Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25CoP/26/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118205403 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118205403.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o nesvojprávnu: H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, M., t.č. T. - Zariadenie pre seniorov T., za účasti Mesta T. a T. - Zariadenie pre seniorov, T., o zmenu opatrovníka nesvojprávnej, na odvolanie Mesta T. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 27Ps/5/2018-37 zo dňa 29.1.2019 - v časti výroku II. o ustanovení Mesta T. za opatrovníka nesvojprávnej, t a k t o r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o ustanovení opatrovníka a závislých výrokoch II. až VI. o povinnostiach opatrovníka a zmene posledného rozhodnutia m e n í tak, že: 1. Súd ustanovuje zariadenie sociálnych služieb T. - Zariadenie pre seniorov, T., so sídlom T. X, T., IČO: 00 611 956 za opatrovníka pre nesvojprávnu H. L., nar. XX.X.XXXX. 2. Ustanovený opatrovník je oprávnený zastupovať opatrovanca pri právnych úkonoch, v celom rozsahu, teda pred súdmi, fyzickými a právnickými osobami, orgánmi štátnej správy a samosprávy a inými verejnými inštitúciami, na spravovanie jeho vecí a majetku, preberanie dôchodku, ktorý bude použitý len v prospech opatrovanca. 3. Opatrovník je povinný riadne a v najlepšom záujme opatrovanca vykonávať svoje povinnosti a dbať na pokyny súdu. Vo všetkých dôležitých majetkových úkonoch je opatrovník povinný požiadať súd o schválenie právneho úkonu. 4. Počas zastupovania je opatrovník povinný podávať dvakrát ročne správu vždy do 30.06. a do 31.12. o opatrovancovi, o nakladaní s jeho majetkom a po skončení zastupovania, prípadne po uvoľnení z jeho funkcie predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku. 5. Tým sa mení uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. P/539/93-28 zo dňa 28.2.1994 . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. odvolal z funkcie opatrovníka C. V.; výrokom II. ustanovil Mesto T. za opatrovníka pre nesvojprávnu H. L., nar. XX.X.XXXX; výrokom III. rozhodol, že ustanovený opatrovník je oprávnený zastupovať opatrovanca pri právnych úkonoch v celom rozsahu, teda pred súdmi, fyzickými a právnickými osobami, orgánmi štátnej správy a samosprávy a inými verejnými inštitúciami, na spravovanie jeho vecí a majetku, preberanie dôchodku, ktorý bude použitý len v prospech opatrovanca; výrokom IV. rozhodol, že opatrovník je povinný riadne a v najlepšom záujme opatrovanca vykonávať svoje povinnosti a dbať na pokyny súdu. Vo všetkých dôležitých majetkových úkonoch je opatrovník povinný požiadať súd o schválenie právneho úkonu; výrokom V. rozhodol, že počas zastupovania je opatrovník povinný podávať dvakrát ročne správu vždy do 30.06. a do 31.12. o opatrovancovi, o nakladaní s jeho majetkom a po skončení zastupovania, prípadne po uvoľnení z jeho funkcie predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku, vo výrokom VI. rozhodol, že tým sa mení uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. P/539/93-28 zo dňa 28.2.1994 a napokon výrokom VII. o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 27 ods. 2, 3, § 28, § 30 Občianskeho zákonníka a ust. § 272, § 274 ods. 2 a § 276 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a vecne tým, že nakoľko dosiaľ súdom nesvojprávnej ustanovená opatrovníčka nemôže zo zdravotných dôvodov a vzhľadom na svoj vysoký vek, ale i bydlisko naďalej zastupovať opatrovanca, súd ju z funkcie opatrovníka odvolal. Nakoľko však rodinní príslušníci (neter a synovec), ktorých sa podarilo súdu zistiť, ako ani zariadenie, v ktorom sa v súčasnosti opatrovanec nachádza nesúhlasili s ustanovením za opatrovníka a súdu sa nepodarilo zistiť žiadnu inú vhodnú osobu, ktorá by spĺňala podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanovil súd za opatrovníka nesvojprávnej Mesto T., v obvode ktorého sa nachádza zariadenie sociálnych služieb, v ktorom je opatrovanec umiestnený od 7.9.2015 do súčasnosti, teda zdržiava sa v jeho obvode dlhodobo, s úmyslom zdržiavať sa v ňom i v budúcnosti, z ktorého dôvodu súd za opatrovníka neustanovil Mesto M., kde má opatrovanec len evidenčný trvalý pobyt. Súd mal za to, že v danom prípade nebola iná možnosť, ako ustanoviť nesvojprávnej tzv. verejného opatrovníka, pričom v tom prípade nie je potrebný súhlas tohto orgánu s prevzatím funkcie opatrovníka. Podľa súdu výkon funkcie opatrovníka nezahŕňa poskytovanie služieb sociálnej starostlivosti, ktorá je realizovaná príslušným zariadením sociálnych služieb (T. - Zariadenie pre seniorov T.). Podľa § 28 OZ je opatrovník povinný spravovať majetok opatrovanca (ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu) a v prípade potreby je opatrovník povinný zastupovať opatrovanca v konaní pred súdmi, štátnymi orgánmi, orgánmi samosprávy. So správou majetku je potom spojené predkladanie správy o výkone opatrovníckej funkcie dvakrát ročne a po skončení opatrovania predloženie záverečného účtu o správe majetku opatrovanca. Vymedzený rozsah opatrovníckych práv a povinností, determinujúci charakter funkcie opatrovníka, tak nemôže predstavovať pre orgán miestnej správy neprimerané zaťaženie, ktoré by od neho nebolo možné spravodlivo požadovať. Ďalej súd uviedol, že prípadná možná kolízia záujmov zariadenia v ktorom v súčasnosti opatrovanec býva a samotného opatrovanca, by predstavovala prekážku riadneho výkonu opatrovníctva, vzhľadom na zmluvný vzťah medzi týmto zariadením sociálnych služieb a opatrovancom, ktorý sa prirodzene vyvíja, mení a modifikuje. Jednotlivé právne úkony, z tohto vývoja vyplývajúce, by potom vyžadovali ustanovenie osobitného opatrovníka. Zároveň súd vo výroku vymedzil rozsah práv a povinností ustanovenému opatrovníkovi a o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie voči jeho výroku II. o ustanovení za opatrovníka podalo odvolanie Mesto T. dôvodiac, že v konaní uviedlo, že až do doručenia predvolania na pojednávanie vo veci, nemalo žiadnu vedomosť o opatrovancovi, pričom s ustanovením za opatrovníka nesúhlasilo s odôvodnením, že všetky údaje o nesvojprávnej by aj tak Mesto T. muselo žiadať od zariadenia sociálnych služieb, pričom navrhlo ustanoviť za opatrovníka zariadenie sociálnych služieb. Poukazovalo na to, že zástupca zariadenia sociálnych služieb uviedol na pojednávaní, že ustanovenie za opatrovníka je pre nich novinkou, pričom doterajšia opatrovníčka nespolupracuje, za minulý rok opatrovanca ani raz nenavštívila, avšak tým zástupca zariadenia sociálnych služieb nevyslovil výslovný nesúhlas s ustanovením za opatrovníka p. H. L.. Odvolateľ uviedol, že súd podľa neho nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 CMP), keď vyhodnotil, že sa okrem Mesta T. nepodarila zistiť iná vhodná osoba (resp. subjekt), ktorá by napĺňala podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, nakoľko na ústnom pojednávaní zástupca zariadenia sociálnych služieb nevyslovil výslovný nesúhlas s ustanovením za opatrovníka p. H. L., čo znamená že zariadenie sociálnych služieb naďalej nezotrvávalo na vyslovenom nesúhlase s ustanovením za opatrovníka, ktorý uviedlo v podaní zo dňa 9.7.2018. Mesto T. pritom uviedlo výslovný nesúhlas s ustanovením za opatrovníka. Mesto tiež poukazovalo na to, že pokiaľ súd za opatrovníka neustanovilo Mesto M., v ktorom má nesvojprávna evidovaný trvalý pobyt, tak skutočnosť, že takmer 82-ročná osoba sa zdržiava od 7.9.2015 v územnom obvode Mesta T., teda len niečo vyše troch rokov, nezakladá právny vzťah medzi Mestom T. a nesvojprávnou, pričom neexistuje žiaden zákonný dôvod na ustanovenie Mesta T. za opatrovníka. Mesto poukázalo na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 6Sžo/155/2010, podľa ktorého „ Za opatrovníka môže byť ustanovená aj obec, avšak aj v takom prípade sa vyžaduje jej súhlas, pretože nikoho nemožno nútiť vystupovať v konaní ako zástupcu účastníka proti jeho vôli...“ Malo za to, že toto rozhodnutie je možné analogicky použiť aj na ustanovenie za opatrovníka osobe nesvojprávnej. Podľa mesta je teda najvhodnejším subjektom, na ustanovenie za opatrovníka pre nesvojprávnu zariadenie sociálnych služieb T. - Zariadenie pre seniorov T., pretože poskytuje p. H. L. služby sociálnej starostlivosti, pričom menovaná si za tri roky života v tomto zariadení vytvorila dobrý vzťah so zamestnancami tohto zariadenia, pričom možno povedať, že má v tomto zariadení obvyklý pobyt. Nakoľko všetky úkony súvisiace s bežným životom p. H. L. sa uskutočňujú v tomto zariadení, všetka administratíva by sa na účely vyhotovenia správy dvakrát ročne musela odovzdávať Mestu T., čo mesto pokladá za neefektívne a zbytočne byrokraticky náročné. Ustanovenie opatrovníka - zariadenie sociálnych služieb T. - Zariadenie pre seniorov T., je vhodné aj z toho dôvodu, že toto zariadenie bude zastávať funkciu opatrovníka svedomito a v najlepšom záujme p. H. L., nakoľko jej zamestnanci si s ňou vytvorili dobrý vzťah. Vyššie uvedené potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov SR, ktoré vo svojich rozhodnutiach ustanovili za opatrovníkov podobné zariadenia (napr. rozhodnutia Okresného súdu Lučenec z 8.9.2012 sp. zn. 4P/37/2012, Okresného súdu Topoľčany z 3.2.2016, sp. zn. 9Ps/4/2016, Okresného súdu Humenné zo dňa 26.8.2014, sp. zn. 10Ps/18/2014 a Okresného súdu Košice II z 8.2.2013, sp. zn. 41Ps/14/2012). Pokiaľ ide o možnú kolíziu záujmov medzi zariadením sociálnych služieb a opatrovancom, tá podľa Mesta T. nepredstavuje prekážku riadneho výkonu opatrovníctva z dôvodu, že Mesto T. súhlasí s budúcim ustanovením za kolízneho opatrovníka v prípade vzniku možnej kolízie záujmov pri modifikácii zmluvných vzťahov medzi zariadením sociálnych služieb a opatrovancom, pričom takéto riešenie kolízií je bežné a neodporuje ustanoveniu zariadenia sociálnych služieb za opatrovníka. Preto Mesto T. navrhovalo, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. zmenil tak, že za opatrovníka pre nesvojprávnu ustanoví zariadenie sociálnych služieb T. - Zariadenie pre seniorov T., alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na nové konanie. 4. Zariadenie sociálnych služieb T. - Zariadenie pre seniorov, T. odvolací návrh nepodalo, k odvolaniu Mesta T. sa písomne vyjadrilo. Uviedlo, že súhlasí so svojím ustanovením za opatrovníka pre nesvojprávnu H. L. a súhlasí aj s budúcim ustanovením za kolízneho opatrovníka Mesto T. v prípade možnej kolízie záujmov pri modifikácii zmluvných vzťahov medzi T. - Zariadením pre seniorov, T. a opatrovancom, nesvojprávnou H. L.. 5. Pôvodná opatrovníčka nesvojprávnej C. V. ani nesvojprávna odvolanie nepodali, k podanému odvolaniu Mesta T. sa písomne nevyjadrili. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CMP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CMP a § 59 ods. 1 CMP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o ustanovení opatrovníka, ako aj v závislých výrokoch III. až VI. podľa § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku. 7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade ani nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ za opatrovníka nesvojprávnej ustanovil práve Mesto T.. 8. Osobe obmedzenej, resp. pozbavenej spôsobilosti na právne úkony je nevyhnutné v súlade s ust. § 26, § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. procesnej normy § 248 v spojení s § 272 a nasl. CMP ustanoviť opatrovníka, ktorý je jej hmotnoprávnym zástupcom v rozsahu, v akom bola jej spôsobilosť obmedzená. Ustanovenie § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka pritom preferuje ustanovenie za opatrovníka predovšetkým príbuzných fyzickej osoby, ale ak ich niet, tak inej vhodnej osoby. Subsidiárne zákon počíta s možnosťou ustanovenia tzv. verejného opatrovníka - orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom. Pre naplnenie inštitútu opatrovníctva a jeho riadny a zodpovedný výkon treba predpokladať, že opatrovník s výkonom tejto funkcie súhlasí. 9. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci, sledujúc v prvom rade záujem nesvojprávnej dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade, keď neboli zistení žiadni príbuzní nesvojprávnej ani iné osoby, ktorí by súhlasili s ustanovením za jej opatrovníka, je najlepšie schopné zhostiť sa úlohy hmotnoprávneho opatrovníka nesvojprávnej zariadenie sociálnych služieb T.- Zariadenie pre seniorov, T., ktoré má právnu subjektivitu a jeho zriaďovateľom je mesto T.. Ide totiž o zariadenie, v ktorom je nesvojprávna dlhodobo umiestnená, predmetné zariadenie sa o menovanú každodenne stará, preto má znalosť o jej potrebách a záležitostiach, ktoré je potrebné v prospech nesvojprávnej zariadiť. Zariadenie sociálnych služieb T. - Zariadenie pre seniorov, T. pritom so svojím ustanovením do funkcie hmotnoprávneho opatrovníka nesvojprávnej udelilo výslovný súhlas, preto možno očakávať, že svoju funkciu bude vykonávať riadne a zodpovedne. Pre prípad možnej kolízie záujmov medzi týmto zariadením a opatrovancom, je tu potom predbežný súhlas Mesta T., s ustanovením do funkcie takéhoto opatrovníka, čo predpokladá pružné riešenie takýchto situácií. 10. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd v súlade s ustanovením § 388 Civilného sporového poriadku uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., ako aj v závislých výrokoch III. až VI. zmenil tak, že ustanovil za opatrovníka pre nesvojprávnu H. L., nar. XX.X.XXXX zariadenie sociálnych služieb T. - Zariadenie pre seniorov, T. so sídlom T. X, T., IČO: 00 611 956, vymedzil vo výroku tiež rozsah práv a povinností ustanoveného opatrovníka a rozhodol tiež o zmene uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 28.2.1994 č. k. P/539/93-28, ktorým bolo naposledy rozhodované o ustanovení opatrovníka nesvojprávnej. 11. V súlade s ustanovením § 396 ods. 2 CSP potom odvolací súd rozhodol aj o náhrade trov konania (prvoinštančného i odvolacieho), a to v zmysle § 52 a § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov ani návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP nepodal. 12. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS SR č. 207/2016 Z.z.