Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 6CoE/55/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508203049 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2508203049.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. B. č. XX, K. B., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Lukáš Liščák, Exekútorský úrad so sídlom Námestie Sv. Michala 5/A, 920 01 Hlohovec (zástupca JUDr. Ing. Romana Liščáka), o vymoženie 497,91 EUR s príslušenstvom, o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 5Er/2231/2008-27 zo dňa 12. augusta 2019, takto r o z h o d o l : I. Odvolanie sa o d m i e t a. II. Oprávnenému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v I. výroku exekúciu zastavil a v II. výroku súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 19.03.2008 sa na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi začalo exekučné konanie na podklade vykonateľného rozhodnutia o priestupku vydaného Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, číslo konania ORP-238/DI-P-SK-2006 zo dňa 14.07.2006 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 03.04.2008 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poverením č. 5204 003210 zo dňa 02.07.2008 vydaným Okresným súdom Piešťany bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Ing. Roman Liščák na vymoženie sumy 497,91 EUR, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie. Podľa okresného súdu bolo dôvodom na zastavenie exekúcie uplynutie prekluzívnej lehoty v zmysle § 88 ods. 1 zák. č. 3 72/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008. V danej exekučnej veci je exekučným titulom rozhodnutie o priestupku vydané OR PZ v Trnave, č. ORP-238/DI-P-SK-2006 zo dňa 14.07.2006 ako správnym orgánom podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase vydania rozhodnutia. O náhrade trov konania súdnemu exekútorovi súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil skutočnosťou, že napriek zastaveniu konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, kedy by trovy znášal povinný v súlade s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie povinného na zaplatenie trov konania nemôže s ohľadom na výsledky súdnym exekútorom vykonaných lustrácií o majetku povinného, z ktorých je nemajetnosť povinného preukázaná. Súčasne však súd prvej inštancie nemôže zaviazať na úhradu trov konania ani oprávneného, keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, pri ktorom zaviazať oprávneného nie je možné, a nie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal súdny exekútor odvolanie. Namietal, že predmetné uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych zistení skutkového stavu veci. S účinnosťou od 01.09.2008 sa v ustanovení § 88 zákona č. 372/1990 Z. z. odsek 1 nenachádza, nakoľko bol zákonom č. 298/2008 Z. z. zrušený. Vzhľadom na to, že prechodné ustanovenia zákona o priestupkoch neupravujú spôsob ako postupovať pri výkone rozhodnutia vydaného pred účinnosťou novely vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z., na výkon rozhodnutia, ktorým bola uložená sankcia za priestupok, je potrebné použiť ustanovenie § 51 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v platnom znení, v zmysle ktorého, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. V zmysle ustanovenia § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom znení, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie určenej povinnosti. Súdny exekútor teda zastáva názor, že nakoľko k novele zákona o priestupkoch, ktorou bolo ustanovenie § 88 ods. 1 zrušené, došlo skôr, ako by uplynula trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia obsiahnutá v tomto ustanovení, je potrebné postupovať podľa novelizovanej právnej úpravy, a teda, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. V tomto prípade totiž treba mať na zreteli zásadu, že vznik právneho vzťahu je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku, avšak obsah tohto právneho vzťahu (kam patrí aj otázka preklúzie) je už potrebné, aj vzhľadom na spomínanú absenciu intertemporálnych ustanovení, posudzovať podľa novelizovanej právnej úpravy. Uvedený názor zastáva aj Najvyšší súd SR v Uznesení 2 Cdo 4/2008 z 31.03.2009. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je rozhodnutie o priestupku č. ORP-238/DI-P-SK-2006 vydaný ODI Piešťany Okresného riaditeľstva PZ v Trnave dňa 14.07.2006. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.08.2006 a vykonateľnosť dňa 15.09.2006. Zákonná trojročná lehota, dokedy bolo možné exekúciu nariadiť, tak uplynula dňom 15.09.2009. Avšak oprávnený spracoval návrh na vykonanie exekúcie dňa 11.03.2008 a na jeho podklade sa exekučné konanie proti povinnému začalo. Poverenie pre súdneho exekútora č. 5204 003210 vydal Okresný súd Piešťany dňa 02.07.2008. Z vyššie uvádzaných skutočností je teda zrejmé, že exekúcia bola nariadená pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty tak, ako to vyžaduje platná legislatíva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že právo vymáhané oprávneným nezaniklo a exekučné konanie nie je možné zastaviť z dôvodu preklúzie. Zároveň zdôrazňuje, že dňa 04.12.2015 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok č. 1/2015/MV SR, teda v čase, kedy podľa názoru oprávneného už bola pohľadávka prekludovaná. V prípade, ak by v predmetnej exekučnej veci skutočne šlo o prekludovanie vymáhanej pohľadávky, nie je možné takto zaniknuté právo účinne postúpiť zmluvou o postúpení pohľadávok a následne rozhodnúť o pripustení účastníka konania na strane oprávneného z pôvodného oprávneného SR-Ministerstvo vnútra SR, Bratislava na Slovenskú konsolidačnú a.s., zo strany exekučného súdu. Nepriznanie nároku na náhradu trov exekúcie súd odôvodnil tou skutočnosťou, že povinnosť hradiť trovy exekúcie nie je možné uložiť povinnému ani oprávnenému. Ak by aj súdny exekútor akceptoval právny názor súdu o preklúzii, treba brať do úvahy skutočnosť, že v zmysle podnetu exekútora zo dňa 27.03.2017 majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Pri rozhodovaní o zastavení exekúcie a následne o trovách exekúcie je súd povinný prihliadať na všetky skutkové okolnosti zistené v priebehu exekučného konania. Došlo k porušeniu ust. § 196, § 199 a § 200 ods. 1. EP, nakoľko exekučný súd nerešpektoval skutočnosť, že exekútor má v zmysle uvedených ustanovení zákonný nárok na trovy exekúcie a na ich náhradu. Podľa názoru exekútora z dôvodov už vyššie uvedených pohľadávka vymáhaná v predmetnom konaní nezanikla. Dôvod na zastavenie exekúcie nastal až nemajetnosťou povinného. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 „ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.“ Na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje uznesenie Okresného súdu Piešťany zo dňa 12.08.2019, sp. zn. 5Er/2231/2008 zrušiť. 3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu veci zistil, že odvolanie proti I. výroku bolo podané neoprávnenou osobou (súdnym exekútorom ) - teda nie stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p. a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) a z tohto dôvodu bolo odvolanie proti I. výroku napadnutého uzneseniu o zastavení exekúcie potrebné odmietnuť (v zmysle § 386 C.s.p.). 4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá Cs.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 6. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31.01.2017), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. 7. Podľa § 386 písm. b) Exekučného poriadku odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 8. Odvolací súd dospel k názoru, že odvolanie proti I. výroku napadnutého rozhodnutia môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnuté. V tomto prípade je to oprávnený alebo povinný ale nie súdny exekútor. 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení že odvolanie proti II. výroku napadnutého uznesenia bolo podané oprávnenou osobou (súdnym exekútorom) - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p. a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu veci, zaoberal sa otázkou, či odvolanie proti napadnutému uzneseniu v II. výroku je prípustné a zistil, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je možné podať odvolanie. 10. V zmysle § 355 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 11. V zmysle § 357 C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia. 12. Podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 13. Novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 299/2013 Z. z. účinnou od 01.11.2013 bola z ustanovenia § 58 ods. 6 vyňatá možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutiach podľa § 57. 14. Pokiaľ teda Exekučný poriadok (a ani iný právny predpis) výslovne neuvádza, že proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie je prípustné odvolanie, nie je takéto odvolanie prípustné. Krajský súd tiež dáva do pozornosti súdnemu exekútorovi, že poučenie súdu prvej inštancie o neprípustnosti podania odvolania voči výroku o trovách exekúcie bolo správne a v súlade so zákonom. 15. Vzhľadom na to, že v danom prípade odvolanie proti I. výroku podal súdny exekútor ako neoprávnená osoba, odvolanie bolo potrebné odmietnuť v zmysle § 386 písm. b) C.s.p. Odvolanie proti II. výroku napadnutého uznesenia bolo potrebné taktiež odmietnuť ale podľa § 386 písm. c) C.s.p. pretože smerovalo proti takému výroku rozhodnutia, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 16. Výsledok odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu odvolaním podaným proti výroku, proti ktorému nie je prípustné odvolanie zavinil súdny exekútor. Principiálne by preto bolo namieste priznanie náhrady trov konania ich protistrane (v tomto prípade oprávnenému), v prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že oprávnenému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (§ 256 ods. 1 C.s.p. a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p.). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté počtom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).