Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/113/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200205 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2020200205.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcov: 1/ P. F., nar. XX.XX.XXXX a 2/ U. F., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom E. XXX, XXX XX E., obaja žalobcovia zastúpení advokátom JUDr. Miroslavom Kolářom, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti ďalších účastníkov: 1/ X. F., bytom A. S. XXXX/XX, XXX XX F., 2/ T. F., bytom A. S. XXXX/XX, XXX XX F., 3/ Q. W., XXX XX E. XXX, 4/ U. W., XXX XX E. XXX, 5/ Y. P., bytom X. XXXX/XX, XXX XX Q., 6/ P. F., bytom A. S. XXXX/XX, XXX XX F., 7/ Q. F., bytom X. XXX/XX, XXX XX Q., 8/ D. P., bytom M. W. XXXX/XX, XXX XX S., 9/ P. P., XXX XX E. XXX, 10/ T. W., bytom X. XXXX/XX, XXX XX Q., 11/ S. W., XXX XX T. D. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT-OVBP2-2020/025098-002 zo dňa 5.8.2020 takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava - odboru výstavby a bytovej politiky číslo: OU- TT-OVBP2-2020/025098-002 zo dňa 5.8.2020 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovia majú voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. III. Ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou súdu dňa 8.9.2020 sa žalobcovia prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT- OVBP2-2020/025098-002 zo dňa 5.8.2020, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu, Obce E. č. S 2019/00600-Ma/DSP zo dňa 10.3.2020 (ďalej len prvostupňový správny orgán), ktorý podľa ust. § 88a ods. 4 zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) v spojení s ust. § 10 Vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona dodatočne povolil stavbu „rodinný dom“, na pozemkoch parcela č. 314/2, 314/1 a 314/6 v katastrálnom území E. pre stavebníkov - žalobcov, pričom pre dokončenie stavby boli určené záväzné podmienky. 2. Žalobcovia podali voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, v ktorej najskôr opísali priebeh administratívneho konania a žiadali, aby súd rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a aby vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Namietali, že výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia je v rozpore s ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko výroková časť prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu trpí vadami. Vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v časti dodatočného stavebného povolenia stavebný úrad opomenul uviesť všetky zákonné ustanovenia, podľa ktorých rozhodol, t.j. ust. § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona. Okrem toho stavebný úrad pri oznámení začatia konania o dodatočnom povolení stavby zo dňa 10.10.2019 nepostupoval v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a stavebného zákona, ktoré určujú procesnoprávny postup stavebného úradu a povinnosti vlastníka stavby v konaní o dodatočnom stavebnom povolení stavby. Vzhľadom k tomu, že žalovaný ako odvolací správny orgán toto pochybenie nenapravil, trpí touto vadou aj jeho rozhodnutie. Na základe týchto skutočností je preto možné konštatovať, že výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia je neurčitý a nejednoznačný, a tento nedostatok nebol odstránený ani v odvolacom správnom konaní, napriek tomu, že ide o záväznú časť rozhodnutia. 3. Ďalej žalobcovia v odvolacom správnom konaní poukázali na to, že odôvodnenie rozhodnutia stavebného úradu Obce E., t.j. prvostupňového správneho orgánu nenapĺňa obsah ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku a neposkytuje skutkovú a právnu oporu výrokovej časti rozhodnutia, pretože stavebný úrad v ňom neuviedol na základe akých právnych predpisov a akej správnej úvahy dospel k danému záveru a náležitým spôsobom svoju správnu právnu úvahu neodôvodnil, na základe ktorej dospel k rozhodnutiu o dodatočnom povolení predmetnej stavby. V rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu bolo iba arbitrárne konštatované, že po preskúmaní z hľadísk uvedených v ust. § 88a stavebného zákona a primerane podľa ust. § 62 stavebného zákona bolo zistené, že uskutočnením stavby nebudú ohrozené verejné záujmy ani neprimerane obmedzené, či ohrozené záujmy účastníkov konania. V tejto súvislosti poukázal na to, že posúdenie súladu stavby s verejnými záujmami vykonáva príslušný stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktoré je upravené v § 88a stavebného zákona, pričom verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené zákonmi a inými právnymi predpismi, všeobecne záväznými nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Poukázal na to, že v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu absentuje informácia o tom, či stavebný úrad - prvostupňový správny orgán vyhodnotil súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania alebo nie. Samotné konštatovanie, že stavebný úrad posúdi žiadosť predovšetkým z hľadiska a podľa § 62 v stavebnom konaní, keď preskúmal najmä súlad s územnou dokumentáciou, ďalej či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa však nie je zrejmé, na základe akej správnej úvahy dospel k danému záveru, a preto považovali žalobcovia v tejto časti rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za nepreskúmateľné. Taktiež žalovaný nevyhodnotil tieto námietky žalobcov, a preto aj rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu trpí vadou nepreskúmateľnosti v tejto časti. 4. Za najzávažnejšie pochybenie zo strany správnych orgánov žalobcovia považujú skutočnosť, že správne orgány opomenuli vyžiadať stanovisko Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru Piešťany, ktoré sa malo k predmetnému konaniu vyjadriť a vydať súhlasné alebo nesúhlasné stanovisko, a to hlavne k otázke, či nepovolená stavba v súčasnej dobe má, alebo in futuro spĺňa podmienky, ktoré určuje ust. § 81 ods. 1, 2 písm. a) v spojení s § 82 ods. 1, ods. 5 Vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavby v platnom znení. Za tohto stavu prvostupňový správny orgán nedôsledne preskúmal, či dodatočné povolenie stavby nebude v rozpore s verejnými záujmami chráneným stavebným zákonom a osobitnými predpismi, nakoľko bez vyššie spomínaného absentujúceho stanoviska nemožno skonštatovať, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom alebo osobitnými predpismi. Taktiež nemožno považovať za dostatočným spôsobom odôvodnené iba konštatovanie správnych orgánov, že dodatočným povolením stavby, novostavba rodinného domu v obci E. na pozemkoch parcela č. 314/2, 314/1, 314/6 v katastrálnom území E. nebude ohrozené zdravie a životy osôb, ani záujmy spoločnosti a záujmy účastníkov konania nebudú nadmieru obmedzované s dovetkom, že preto rozhodol prvostupňový správny orgán tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobcovia namietali, že účelom odôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Odôvodnenie má poskytovať skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia však neuviedol na základe akej správnej úvahy k týmto zisteniam dospel, iba stroho tieto zistenia vymenoval. Za tohto stavu preto žalobcovia považovali aj v tejto časti rozhodnutie za nepreskúmateľné, pričom tento nedostatok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nebol odstránený ani žalovaným, ako odvolacím správnym orgánom. 5. Ďalej žalobcovia namietali, že podaná žiadosť stavebníkov o dodatočné stavebné povolenie neobsahovala náležitosti podľa ust. § 8 vykonávacieho predpisu, najmä absentoval zoznam účastníkov stavebného konania (mená a adresy), ktorí sú stavebníkovi známi; spôsob uskutočňovania stavby poukázali na to, že stavebníci vôbec vo svojej žiadosti neoznačili, či uskutočnia stavbu svojpomocne, čo pre takýto prípad si vyžaduje meno, adresu osoby, ktorá bude vykonávať stavebný dozor alebo dodávateľsky s označením názvu a sídla zhotoviteľa stavby. Okrem toho zdôraznili, že až dodatočne bolo do predmetného spisu doložené prehlásenie stavebného dozoru v zmysle § 44 a § 46 stavebného zákona zo dňa 5.11.2019, t.j. po 17 dňoch od podania žiadosti, keď P. O., bytom U. XX, F. prehlásil, že bude vykonávať stavebný dozor na predmetnú stavbu. Z týchto zistení vyplýva, že ku dňu vypracovania prehlásenia stavebného dozoru nebol na nepovolenej stavbe od začiatku jej realizácie vykonávaný žiaden stavebný dozor, keď stavebníci začali realizovať nepovolenú stavbu v mesiaci apríl 2019, t.j. 6 mesiacov pred podaním žiadosti. Žalobcovia namietali, že ani tieto ich námietky neboli dostatočným spôsobom zo strany správnych orgánov vyhodnotené a taktiež považovali rozhodnutia správnych orgánov v tejto časti za nepreskúmateľné. V tejto súvislosti žalobcovia namietali, že prvostupňový správny orgán nepreveril vyjadrenie P. O., ktorý vykonával stavebný dozor na predmetnej stavbe a ktorý v rámci ústneho pojednávania a miestneho zisťovania uskutočneného dňa 23.1.2020 uviedol, že „stavba sa realizuje podľa predloženej projektovej dokumentácie, a beriem zodpovednosť za zrealizované stavebné práce na stavbe rodinného domu, a za to, že stavba bola realizovaná v zmysle platných predpisov a technických noriem“. Zo strany správnych orgánov nedošlo k prevereniu, či nepovolená stavba je bezpečná a v podstate sa správne orgány uspokojili s vyjadrením P. O.. Žalobcovia tiež poukázali na to, že stavebníci začali realizovať predmetnú nepovolenú stavbu aj bez projektovej dokumentácie a tiež aj bez stavebného povolenia. 6. Ďalej žalobcovia poukázali na to, že správne orgány odmietli ako nedôvodné ich námietky, ktoré sa týkajú vzájomného odstupu stavieb, pretože podľa ich názoru stavebníci nedodržali odstupové vzdialenosti jeho nepovolenej stavby od ich rodinného domu v zmysle ust. § 6 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z. v platnom znení, ktorou sa ustanovujú niektoré podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách, pričom v rozhodnutí bolo iba arbitrárne konštatované: „pri nedodržaní štandardných vzdialeností ustanovených v § 6 ods. 3 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. stavebný úrad vychádzal aj z ust. § 6 ods. 5 tejto vyhlášky, nakoľko ani rodinný dom účastníkov konania namietajúc si umiestnenie domu nemá dodržané citované vzdialenosti stanovené v odseku 3, nevyhovujúca vzdialenosť medzi stavbami - rozostavaného rodinného domu na parc.č. 314/2 v katastrálnom území E. a rodinného domu súpisné číslo XXX je v dĺžke 3,00 m. V tomto úseku sa v ani jednej z protiľahlých stien orientované okná z obytných miestností. Okno z kuchyne orientované do susednej nehnuteľnosti je vo vzdialenosti 6,00 m od zadného rohu realizovanej stavby. Podľa predloženej projektovej dokumentácie požiarnej ochrany spracovanej špecialistom PO P. F. v auguste 2019 požiarne nebezpečný priestor nezasahuje do jestvujúcej stavby rodinného domu č. XXX, ale požiarne nebezpečný priestor rodinného domu č. XXX zasahuje na susednú nehnuteľnosť, a teda časť riešeného rodinného domu je v požiarne nebezpečnom priestore susednej stavby. Preto stavebný úrad v osobitných podmienkach tohto rozhodnutia zaviazal stavebníka na zrealizovanie opatrení zabraňujúcich vzniku nebezpečenstva pri požiari, napriek tomu, že medzi obidvoma nehnuteľnosťami je vybudované betónové barierové oplotenie do výšky cca 2,50 m. Otázky a námietky týkajúce sa osvetlenia a zachovania pohody bývania v rodinnom dome č. XXX vzhľadom na rozostavanú stavbu rodinného domu na pozemku parc.č. 314/2 v katastrálnom území E., prvostupňový správny orgán vzhľadom na polohové a výškové umiestnenie rozostavanej stavby, vyhodnotil ako neopodstatnené. Rovnaký názor v tomto smere zdieľal aj odvolací správny orgán, ktorý taktiež vyhodnotil námietky žalobcov ako nepodstatné. Žalobcovia aj tu namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov, pretože správne orgány sa ich námietkami v tomto smere nezaoberali, pričom správne orgány v tomto smere iba argumentovali tým, že ani umiestnenie ich rodinného domu nemá dodržané odstupové vzdialenosti citované v odseku 3 vyššie uvedenej vyhlášky. Okrem nevyhovujúcej vzdialenosti medzi jednotlivými stavbami, t.j. rozostavaného rodinného domu na parc.č. 314/2 s rodinným domom č. XXX nebola náležitým spôsobom vyhodnotená ani odstupová vzdialenosť strechy z pohľadu ust. § 79 a § 80 Vyhlášky č. 94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu ochranu pri výstavbe a pri užívaní stavieb v rámci predloženého riešenia špecialistom požiarnej ochrany p. P. F., pričom tento špecialista nevzal do úvahy, že nepovolená stavba má sedlovú strechu, ktorá presahuje až nad betónové oplotenie na hranici pozemku žalobcov, čo je približne 1 m od ich rodinného domu. Tento mal preto určiť predpokladaný požiarne nebezpečný priestor riešenej stavby a susednej stavby a určiť predpokladanú odstupovú vzdialenosť riešenej stavby a susednej stavby podľa čl. 5.2.2 STN 92 0201-4. V prípade, ak by takto postupoval, nemohol by napísať v bode 3.3: „všetky odstupové vzdialenosti riešenej stavby rodinného domu sú vyhovujúce, pretože zasahujú iba voľné priestranstvo. Navrhované osadenie a riešenie rodinného domu z hľadiska odstupových vzdialeností je teda v tomto prípade vyhovujúce“. Ak by určil odstupové vzdialenosti v spojitosti s riešením problematiky nebezpečenstva padania horiacich častí stavebných konštrukcií v prípade požiaru, dospel by k záveru, že odstupová vzdialenosť riešeného rodinného domu zasahuje do susednej stavby, nie do voľného priestranstva. Žalobcovia považovali túto jeho technickú správu týkajúcu sa požiarnej ochrany za nedostatočne spracovanú, nakoľko takéto umiestnenie stavby, ku ktorému dal súhlasné stanovisko špecialista požiarnej ochrany nespĺňa požadované parametre, lebo strecha nepovolenej stavby je až nad plotom žalobcov, a preto z takto schváleného umiestnenia stavby z pohľadu odstupových vzdialeností pre rodinný dom podľa čl. 5.2.2 STN 92 0201-4 je možné konštatovať nedodržanie odstupovej vzdialenosti odpadajúcich horiacich častí stavebných konštrukcií v prípade požiaru. V tejto súvislosti poukázali na to, že minimálne mala byť stavba osadená 1,5 m od plotu, t.j. od hranice pozemku. V spojitosti s technickou správou požiarnej ochrany, ktorú žalobcovia považovali za nedostatočne spracovanú, tiež namietali, že p. P. F. nedostatočne posúdil aj situovanie a dispozíciu objektu riešenej stavby rodinného domu z pohľadu príjazdu hasičských jednotiek v prípade požiaru. V tejto súvislosti tiež poukázali na to, že správne orgány pre vydanie rozhodnutia nemali k dispozícii stanovisko Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru Piešťany v zmysle § 140a správneho poriadku. 7. Prvostupňový správny orgán taktiež odmietol námietku žalobcov vznesenú v súvislosti s umiestnením nepovolenej stavby, keď poukázali na to, že bolo porušené aj ust. § 6 ods. 1 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z z pohľadu, že súčasné vzájomné odstupy stavieb nespĺňajú požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania žalobcov, keď správny orgán v tomto smere iba konštatoval, že „otázky a námietky týkajúce sa osvetlenia a zachovania pohody bývania v RD č. XXX vzhľadom na rozostavanú stavbu RD na pozemku parc.č. 314/2 v katastrálnom území E., tunajší stavebný úrad vzhľadom na polohové a výškové umiestnenie rozostavanej stavby, vyhodnotil ako neopodstatnené“. Takéto závery správneho orgánu považovali žalobcovi za nepreskúmateľné. Taktiež sa prvostupňový správny orgán nevyjadril konkrétne k polohovému a výškovému umiestneniu nelegálnej stavby. Nezaoberal sa polohou nepovolenej stavby, či umiestnenie a výška ovplyvňujú požiadavky na denné osvetlenie a zachovanie pohody i bývania. Tiež sa nevenoval otázke, či a do akej miery umiestnením nepovolenej stavby došlo, alebo nedošlo k znehodnoteniu užívania ich majetku. Tiež sa správne orgány nezaoberali námietkou žalobcov ohľadom preslnenia a tiež svetovou stranou, na ktorej je umiestnená nepovolená stavba a jej výškou z pohľadu tienenia rodinného domu žalobcov ako aj ich záhrady s odkazom na uvedené požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie. Preto tieto závery taktiež považovali za arbitrárne a nepreskúmateľné. 8. Z vyššie uvedených žalobných dôvodov vyplýva, že existujú podstatné nedostatky v rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov, ktoré vzhľadom na absenciu zrozumiteľného ozrejmenia úvah správneho orgánu, jednoznačného použitia právnych predpisov a vysporiadania sa so všetkými námietkami účastníka nespĺňajú požiadavky ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, ktoré sú podmienkou preskúmateľnosti rozhodnutia. Za tohto stavu preto žalobcovia žiadali zrušiť rozhodnutie žalovaného postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP, najmä však ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, žiadali rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a súčasne postupom podľa § 191 ods. 3 písm. a) zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového právneho orgánu, nakoľko má tie isté nedostatky ako rozhodnutie žalovaného. 9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.10.2020 uviedol, že túto žiada ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že v odvolacom správnom konaní postupoval v súlade s ust. § 3 správneho poriadku, pričom sa zodpovedne a svedomite zaoberal každou vecou, ktorá bola predmetom konania, vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a taktiež v zmysle ust. § 32 správneho poriadku zistil presne a úplne skutočný stav veci. Poukázal ďalej na to, že stavebný úrad Obec E. ako prvostupňový správny orgán v zmysle ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z obsahu žaloby zistil, že žalobné dôvody súd totožné s dôvodmi uvedenými v rámci odvolacieho správneho konania, a preto poukazuje na argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že k žiadosti o dodatočné stavebné povolenie stavby rodinného domu stavebníci doložili podklady v súlade s ust. § 8 a § 9 Vyhlášky č. 453/2000 Z.z. ako aj vyjadrenia dotknutých orgánov s poukazom na ust. § 140a stavebného zákona. Poukázal na to, že umiestnenie stavby - rodinného domu na parcelách č. 314/2, 314/1 a 314/6 v katastrálnom území E. je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou Obce E., keď predmetné parcely sú určené na výstavbu jedného rodinného domu aj s napojeným cez parcelu č. 314/6 na existujúcu dopravnú infraštruktúru za dodržania jednotlivých regulatívov. Ďalej uviedol, že k žiadosti o dodatočné stavebné povolenie stavebníci v súlade s ust. § 8 ods. 2 písm. b) Vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z.z. predložili projektovú dokumentáciu stavby, vypracovanú oprávnenou osobou stavebným technikom P. H. v zmysle požiarno-bezpečnostných predpisov, hygienických predpisov, príslušných STN a v zmysle platných vyhlášok Ministerstva životného prostredia SR. Zdôraznil, že dodatočne povoľovaná stavba rodinného domu je v súlade s ust. § 139b ods. 1 písm. a) stavebného zákona jednoduchá stavba, pričom podľa § 44 ods. 2 stavebného zákona jednoduché stavby a ich zmeny môže uskutočňovať stavebník sám pre seba svojpomocou, ak vedenie ich uskutočnenia vykoná stavebný dozor. Ďalej uviedol, že podľa vyjadrenia stavebníkov aj projektanta pri realizácii stavebných prác bez stavebného povolenia mal stavebník k dispozícii priebežne vytvárané potrebné výkresy, pri realizácii stavebných prác bol stavebník v kontakte s projektantom ako aj so stavebným dozorom. Stavebný dozor (P. O.) v súlade s ust. § 46b stavebného zákona sledoval, aby sa stavba uskutočňovala podľa projektovej dokumentácie a podľa podmienok stavebného povolenia. 10. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že správne orgány opomenuli si vyžiadať stanovisko Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru Piešťany uviedol, že štátny požiarny dozor sa nevykonáva na jednoduchých a drobných stavbách v súlade s ust. § 139b stavebného zákona a následne podľa ust. § 140a ods. 1 písm. a) stavebného zákona preto nemá hasičský a záchranný zbor postavenie dotknutého orgánu. Tento v rámci kompetencií upravených zákonom vykonáva štátny požiarny dozor podľa § 25 zák.č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, okrem iného aj posudzovaním projektovej dokumentácie stavieb v rámci územného a stavebného konania z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti a posudzovaním stavieb v kolaudačnom konaní z hľadiska splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie. V tejto súvislosti ďalej žalovaný uviedol, že súčasťou projektovej dokumentácie je časť „riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby“, ktorá bola vypracovaná špecialistom požiarnej ochrany P. F., ktorú stavebný úrad overil v konaní. Pokiaľ ide o riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby uviedol, že všetky odstupové vzdialenosti riešenej stavby rodinného domu sú vyhovujúce, pretože zasahujú iba voľné priestranstvo, a preto navrhované osadenie a riešenie rodinného domu z hľadiska tak odstupových vzdialeností ako aj prípadného padania horiacich častí stavebných konštrukcií v prípade požiaru sú v tomto prípade vyhovujúce. Odstupové vzdialenosti pre rodinný dom podľa čl. 5.2.2. STN92 0201-4 teda nie sú posudzované. Pokiaľ ide o pozemok parc.č. 312/13 nachádzajúci sa vo vlastníctve žalobcov žalovaný uviedol, že tento má šírku cca od 25 m do 32 m a tento tvarom umožňoval umiestniť stavbu rodinného domu tak, aby ňou neboli zaťažené susedné pozemky, avšak žalobcovia svoju stavbu (ktorá taktiež bola stavebným úradom dodatočne povolená) postavili od hranice so susedným pozemkom stavebníkov, prac.č. 314/2, cca 1,21 m (nie je rovnobežný s hranicou pozemku). Znamená to, že tým, že žalobcovia na svoj široký pozemok umiestnili stavbu rodinného domu cca 1,21 m od hranice, ako sa pripúšťa pri stiesnených pomeroch, zaťažili pozemok stavebníka tým, že požiarne nebezpečný priestor (5,80 m) ich rodinného domu č. XXX zasahuje na susednú nehnuteľnosť (na obvodovú stenu a strechu), a teda časť riešeného rodinného domu je v požiarne nebezpečnom priestore susednej stavby. Tým vyvolali zvýšené náklady na rodinný dom stavebníkov, ktorí sú povinní vykonať opatrenia zabraňujúce vzniku nebezpečenstva pri požiari napriek tomu, že medzi obidvoma nehnuteľnosťami je vybudované betónové barierové oplotenie do výšky cca 2,50 m. Ďalej uviedol, že pri posudzovaní umiestnenia stavby, aj pri dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad postupuje v súlade s § 6 - odstupy stavieb na základe Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ktorý odstupy stavieb upravuje. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 6 ods. 4 tejto vyhlášky, keď v stiesnených územných podmienkach je možnosť vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 metre, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialenosti od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. Poukázal ďalej na to, že tak dom stavebníkov ako aj rodinný dom žalobcov mal pri dodatočnom povolení veľmi podobné podmienky (odstupy od hraníc, vzdialenosť od miestnej komunikácie atď.). Pokiaľ ide o doloženie svetelno-technického posudku, ktorým by mali stavebníci dokazovať vplyv povoľovanej stavby na susedný rodinný dom súpisné číslo XXX, z hľadiska jeho presadenia a osvetlenia, tak vzhľadom k výške dodatočne povoľovaného rodinného domu, odstup od hraníc pozemkov, orientácie k svetovým stranám (na západ od rodinného domu žalobcov) a umiestneniu okien z obytných miestností, nebolo potrebné, aby stavebníci ako podklad pre rozhodnutie tento svetelno-technický posudok doložili. Pokiaľ ide o tienenie stavby na záhadu žalobcov, žalovaný uviedol, že v súčasne platnej legislatíve neexistuje predpis, ktorý by požadoval preukázanie vplyvu povoľovanej stavby na ornú pôdu (záhradné plochy), dvor ani ostatné plochy. Znamená to, že nie sú stanovené príslušné kritériá, podľa ktorých by bolo možné zhodnotiť zatienenie dvora vplyvom realizácie predmetnej stavby, nie je možné ani vyhodnotiť mieru zatienenia. Za tohto stavu preto nie je povinnosťou stavebníka preukázať prípadný negatívny vplyv stavby na susedný pozemok. Na základe doložených podkladov je umiestnenie stavby rodinného domu na pozemkoch parc.č. 314/2, 314/1 a 314/6 v katastrálnom území E. v súlade s ust. § 6 ods. 1 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Pokiaľ ide o umiestnenie rodinného domu, na pozemku parc.č. 314/2, 314/1 a 314/6 v katastrálnom území E., umožňuje stavebníkom, aby výstavbu a následne budúcu údržbu stavby (ust. § 86 stavebného zákona) vykonávali zo svojho pozemku a súčasne neobmedzili ani neohrozili výkon vlastníckych práv na susedných pozemkoch, a teda ani na pozemku vo vlastníctve žalobcov. Pokiaľ ide o pohodu bývania tak ide o stav individuálny, v predmetnej veci dotknuté pozemky a stavby sa nachádzajú v zastavanom území obce, kde primárnu funkciu má bývanie v rodinných domoch. Znamená to, že tak stavebníci tak aj žalobcovia budú mať na svojich pozemkoch postavené stavby rovnakého charakteru. Tým, že sa predmetné pozemky využijú v zmysle tejto primárnej funkcie je možné konštatovať, že týmto nemôže dochádzať k zníženiu pohody bývania na susedných pozemkoch a stavbách. Pri posudzovaní otázok pohody bývania, ktoré sú nad rozsah požiadaviek uvedených v ust. § 6 ods. 1 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a sú spravidla občiansko-právneho charakteru, je potrebné ich riešiť v občiansko-právnom konaní. Pokiaľ ide o výrok rozhodnutia, tak prvostupňový správny orgán - stavebný úrad správne uviedol ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého rozhodol, t.j. ust. § 88a ods. 4 stavebného zákona, podľa ktorého stavbu dodatočne povolil. Mal ďalej za to, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia spĺňa náležitosti ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, keď prvostupňový správny orgán uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 11. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 16.9.2019 žalobcovia podali na Obecný úrad E. žiadosť o okamžité zastavenie čiernej stavby rodinného domu stavebníkov X. a T. F., na parc.č. 314/2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území E. z dôvodu nedodržania ustanovení stavebného zákona, nakoľko táto nepovolená stavba zasahovala do súkromia žalobcov. Následne prvostupňový správny orgán ako príslušný stavebný úrad uskutočnil dňa 18.9.2019 na predmetnej nepovolenej stavbe miestnu obhliadku v rámci štátneho stavebného dohľadu, pričom bolo zistené, že realizovaná stavba rodinného domu sa uskutočňuje bez stavebného povolenia. V čase obhliadky bola zrealizovaná hrubá stavba a stužujúci veniec. Stavebníci sa k realizácii stavby priznali, uviedli skutočnosti, ktoré ich viedli k takémuto konaniu. Následne ich stavebný úrad vyzval, aby si podali žiadosť o dodatočné stavebné povolenie. Stavebný úrad po vykonaní štátneho stavebného dohľadu listom č. S.2019/00533-Ma/VZSP zo dňa10.10.2019 v zmysle § 102 ods. 5 stavebného zákona vyzval stavebníkov, aby zastavili všetky stavebné práce na stavbe do doby, kedy bude o veci rozhodnuté zo strany stavebného úradu. V rámci štátneho stavebného dohľadu zo strany žalobcov boli namietané nedodržania štandardných odstupových vzdialeností nepovolenej stavby od ich rodinného domu, čo je v tomto prípade vzdialenosť 2,2 m ako aj to, že na priľahlej časti steny nepovolenej stavby rodinného domu sú okná obytných miestností. Tvrdili, že umiestnením nepovolenej stavby neboli dodržané štandardné vzdialenosti odstupov rodinných domov podľa § 6 ods. 3 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., pričom v danom prípade ide aj o porušenie ustanovení tejto vyhlášky vo vzťahu k požiarnej bezpečnosti, k požiadavkám na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody ich bývania. Dňa 18.10.2019 stavebníci podali na Obecný úrad E. žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia, pričom vec bola vedená pod č. S2019/00600. 12. Obec E. ako prvostupňový správny orgán a ako príslušný stavebný úrad vydal dňa 10.3.2020 pod č. j. S 2019/00600-Ma/DSP vo veci nepovolenej stavby: „Rodinný dom“ v obci E., na pozemkoch parc.č. 314/2, 314/1, 314/6 v katastrálnom území E. po posúdení žiadosti stavebníkov, s poukazom na ustanovenia § 37, § 39, § 62 v spojitosti s ustanovením § 63 a § 88a stavebného zákona, § 8 Vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z.z. rozhodnutie, ktorým dodatočne povolil stavbu „Rodinný dom“ v obci E., na pozemkoch parc.č. 314/2, 314/1, 314/6 v katastrálnom území E. v tom rozsahu a za určenia záväzných podmienok pre dokončenie stavby, ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto prvostupňového rozhodnutia. V odôvodnení tohto prvostupňového rozhodnutia bolo konštatované, že stavebný úrad posúdil žiadosť predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a vplyvu umiestnenej stavby a jej dôsledkov v území a podľa § 62 stavebného zákona v stavebnom konaní preskúmal najmä, súlad s územnoplánovacou dokumentáciou, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanovením stavebným zákonom a osobitnými predpismi, najmä podľa vyhlášky č. 532/2002 Z.z., či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie; či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb;, stavebný úrad zabezpečil stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdil vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. Po preskúmaní z hľadísk uvedených v ust. § 88a stavebného zákona a primerane podľa ust. § 62 stavebného zákona bolo zistené, že uskutočnením stavby nebudú ohrozené verejné záujmy ani neprimerane obmedzené, či ohrozené záujmy účastníkov konania. Stavebníci tým, že začali uskutočňovať stavbu: „novostavbu rodinného domu“ v obci E., na pozemkoch parc.č. 314/2, 314/1, 314/6 v katastrálnom území E. bez platného stavebného povolenia sa dopustili priestupku proti ustanoveniam stavebného zákona, za čo im bola uložená pokuta. V rámci konania stavebný úrad ako prvostupňový správny orgán zistil, že dodatočným povolením stavby nebude ohrozené zdravie a životy osôb, ani záujmy spoločnosti a záujmy účastníkov konania nebudú nadmieru obmedzované. Pri posudzovaní nedodržaných štandardných vzdialeností stanovených v § 6 ods. 3 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. prvostupňový správny orgán vychádzal aj z ust. § 6 ods. 5 predmetnej vyhlášky, nakoľko ani rodinný dom žalobcov namietajúcich umiestnenie domu stavebníkov nemá dodržané citované vzdialenosti stanovené v odseku 3 tejto vyhlášky. Nevyhovujúca vzdialenosť medzi stavbami - rozostavaného rodinného domu na pozemku parc.č. 314/2 v katastrálnom území E. a rodinného domu súpisné číslo XXX je v dĺžke 3,00 m. V tomto úseku sa ani v jednej protiľahlých stien nie sú orientované okná z obytných miestností. Okno z kuchyne orientované do susednej nehnuteľnosti je vo vzdialenosti 6,00 m od zadného rohu realizovanej stavby. Podľa predloženej projektovej dokumentácie požiarnej ochrany spracovanej špecialistom požiarnej ochrany P. F. v auguste 2019 požiarne nebezpečný priestor nezasahuje do jestvujúcej stavby rodinného domu č. XXX, ale požiarne nebezpečný priestor jestvujúceho rodinného domu č. XXX zasahuje na susednú nehnuteľnosť, a teda časť riešeného rodinného domu je v požiarne nebezpečnom priestore susednej stavby. Za tohto stavu prvostupňový správny orgán v osobitných podmienkach tohto rozhodnutia zaviazal stavebníka na zrealizovanie opatrení zabraňujúcich vzniku nebezpečenstva pri požiari, napriek tomu, že medzi obidvoma nehnuteľnosťami je vybudované betónové barierové oplotenie do výšky cca 2,50 m. Pokiaľ ide o otázky a námietky týkajúce sa osvetlenia, preslnenia a zachovania pohody bývania v rodinnom dome č. XXX, vzhľadom na rozostavanú stavbu rodinného domu na pozemku parc.č. 314/2 v kat. území E. bolo konštatované, že vzhľadom na polohové a výškové umiestnenie rozostavanej stavby, že tieto námietky žalobcov sú neopodstatnené. Námietky žalobcov týkajúce sa začatia stavby bez stavebného povolenia a v čase pred vypracovaním projektovej dokumentácie a jej realizácie svojpomocnou formou za prítomnosti stavebného dozoru stavebný úrad zamietol, nakoľko stavebný dozor P. O., prítomný na ústnom konaní, prehlásil, že stavba je realizovaná v zmysle projektovej dokumentácie a podľa platných predpisov, za čo berie ako stavebný dozor zodpovednosť. Podľa vyjadrenia stavebníka v čase realizácie stavby projektová dokumentácia bola vypracovaná (pracovná verzia), len nebola oficiálna predložená a opatrená pečiatkou spracovateľa. Táto sa však žiadnym spôsobom neodlišuje od predloženej verzie ku konaniu o dodatočnom povolení stavby. 13. Voči tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podali dňa 8.4.2020 žalobcovia odvolanie, keď namietali, že prvostupňový správny orgán postupoval v predmetnom konaní procesne nesprávne, považovali prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ďalej ho považovali za nezákonné a nepreskúmateľné v celom rozsahu. V rámci odvolacieho správneho konania žalobcovia uviedli totožné námietky ako boli uvedené v žalobnom návrhu. 14. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím číslo OU-TT-OVBP2-2020/025098-002 zo dňa 5.8.2020 odvolanie žalobcov podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Žalovaný preskúmal súlad dodatočne povoľovanej stavby rodinného domu na parcelách č. 314/2, 314/1 a 314/6 v kat. území E. a v záväznej časti územného plánu, pričom zistil, že stavba rodinného domu, resp. jej umiestnenie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou obce E.. V tejto súvislosti bolo konštatované, že projektová dokumentácia k „dodatočnému povoleniu stavby rodinného domu“, ktorú stavebný úrad overil v konaní bola vypracovaná stavebným technikom P. H. v zmysle požiarnobezpečnostných predpisov, hygienických predpisov, príslušných STN a v zmysle platných vyhlášok MŽP SR, pričom stavba zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, ktorým neodporuje a ani životné prostredie neohrozuje a neznehodnotí susedné nehnuteľnosti. V rozhodnutí bolo ďalej uvedené, že podľa § 46 ods. 1 stavebného zákona projektant vykonáva projektovú činnosť a zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa § 45 ods. 2 stavebného zákona a zodpovedá aj za jeho realizovateľnosť. To či je stavba uskutočnená v súlade so stavebným povolením a dokumentáciou overenou stavebným úradom v stavebnom konaní, skúma prvostupňový stavebný úrad v kolaudačnom konaní. Bolo zistené, že dodatočne povoľovaná stavba rodinného domu je v súlade s ust. § 139b ods. 1 písm. a) stavebného zákona ako jednoduchá stavba, ktorá je samostatne stojaca, prízemná, bez podpivničenia s neobytným podstrešným priestorom, zastrešená sedlovou strechou so sklonom 250 a zastavanou plochou 212 m2. V tejto súvislosti bolo v rozhodnutí ďalej uvedené, že podľa § 44 ods. 2 stavebného zákona jednoduché stavby a ich zmeny môže uskutočňovať stavebník sám pre seba svojpomocou, ak vedenie ich uskutočňovania vykoná stavebný dozor. 15. Pokiaľ ide o hasičský a záchranný zbor tak tento v rámci kompetencií upravených zákonom vykonáva štátny požiarny dozor podľa § 25 zák.č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, okrem iného aj posudzovaním projektovej dokumentácie stavieb v rámci územného a stavebného konania z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti a posudzovaním stavieb v kolaudačnom konaní z hľadiska splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie. Zároveň je v § 25 ods. 4 zákona č. 314/2001 Z.z. uvedené, že štátny požiarny dozor sa nevykonáva na jednoduchých a drobných stavbách v súlade s ust. § 139b stavebného zákona a následne podľa § 140a ods. 1 písm. a) stavebného zákona hasičský a záchranný zbor, nemá postavenie dotknutého orgánu. Z dôvodu, že dodatočne povoľovaná stavba rodinného domu je jednoduchá stavba a hasičský a záchranný zbor sa k takejto stavbe zo zákona nevyjadruje, nebolo povinnosťou stavebného úradu takéto stanovisko žiadať a stavebníka takéto stanovisko doložiť. Okrem toho súčasťou projektovej dokumentácie je časť „riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby“, vypracovanej špecialistom požiarnej ochrany, P. F., ktorú stavebný úrad overil v konaní. Podľa tejto dokumentácie všetky odstupové vzdialenosti riešenej stavby rodinného domu sú vyhovujúce, pretože zasahujú iba voľné priestranstvo, pričom navrhované osadenie a riešenie rodinného domu z hľadiska odstupových vzdialeností je v danom prípade vyhovujúce. Pokiaľ ide o posúdenie odstupových vzdialeností z hľadiska nebezpečenstva padania horiacich častí stavebných konštrukcií v prípade požiaru bolo konštatované, že strecha riešeného rodinného domu je navrhovaná s požiarnou odolnosťou a obvodové steny nie sú opatrené horľavými povrchmi. Odstupové vzdialenosti pre rodinný dom podľa čl. 5.2.2. STN 92 0201-4 teda nie sú posudzované. Tým, že žalobcovia na svoj široký pozemok umiestnili stavbu rodinného domu cca 1,21 m od hranice, ako sa pripúšťa pri stiesnených pomeroch, zaťažili pozemok stavebníka tým, že požiarne nebezpečný priestor (5,80 m) ich rodinného domu č. XXX zasahuje na susednú nehnuteľnosť (na obvodnú stenu a strechu), a teda časť riešeného rodinného domu je v požiarne nebezpečnom priestore susednej stavby. Tým vyvolali zvýšené náklady na rodinný dom stavebníkov, ktorí sú povinní vykonať opatrenia zabraňujúce vzniku nebezpečenstva pri požiari napriek tomu, že medzi obidvoma nehnuteľnosťami je vybudované betónové bariérové oplotenie do výšky cca 2,50 m. 16. V rozhodnutí žalovaného bolo ďalej konštatované, že povoľovaná stavba rodinného domu je pôdorysne zalomeného obdĺžnikovitého tvaru (kopíruje zalomenie pozemku parc.č. 314/2), pričom rodinný dom je od hranice pozemku parc.č. 312/3 umiestnený vo vzdialenosti 1,00 m a v zalomenej časti (smerom k ulici) 1,27 m. Podľa kópie z katastrálnej mapy a podľa projektovej dokumentácie, výkres č. 1 - celková situácia, overenej stavebným úradom, Obcou E., v konaní je pozemok parc.č. 314/2 v kat. území E., na ktorom sa povoľuje stavba rodinného domu, široký cca od 9 m do 14 m, čo možno považovať za stiesnené podmienky. Tým, že žalobcovia ako odvolatelia umiestnili svoj rodinný dom v 1,20 m od ich spoločnej hranice, stiesnené podmienky ešte viac umocnilo. Okrem toho povoľovaný rodinný dom stavebníkov a rodinný dom žalobcov sú navzájom posunuté. Protiľahlé steny rodinných domov sú v úseku 2,70 m. V tomto úseku nie sú v protiľahlých stenách rodinných domov umiestnené žiadne okná. Vzájomný odstup medzi povoľovaným rodinným domom stavebníkov a rodinným domom, domom žalobcov ako odvolateľov (parc.č. 312/4) je 2,20 m. Ďalej v stene orientovanej na východ, k pozemku žalobcov parc.č. 312/3 (záhrada) sú umiestnené okná z technickej miestnosti, kúpeľne, WC, komory a kuchyne. Všetky okná (1 250 mm x 700 mm) sú so zvýšením parapetom 1,60 m nad zemou. Okná sú navrhnuté iba na vetranie a presvetlenie miestnosti, nakoľko sú navrhnuté iba sklopné (neotvárajú sa) zasklené s neprehľadným izolačným trojsklom. Kuchyňa, ktorá je čiastočne stavebne oddelená od obývacej izby je presvetlená cez presklenú stenu a okno z obývacej izby. K tieneniu stavby na záhradu žalobcov žalovaný uviedol, že v súčasnej platnej legislatíve neexistuje predpis, ktorý by požadoval preukázanie vplyvu povoľovanej stavby na ornú pôdu (záhradné plochy), dvor a ani ostatné plochy. Vzhľadom k tomu, že nie sú stanovené príslušné kritériá, podľa ktorých by bolo možné zhodnotiť zatienenie dvora vplyvom realizácie predmetnej stavby, nie je možné ani vyhodnotiť mieru zatienenia. Preto nie je povinnosťou stavebníka preukázať prípadný negatívny vplyv stavby na susedný pozemok. V rozhodnutí bolo ďalej konštatované, že predmetná stavba slúži na rodinné bývanie, nemá charakter prevádzkový ani výrobný, a preto posudzovať odstupy stavieb z hľadiska požiadaviek hygienických, veterinárnych, ochrany pamiatok ani civilnej ochrany nebolo potrebné. Za tohto stavu, na základe doložených podkladov, správne orgány považovali umiestnenie stavby rodinného domu na pozemkoch parc.č. 314/2, 314/1 a 314/6 v katastrálnom území E. v súlade s ust. § 6 ods. 1 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Umiestnenie rodinného domu na týchto pozemkoch umožňuje stavebníkom, aby výstavbu a následne budúcu údržbu stavby vykonávali zo svojho pozemku a súčasne neobmedzili ani neohrozili výkon vlastníckych práv na susedných pozemkoch, teda ani na pozemku vo vlastníctve žalobcov. 17. K pohode bývania žalovaný uviedol, že je to stav individuálny. Dotknuté pozemky a stavby sa nachádzajú v zastavanom území obce, kde primárnu funkciu má bývanie v rodinných domoch. Tak ako stavebníci, tak aj žalobcovia, budú mať na svojich pozemkoch postavené stavby rovnakého charakteru, t.j. rodinné domy, ktoré slúžia na rodinné bývanie. Tým, že sa predmetné pozemky využijú v zmysle tejto primárnej funkcie je možné konštatovať, že týmto nemôže dochádzať k zníženiu pohody bývania na susedných pozemkoch a stavbách. Zachovanie pohody bývania je z veľkej časti podmienené naplnením všetkých požiadaviek § 6 ods. 1 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., pričom pri posudzovaní otázok zachovania pohody bývania, ktoré sú nad rozsah uvedených požiadaviek (ak je stavba rodinného domu povolená v súlade so zákonom) a sú spravidla občianskoprávneho charakteru, je potrebné danú vec riešiť v občianskoprávnom konaní, a to prostredníctvom súdu. 18. Podľa § 3 ods. 1, ods. 4, ods. 5 správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1 a ods. 2 správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe stanovísk podľa ust. § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Na konanie o dodatočnom povolení stavby by sa podľa § 88a ods. 7 stavebného zákona primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až § 66 stavebného zákona. Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. pri umiestňovaní stavby a jej začlenení do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny. Podľa § 4 ods. 2 tejto vyhlášky umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozená bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania. Podľa § 6 ods. 3 tejto vyhlášky, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. Podľa § 6 ods. 4 tejto vyhlášky, v stiesnených územných podmienkach je možnosť vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialenosti od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. Podľa § 6 ods. 1 tejto vyhlášky vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. 19. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vo veci rozhodol postupom podľa § 137 ods. 4 SSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. 20. V prvom rade správny súd považuje za potrebné uviesť, že účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotne vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami STN a pod. Takéto posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad, ktorý musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, pričom samotné posúdenie je potrebné realizovať aj z pohľadu ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená atď. 21. Podľa názoru správneho súdu žalovaný nedostatočným spôsobom posudzoval otázku verejného záujmu a v podstate žiadnym spôsobom nevymedzil, či predmetná stavba je v rozpore s verejným záujmom, okrem konštatovania, že dodatočne môže stavebný úrad stavbu alebo jej časť povoliť len, ak sa v konaní preukáže, že jej ďalšia existencia nie je v rozpore s verejnými záujmami a jej vlastník, resp. stavebník podá žiadosť o dodatočné povolenie spolu s predpísanou dokumentáciou. Žalovaný ako odvolací správny orgán iba vymenoval, čo sa rozumie pod pojmom verejné záujmy chránené stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Taktiež prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí iba konštatoval, že po preskúmaní z hľadísk uvedených v ust. § 88a stavebného zákona a primerane podľa § 62 stavebného zákona bolo zistené, že uskutočnením stavby nebudú ohrozené verejné záujmy ani neprimerane obmedzené, či ohrozené záujmy účastníkov konania. Stanoviská, ktoré uplatnili dotknuté orgány, sú vo vzájomnom súlade a požiadavky z nich vyplývajúce boli premietnuté do podmienok rozhodnutia určených pre realizáciu stavby. Stavebný úrad v priebehu konania nezistil dôvody, ktoré by bránili vydaniu rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Je potrebné preto v tomto smere zdôrazniť, že správne orgány sa náležitým spôsobom v rozhodnutí nezaoberali, resp. nezdôvodnili, či dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s chránenými verejnými záujmami. V tejto súvislosti správny súd tiež poukazuje na to, že stavebný úrad aj skúma, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany života a zdravia ľudí. Podľa názoru súdu správne orgány splnenie podmienky súladu s verejnými záujmami neskúmali v potrebnom rozsahu, rozhodnutie správnych orgánov v tomto smere nebolo zdôvodnené, a preto je potrebné považovať rozhodnutie žalovaného v tejto časti za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 22. Okrem skúmania stavebným úradom, či dodatočné povolenie nie je v rozpore s chránenými verejnými záujmami, je potrebné tiež zo strany správnych orgánov vyhodnotiť charakter ostatných námietok žalobcov, a to, či ide o námietky občianskoprávneho charakteru, územno-technického, prípadne stavebno-technického charakteru, ktoré sú upravené stavebnými predpismi (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžp/10/2013 zo dňa 31.3.2014). 23. Správny súd taktiež považuje za potrebné uviesť, že nemožno považovať za postačujúce zdôvodnenie správneho orgánu, že pri posudzovaní nedodržaných štandardných vzdialeností stanovených v § 6 ods. 3 Vyhlášky č. 532/2002 stavebný úrad vychádzal z ust. § 6 ods. 5 tejto vyhlášky s konštatovaním, že ani rodinný dom účastníkov konania - žalobcov namietajúcich umiestnenie domu stavebníkov nemá dodržané citované vzdialenosti stanovené v odseku 3 tejto vyhlášky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že každý má právo na pokojné užívanie majetku ako zložky vlastníckeho práva. Súčasťou pokojného užívania majetku je také užívanie majetku, ktoré neobťažuje nad mieru primeranú pomerom okrem iného prejavmi, ktoré žalobcovia opísali v žalobe a ktoré namietali aj v správnom konaní. Je vo verejnom záujme, aby stavba, vrátane dodatočne povoľovanej nezasahovala do práv účastníka konania. Pokiaľ účastník konania o dodatočnom povolení stavby tvrdí a preukazuje, že stavba zasahuje do jeho užívacích práv, má správny orgán povinnosť okrem iného skúmať, či dokumentácia predložená v konaní spĺňa požiadavky verejného záujmu týkajúce sa ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí. Iba za zistenia splnenia takýchto podmienok je možné stavbu dodatočne povoliť, a preto bolo povinnosťou stavebného úradu, aby splnenie takýchto podmienok zisťoval v správnom konaní v potrebnom rozsahu. 24. Vzhľadom k tomu, že správne orgány sa náležitým spôsobom nezaoberali vyššie uvedenými námietkami žalobcov (najmä, či existencia nepovolenej stavby je v rozpore s verejnými záujmami, ďalej či dokumentácia predložená v konaní spĺňa požiadavky verejného záujmu týkajúce sa ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí atď.), bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ako aj neúplné zistenie skutkového stavu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 25. O trovách konania správny vo vzťahu k žalovanému rozhodol v zmysle § 167 SSP, keď v konaní procesne úspešným žalobcom priznal voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 26. Pokiaľ ide o ďalších účastníkov konania, súd týmto náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy konania v súvislosti s predmetnou vecou nevznikli. 27. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.