Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31Cob/75/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516206854 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2516206854.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a členov senátu: JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Pavla Lacza v sporovej veci žalobcu: Slovenská republika - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, IČO: 00 156 621, proti žalovanému: Flügel & Klement, s.r.o., so sídlom Hurbanova 7/2477, Piešťany, IČO: 44 640 153, zastúpený: JUDr. Ján Havlát, advokát, so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava, o zaplatenie 59.548,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 11.03.2019 č. k. 7Cb/34/2016-401, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 28.11.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 59.548,80 eur s príslušenstvom. 2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol tak, že žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej len „ministerstvo“) ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli dňa 01.12.2011 zmluvu o dielo na vykonanie generálnej opravu obehového elektrického výťahu paternoster nachádzajúceho sa v administratívnej budove ministerstva. Cena predmetu zmluvy - vykonania diela bola dojednaná vo výške 359.352 eur. Žalovaný sa zaviazal dodať dielo do 6 mesiacov odo dňa podpísania zmluvy. Ministerstvo sa zaviazalo uhradiť na bankové konto ministerstva zmluvnú cenu diela. Vykonané dielo bolo do užívania odovzdané ministerstvu dňa 22.06.2012. Dňa 11.06.2012 uzavrelo ministerstvo a žalovaný k predmetnej zmluve o dielo dodatok č. 1, ktorým sa upravila cena predmetu zmluvy na 357.480 eur. Bolo teda preukázané, že do zmluvného vzťahu so žalovaným vstúpilo ministerstvo vo svojom mene. Ministerstvo je rozpočtovou organizáciou s vlastnou právnou subjektivitou. Zároveň je aj správcom majetku štátu, ktorý vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Ministerstvo uzavrelo predmetnú zmluvu o dielo vrátane jeho dodatku vo svojom vlastnom mene (z obsahu zmluvu ako aj dodatku ale aj následného konania ministerstvo nevyplýva, že by konalo v mene štátu) ako subjekt s vlastnou právnou subjektivitou. Štát ako spôsobilú stranu sporu nemožno zamieňať s jeho rozpočtovými organizáciami, ktoré majú vlastnú subjektivitu a vystupujú v právnych vzťahoch vo svojom mene. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako právnická osoba má samostatnú spôsobilosť mať práva a povinnosti vo všetkých sporoch, v ktorých je zo zákona nositeľom práv alebo povinností. Toto jeho postavenie nemožno zamieňať s postavením v iných veciach, v ktorých vystupuje len ako organizačná zložka štátu v jeho mene. Toto postavenie ministerstva nemožno zmiešavať, lebo len od správneho rozlíšenia v konkrétnom prípade závisí aj správne riešenie vecnej legitimácie v prejednávanom spore. 4. Z § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 vyplýva, že správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Samostatný výkon správy majetku štátu znamená, že činnosti, ktoré spadajú pod legislatívne vymedzenie pojmu správa majetku štátu vykonáva správca majetku štátu samostatne, prostredníctvom svojich zamestnancov. Vychádzajúc zo všeobecnej právnej teórie občianskeho práva rozlišujeme podľa právnych účinkov dva druhy zastúpenia: 1/ nepriame - pri ktorom zástupca vo vzťahu k určitej osobe uskutočňuje vlastné vyhlásenie vôle vo svojom mene a na cudzí účet a 2/ priame zastúpenie - pri ktorom zástupca vo vzťahu k tretej osobe uskutočňuje svoje vlastné vyhlásenie vôle a to v mene a na účet zastúpeného, v dôsledku čoho pri priamom zastúpení vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Pri tomto druhu zastúpenia uskutočňuje právny úkon zástupca, ale účinky z toho vznikajú priamo zastúpenému. Dikcia ust. § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 účinná v čase uzavretia zmluvy vychádza z princípu priameho zastúpenia štátu - správcom majetku štátu. Ide teda o zákonné zmocnenie správcu majetku štátu - ministerstva vystupovať v právnych vzťahoch týkajúcich sa majetku štátu v jeho mene. Vzhľadom na skutočnosť že ako štát tak aj ministerstvo sú samotným subjektom práva s vlastnou právnou subjektivitou a môžu vystupovať v právnych vzťahoch vo svojom mene, je nevyhnutné aj za účelom zabezpečenia právnej istoty účastníkov právnych vzťahov a predovšetkým legitímnych očakávaní účastníkov vstupujúcich do záväzkových vzťahov či už so štátnymi orgánmi alebo štátom vyžadovať aby z konania správcu majetku štátu boli vždy zrejmé že koná v mene štátu a teda že nekoná vo vlastnom mene. Ak z obsahu uzavretej zmluvy vyplýva, že ministerstvo ako správca majetku štátu konalo vo vlastnom mene, z obsahu takéhoto právneho úkonu je zaviazané a oprávnené len ministerstvo a to aj v prípade, ak sa jeho konanie týkalo majetku štátu. Nakoľko objednávateľom diela v zmysle uzavretej zmluvy o dielo bolo ministerstvo, mohol vzniknúť nárok na primeranú zľavu z ceny diela voči žalovanému ako zhotoviteľovi len ministerstvu, a preto za situácie keď, žalobcom bola Slovenská republika, čo je subjekt odlišný od ministerstva, neostávalo súdu nič iné, len konštatovať nedôvodnosť žaloby a žalobu zamietnuť, bez toho aby sa otázkami týkajúcich sa charakteru vád a ich riadneho a včasného uplatnenia zaoberal nakoľko takéto zistenia by nemohli mať vplyv na rozhodnutie súdu a postavenie žalobcu nemohli zlepšiť. 5. Samotná námietka žalobcu ohľadne možného záveru súdu, že ide len o nesprávne označenie žalobcu, ktoré by bolo možné odstrániť, neobstojí, nakoľko z podanej žaloby, ako aj všetkých vyjadrení žalobcu v predmetnom spore je zrejmé že ako žalobcu označil Slovenskú republiku a následne označil štátny orgán ktorý za ňu koná t.j. ministerstvo. Takéto označovanie žalobca zachoval počas celého konania, pričom aj po oznámení predbežného právneho posúdenia súdu stranám sporu, žalobca svoju právnu argumentáciu smeroval k skutočnostiam, z ktorých mala vyplývať aktívna vecná legitimácia štátu - Slovenskej republiky. 6. Súd nevykonal dokazovanie odbornými vyjadreniami č. 88/2014, 173/2014 a znaleckým posudkom č. 15/2019 nakoľko toto považoval za nadbytočné a nehospodárne, pričom vzhľadom na záver o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu - Slovenskej republiky, nemohlo vyriešenie otázok vád diela žiadnym spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu, a bolo by tak v rozpore s čl. 17 základných zásad civilného procesu. 7. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 C.s.p.) tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (§ 251 ods. 1 C.s.p.), priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (výrok II.). Súd nezistil žiadne okolnosti zakladajúce dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by výnimočne odôvodňovali žalobcovi podľa § 257 C.s.p. náhradu trov konania nepriznať. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vyšší súdny úradník. 8. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a to s poukazom na odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/ C.s.p. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nesprávne právne posúdil. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe majetku štátu) majetkom štátu sú veci vo vlastníctve SR vrátane finančných prostriedkov ako aj pohľadávky a iné majetkové práva SR. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a/, b/ a d/ zákona o správe majetku štátu môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. Zákon o správe majetku štátu upravuje, že SR je vlastníkom majetku štátu, t.j. aj pohľadávok štátu. S týmto majetkom nakladá prostredníctvom správcu majetku štátu. Správcovia majetku štátu vykonávajú právne úkony v mene SR a zároveň konajú za SR pred súdmi a inými orgánmi. Na správu pohľadávok štátu sa vzťahuje § 2 ods. 1 a 2 zákona o správe majetku štátu, preto správca pohľadávky štátu vykonáva právne úkony v mene SR. V zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o pohľadávkach štátu, pohľadávkou štátu je právo štátu na peňažné plnenie, ktoré vzniklo zo zákona, na základe zákona z činnosti správcu pohľadávky štátu alebo na základe činnosti správcu pohľadávky štátu. Jeho hodnota je určená alebo určiteľná a dlžník je známy. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávkami štátu sú aj súkromné pohľadávky štátu, teda tie, ktoré vznikli na základe záväzkového vzťahu služobného alebo pracovného pomeru náhrady škody. Z uvedeného vyplýva, že zákon o pohľadávkach štátu sa vzťahuje aj na pohľadávky, ktoré vznikli v rámci záväzkových vzťahoch upravených Občianskym či Obchodným zákonníkom. Súd nebral do úvahy žalobcom namietané skutočnosti, že pohľadávka uplatňovaná v tomto spore je pohľadávkou štátu, nakoľko vychádza z vlastníctva majetku SR. Akékoľvek finančné plnenie, ktoré by v prípade úspechu v tomto spore žalobca získal, by bolo pripísané jedine v prospech štátnej pokladnice a nie v prospech samostatnej rozpočtovej kapitoly MPRV SR. Slovenskej republike tak nemôže byť upierané základné právo na domáhanie sa svojho nároku na súde, nakoľko je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, t.j. vlastníkom pohľadávky štátu, ktorá je v predmetnom spore uplatňovaná. V súvislosti s označovaním zmluvných strán v zmluve o dielo má žalobca za to, že absencia označenia SR ako vlastníka obehového výťahu Paternoster nemení nič na skutočnosti, že nadobúdateľom opravovaného majetku je stále len SR a nie MPRV SR. Odvolateľ namietal, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo SR ako vlastník pohľadávky štátu a vlastník opravovaného majetku nie je oprávnená domáhať sa svojich práv prostredníctvom súdu. Súd sa v odôvodnení nezaoberal argumentáciou žalobcu, ktorá poukazovala na povinnosť žalobcu postupovať v súlade so zákonom o správe majetku štátu a obmedzil sa len na odcitovanie príslušných ustanovení zákona. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami na jednej strane a právnymi závermi na druhej strane. 9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovaný vo vzťahu k argumentácii žalobcu poukázal na to, že opomenul na znenie ust. § 1 ods. 2 písm. a/ zák. č. 278/1993 Z.z., v zmysle ktorého sa tento zákon nevzťahuje na nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov v rámci predmetu činnosti správcu alebo v súvislosti s ním. V zmysle dôvodovej správy k predmetnému právnemu predpisu mal zákonodarca predmetným ustanovením na mysli prípady, keď správcovia majetku síce nakladajú s majetkom štátu, no robia tak v rámci svojho obvyklého hospodárenia, teda pri zabezpečovaní svojich činností právomoci na zabezpečovaní svojej prevádzky, čo korešponduje aj s vyjadrením žalovaného zo dňa 31.01.2019 cit. ust. § 261 ods. 2 Obchod. zák., v zmysle ktorého sa touto časťou zákona spravujú záväzkového vzťahy medzi subjektom verejného práva (ktorým je aj štátny orgán) ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky (teda obvyklého hospodárenia a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti). Žalovaný zotrváva na svojej argumentácii v tom smere, že MPRV SR ako samostatný právny subjekt s právnou subjektivitou vstúpilo do záväzkového vzťahu so žalovaným pri zabezpečovaní svojej vlastnej prevádzky v rámci obvyklého hospodárenia, kedy zabezpečoval chod svojej vlastnej činnosti tým, že zabezpečoval funkčnosť zariadenia budovy, v ktorej pôsobia jeho zamestnanci - zabezpečoval, aby títo sa mohli pohybovať po svojom pracovisku bez problémov. Teda zabezpečoval, aby bolo zariadenie výťahu nachádzajúce sa v budove, kde sídli MPRV SR plne funkčné a bezpečné. Podstatné je, že štát zveril MPRV SR určitý majetok, aby ho spravoval a prostredníctvom neho si aj zabezpečoval svoju vlastnú činnosť, pričom zákonodarca výslovne určil, že v prípade nakladania s majetkom štátu, pri ktorom si však správca zabezpečuje svoju vlastnú činnosť a prevádzku nespadá do pôsobnosti zákona č. 278/1993 Z.z. (§ 1 ods. 2 písm. a/). Poukázal na samotné ust. § 2 ods. 2 zák. č. 278/1993 Z.z. v zmysle ktorého správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. V zmysle dôvodovej správy bolo predmetné ust. doplnené predmetnou cit. časťou, aby boli odstránené pochybnosti o tom, či je správca majetku štátu aktívne vecne legitimovaný v súdnych a iných konaniach týkajúcich sa majetku štátu zvereného do ich správy. Z už uvedeného vyplýva, že ak by mal správca nároky zo správy majetku štátu uplatňovať v zastúpení SR a nie vo vlastnom mene takýto aplikačný problém by nevznikol. Čo vlastne pravosť správy znamená upravuje nasledujúce ust. § 3 zák. č. 278/1993 Z.z. Je zrejmé, že tento zákon stavia správcu do postavenia v zásade oprávneného držiteľa, ktorý má všetky oprávnenia s týmto právom spojené a tieto vykonáva vo svojom mene. Je oprávnený a zároveň povinný vstupovať do záväzkových právnych vzťahov, z ktorých mu vznikajú ako oprávnenému držiteľovi práva a povinnosti, ktoré je oprávnený vo svojom mene plniť a vymáhať ich plnenie. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR spis. zn. 2Cdo/94/02, ktorý uviedol, že správca majetku štátu túto správu vykonáva vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, pričom aj pri určovaní subjektu oprávneného na podanie žaloby je pri správe pohľadávok štátu potrebné dôsledne rozlišovať, či ide o pohľadávku, ktorá je originálnou pohľadávkou (dane, poplatky, pokuty) alebo ide o pohľadávku, ktorá je síce majetkom štátu, avšak ide o pohľadávku vzniknutú v súvislosti s výkonom správy hmotného majetku štátu, na vymáhanie ktorej je oprávnený priamo správca tohto majetku. Nakoľko v predmetnom prípade nejde o originálnu pohľadávku štátu, ale práve naopak, pohľadávku vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu, ktorú je oprávnený vo vlastnom mene vymáhať práve správca majetku štátu, ktorý nakladá s hmotným majetkom štátu z nakladania ktorým pohľadávka vznikla. Pokiaľ ide o skutočnosť, že súd nevykonal dokazovanie vo vzťahu k vytýkaným vadám diela, súd postupoval v súlade s C.s.p. jeho zásadami a bolo by nadbytočné zo strany súdu absolútne v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania, ktoré má súd povinnosť viesť bez zbytočných prieťahov, aby vykonal celé navrhované dokazovanie týkajúce sa samotného merita veci. 10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), dospel k záveru, že je naplnený dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p., nakoľko neboli splnené procesné podmienky. 11. Podľa § 61 C.s.p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Podľa § 21 Občianskeho zákonníka, pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou. Podľa § 3 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „zákon č. 575/2001 Z.z.“) v Slovenskej republike pôsobia ministerstvá, na ktorých čele je člen vlády; podľa písm. d/ takého ustanovenia jedným z ministerstiev je i Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a podľa § 35 ods. 1 zákon č. 575/2001 Z.z ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú právnické osoby. Podľa § 72 C.s.p., na konanie právnickej osoby pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za právnickú osobu. Podľa § 73 C.s.p., na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát. Podľa § 131 C.s.p., žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa § 135 ods. 1 C.s.p., ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. Podľa § 135 ods. 2 C.s.p., ak je stranou štátny orgán, v žalobe sa označuje uvedením názvu tohto štátneho orgánu. Podľa § 129 ods. 1 C.s.p., ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Podľa § 129 ods. 2 C.s.p., v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p., ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa § 161 ods. 3 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. 12. Z obsahu spisu vyplýva, že citovanými ustanoveniami sa súd prvej inštancie neriadil. Zo žaloby vyplýva označenia žalobcu ako Slovenská republika - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, IČO: 00 156 621. Z označenia v žalobe však musí byť bez akýchkoľvek pochybnosť jasné, či v spore má vystupovať (ako strana) len jedna z takýchto osôb a ak ide o tento prípad, ktorá. Alebo ak obidve osoby označené v žalobe majú vystupovať ako dvaja žalobcovia alebo či ide o prípad, že štátny orgán má vystupovať v postavení zástupcu takejto strany. Preto nemôže obstáť označenie žalobcu v zmysle žalobného návrhu, ktoré prevzal aj súd prvej inštancie a to spojenie dvoch označení osôb pomlčkou, nakoľko postavenie právnickej osoby a teda i osoby s procesnou subjektivitou patrí nielen štátu ale i príslušnému rezortnému ministerstvu, v danom prípade Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Avšak útvar vzniknutý zložením názvov oboch takýchto právnických osôb, nie je právnickou osobou a ani žiadnou inou osobou s procesnou subjektivitou. Nedostatok takéhoto právneho posúdenia malo za následok nezachovanie správneho postupu súdu prvej inštancie. Súd mal postupovať v súlade s cit. ust. § 161 ods. 3 C.s.p. a mal sa pokúsiť o odstránenie takejto základnej vady žaloby. Ako vyplýva z citovaného ust. § 135 ods. 1 C.s.p., štát sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná, teda označením buď v zastúpení alebo za ktorý koná. Uvedením štátu s pomlčkou, za ktorou nasleduje označenie Ministerstvo pôdohospodárstva rozvoja vidieka alebo SR, teda štátneho orgánu v 1. osobe ako žalobcu, vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, ktorá z označených osôb má byť žalobcom v danom spore. Súd prvej inštancie mal urobiť pokus o odstránenie takejto základnej vady žaloby už v úvodnom štádiu konania a to postupom v zmysle § 129 C.s.p. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie NS SR spis. zn. 6Cdo/9/2016 zo dňa 22.02.2017. 13. Vzhľadom na uvedené, záver súdu prvej inštancie, že žalobcom v predmetnom konaní je Slovenská republika, za ktorú koná ministerstvo, nevyplýva zo žalobného návrhu a takýto záver je predčasný. 14. Nakoľko súd prvej inštancie zamietol žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu bez toho, aby využil všetky procesné možnosti na to, aby odstránil nedostatok procesnej podmienky, keď zo žaloby nie je zrejmé, ktorá osoba resp. ktoré osoby sú žalobcom, bez odstránenia ktorej nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušil vrátane závislého výroku o trovách konania a podľa § 391 ods. 1 O.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 15. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 391 ods. 2 C.s.p., bude pokúsiť sa odstrániť vadu žaloby postupom v zmysle § 129 C.s.p., a v závislosti od výsledku pokusu o odstránenie vady žaloby, opätovne vec prejednať a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodniť. 16. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 17. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C.s.p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.