Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/19/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512204470 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2512204470.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Ing. F. V., nar. X.XX.XXXX, adresa X., A. XXXX/X, o zaplatenie 1.341,22 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 5C/67/2013-423 zo dňa 18.11.2019, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd odvolanie žalovaného v časti, v ktorej smeruje proti zamietajúcemu výroku II. napadnutého rozsudku o d m i e t a . II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v účinne napadnutom rozsahu vo vyhovujúcom výroku I., ako i v závislom výroku III. o náhrade trov doterajšieho konania, p o t v r d z u j e . III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v prevažnej miere vyhovel žalobe, keď vo výroku rozhodol nasledovne: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.341,22 eura spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.341,22 eura od 8.6.2010 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V časti príslušenstva pohľadávky v sume 1,20 eura žalobu zamieta. III. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 99,90 %. 2. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2, § 488, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1 a 2, § 588, § 589 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy (ďalej aj len OZ), § 2 písm. c), § 18 ods. 1, § 20 ods. 1 písm. a), ods. 2, 5, § 40 ods. 2 písm. b), § 48 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. b), § 49 ods. 2 písm. b), ods. 5 a § 54 ods. 1, 2, 6, 7 a 11 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o dodávke plynu t.j. k 27.5.2009 (ďalej aj len zák. č. 656/2004 Z.z.), a § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. 3. Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným vznikol dňa 27.5.2009 záväzkový právny vzťah založený zmluvou o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti zo dňa 27.5.2009, ktorou sa pôvodný žalobca zaviazal dodávať žalovanému zemný plyn do odberného miesta na ul. A. XXXX/X v X.. Žalovaný sa zaviazal za dodávky plynu platiť jeho cenu formou preddavkov s tým, že po zistení skutočného odberu plynu za fakturačné obdobie pôvodný žalobca ako dodávateľ vyúčtuje žalovanému vo vyúčtovacej faktúre nedoplatok alebo preplatok. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli OP. Spotreba plynu na predmetnom odbernom mieste bola meraná plynomerom č. 8076850 so stavom meradla v čase uzavretia zmluvy: 22460 m3. Predpokladaný ročný odber plynu z predmetného odberného miesta bol 106 kW/h a 10 m3. Pôvodný žalobca dodával do predmetného odberného miesta plyn podľa zmluvy a žalovaný platil za jeho dodávanie preddavkové platby, čo nebolo medzi stranami sporné. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný mal s pôvodným žalobcom uzavretých viacero zmlúv o dodávke plynu do rôznych odberných miest na tej istej adrese. 4. Pôvodný žalobca vyúčtovacou faktúrou z č. 7443034588 zo dňa 24.5.2010 vyúčtoval žalovanému nedoplatok za dodaný plyn do predmetného odberného miesta za obdobie od 27.5.2009 do 18.5.2010 sumou 1.369,27 Eur s lehotou splatnosti do 7.6.2010. Výšku nedoplatku určil odpočítaním prijatých zálohových platieb od žalovaného v celkovej sume 30,- eur od fakturovanej sumy 1.399,27 Eur. Spotrebu plynu z predmetného odberného miesta k 18.5.2010 pôvodný žalobca určil za použitia typového diagramu s odôvodnením, že mu žalovaný neumožnil uskutočniť odpočet reálnej spotreby na príslušnom meradle. Keďže žalovaný následne uhradil ešte 28,05 Eur, žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia prevyšujúcej časti sumy vyúčtovanej predmetnou faktúrou v zodpovedajúcej výške 1.341,22 Eur. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že dňa 18.5.2010, ku ktorému bola pôvodným žalobcom vystavená predmetná vyúčtovacia faktúra, nedošlo k odpočtu skutočnej spotreby plynu na predmetnom odbernom mieste. Sporým však zostalo, či žalovaný bol alebo nebol upovedomený pôvodným žalobcom alebo ním poverenou spoločnosťou SPP- distribúcia, a.s. o plánovanom odpočte stavu plynomerov v danom čase v danej lokalite, čo žalobca v priebehu sporu nepreukázal. Nepreukázal teda, či bol oprávnený vyúčtovať cenu plynu za použitia typového diagramu, z ktorého vychádzal pri vyúčtovaní ceny plynu za obdobie od 27.5.2009 do 18.5.2010. 5. K reálnemu odpočtu stavu dotknutého meradla došlo až dňa 24.9.2010 na základe údaja poskytnutého pôvodnému žalobcovi K. I. - I., ktorý sa s účinnosťou od 1.10.2010 stal nájomcom nebytového priestoru s predmetným odberným miestom na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a ďalšími spoluvlastníkmi ako prenajímateľmi a Ľubomírom Žolčákom ako nájomcom. K 24.9.2010 bola budúcim novým odberateľom oznámená pôvodnému žalobcovi reálne nameraná spotreba 25.106 m3, a ku dňu fyzického odpočtu dňa 1.10.2010 bola nameraná spotreba 25.202 m3. Napriek tomu, že žalovaný nebol prítomný pri reálnom odpočte meradla v dňoch 24.9.2010 a 1.10.2010, o týchto údajoch súd prvej inštancie nemal dôvodné pochybnosti, keďže tento údaj nebol určený pôvodným žalobcom jednostranne, ako tvrdí žalovaný, ale za súčinnosti nového odberateľa, ktorý bol nájomcom nebytového priestoru s predmetným odberným miestom s účinnosťou od 1.10.2010, pretože to vyplýva z jeho žiadosti o dodávku zemného plynu zo dňa 24.9.2010. O stave meradla k 1.10.2010 svedčí montáž meradla z daného dňa, podpísaná príslušným zamestnancom dodávateľa. 6. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že období od 27.5.2009 do 22.9.2010 došlo k reálnej spotrebe plynu z predmetného odberného miesta žalovaným ako odberateľom v celkovom objeme 2.556 m3. Je pravdou, že nebola preukázaná skutočná spotreba plynu k 18.5.2010, ktorú určil pôvodný žalobca za použitia typového diagramu. Nepochybná však zostala skutočnosť, že odberateľom za celé rozhodné obdobie, t. j. od 27.5.2009 do 18.5.2010, ako aj za obdobie až do zistenia skutočnej spotreby k 22.9.2010, bol ten istý odberateľ, a to žalovaný. Chronologický rozpis spotreby vychádza tak z odpisov skutočného stavu meradla k 27.5.2009, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy o dodávke plynu, ako aj ku dňu 22.9.2010 a 24.9.2010, kedy stav plynomeru nahlásil pôvodnému žalobcovi budúci nový odberateľ. Stav plynomeru k 18.5.2010 s údajom 24.623 m3 je stavom určeným za použitia typového diagramu. 7. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že skutočná spotreba plynu za obdobie od 27.5.2009 do 22.9.2010 žalovaným zodpovedala rozdielu medzi počiatočným stavom meradla: 22.460 m3 a stavom meradla k 22.9.2010 s údajom 25.016 m3, t. j. objemu 2.556 m3, obrana žalovaného, že pôvodný žalobca, resp. ním poverená externá organizácia nepreukázala, že by žalovaného upozornila na plánovaný odpočet plynu, ani že pristúpi k určeniu spotreby plynu za použitia typového diagramu, v danom prípade nepostačovala pre zamietnutie žaloby, keďže súd mal za preukázanú skutočnú spotrebu plynu, hoci k neskoršiemu dátumu, pričom za obdobie bezprostredne nasledujúce po uplynutí rozhodného obdobia až do zistenia skutočného stavu spotreby, t. j. za obdobie od 19.5.2010 do 22.9.2010, žalovaný zaplatil pôvodnému žalobcovi tak preddavkové platby, ako aj vyúčtovaný nedoplatok. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v spore zostala síce otáznou skutočná spotreba plynu na predmetnom odbernom mieste k 18.5.2010, avšak súd mal za preukázanú skutočnú spotrebu na predmetnom odbernom mieste od 27.5.2009 do 22.9.2010, z ktorej žalovaný zaplatil za obdobie od 27.5.2009 do 18.5.2009 iba preddavkové platby a za obdobie od 19.5.2009 do 22.9.2010 tak preddavkové platby v celkovej sume 228,- Eur, ako aj nedoplatok v sume 81,53 Eur. Z uvedeného teda vyplýva, že za celé obdobie od 27.5.2009 do 22.9.2010 žalovaný uhradil iba časť ceny reálne dodaného plynu. 8. Súd nemal dôvodné pochybnosti, že v zápise zo dňa 17.8.2010 došlo k chybe v písaní, že stav meradla 7.835 m3 sa zrejme vzťahoval na iný plynomer a že zrejme išlo o iné meradlo v tom istom objekte, v ktorom sa nachádza viac plynomerov a odberných miest. Existencia viacerých plynomerov na tej istej adrese v tom istom objekte nebola medzi stranami sporná. O skutočnosti, že zápis zo dňa 17.8.2010 obsahuje mylný údaj o odbernom mieste a mieste dodávky, hoci na tej istej adrese, nasvedčuje tak chronologický rozpis stavu spotreby na meradle v období od 18.7.2007 do 18.5.2014, ako aj samotná skutočnosť, že žalovaný zaplatil nedoplatok za obdobie bezprostredne nasledujúce po rozhodnom období, t.j. za obdobie od 19.5.2010 do 22.9.2010, ktorý nenamietal namerané údaje spotreby za obdobie od 19.5.2010 do 22.9.2010. 9. Z povahy predmetného záväzkového vzťahu je nepochybné, že zmluva o dodávke plynu je v danom prípade spotrebiteľskou zmluvou a súd musel v tomto spore aplikovať na predmetnú zmluvu aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ), pretože iné vymedzenie by nebolo v súlade s nepriamymi účinkami smerníc týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv (smernica Rady 93/13/EHS). Preto súd na túto zmluvu prednostne aplikoval spotrebiteľské právo. 10. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej v priebehu sporu postúpil pôvodný žalobca žalobcovi viacero pohľadávok, vrátane pohľadávky voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto sporu. Pôvodný žalobca postúpenie pohľadávky žalobcovi písomne oznámil žalovanému, čím žalobca osvedčil aktívnu legitimáciu v tomto spore. 11. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný za obdobie od 27.5.2009 do 22.9.2010 zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu iba časť ceny skutočne odobratého plynu. Plne uhradil cenu plynu iba za obdobie od 19.5.2010 do 22.9.2010 a neuhradil časť nedoplatku za spotrebovaný plyn za obdobie od 27.5.2009 do 18.5.2010 v sume 1.341,22 eura, ktorú bol povinný zaplatiť do 7.6.2010. Je síce pravdou, že k 18.5.2010 nebola zistená skutočná spotreba plynu z predmetného odberného miesta, avšak neskôr, k 22.9.2010 bola nameraná vyššia hodnota skutočne spotrebovaného plynu, než bola určená pôvodným žalobcom k 18.5.2010, čím bolo preukázané, že pôvodný žalobca v konečnom dôsledku nepožadoval od žalovaného zaplatenie ceny za plyn, ktorý nebol reálne dodaný, resp. spotrebovaný. Nakoľko právna ochrana spotrebiteľa nie je ani absolútna, ani neobmedzená, nepriznanie žalovanej sumy žalobcovi len preto, že spotrebu plynu k 18.5.2010 pôvodný žalobca určil za použitia typového diagramu, ktorý iba nepreukázal, že právny predchodca žalobcu, príp. ním poverená spoločnosť upovedomil alebo neupovedomil žalovaného o plánovanom odpise stavu plynomerov, pričom bolo preukázané, že reálna spotreba plynu za obdobie, do ktorého spadá aj rozhodné obdobie, bola v konečnom dôsledku vyššia, než bola určená k 18.5.2010, a teda bolo nepochybné, že žalobca v konečnom dôsledku nežiada od žalovaného cenu plynu prevyšujúcu cenu za reálne dodaný plynu, nepriznanie žalobného nároku žalobcovi by bolo pre neho veľmi nespravodlivým rozhodnutím v rozpore s princípom spravodlivosti vyjadrenom v čl. 2 CSP. Súd preto žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel v časti celej žalovanej istiny. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s platením peňažného dlhu, súd žalobcovi priznal aj uplatnené príslušenstvo pohľadávky pozostávajúce z úrokov z omeškania (I. výrok). 12. Prvoinštančný súd žalobu zamietol iba v časti príslušenstva pohľadávky za vyhotovenie a odoslanie upomienky v sume 1,20 Eur, pretože za zaslanie upomienky pôvodný žalobca ako dodávateľ neposkytol žalovaného žiadnu protislužbu, požadovanie paušálnej náhrady za upomienku je iba v záujme dodávateľa, pričom má povahu skrytej sankcie, a jej prípadné dojednanie v OP alebo v cenníku, príp. sadzobníku by predstavovalo neprijateľnú zmluvnú podmienku v neprospech spotrebiteľa, a teda išlo by o absolútne neplatné zmluvné dojednanie podľa § 53 ods. 5 OZ. Dojednanie poplatku za upomienku žalobca navyše súdu nepreukázal, nepreukázal ani skutočnú výšku nákladov za jej odoslanie, ako ani to, či bola žalovanému odoslaná, ak áno, či poštou alebo iným spôsobom. Súd preto žalobu v časti príslušenstva pohľadávky v sume 1,20 Eur zamietol (II. výrok). 13. Keďže pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP), na účely zistenia pomeru úspechu strán vo veci samej súd prvej inštancie vychádzal z úrokov z omeškania zo žalovanej sumy vypočítaných ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. k 18.11.2019. Predmet sporu v čase vyhlásenia rozsudku pozostával 1.) z istiny 1.341,22 Eur, 2.) z 9 % ročných úrokov z omeškania zo sumy 1.341,22 Eur od 8.6.2010 až do zaplatenia, v zodpovedajúcej výške ku dňu vyhlásenia rozsudku v sume 1.140,96 Eur a 3.) z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky upomienkou v sume 1,20 Eur, t.j. hodnota sporu celkom 2.483,38 Eur vrátane príslušenstva. Žalobca bol úspešný v časti celej istiny v sume 1.341,22 Eur aj v časti úrokov z omeškania v zodpovedajúcej sume 1.140,96 Eur, t. j. v sume 2.482,18 Eur, čo predstavuje 99,95 % predmetu sporu. Žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie príslušenstva pohľadávky v sume 1,20 Eur, čo predstavuje 0,05 % predmetu sporu. Nakoľko žalobca mal vo veci väčší úspech než žalovaný, pričom v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania, súd podľa § 255 ods. 2 CSP náhradu trov konania pomerne rozdelil, a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vypočítaný ako rozdiel medzi pomerom úspechu žalobcu (99,95 %) a pomerom úspechu žalovaného (0,05 %) v zodpovedajúcom rozsahu 99,90 % (III. výrok), o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP. 14. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalovaný, v ktorom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP, pričom sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne, aby vydal vlastné rozhodnutie, ktorým žalobu zamietne a zároveň žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu vrátane odvolacieho. 15. Podľa odvolateľa súd sa v celom rozsahu stotožnil so všetkými tvrdeniami žalobcu a to napriek tomu, že neboli dostatočne preukázané a konanie žalobcu nebolo v zmysle zákona. Súd v odôvodnení uviedol viacero nepodložených záverov. V bode 66 rozsudku konštatuje, že pôvodný žalovaný spotrebu plynu k 18.5.2010 určil za použitia typového diagramu s odôvodnením, že mu žalovaný neumožnil uskutočniť odpočet reálnej spotreby na príslušnom meradle. Takéto konštatovanie podľa odvolateľa nie je správne, lebo žalobca nijakým spôsobom žalovaného nepožiadal o uskutočnenie kontroly plynového zariadenia, ani o uskutočnenie odpočtu meradla. Žalovaný vždy žalobcovi umožnil uskutočniť odpočet. Skutočnosť, že žalobca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť jednak uskutočniť reálny odpočet meradla v dohodnutom termíne a jednak zistiť reálny odber plynu, nemôže byť na škodu žalovaného, ktorý tento stav nijakým spôsobom nezapríčinil. V bode 67 odôvodnenia rozsudku súd uvádza, že sporným zostalo, či žalovaný ne/bol upovedomený žalobcom o plánovanom odpočte stavu plynomerov, čo žalovaný nepreukázal. Nepreukázal teda, či bol oprávnený vyúčtovať cenu plynu za použitia typového diagramu. Z uvedeného konštatovania súdu je preukázané, že žalobca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť upovedomiť žalovaného o tom, že bude uskutočňovať odpočet stavu plynomerov, teda je zároveň preukázané, že žalobcove tvrdenie, že žalovaný mu tento odpočet neumožnil, je nepravdivé. Žalobca potom nemohol použiť typové diagramy na vyúčtovanie ceny plynu. V konečnom dôsledku uvedené konštatuje aj sám súd, ale napriek tomu žalovaný nárok vypočítaný typovým diagramom žalobcovi priznal, čo je v rozpore s logikou. V bode 70 odôvodnenia rozsudku súd konštatuje, že nebolo preukázané aká bola skutočná spotreba plynu k 18.5.2010, ktorú určil pôvodný žalobca za použitia typového diagramu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemal dôvod ku dňu 18.5.2010 vyúčtovať cenu plynu typovým diagramom, nakoľko takéto konanie nie je v zmysle zákona. Zároveň však súd uvedenú spotrebu k 22.9.2010 považuje za preukázanú len na základe nahlásenia budúceho nového odberateľa, ktorý nebol vo veci vypočutý a ktorý stav nahlásil bez prítomnosti žalobcu aj žalovaného. Ku konštatovaniu súdu v bode 71 rozsudku, že tvrdenia žalovaného nepostačovali na zamietnutie žaloby, nakoľko súd mal za preukázanú skutočnú spotrebu plynu, hoci k neskoršiemu dátumu, považuje za bezpredmetné, nelogické a neodôvodňujúce žalovaný nárok. Skutočnosť, že žalovaný zaplatil žalobcovi preddavkové platby, ako aj vyúčtovaný nedoplatok za bezprostredne nasledujúce obdobie nemá žiaden vplyv na skutočnosť, že predchádzajúce obdobie bolo vyúčtované nesprávne a nezákonne. Pokiaľ súd v bode 72 odôvodnenia uvádza, že zostala otázna skutočná spotreba plynu k 18.5.2010, avšak mal za preukázanú skutočnú spotrebu od 22.5.2009 do 22.9.2010, za ktoré žalovaný zaplatil preddavky a nedoplatok, uvedené tvrdenie odvolateľ označuje za nelogické, nakoľko súd priznal nárok žalobcu vyúčtovaný typovým diagramom a na druhú stranu uvádza, že mal preukázanú skutočnú spotrebu aj keď za odlišné časové obdobie. Takéto konštatovanie súdu označil za zmätočné. Súd nevysvetlil na základe čoho uznal nárok žalobcu, keďže žalovaná suma bola vyúčtovaná typovým diagramom, nevysvetlil, či táto suma je totožná so sumou, ktorú by žalobca zaplatil v prípade, ak by bolo vyúčtovanie uskutočnené na základe reálnej spotreby. Odvolateľ tiež namietal, že nie je zrejmé na základe čoho žalobca vedel aký počet a typ spotrebičov mal žalovaný pripojených, keďže o tomto sa nijakým spôsobom nepresvedčil, ani túto informáciu od žalovaného nežiadal, teda počet a typ spotrebičov žalovaného nevedel. Naviac v spornom období od 27.5.2009 do 18.5.2010 žalovaný dané priestory nevyužíval, teda nepoužíval žiadne spotrebiče. Súd tak neskúmal správnosť výpočtu fakturovanej ceny plynu, čo má podstatný význam pre posúdenie opodstatnenosti žalobcovho nároku. Nadväzne na to nemožno súhlasiť ani s tvrdením súdu v bode 77 rozsudku, že nepriznanie žalovanej sumy žalobcovi len preto, že spotrebu k 18.5.2010 určil na základe použitia typového diagramu, by bolo pre neho nespravodlivým v rozpore s princípom spravodlivosti. V prípade, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil len princípom spravodlivosti, bez ohľadu na to, či žalobca postupoval v zmysle zákona, mal potom postupoval v zmysle princípu spravodlivosti aj voči žalovanému a mal riadne zistiť, či výpočet typovým diagramom je správny a či zohľadňuje všetky okolnosti vrátane počtu a typu spotrebičov. Skutočnosť, že pri uskutočnení odpočtu stavu na meradle nepostupoval pôvodný žalobca v zmysle zákona, je tak na základe rozhodnutia súdu na škodu žalovaného, ktorý je naviac spotrebiteľom, čo súd nezohľadnil. 16. Žalobca odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného predložil stručné písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a považuje ho za správne, keď žalobca svoj nárok v konaní riadne preukázal. Žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako správne. 17. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili. 18. Prioritne bolo nevyhnutné, aby sa odvolací súd vysporiadal so skutočnosťou, že odvolanie žalovaného smeruje výslovne voči celému rozsudku, teda i voči výroku II., ktorým bola žaloba čiastočne (v časti pohľadávky v sume 1,20 Eur) zamietnutá, teda v ktorej časti bolo rozhodnuté v prospech žalovaného ako odvolateľa. 19. V zmysle § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 20. Podľa § 386 písm. e) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 21. Keďže s poukazom na uvedené, odvolanie žalovaného podané výslovne voči celému rozsudku súdu prvej inštancie, smeruje aj voči výroku II., ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá a teda rozhodnuté v prospech žalovaného odvolateľa, v tomto rozsahu bolo odvolanie žalovaného podané v rozpore s ust. § 359 CSP, keďže v časti zamietajúceho výroku II., ktorým bolo rozhodnuté v jeho prospech, nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania. 22. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, ako odvolanie žalovaného v časti, v ktorej smerovalo proti zamietajúcemu výroku II., s použitím cit. § 386 písm. b) v spojení s § 359 CSP, ako v tejto časti podané neoprávnenou osobou, odmietnuť. 23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej CSP), po zistení, že odvolanie v neodmietnutej časti bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie v účinne napadnutom rozsahu, ktorým bolo žalobe vyhovené, včítane závislého výroku o náhrade trov konania, je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). 24. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania uplatnenými odvolateľom, bolo posúdiť, či konanie trpí vadami v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda, či súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. d) či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj či rozhodnutie trpí vadami skutkovými v zmysle § 365 ods. 1 písm. e), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, písm. f), či súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj vadami rozhodnutia právnymi podľa písm. h) citovaného ustanovenia, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 25. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne vyčerpávajúce a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pričom nezistil žiadne odvolateľom vytýkané vady konania a rozhodnutia, nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné: 26. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku správne koncentroval na skutočnosť, že v konaní bola nesporne preukázaná reálna spotreba plynu v dotknutom odbernom mieste žalovaného za obdobie od 27.5.2009 do 22.9.2010 (kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu), ktorá bola 2.646 m3, hoci súd prvej inštancie nesprávne uvádza (ods. 71. preskúmavaného rozsudku) objem 2.556 m3, keď vychádza z číselne nesprávneho stavu meradla k 22.9.2010 - 25.016 m3, hoci správne malo byť 25.106 m3. Toto matematické číselné pochybenie je ale pre výsledok sporu irelevantné. V rámci tohto obdobia žalovaný zaplatil spotrebu plynu vyfakturovanú faktúrou č. 7411878693 za obdobie od 19.5.2010 do 22.9.2010 s počiatočným stavom meradla 24.623 m3 a konečným stavom 25.106 m3 a teda nameraným odberom plynu 483 m3 v sume 309,53 Eur. Žalovaný pritom odmieta uhradiť predchádzajúcu faktúru č. 7443034588 za obdobie od 27.5.2009 do 18.5.2010 s počiatočným stavom meradla 22.460 m3 a konečným stavom meradla 24.623 m3 s odberom plynu 2.163 m3 pri fakturovanej sume 1.399,27 Eur, po zohľadnení preddavkovej platby 30,- Eur, napokon fakturovaný účtovaný nedoplatok 1.369,27 Eur, z ktorej sumy žalovaný zaplatil 28,05 Eur, zostáva tak zaplatiť žalovaná suma 1.341,22 Eur. 27. Súd prvej inštancie pritom správne v ods. 66. odôvodnenia preskúmavaného rozsudku konštatuje, že spotrebu plynu k 18.5.2010 pôvodný žalobca určil za použitia typového diagramu s odôvodnením žalobcu, že mu žalovaný neumožnil uskutočniť odpočet reálnej spotreby na príslušnom meradle. V nasledujúcom ods. 69. potom súd správne skonštatuje, že žalobca nepreukázal, že žalovaný bol upovedomený o plánovanom odpočte stavu plynomerov, ani teda, že bol oprávnený vyúčtovať cenu plynu za použitia typového diagramu, z ktorého vychádzal pri vyúčtovaní ceny plynu za obdobie od 27.5.2009 do 18.5.2010. Treba ale zdôrazniť, že pochybenie právneho predchodcu žalobcu v tomto smere rozhodne nemá za následok zánik povinnosti žalovaného zaplatiť za reálne dodaný a spotrebovaný plyn v predmetnom odbernom mieste. Reálna spotreba zemného plynu žalovaným na danom odbernom mieste za obdobie od 27.5.2009 do 22.9.2010 bola podľa záverov súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje, pritom reálne preukázaná. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že nebola preukázaná reálna spotreba v danom odbernom mieste v parciálnom období spadajúcom do tohto súborného obdobia a to za obdobie od 27.5.2009 do 18.5.2010. V tejto súvislosti je pritom rozhodným, že žalovaný zaplatil nedoplatok za spotrebu plynu za dané odberné miesto za obdobie bezprostredne nasledujúce po rozhodnom období, teda za obdobie od 19.5.2010 do 22.9.2010 (faktúra č. 7411878693) v celom rozsahu, teda nenamietal a nijako relevantne nespochybnil namerané údaje spotreby za toto obdobie. V tejto v poradí druhej faktúre pritom počiatočný stav meradla je totožný s konečným stavom meradla v predchádzajúcej faktúre. 28. Hoci už nie je možné dodatočne spätne zistiť reálny stav meradla spotreby zemného plynu na danom odbernom mieste žalovaného ku dňu 18.5.2010, v konaní bola preukázaná reálna spotreba v širšom období, do ktorého toto obdobie spadá. Keďže z tejto reálnej spotreby žalovaný zaplatil časť vyúčtovanú druhou z faktúr, zostáva mu zaplatiť reálne spotrebovaný odber plynu, ktorý bol vyúčtovaný prvou z menovaných faktúr. Keďže žalovaný tak bol zaviazaný preskúmavaným rozsudkom zaplatiť žalobcovi iba reálnu spotrebu zemného plynu na danom odbernom mieste, nedochádza na jeho strane k žiadnej škode - ujme, ako to namieta v odvolaní. Suma, ktorú žalovaný na základe predmetných dvoch faktúr už uhradil a má uhradiť na základe preskúmavaného rozsudku, zodpovedá reálnej spotrebe zemného plynu žalovaným v danom odbernom mieste v celom rozhodnom období. Vzhľadom na uvedené nebolo dôvodným, ani potrebným, a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania zakotvenou v čl. 17 Základných princípov CSP, aby sa súd zaoberal správnosťou výpočtu spotreby zemného plynu určenej v prvej z uvedených dvoch faktúr typovým diagramom. 29. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 30. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že nezistil potrebu vykonania žiadnych žalovaným navrhnutých dôkazov na zistenie rozhodujúcich skutočností, nezistil, že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nezistil ani, že by rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a nezistil ani žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 31. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v účinne odvolaním napadnutom rozsahu vo vyhovujúcom výroku I., ako aj v závislom a vecne správnom výroku III. o náhrade trov doterajšieho konania, ako v týchto výrokoch vecne správny, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 32. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 33. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 34. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 35. V tomto odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca a preto podľa citovaného ustanovenia žalobcovi vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalovanému. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 36. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).