Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 6CoE/53/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516202435 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2516202435.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v exekučnej veci oprávneného: 1/ mal. V. O., nar. XX.XX.XXXX, 2/ mal. G. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených matkou: I. O., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom X. V. XXX/ XX, S., proti povinnému P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. V. XXX/XX, S., zastúpeného: JUDr. Jana Kubáňová, advokátka so sídlom Cintorínska 5, Nitra, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Lukáš Liščák, Exekútorský úrad so sídlom Nám. Sv. Michala 5/A, 92001 Hlohovec (zástupca JUDr. Ing. Romana Liščáka), o vymoženie uloženej povinnosti bežného výživného a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 15Er/255/2016-52 zo dňa 27. júna 2019, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v I. výroku exekúciu zastavil a v II. výroku súdnemu exekútorovi náhradu trov nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne tak, že dňa 03.05.2016 bola Okresnému súdu v Piešťanoch doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Romana Liščáka o udelenie poverenia, ktorú súdny exekútor podal na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 20.04.2016 na podklade vykonateľného exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/41/2014-233 zo dňa 08.04.2015. Dňa 26.05.2016 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. 5204 077426. Dňa 08.11.2018 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie mal z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora a z predloženého poštového poukazu povinným za preukázané, že celé zameškané výživné bolo spolu s trovami exekúcie uhradené, exekúcia sa vedie už len na bežné výživné, ktoré však povinný uhrádza priamo zákonnej zástupkyni oprávnených vkladom na účet, o čom svedčia fotokópie vkladov na účet predložené povinným. Táto skutočnosť, že povinný pravidelne uhrádza výživné priamo zákonnej zástupkyni oprávnených, odôvodňuje predpoklad, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie pre bežné výživné možno vyhovieť a exekúciu zastaviť. Okresný súd dáva do pozornosti, že v prípade, ak by si povinný prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť v súlade s rozhodnutím súdu, oprávnená môže opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor podaním zo dňa 05.11.2018 oznámil, že trovy exekúcie už boli povinným uhradené. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. 2. Proti tomuto uzneseniu podali oprávnení (prostredníctvom ich zákonnej zástupkyne - matky) v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok označený ako odvolanie. Odôvodnené bolo tým, že povinný P. O. si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, z tohto dôvodu sa začalo voči nemu exekučné konanie zo dňa 22.4.2016 na dlžné a bežné výživné. Zákonná zástupkyňa oprávnených od 01.09.2016 poberala náhradné výživné z Okresného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany. Zákonná zástupkyňa oprávnených nesúhlasí s rozhodnutím o zastavení exekúcie. Povinný si nezačal najskôr plniť vyživovaciu povinnosť, ale najskôr podal návrh na zastavenie exekúcie. Až po podaní návrhu na zastavenie exekúcie, začal platiť výživné včas. Včasné plnenie výživného je zo strany povinného výslovne účelové, aby mu súd exekúciu zastavil. Povinný si neplnil vyživovaciu povinnosť od 12.5.2015 do 21.11.2018. čo je 42 mesiacov (t.j. 3,5 roka). Svojvoľne začal plniť vyživovaciu povinnosť iba 4 mesiace. Pričom sa mu nijako nezmenili pomery, stále pracuje v tej istej firme. Vyplatenie zameškaného výživného v sume 2 560,- EUR bolo tiež výslovne len účelové, vyplatenie bolo čisto za účelom zrušenia záložného exekučného práva na byt, ktorý chce povinný predať. Dôkazom toho že jednorazové vyplatenie výživného je účelové je, že povinný pracoval a mal príjem už aj v období od 8/2017-1/2018 v rovnakej firme ako dnes. Má obavu, že v prípade opätovného neuhrádzania výživného v čase po jej plánovaných operáciách, jej zdravotný stav neumožní podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 26.01.2019 zákonná zástupkyňa oprávnených vyplatila povinnému sumu 23 898,78 EUR v rámci vysporiadania BSM, túto sumu však povinný žiadal zaslať na účet svojho právneho zástupcu. Povinný tvrdí, že zákonnej zástupkyni oprávnených navrhoval, že bude výživné v plnej výške a včas , vkladať na jej účet, s čím ona údajne nesúhlasila. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Povinný pozná jej číslo účtu, pretože sám tento účet v minulosti používal a vlastnil k nemu aj kreditnú kartu. Z daných faktov vyplýva. že keby si povinný vyživovaciu povinnosť mal snahu plniť, mohol tak konať kedykoľvek. Takýmto konaním by zákonná zástupkyňa oprávnených išla sama proti sebe, keby nesúhlasila s tým, čo tvrdí povinný. Veď by nemusela dávať návrh na exekúciu, plytvať jej časom, chodiť za exekútorom, chodiť na úrad práce za náhradným výživným, a to všetko v rámci jej dovolenky. Zákonná zástupkyňa oprávnených žiada predložiť dôkazy, v ktorých povinný tvrdí, ako on chcel platiť a zákonná zástupkyňa oprávnených to odmietala. Na základe vyššie uvedených skutočnosti a ochrany maloletých detí, zákonná zástupkyňa oprávnených žiada súd, aby návrhu povinného nevyhovel a rozhodol tak, že súd návrh na zastavenie exekúcie zamieta. 3. K odvolaniu oprávnených sa vyjadril povinný, pričom uviedol, že výživné je a bude naďalej zasielané k rukám zákonnej zástupkyne, eventuálne vkladané na jej osobný účet vedený vo VUB, po dovŕšení 18 roku života, bude naďalej výživné zasielané k rukám alebo vkladané na účet jeho deťom. Zákonná zástupkyňa sama konštatovala, že ešte v r.2018 jej bolo uhradené omeškané výživné v sume 2 560,- EUR, pričom po dobu minimálne troch rokov si neplnila povinnosti vyplývajúce z vlastníctva nehnuteľného majetku. Zákonná zástupkyňa podala na mňa dve trestné oznámenia ohľadne neplatenia výživného. Dožadovala sa odobratia vodičského oprávnenia. Ak by neplatil výživné už dávno by bol odsúdený. V odvolaní ohľadne proti uzneseniu na zastavenie exekúcie na bežné výživné uvádza, že je onkologicky chorá. Nechápe to. Jej zdravotný stav nie je predmetom exekúcie, robil všetko pre to aby jej pomohol. Jej reakcia a reakcia jej rodiny bola zamietavá. Tvrdenie, kde sa zákonná zástupkyňa odvoláva na svedkov, že odmietla vyplatenie výživného do 18 roku života maloletých má podložené svedkom Z. G.. Domnienka zákonnej zástupkyne, že si nechal vyplatiť sumu, ktorú mu bola povinná na základe rozsudku o rozdelení BSM vyplatiť na účet právneho zástupcu a chce predať 1 izbový byt, aby som neplatil výživne je úplne scestná. Na vysvetlenie situácie uvádza, že za uvedenú sumu som kúpil nehnuteľnosť za účelom presťahovania z S. do priestoru bližšie k miestu práce, dochádzka do H. cez Havran je časovo náročná, cez zimu je priam nebezpečná. Zákonná zástupkyňa v odvolaní namietala, že keď nebude platiť výživne, nebude mať prostriedky na živobytie, toto tvrdenie je lživé v plnom rozsahu. V prílohe je uvedený inzerát o predaji 3 izb. bytu, ktorý jej pripadol pri rozdelení BSM, sama býva v 3 izbovom byte na adrese X.V. XXX/XX, S.. Byt v inzeráte sa nachádza na adrese X.V. XXX/iX, S.. Prostriedky z predaja (reálne odhadovaná predajná cena je na úrovni cca. 65 000,- EUR až 69 000,-EUR) jej zabezpečia dostatočnú rezervu pre bežné výdavky na niekoľko rokov dopredu. Vzhľadom na reálny stav vecí, že výživné je dlhodobo pravidelne platené v termíne splatnosti, neexistuje žiadna dlžná čiastka neuhradeného výživného, exekúcia niekoľko násobne prevyšuje výšku nesplateného výživného, ktorá je vo výške 0,- EUR, napriek tomu je výživné strhávané exekútorom, pričom je za mesiac následne vracané, nie je dôvod na vedenie exekúcie. Žiada preto súd o potvrdenie rozhodnutia o zastavení exekúcie v plnom rozsahu. 4. V replike povinná sa oprávnení vyjadrili tak, že jednorazové vyplatenie výživného je účelové, povinnému sa nijako nezmenili pomery. Povinný pracoval a mal príjem už niekoľko mesiacov predtým v rovnakej firme ako dnes. Napriek tomu si v tomto období vyživovaciu povinnosť neplnil. Je pravda, že zákonná zástupkyňa podala na povinného jedno trestné oznámenie, ktoré bola nútená podať. Podanie trestného oznámenia je jednou z podmienok na poberania náhradného výživného. Povinný si neplnil vyživovaciu povinnosť od 12.5.2015 do 21.11.2018. čo je 42 mesiacov (t.j. 3,5 roka). Svojvoľne začal plniť vyživovaciu povinnosť iba 6 mesiacov. V októbri 2019 má zákonná zástupkyňa oprávnených plánované ďalšie dve náročné operácie a s nimi súvisiacu ďalšiu dlhodobú práceneschopnosť, preto má dôvodnú ohavu, vzhľadom na jeho prístup. vypočítavosť a účelovosť, že povinný si opätovne prestane plniť, vyživovaciu povinnosť. Zákonná zástupkyňa sa snažila predať 3-izbový byt na X. V. XXX/XX vo S., ktorý jej pripadol vysporiadaním BSM, a z ktorého zákonná zástupkyňa vyplatila povinnému sumu 23 898, 78, EUR, ktorú si zapožičala od svojej sestry. Tvrdenie povinného sa zakladá na klamstve, keď tvrdí, že peniaze z predaja bytu v hodnote 65 000,- EUR až 69 000,- EUR zákonnej zástupkyni zabezpečia dostatočnú rezervu pre bežné výdavky na niekoľko rokov dopredu. Pretože hodnota jej dlhu je na úrovni 67 000,- EUR. Treba však podotknúť, že aj keby toto tvrdenie povinného nebolo klamstvom, nič sa nemení na tom, že povinný ako otec maloletých detí má rovnakú povinnosť prispievať na výživu, vzdelanie, kultúru, oblečenie, voľno časové aktivity, športové aktivity a zabezpečiť im minimálne rovnakú životnú úroveň ako má on sám. Už z poukazovania povinného na dostatočnú finančnú rezervu zákonnej zástupkyne na niekoľko rokov dopredu, napriek tomu že sa toto tvrdenie nezakladá na pravde, má zákonná zástupkyňa opodstatnené obavy, že povinný opätovne prestane platiť výživné na maloleté deti. 5. V duplike povinný uviedol, že odporkyňa svojím odôvodnením, sama konštatuje, že výživné je platené. Sama v odvolaní uvádza, že dlžná suma výživného bola vyplatená ešte roku 2018. Odporkyňa uvádza, že povinný neplatil výživné 42 mesiacov (3,5 roka), čo samo o sebe je nereálne, za dané obdobie neplatenia výživného by som bol dávno odsúdený za neplatenie výživného. Ďalej uvádza, že nemá finančnú rezervu, v prílohe prikladá je inzerát na prenájom 3 izbového bytu vo S., na základe informácii od svedkov, je 3. izbový byt prenajatý za sumu 440,- EUR mesačne (potvrdené svedkom V. O. z N.). Odporkyňa sa zmieňuje o jej zdravotnom stave, podotýkam, ktorý nie je predmetom exekúcie a uvádza, že som sa jej nesnažil pomôcť. Odporkyňa sa sama vlastnými tvrdeniami usvedčuje z klamstva, čo dokazujú priložené dokumenty, ako jaj fotokópie vkladov na účet. Sama uvádza, že mi v rámci rozdelenia BSM vyplatila sumu 23.898,78 EUR. Vzhľadom na skutočnosti, že odporkyňa nenaplnila ani jednu z podmienok na odôvodnené podanie odvolania a výživné je a bude naďalej platené na jej účet do doby dovŕšenia plnoletosti oboch detí a následne poukazované k ich rukám, pričom súd konštatoval, že nejestvuje obava, že by povinný bežné výživné do budúcna neuhrádzal, resp. že by existovala odôvodnená obava zákonnej zástupkyne oprávnených o neuhradenie bežného výživného a povinný zároveň prehlásil, že bežné výživné bude pravidelne uhrádzať zákonnej zástupkyni oprávnených, a to v určenom termíne. Žiada súd o potvrdenie rozsudku zo dňa 27.jún.2019 o zastavení exekúcie v úplnom rozsahu. 6. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 8. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 C.s.p.) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti (§ 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie pričom je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 až § 381 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). 10. Odvolací súd v rámci postupu svojho konania nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, zrejmého z dôvodov napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie by tak v zásade postačovalo iba konštatovanie správnosti dôvodov prezentovaných súdom prvej inštancie odvolacím súdom s odkazom na ne (ustanovenie § 387 ods. 2 a 3 C.s.p.). Nakoľko v odvolaní však oprávnení argumentovali spôsobom v ňom uvedeným, odvolací súd k týmto námietkam dodáva: 11. Podľa § 80 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné. 12. Exekučný súd môže, ale nemusí zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy povinného, ak to navrhne povinný, exekúcia sa vykonáva pre bežné výživné, to znamená, že všetky nedoplatky boli vyrovnané buď dobrovoľne, alebo exekučne a existujú skutočnosti opodstatňujúce záver, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne. Spravidla sa vezme do úvahy, z akého dôvodu sa povinný pôvodne omeškal s plnením vyživovacej povinnosti, ako aktívne sa v rámci svojich možností postavil k splateniu zaostalého výživného, či má stále zamestnanie alebo iný príjem, ako ho charakterizuje zamestnávateľ, ako si plní svoje iné platobné povinnosti, a napokon sa môže prihliadnuť aj na stanovisko oprávnených (jeho zákonného zástupcu). O zastavení rozhoduje exekučný súd, na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nie je právny nárok a je vecou úvahy súdu o tom, kedy možno dôvodne predpokladať, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne. Bežným výživným predpokladaným citovaným ustanovením § 80 Ex. por. je výživné, ktoré sa platí pribežne tak, aby nevznikal dlh na výživnom, a ani neexistoval taký dlh, resp. ak existoval, bol už uhradený bez toho, aby vznikli nepriaznivé následky pre osobu, ktorej má povinnosť plniť. V takom prípade možno predpokladať, že povinný bude plniť výživné dobrovoľne a v súlade s obsahom exekučného titulu. Dôvodom zastavenia exekúcie z tohto dôvodu je správanie sa povinného a predpoklad dobrovoľného plnenia rozhodnutím stanovenej povinnosti. Ide o jediný prípad, v ktorom zákon umožňuje povinnému na jeho návrh dosiahnuť zastavenie exekúcie aj vtedy, keď pohľadávka nie je zaplatená a naďalej existuje predpoklad pre výkon exekúcie. Musí ísť o výkon exekúcie zrážkami zo mzdy, vedený už len pre bežné výživné, pričom neexistujú nedoplatky za minulú dobu a nie je vedený súčasne ani výkon exekúcie pre inú pohľadávku. (Uznesenie Krajského súdu Trenčín zo dňa 20.08.2013 sp. zn. 23CoE/161/2013). 13. Odvolací súd má za to, že podľa ustanovenia § 80 Exekučného poriadku sa upravuje možnosť súdu prvej inštancie a nie povinnosť na návrh povinného zastaviť exekúciu. Exekúciu je možné zastaviť v prípade ak všetky nedoplatky boli vyrovnané buď dobrovoľne, alebo exekučne. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že zo spisového materiálu bolo dostatočne preukázané, že zameškané výživné bolo zaplatené a rovnako tak trovy exekúcie. Povinný je riadne zamestnaný, pravidelne uhrádza výživné priamo zákonnej zástupkyni oprávnených, teda svoju povinnosť si plní dobrovoľne. V odvolaní zákonnej zástupkyne oprávnených odvolací súd nezistil existenciu takého dôvodu, ktorý by bránil zastaveniu exekúcie vedenej na bežné výživné. V prospech povinného svedčia fotokópie vkladov na účet zákonnej zástupkyne oprávnených priložených v spise. 14. Na to, aby súd mohol (nie musel) vyhovieť návrhu na zastavenie exekúcie vedenej na bežné výživné zrážkami zo mzdy, je potrebné, aby zastavenie exekúcie navrhol povinný, ktorý má zároveň povinnosť preukázať, že všetky nedoplatky týkajúce sa zmeškaného výživného uhradil (teda aj, že uhradil trovy exekúcie), t.j. exekúcia sa vykonáva už len pre bežné výživné a zároveň existujú predpoklady, že povinný bude výživné plniť dobrovoľne. V súčasnosti vzhľadom na spisový materiál existujú predpoklady, že povinný bude výživné plniť dobrovoľne. Zároveň odvolací súd dospel k záveru, že všetky potrebné skutočnosti, ktoré sa pre zastavenie exekúcie vedenej na bežné výživné zrážkami zo mzdy vyžadujú preukázať, povinný dôsledne splnil. 15. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď exekúciu zastavil, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).