strán netvrdila násilné správanie sa podielového spoluvlastníka. Keďže obe do úvahy vzaté kritéria odôvodňovali prikázanie veci do vlastníctva žalobcu, výrokom II. súd prvej inštancie rozhodol o prikázaní pozemku do jeho vlastníctva. Z dôvodu prikázania veci do vlastníctva jedného z podielových spoluvlastníkov bolo potrebné rozhodnúť o povinnosti vyplatenia primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel. Výrokom III. uložil okresný súd žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu vo výške 2.250,- eur, keďže II. výrokom pozemok prikázal do vlastníctva žalobcu. Pri rozhodovaní o výške primeranej náhrady prvoinštančný súd vychádzal zo skutkového tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný účinne nepoprel. Ďalšiu argumentáciu žalovaného okresný súd považoval vo vzťahu k predmetu konania za bezvýznamnú a nezrozumiteľnú, prípadne pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodnú, bez potreby sa s ňou osobitne vysporiadavať v súvislosti s čím poukázal na konštantnú judikatúru, podľa ktorej súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Preto na ostatnú argumentáciu žalovaného súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď podielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané spôsobom navrhovaným žalobcom, z čoho vyplýva jeho plný úspech, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o čom súd prvej inštancie rozhodol vo výroku IV. napadnutého rozsudku, v konaní pritom nebol tvrdený a okresný súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP. 5. Proti tomuto rozsudku žalovaný podal odvolanie výlučne voči výrokom II., III. a IV. napadnutého rozsudku a tento navrhol zmeniť vo výroku III. a žalobcovi uložiť povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške 6.476,40,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a zároveň žalobcovi uložiť povinnosť zaplatiť žalovanému aj odplatu za úmyselné bezdôvodné obohatenie na danom pozemku v hodnote 3.238,20 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Výrok IV. navrhol zmeniť a žalovanému priznať voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávne zistených rozhodujúcich skutočností v dôsledku nevykonania navrhnutých dôkazov s poukazom na § 365 ods. 1 písm. e) CSP, že vecné bremeno, hoci je viazané na spoluvlastnícky podiel, zaťažuje celú nehnuteľnosť, pretože spoluvlastník nie je majiteľom určitej reálnej časti spoločnej nehnuteľnosti, ale len ideálneho podielu. Poukázal na to, že ak zákonné predkupné a záložné právo bolo výlučne len vo vzťahu medzi pánom B. I. a pani J. F., mal sa s ním pán I. vysporiadať ešte skôr a to pred dátumom podania ponuky na odkup žalovanému dňa 19.6.2019 a nie až dňa 9.10.2019. Keď pán I. ponúkal dňa 19.6.2019 predmetný podiel nehnuteľnosti na odkup žalovanému, toto predkupné právo fakticky nebolo vysporiadané. Tento dátum potvrdzuje aj žalobca a rovnako ho konštatuje okresný súd. Žalovaný poznajúc aktuálny stav ku dňu 19.6.2019 nemohol obmedziť pani J. F. a iných spoluvlastníkov na ich zákonných a ústavných právach v zmysle čl. 20 bod 1 a 4 ústavy SR a uplatniť si svoje predkupné právo v zákonnej lehote, naviac ak toto zákonné predkupné a záložné právo pani J. F. bolo v čase 19.6.2019 zapísané vo verejnom zozname, o čom žalovaný poskytol dôkaz a spochybnil nadobudnutie 11/32 podielu žalobcom (viď. Vyjadrenie žalovaného k uzneseniu k žalobe sp. zn. 13C/88/2020-21 zo dňa 8.3.2021). Keďže okresný súd nebral do úvahy procesnú obranu žalovaného, opomenul závažnú situáciu, kedy sa mohol žalovaný dostať do nevýhodného postavenia na základe prijatia ponuky na odkup. Toto tvrdenie vyplýva z titulu potenciálneho porušenia predkupného práva žalobcu (v tom čase spoluvlastníci žalobca podiel 5/16, pán B. I. podiel 11/32 a žalovaný podiel 11/32), ktorý by sa mohol domáhať porušenia svojho predkupného práva, o čom žalovaný nemohol mať ani hypotetickú vedomosť. Následnými krokmi žalobca nadobudol podiel 11/32 od pána B. I., čím sa dostal do značnej výhody v danom spore z titulu väčšinového spoluvlastníka. Táto skutočnosť je použitá ako argument aj v napadnutom rozsudku ako jedno z rozhodujúcich kritérií rozhodnutia. Naviac je zrejmé, že ten istý okresný súd zvolil rozdielny procesný postup v tomto konaní, ako pri konaní vo veci sp. zn.
37C/7/2020, v ktorej sa konalo v zásade o rovnakú vec a súčasne prebiehalo paralelne v rovnakom období. Okresný súd nevzal do úvahy, že žalovaný v zákonnej lehote sporuje vlastnícke právo žalobcu k nadobudnutému podielu 11/32 predmetnej nehnuteľnosti, čím efektívne znemožnil procesnú obranu žalovaného. Na základe vyššie uvedeného odôvodnenia a nižšie uvedených ďalších skutočnosti je čl. 7 odôvodnenia napadnutého rozsudku sporné vo výrokoch: „Podielové spoluvlastníctvo sporových strán k Pozemku s tým, že spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavuje 21/32 a spoluvlastnícky podiel žalovaného predstavuje 11/32". Žalovaný jednoznačne rozporuje a spochybňuje nadobudnutie 11/32 podielu predmetnej nehnuteľnosti žalobcom od pána B. I., čo žalovaný potvrdil v listoch: Vyjadrenie k uzneseniu k žalobe sp. zn. 13C/88/2020-21 zo dňa 8.3.2021 a Vyjadrenie k uzneseniu zo dňa 20.4.2021 k žalobe sp. zn. 13C/88/2020-43. „Pozemok nie je reálne deliteľný, je zastavaný stavbou vo vlastníctve žalobcu“. Reálnou deliteľnosťou daného pozemku sa žalovaný vôbec nezaoberal, nakoľko mal a má záujem vyriešiť sporný právny stav v prospech žalobcu, ale pri uspokojení svojich zákonných nárokov (zámenou pozemku alebo finančným plnením) - viď „Návrh dohody na vyriešenie sporu“ zo dňa 12.6.2023 (Pokus o mimosúdne vyriešenie sporu), ktorého obsah okresný súd z neznámych dôvodov neakceptoval a v procese neuviedol, aj keď ju žalovaný priložil do spisu, naviac žalobca nespochybnil jeho existenciu. „Hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného na Pozemku vo výške 2.250 eur“. Žalovaný účinne a jednoznačne poprel hodnotu spoluvlastníckeho podielu na pozemku, odmietnutím žaloby v plnom rozsahu (uvádza sa aj ponúkaná cena) v listoch: Vyjadrenie k uzneseniu k žalobe sp. zn. 13C/88/2020-21 zo dňa 8.3.2021, Vyjadrenie k uzneseniu zo dňa 20.4.2021 k žalobe sp. zn. 13C/88/2020-43, Návrh dohody na vyriešenie sporu zo dňa 12.6.2023 (Pokus o mimosúdne vyriešenie sporu), ktorý návrh obsahuje jasné, zrozumiteľné a podstatné argumenty a návrhy pre efektívne a spravodlivé vyriešenie sporu za jasne daných okolností s podstatným významom pre rozhodnutie vo veci (vrátane hodnoty pozemku): Pozemok sa nachádza v zastavanom území obce (intravilán), na ktorom je súčasne stavba vo vlastníctve žalobcu, žalobca užíva daný pozemok niekoľko desaťročí bez protiplnenia, žalobca vykonal nadstavbu predmetnej stavby na pozemku bez súhlasu podielového spoluvlastníka (žalovaného), z titulu práva podielového spoluvlastníctva je toto konanie protiprávne, žalobca neprejavil záujem o výzvu na vysporiadanie nájmu žalobcu za dané vlastnícke obdobie uvedenú liste „Vyjadrenie k uzneseniu k žalobe sp. zn.:13C/88/2020-21 zo dňa 8.3.2021“. Odôvodnenie rozsudku v odsekoch 15. a 16. nie je možné akceptovať. Argumentácia žalovaného v predloženom návrhu dohody „Pokus o mimosúdne vyriešenie sporu“ zo dňa 12.6.2023 bola jednoznačná, zrozumiteľná a významná pre efektívne a spravodlivé rozhodnutie bez nutnosti použitia ďalších procesných prostriedkov v budúcom období s cieľom efektívne vyriešiť daný spor k spokojnosti oboch sporných strán a účelnému využívaniu pozemku. Závažným neprihliadnutím okresného súdu na skutočnosti uvedené v návrhu dohody „Pokus o mimosúdne vyriešenie sporu“ zo dňa 12.6.2023 sa výrazne posilnilo postavenie žalobcu a efektívne sa posilnila argumentačná pozícia odôvodnenia rozsudku. Dôsledkom tejto skutočnosti bolo znemožnené pristúpiť na navrhované efektívne vyriešenie súdneho sporu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný vykonal dostatok ústretových krokov pre efektívne vyriešenie sporu (tak ako aj v minulosti jeho predkovia a všetky boli zamietnuté žalobcom) a háji si svoje zákonné majetkové práva v zmysle ustanovenia čl. 20 Ústavy SR. Do dnešného dňa boli všetky návrhy na vysporiadanie sa so žalobcom zamietnuté, čo nabáda k otázke, čo vlastne chce týmto konaním dosiahnuť. Svojim podaním žalobca siaha na súkromný majetok žalovaného a tvrdo si diktuje podmienky z pozície aktuálneho väčšinového spoluvlastníka. Vznik pozície väčšinového spoluvlastníka v podobe žalobcu bol jasne argumentačne spochybnený žalovaným, vrátane navrhovanej ceny. Okrem iného je zvláštne, že okresný súd neberie do úvahy fakt, že znalecký posudok, ktorým argumentuje žalobca, je zo dňa 5.7.2020. Napriek tomu, že znalecký posudok môže byť stále platný, s absolútnou určitosťou je neaktuálny, nakoľko sa od toho dátumu nepochybne zmenili zásadne skutočnosti ovplyvňujúcu cenu nehnuteľností v danej lokalite. Žalobca nie je ochotný akceptovať spôsoby vyrovnania, resp. navrhovanú ponúkanú cenu, potom žalovaný nevidí dôvod zbaviť sa svojho majetku. Nie je možné, aby žalovaný akceptoval nižšiu hodnotu pozemku v zastavanom území obce (intraviláne obce), ako je hodnota približne rovnakého pozemku, ktorý sa nachádza o niekoľko desiatok metrov ďalej, dokonca v extraviláne obce. Naviac je neakceptovateľné, že žalobca nereagoval (a neprejavil ani úmysel reagovať) na výzvu na zosúladenie právneho stavu s nájmom, na základe bezdôvodného obohatenia, ktorého sa dopúšťal desiatky rokov, viď. „Vyjadrenie k uzneseniu k žalobe sp. zn.: 13/C/88/2020-21 zo dňa 8.3.2021." 6. Žalobca odvolanie nepodal k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu navrhuje ako vecne správny potvrdiť. Žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel p. I. legitímne, keď predkupné právo žalovaného bolo rešpektované (ponuka na odkúpenie zo dňa 18.06.2019) a žalovaný si svoje predkupné právo v zákonnej lehote neuplatnil, ani nepodal v zákonnej lehote žalobu smerujúcu
k jeho nárokom plynúcim z prípadnej relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Táto otázka, ako aj otázka využitia predkupného práva pri predchádzajúcich prevodoch spoluvlastníckych podielov k predmetnej nehnuteľnosti je preto v tomto konaní právne irelevantná. Otázka deliteľnosti predmetného pozemku nebola medzi stranami sporná, nakoľko predmetný pozemok je zastavaný stavbou vo vlastníctve žalobcu. Hodnota spoluvlastníckeho podielu bola stanovená na základe Znaleckého posudku č. 36/2020 zo dňa 05.07.2020 znalca Ing. Pavla Janíka. Otázka nevysporiadaniu nájmu nebola predmetom tohto konania, preto túto argumentáciu považuje za právne irelevantnú. Žalobca navrhoval vysporiadanie nájmu mimosúdne pri akceptovaní ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov vo vzťahu k výške nájomného a prípadného premlčania nároku. 7. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že v celom konaní niekoľkokrát spochybňuje nadobudnutie podielu 11/32 k predmetnej nehnuteľnosti žalobcom. V tejto veci žalovaného okersný súd ani raz nevyzval, aby podal žalobu na spochybnenie nadobudnutého podielu žalobcom, zatiaľ čo v inom, veľmi podobnom súdnom spore na to okresný súd žalovaného vyzval (sp.zn.37C/7/2020). Okresný súd volí iný procesný postup v obdobných konaniach, čím mohol zaviesť a znevýhodniť žalovaného v tomto konaní. A zároveň neberie na vedomie procesnú obranu žalovaného, respektíve sa ňou ani nezaoberá. Stavbou vo vlastníctve žalobcu je zastavaná časť pozemku. Čo sa týka deliteľnosti pozemku, tak áno, primárny zámer žalovaného bol, aby obec nadobudla celú parcelu, avšak za podmienok, ktoré budú akceptovať aj žalovaný aj žalobca, čo sa nestalo. A následne sa okresný súd ani nezaoberal možnosťou delenia pozemku. Hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalovaný spochybňoval v celom konaní, aj preto bola navrhnutá dohoda „Pokus o mimosúdne vyriešenie sporu“. Z uvedenej navrhnutej dohody vyplýva jednoznačné, jasné, efektívne a spravodlivé vyriešenie sporu v súvislosti s predmetnými dokázateľnými skutočnosťami (neprejavenie záujmu na vysporiadanie nájmu - desaťročia trvalé vedomé bezdôvodné obohatenie, čierna stavba - postavená nadstavba bez súhlasu spoluvlastníka pozemku, na ktorom je stavba postavená, pozemok v intraviláne obce,...). Uvádzaná reálna trhová cena ornej pôdy 22,32 eur/ m2 v obci Naháč (dokonca v extraviláne obce Naháč) nebola spochybnená a je korektná, naviac, ak sa hneď vo vedľajšom katastrálnom území pohybujú ceny ornej pôdy podobných pozemkov až do výšky 75,34 eur/m2 Ak sú uvedené dôkazy irelevantné a nepodstatné, ktoré smerujú k efektívnemu konečnému vyriešeniu sporu, potom bude žalovaný nútený sa procesne dožadovať svojich práv a podávať ďalšie jednotlivé žaloby a tým zaťažovať súd. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP. 9. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. 10. Podľa § 147 ods. 1, 2 a 3 CSP žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou (1). Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného (2). Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe (3). 11. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.
12. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 13. Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. 14. Vzájomná žaloba je vo svojej podstate štandardnou žalobou v zmysle § 131 CSP a nasl., s tým rozdielom, že bola podaná v už začatom spore. Právo žalobcu a vzájomnou žalobou uplatnené právo žalovaného nemusia byť rovnakého druhu. Doručením vzájomnej žaloby súdu začína súd konať o uplatnenom nároku žalovaného (§ 156 CSP per analogiam). Ohľadom vzájomnej žaloby sa pôvodný žalobca považuje za žalovaného a pôvodný žalovaný za žalobcu. Obidve konania sú vedené súčasne a v podstate samostatne, s individuálnymi procesnými závermi, pričom nie sú navzájom podmienené. Pôvodný žalobca je ako žalovaný zo vzájomnej žaloby povinný vyjadriť sa k uplatnenému nároku pôvodne žalovaného a realizovať štandardné procesné úkony osoby, proti ktorej smeruje žaloba. Vzájomná žaloba štandardne podlieha poplatkovej povinnosti. Vzájomnú žalobu je súd povinný prejednať spolu so žalobou, ak nerozhodne v zmysle § 147 ods. 4 CSP o jej vylúčení na samostatné konanie. O vzájomnej žalobe súd koná rovnako, akoby bol ňou uplatnený nárok predmetom samostatného konania. Na jej prejednanie súd nariadi pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak (§ 177 CSP). Z hľadiska procesnej ekonómie súd prejedná na pojednávaní žalobu aj vzájomnú žalobu spoločne. Dokazovanie skutočností tvrdených vo vzájomnej žalobe vykonáva súd štandardným postupom podľa § 185 a nasl. CSP. To, že v konečnom dôsledku prejednáva v rámci jedného konania dva samostatné spory, sa prejaví v meritórnom rozhodnutí, ktorým musí súd vyčerpať celý predmet konania, teda žalobu aj vzájomnú žalobu. Rozhodnutie súdu v sporovom konaní, v rámci ktorého bolo riadne uplatnené právo žalovaného vzájomnou žalobou, musí vždy nevyhnutne obsahovať dva samostatné výroky. Žalovaný má dostatok času a príležitostí uplatniť prípadný vzájomný nárok proti žalobcovi vzájomnou žalobou v konaní pred súdom prvej inštancie. Pripustením vzájomnej žaloby v odvolacom konaní by išlo o neprípustné rozšírenie predmetu konania v čase, keď sa konanie v prvej inštancii skončilo meritórnym rozhodnutím. 15. Ak sa rozhodne uplatniť svoj nárok voči žalobcovi v čase uskutočňujúceho sa odvolacieho konania, podľa § 372 to bude možné len samostatnou žalobou, ktorou iniciuje samostatný spor „v opačnom garde“. Podstatou vzájomnej žaloby je to, že rozširuje doterajší predmet konania a o včas uplatnenom vzájomnom nároku žalovaného súd (ak túto vzájomnú žalobu nevylúči na samostatné konanie) rozhoduje v danom konaní „nezávisle“ (rozumej samostatne, ak ide o vzájomnú „pozíciu“ žalovaných práv – prípad § 147 ods. 1), alebo „spolu s prvou žalobou“ (to znamená tak, že návrhy na priznanie „stretnutých“ nárokov zamieta kvôli ich zániku započítaním a žalovanému prizná prevyšujúcu časť jeho nároku). V danom prípade však o nároku žalobcu voči žalovanému už súd autoritatívne rozhodol práve v napadnutom rozhodnutí, a to potom, čo sa s existenciou nároku vysporiadal podľa doterajšieho priebehu dokazovania, t. j. neprihliadajúc na neuplatnený prípadný vzájomný nárok žalovaného, či už mal byť započítaný, alebo nie. Je vhodné uvedomiť si, že skutočným predmetom odvolacieho konania nie je „opätovné“ posúdenie existencie žalovaného práva, ale posúdenie korektnosti spôsobu, akým sa so žalobou vysporiadal súd prvej inštancie, a to dokonca v mantineloch šírky a hĺbky prieskumu vymedzených podaným odvolaním. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1410 – 1411). 16. Žalovaný v odvolaní žiadal zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. tak, aby odvolací súd (okrem uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanému titulom primeranej náhrady sumu 6.476,40,- eur) uložil žalobcovi aj povinnosť zaplatiť žalovanému odplatu za úmyselné bezdôvodné obohatenie na danom pozemku vo výške 3.238,20,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (pozn. odvolacieho súdu - za užívanie celého pozemku). 17. S poukazom na odsek 16 odvolací súd odvolanie žalovaného označené v odseku 5 posúdil podľa obsahu aj ako vzájomnú žalobu, nakoľko žalovaný si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.238,20 eur za užívanie pozemku žalobcom nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu, ktorý nebol predmetom konania na súde prvej inštancie (súd prvej inštancie konal len o žalobe žalobcu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku), ktorú vzájomnú žalobu odvolací súd vo výroku I. v odvolacom konaní nepripustil z dôvodu uvedeného v § 372 CSP, t. j. že v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. Z uvedeného dôvodu sa
odvolací súd ďalej v odsekoch 19 a nasl. nárokom žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.238,20,- eur nezaoberal. 18. Na druhej strane, ak žalovaný napriek zneniu § 372 CSP v odvolacom konaní vzájomnú žalobu podal, nemožno opomenúť skutočnosť, že z jeho strany išlo o uplatnenie práva na súdnu ochranu svojho práva (aj keď uplatnenú „v nesprávnom čase a na nesprávnom mieste“). Preto túto žalobu (napriek jej neprípustnosti v odvolacom konaní) nie je možné ignorovať (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 28Cdo 2015/2008). V rámci novej koncepcie sporového konania, za postup, ktorý vyhovuje ustanoveniu § 372 CSP, a zároveň neporušuje ústavou garantované právo žalovaného na súdnu ochranu jeho práva uplatneného vzájomnou žalobou (či právo na spravodlivý proces), je vyhodnotenie vzájomnej žaloby podanej v odvolacom konaní ako žaloby podanej na vecne nepríslušnom súde a jej postúpenie na príslušný súd prvej inštancie (§ 40 a 43). Nakoľko však vzájomná žaloba bola podaná na Okresný súd Trnava ako vecne a miestne príslušný súd (aj keď v rámci podaného odvolania), bude potrebné, aby Okresný súd Trnava postupoval tak, že vzájomnú žalobu žalovaného zaeviduje ako novú žalobu pod novú spisovú značku a túto riadne prejedná a rozhodne o nej. 19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeného rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobe žalobcu vyhovel, zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k pozemku tak, že pozemok prikázal do vlastníctva žalobcu, ktorému uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 2.250,- eur titulom primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel a to s poukazom na odvolacie dôvody žalovaného. 20. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože v podstatnom zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na dostatočné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné: 21. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 22. Z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva účastníkov konania. Súdne konanie začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto má menšinový podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady „ne eat iudex ultra petitum partium“, avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia. Ani súd totiž nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej reálnu časť zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo spoluvlastník vlastnil v ideálnom pomere z celej veci až do rozhodnutia súdu. Zákon ani exemplifikatívne neuvádza dôvody, pre ktoré
možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Vychádza sa z chápania, že súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie. 23. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. S povahou rozhodnutia súdu o zrušení spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní, cieľom ktorého je novým spôsobom upraviť určitý hmotnoprávny vzťah, ktorý v štádiu konania pred vydaním rozsudku neexistoval (tzv. konštitutívny charakter rozsudku), súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi účastníkmi sporné a ktoré v rámci novej úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z.). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť geometrický plán zodpovedajúci všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra (§ 67 zákona č. 162/1995 Z. z.). Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení. 24. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta od účinnosti novely zákonom č. 526/2002 Z. z. stanovuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov „prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci“, možno vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho porovnania s iným. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.). Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel). Do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov. Tento spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem. 25. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že I. výrok napadnutého rozsudku (zrušenie podielového spoluvlastníctva strán sporu k pozemku) žalovaný odvolaním nenapadol. Žalovaný v odvolaní uviedol, že s výrokom II. (prikázanie pozemku do vlastníctva žalobcu) síce nesúhlasí, ale pozemok nežiadal prikázať do svojho vlastníctva ani nenavrhol iný spôsob vyporiadania. Žalovaný v odvolaní podmienil ponechanie výrokov I. a II. zmenou výroku III. a IV. Iný odvolací návrh (pre prípad nezmenenia výrokov III. a IV. v zmysle odvolacieho návrhu žalovaného) neuviedol, preto predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobe žalobcu vyhovel, zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán tak, že výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti sa stal žalobca, ktorý je povinný vyplatiť žalovanému sumu 2.250,- eur ako vyrovnací podiel a to s poukazom na odvolacie dôvody týkajúce sa výrokov III. a IV. napadnutého rozhodnutia. 26. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemku nedohodli, ani jedna z nich nechcela zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, preto bolo dôvodné, aby o predmete sporu rozhodol súd.
27. Žalobca žiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k pozemku zrušiť a pozemok prikázať do jeho výlučného vlastníctva za primeranú náhradu vo výške 2.250,- eur. Žalovaný nesúhlasil s navrhovaným žalobným petitom, podielové spoluvlastníctvo žiadal vysporiadať s prihliadnutím na nájomné, nakoľko pozemok je zastavaný stavbou vo vlastníctve žalobcu. 28. Z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že v konaní bolo nesporné, žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku, pričom žalobcovi patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 21/32 a žalovanému o veľkosti 11/32. Nebola sporná ani skutočnosť, že pozemok nie je reálne deliteľný, lebo na pozemku je postavená stavba vo vlastníctve žalobcu a to kultúrny dom so sídlom obecného úradu. Žalobca na preukázanie všeobecnej hodnoty pozemku predložil znalecký posudok znalca Ing. Pavla Janíka č. 36/2020 zo dňa 05.07.2020, ktorý určil všeobecnú hodnotu podielu žalovaného vo výške 2.250,- eur, ktorá výška nebola v konaní sporná. Súd prvej inštancie nepovažoval za sporné žiadne podstatné skutkové tvrdenia. 29. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k pozemku a tento prikázal do vlastníctva žalobcu, ktorému zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 2.250,- eur. Vychádzal zo skutočností, že žalobca bol spoluvlastníkom podielu o veľkosti 21/32, žalovaný o veľkosti 11/32, pozemok je zastavaný, pričom žalobca je vlastníkom tejto stavby. V konaní nebolo sporné, že pozemok nie je deliteľný, keďže žalovaný by v prípade jeho rozdelenia nemohol svoj pozemok užívať v súlade s jeho účelom, lebo by mu v tom bránila stavba žalobcu. Z uvedeného dôvodu podielové spoluvlastníctvo nebolo možné vyporiadať rozdelením veci, pričom ďalším do úvahy prichádzajúcim spôsobom podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo prikázanie veci jednému spoluvlastníkovi za primeranú náhradu. Prvoinštančný súd vzal do úvahy kritéria uvedené v predmetnom ustanovení a dospel k záveru, že žalobcovi svedčí kritérium veľkosti spoluvlastníckeho podielu ako aj kritérium účelného využitia veci, keďže na pozemku stojí stavba v jeho vlastníctve, ktorá je využívaná na činnosť žalobcu ako obce. Tretie kritérium súd prvej inštancie nezohľadňoval, keďže ani jedna zo sporových strán netvrdila násilné správanie sa podielového spoluvlastníka. Nakoľko obe do úvahy vzaté kritéria odôvodňovali prikázanie veci do vlastníctva žalobcu, prikázal súd prvej inštancie pozemok do vlastníctva žalobcu. Keďže pozemok okresný súd prikázal do vlastníctva žalobcu, uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 2.250,- eur. Pri rozhodovaní o výške primeranej náhrady súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný účinne nepoprel. 30. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva postupoval v súlade s § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a po zistení, že predmetný pozemok nie je reálne deliteľný, rozhodol o jeho prikázaní do vlastníctva žalobcu, ktorého spoluvlastnícky podiel je väčší ako spoluvlastnícky podiel žalovaného a zároveň pozemok po prikázaní do jeho vlastníctva bude účelnejšie využitý, nakoľko pozemok je zastavaný stavbou vo vlastníctve žalobcu využívanou ako kultúrny dom a obecný úrad, preto bol správny záver súdu prvej inštancie, že zohľadnené kritéria odôvodňovali prikázanie pozemku do vlastníctva žalobcu. 31. Vo výroku III. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške 2.250,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 32. Žalovaný v odvolaní namietal, že on účinne a jednoznačne poprel hodnotu spoluvlastníckeho podielu na pozemku odmietnutím žaloby v plnom rozsahu vo vyjadrení k žalobe, vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (duplike), v návrhu dohody na vyriešenie sporu zo dňa 12.06.2023 (Pokus o mimosúdne vyriešenie sporu), ktorý návrh obsahuje jasné, zrozumiteľné a podstatné argumenty a návrhy pre vyriešenie sporu vrátane hodnoty pozemku. Argumentácia uvedená v návrhu dohody (Pokus o mimosúdne vyriešenie sporu) bola jednoznačná a významná pre efektívne a spravodlivé rozhodnutie bez nutnosti použitia ďalších procesných prostriedkov. Neprihliadnutím okresného súdu na skutočnosti v nej uvedené sa posilnilo postavenie žalobcu. Súd prvej inštancie neberie do úvahy fakt, že znalecký posudok je z 05.07.2020. Napriek tomu, že môže byť platný, je neaktuálny, nakoľko sa od tohto dátumu zmenili skutočnosti ovplyvňujúce cenu nehnuteľností v danej lokalite. Nie je možné, aby žalovaný akceptoval nižšiu hodnotu pozemku v zastavanom území obce, ako je hodnota približne rovnakého pozemku, ktorý sa nachádza o niekoľko desiatok metrov ďalej, dokonca v extraviláne.
33. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 34. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 35. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (2). 36. Podľa § 181 ods. 2 CSP, po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. 37. Skôr ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia má pre ďalší procesný postup súdu zásadný význam. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Nespornosť skutkového tvrdenia je daná buď de facto alebo de iure. De facto je skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenie. De iure je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v § 151 ods. 1 CSP. Podľa tejto domnienky platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila), alebo ak ho síce poprela, avšak neúčinne. Popretie (žalobcom) skutkových tvrdení žalovaného je prostriedok procesného útoku. Popretie (žalovaným) skutkových tvrdení žalobcu je prostriedok procesnej obrany (pozri komentár k § 149). Popretie skutkových tvrdení protistrany podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania (§ 153 a 154). Z ustanovenia § 151 vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany (nem. Bestreitungslast). Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1). Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované (pozri komentár k § 150). Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie (napr. o tom, že žaloba je úplne nedôvodná), z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu: a) vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé a súčasného predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, b) iba predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, c) iba vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 619 – 621). 38. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobu podal žalobca na okresný súd dňa 16.12.2020, t.j. za účinnosti CSP. Uznesením č. k. 13C/88/2020-21 zo dňa 08.03.2021 vyzval okresný súd žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe, uvedenie rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojenie listín, na ktoré sa odvoláva, označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, a to v lehote 10 dní od doručenia uznesenia v zmysle § 167 ods. 2 CSP, pričom k uzneseniu bolo pripojené poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu podľa § 160 CSP, v ktorom bolo aj poučenie o prostriedkoch procesného útoku, procesnej obrany a koncentrácii konania (doručené žalovanému dňa 15.03.2021). Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.03.2021 (č.l. 27-29), ku ktorému predložil výpis z LV č. XXX z 06.11.2016, ponuku na odkúpenie pozemku zo strany B. I. zo dňa 18.06.2019, kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalobcom a B. I., iné dôkazy nenavrhol vykonať ani nepožiadal súd o poskytnutie lehoty na predloženie dôkazov. Uznesením č. k. 13C/88/2020-35 zo dňa 12.04.2021 okresný súd vyzval žalobcu na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného. Podaním zo dňa 16.04.2021 sa žalobca
vyjadril k vyjadreniu žalovaného. Uznesením č. k. 13C/88/2020-43 zo dňa 20.04.2021 vyzval okresný súd žalovaného na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 16.04.2021, uvedenie ďalších skutočnosti, označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať, a to v lehote 10 dní od doručenia uznesenia v zmysle § 167 ods. 4 CSP. Uznesenie obsahovalo aj poučenie o sudcovskej aj zákonnej koncentrácii konania / v znení: Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky) včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 v spojení s § 149 Civilného sporového poriadku. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 Civilného sporového poriadku)/. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním doručeným okresnému súdu dňa 11.05.2021 (č.l. 46), ku ktorému predložil výpis z LV č. XXX z 06.11.2016 a zo dňa 16.04.2021, ponuku na odkúpenie pozemku zo strany B. I. zo dňa 18.06.2019, kúpnu zmluvu medzi žalobcom a B. I., vyjadrenie žalobcu zo dňa 16.04.2021, iné dôkazy nenavrhol vykonať ani nepožiadal súd o poskytnutie lehoty na predloženie dôkazov. 39. Odvolací súd ďalej z obsahu spisu zistil, že žalobca v žalobe uviedol, že cena spoluvlastníckeho podielu (o veľkosti 11/32) je podľa znaleckého posudku znalca Ing. Pavla Janíka č. 36/2020 zo dňa 05.07.2020 vo výške 2.250,- eur. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.03.2021 (č.l. 27-29) v úvode uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, v závere vyjadrenia žiadal vyporiadať spoluvlastníctvo (bez uvedenia konkrétneho spôsobu), pričom obsahom jeho vyjadrenia boli skutočnosti týkajúce sa zákonného záložného a predkupného práva J. F. k spoluvlastníckemu podielu predchádzajúceho podielového spoluvlastníka B. I. a nemožnosti žalovaného reagovať na ponuku B. I. na prednostné odkúpenie spoluvlastníckeho podielu. V duplike zo dňa 07.05.2021 (vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu č.l. 46) žalovaný uviedol, že trvá na pôvodnom stanovisku a zopakoval argumentáciu ohľadne predkupného práva. 40. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 28.06.2023 (č.l. 65) vyplýva, že pred otvorením pojednávania na otázku okresného súdu, či došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, strany sporu zhodne uviedli, že k jej uzavretiu nedošlo, na čo žalovaný doručil okresnému súdu návrh dohody na vyriešenie sporu z 12.06.2023 (Pokus o mimosúdne vyriešenie sporu) (č.l. 62-63) adresovaný právnemu zástupcovi žalobcu s e-mailovou odpoveďou právneho zástupcu žalobcu na ňu (č.l. 64). Po otvorení pojednávania súd prvej inštancie po prednesoch právneho zástupcu žalobcu a žalovaného postupujúc podľa § 181 ods. 2 CSP uviedol, že medzi sporovými stranami nie je sporné, že sú podielovými spoluvlastníkmi parc. č. 1459 orná pôda o výmere 628 m2, zapísané na LV č. XXX, nie sú sporné veľkosti spoluvlastníckych podielov, nie je sporné, že vec nemožno rozdeliť, nie je sporná ani jeho cena. Následne oboznámil strany sporu s predbežným právnym posúdením veci. V záverečnej reči žalovaný uviedol, že má za to, že okresnému súdu predložil všetky doklady a stanoviská. Na záver okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené. 41. S námietkou žalovaného, že on účinne a jednoznačne poprel hodnotu spoluvlastníckeho podielu k pozemku sa odvolací súd nestotožnil. Z písomných podaní žalovaného adresovaných okresnému súdu a z prednesu žalovaného na pojednávaní dňa 28.6.2023 vyplýva, že tento účinne nepoprel tvrdenia žalobcu, že všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu je 2.250,- eur. K tejto konkrétnej skutočnosti sa žalovaný vôbec nevyjadril, pričom všeobecný nesúhlas so žalobou nemožno s poukazom na § 151 ods. 2 CSP považovať za účinné popretie skutkového tvrdenia. Za účinné popretie skutkového tvrdenia o hodnote spoluvlastníckeho podielu vo výške 2.250,- eur by bolo možné považoval výslovné popretie tejto hodnoty a uvedenie vlastného tvrdenia o hodnote spoluvlastníckeho podielu, prípadne aj predloženie alebo označenie dôkazu na jeho preukázanie. Tento prostriedok procesnej obrany bolo možné uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP), čo však žalovaný neučil a výšku požadovanej náhrady za spoluvlastnícky podiel uviedol prvýkrát až v odvolaní a to v sume 6.476,40 eur. Aj v prípade uplatnenia tohto prostriedku procesnej obrany včas by však samotné uvedenie sumy nebolo nepostačuje na to, aby žalovaný uniesol dôkazné bremeno o svojom
tvrdení, že pozemok má vyššiu hodnotu ako to určil samotný žalobca, keďže na preukázanie svojich tvrdení nepredložil ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. 42. Pokiaľ žalovaný v odvolaní odkazoval na svoj návrh dohody na vyriešenie sporu (č.l. 62) z 12.06.2023 (Pokus o mimosúdne vyriešenie sporu) predložený okresnému súdu na pojednávaní, tak z tohto jednoznačne vyplýva, že je adresovaný právnemu zástupcovi žalobcu, nie je adresovaný súdu prvej inštancie (nejedná sa o vyjadrenie vo vzťahu k súdu) a že sa jedná o pokus o mimosúdne vyriešenie sporu a nie o návrh vyriešenia sporu súdom. Žalovaný spolu s návrhom dohody predložil okresnému súdu aj e-mailovú odpoveď právneho zástupcu žalobcu na tento návrh, z ktorých listín potom vyplýva len to, že strany sporu spolu rokovali o mimosúdnom vyriešení sporu. Naviac obe uvedené listiny žalovaný doručil okresnému súdu po otázke súdu, či medzi stranami sporu došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody. Žalovaného návrh dohody na vyriešenie sporu (č.l. 62) z 12.06.2023 (Pokus o mimosúdne vyriešenie sporu) teda nie je procesným úkonom vo vzťahu k okresnému súdu a nie je ani dôkazom preukazujúcim hodnotu spoluvlastníckeho podielu. Môže byť len dôkazom o mimosúdnom rokovaní strán sporu, a preto v ňom uvedené tvrdenia nie je možné považovať za prostriedky procesného útoku ani procesnej obrany. 43. Žalovaný bol o prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany riadne poučený v Poučení o procesných právach a povinnostiach strany civilného sporového konania (č.l. 24), ktoré mu bolo dourčené spolu so žalobou a uznesením okresného súdu č. k. 13C/88/2020-21 zo dňa 08.03.2021, ktoré uznesenie obsahovalo výzvu na ich uplatnenie a zároveň poučenie o sudcovskej (§ 153 CSP) a zákonnej koncentrácii konania (§ 154 CSP) a ktoré žalovaný prevzal dňa 15.03.2021. Opätovne výzvu na ich uplatnenie a zároveň poučenie o sudcovskej koncentrácii konania (§ 153 CSP) a zákonnej koncentrácii konania (§ 154 CSP) obsahovalo aj uznesenie okresného súdu č. k. 13C/88/2020-42 zo dňa 20.04.2021, doručené žalovanému dňa 30.04.2021. 44. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný účinne nepoprel tvrdenie žalobcu o hodnote spoluvlastníckeho podielu, preto ho súd prvej inštancie považoval za nesporné, čo aj uviedol do zápisnice o pojednávaní dňa 28.06.2023. Žalovaný nenamietal obsah protokolácie okresným súdom ani obsah samotnej zápisnice z pojednávania dňa 28.06.2023. Nesporné skutočnosti nie je potrebné dokazovať a naviac na preukázanie tejto skutočnosti žalovaný žiadny dôkaz nepredložil ani neoznačil. Preto prvoinštančný súd správne vychádzal z nesporného skutkového tvrdenia žalobcu o hodnote spoluvlastníckeho podielu podloženého znaleckým posudkom Ing. Pavla Janíka č. 36/2020 zo dňa 05.07.2020 ako jediným dôkazom preukazujúcom toto tvrdenie, ktorý dôkaz žalovaný pred okresným súdom e nerozporoval. Až v odvolaní žalovaný namietol neaktuálnosť znaleckého posudku a uviedol, že požaduje sumu 6.476,40,- eur. 45. Podľa § 153 ods. 1, 2 a 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (1). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (2). Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (3). 46. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 47. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 48. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Ustanovenie § 366 CSP má základ v koncentrácii konania podľa § 153 a § 154 CSP. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už
skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd zdôrazňuje, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určenom štádiu konania. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. 49. Žalovaný uviedol až v odvolaní, že požaduje náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume 6.476,40 eur a v tejto súvislosti namietol aj neaktuálnosť znaleckého posudku Ing. Pavla Janíka č. 36/2020 zo dňa 05.07.2020. Odvolací súd počas odvolacieho konania nemohol prihliadnuť na tieto nové prostriedky procesnej obrany, ktoré žalovaným doposiaľ neboli použité, nakoľko žalovaný ich mohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný netvrdil splnenie niektorej z podmienok pre použitie týchto prostriedkov procesnej obrany až v odvolacom konaní v zmysle citovaného § 366 písm. a) až d) CSP a tieto podmienky ani nevyšli najavo, preto na uvedené novoty žalovaného uplatnené až v odvolacom konaní nemohol odvolací súd prihliadnuť. 50. Odvolateľ v odvolaní namietal, že pred súdom prvej inštancie spochybňoval spoluvlastnícke právo žalobcu k podielu o veľkosti 11/32 a poukazoval na to, že žalovaný nemohol reagovať na ponuku bývalého podielového spoluvlastníka B. I. na prednostné odkúpenie spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 11/32, lebo na jeho podiel bola zapísaná ťarcha zákonného záložného a predkupného práva v prospech J. F., K. I. podľa § 23 ods. 6 zákona č. 180/1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a súd prvej inštancie nebral do úvahy procesnú obranu žalovaného. 51. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe a v duplike spochybnil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 11/32 žalobcom od B. I., konkrétne namietal postup B. I. pri realizácii predkupného práva, ktorý ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel na predaj najprv žalovanému, ktorý ale na túto ponuku nereagoval, lebo na ponúknutom podiely viazlo zákonné predkupné a záložné právo v prospech J. F.. Následne B. I. ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel na predaj žalobcovi, ktorý ho kúpil, pričom v kúpnej zmluve žalobca zobral na vedomie spomínanú ťarchu zapísanú aj v tom čase na LV č. XXX, avšak zároveň v nej bolo uvedené, že zákonné záložné aj predkupné právo zaniklo na základe potvrdenia záložného veriteľa J. F. zo dňa 25.11.2019. 52. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 28.06.2023 odvolací súd zistil, že po skonštatovaní nesporných skutočností súdom prvej inštancie, že nie sú sporné veľkosti spoluvlastníckych podielov, tieto skutočnosti žalovaný nerozporoval a ani nenavrhol vo vzťahu k nim vykonať žiadne dokazovanie, preto súd prvej inštancie správne vychádzal zo stavu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 CSP), ku ktorému nebolo sporné, že žalobcov spoluvlastnícky podiel k pozemku bol o veľkosti 21/32, žalovaného spoluvlastnícky podiel k pozemku bol o veľkosti 11/32. 53. Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že následkom nedodržania predkupného práva oprávneného podielového spoluvlastníka môže byť relatívna neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa ale obídený spoluvlastník musí kvalifikovaným spôsobom dovolať voči všetkým účastníkom namietaného právneho úkonu. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti na relatívnu neplatnosť prihliadnuť. Ustálená judikatúra (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/84/2023 zo dňa 26.09.2024, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/89/2018 zo dňa 25.11.2020, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/211/2009 zo dňa 31.08.2010) pripúšťa dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu aj v rámci procesnej obrany v súdnom konaní. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil, že by mala byť kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a B. I. dňa 25.11.2019 neplatná, ani že by sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy dovolal, preto súd prvej inštancie nemal dôvod ani ako
predbežnú otázku posudzovať správnosť postupu predchádzajúceho podielového spoluvlastníka B. I. pri realizovaní predkupného práva na jeho spoluvlastnícky podiel. 54. Žalovaný v odvolaní poukazoval na odlišný procesný postup súdu v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 37C/7/2020, v ktorom ho okresný súd vyzval, aby podal žalobu na spochybnenie nadobudnutého podielu žalobcom. 55. Ustanovenie § 160 CSP upravuje všeobecnú poučovaciu povinnosť súdu. Zakotvenie poučovacej povinnosti vyplýva z ústavnoprávneho princípu práva na spravodlivý súdy proces so zreteľom na rovnosť zbraní. Poučenie sa týka len poučenia o procesných právach a povinnostiach strán sporu. Súd je povinný poučiť strany o tom, aké práva im priznávajú a aké povinnosti im ukladajú procesné predpisy, ako je potrebné nimi zamýšľané procesné úkony vykonať, aby sledovali procesné účinky, príp. ako je potrebné odstrániť vady už vykonaných procesných úkonov, aké právne následky sú spojené s prevedenými procesnými úkonmi a ako je potrebné splniť procesnú povinnosť zo zákona alebo z rozhodnutia súdu. Súd neposkytuje poučenie o všetkých procesných právach a povinnostiach strán sporu, ale len v rozsahu stanovenom zákonom. Ustanovenie § 160 CSP predstavuje generálnu klauzulu a jednotlivé samostatné ustanovenia sú jej premietnutím. Tieto konkrétne ustanovenia tak vymedzujú rozsah a spôsob poučenia tak, aby sudca vedel, o čom a ako má v konkrétnej procesnej situácii poučiť. Civilný sporový poriadok rozsah poučovacej povinnosti súdu minimalizuje a limituje rozsah poučovacej povinnosti súdu na tie procesné práv a povinností, pri ktorých to ustanovuje zákon. Súd by mal poskytovať poučenie náležite konkrétne a vždy o tých procesných právach a povinnostiach, keď je to vzhľadom na stav konania potrebné. Súd nepoučuje strany o procesných právach a povinnostiach v rozsahu uvedenom v CSP (§ 160 ods. 1) a o práve zvoliť si zástupcu alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2), ak je stranou fyzická osoba zastúpená advokátom. Pokiaľ je splnená na strane sporu niektorá z vyššie uvedených podmienok, vychádza sa z prejudiciality, že jeho právo na princíp rovnosti zbraní je zachované, nakoľko je tu splnený kvalifikačný predpoklad o vedomosti znalosti procesných práva povinností. V tomto prípade sa preto mandukačná povinnosť súdu nevyžaduje. 56. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný neuviedol bližšie okolnosti veci prejednávanej pod sp. zn. 37C/7/2020, ani tento spis nenavrhol pripojiť, preto samotné poukázanie na iné konanie a tvrdenie, že sa jedná o veľmi podobný spor, nebolo postačujúce pre jeho zohľadnenie. Zároveň súd prvej inštancie nie je viazaný postupom súdu rovnakej inštancie v inej veci (naviac nevedno či právoplatne skončenej), ale je viazaný len ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP). Taktiež je potrebné zdôrazniť, že súd je povinný poučiť strany sporu len o ich procesných právach a povinnostiach a nie aj o ich ďalších právach vyplývajúcich z hmotného práva (o tom, akú žalobu môže žalovaný podať a o jej obsahu), lebo by porušil zásadu rovnosti strán v civilnom procese. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje občianskoprávny súd (PL. ÚS 43/95). Súd prvej inštancie môže uložiť povinnosť podať žalobu len v zákonom stanovených prípadoch a to navrhovateľovi neodkladného opatrenia (§ 336 ods. 1 CSP) ak nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, prípadne môže o možnosti jej podania poučiť toho, komu sa neodkladným opatrením ukladá povinnosť (§ 337 ods. 1 CSP), o ktorý prípad v tu prejednávanej veci ale nejde, preto ani táto námietka žalovaného nebola dôvodná. 57. Žalovaný odvolanie odôvodnil aj tým, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávne zistených rozhodujúcich skutočností v dôsledku nevykonania navrhnutých dôkazov, čím je podľa neho naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. 58. Odvolací súd k námietke označenej v odseku 57 uvádza, že je viazaný využitými odvolacími dôvodmi, a to nielen nominálne, ale aj ak ide o odvolateľom použitú odvolaciu argumentáciu (konkrétne pochybenia, vytýkané súdu prvej inštancie v rámci daného odvolacieho dôvodu). Žalovaným uvedený odvolací dôvod je len formalistickým odcitovaním zákonné ustanovenia (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) bez uvedenia, ktorý dôkaz súd prvej inštancie nevykonal, čo vylučovalo možnosť jeho prieskumu odvolacím súdom. 59. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel rozhodol vecne správne a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 a
2 CSP napadnutý rozsudok potvrdil, vrátane rovnako vecne správneho výroku o náhrade trov konania (IV. výrok), odvolaním napadnutého, avšak bez uvedenia osobitných odvolacích dôvodov. 60. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 61. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010, podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 62. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu priznal v zmysle ustanovenia voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom nezistil skutočnosti odôvodňujúce postup podľa § 257 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci. 63. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. (§ 160 ods. 2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).