Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/681/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713208629 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2713208629.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému v 1. rade: N. D., nar. XX. I. XXXX, trvalo bytom S., D. XXX, toho času Česká republika, R., X. XXX, žalovanej v 2. rade: V. D., nar. XX. B. XXXX, trvalo bytom S., D. XXX, toho času Česká republika, R., X. XXX a žalovaného 3. rade: J. S., nar. XX. N. XXXX, trvalo bytom R., M. U. XX, o 6.153,66 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 13. januára 2015 č.k. 5C 430/2013-98, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti žaloby a v časti rozhodnutia o trovách konania p o t v r d z u j e . II. Žalovaný v 1. rade, žalovaná v 2. rade a žalovaný v 3. rade majú nárok na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade spoločne a nerozdielne a žalovanému v 3. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.573,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 470,15 eur a spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 3.573,99 eur počítaného od 11.09.2013 až do zaplatenia, a trovy konania vo výške 59,63 eur, a trovy právneho zastúpenia v sume 177,82 eur, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 90,- eur, splatných vždy do posledného dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plniť pre ostatných žalovaných a II. vo zvyšku žalobu zamietol. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne s poukazom na § 497 Obch. z. (zákon č. 514/2003 Z.z. Obchodný zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení), § 2 písm. d) a § 4 ods. 1 a 2 ZoSÚ2001 (zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov), § 23a ods. 1 ZoOS1992 (zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa), § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 1 a 2, § 511 ods. 1, § 517 ods. 2, § 546, § 547, § 548 ods. 13, § 550 a § 879f ods. 3 a 4 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov) ako aj poukazom na článok 3 ods. 1 Smernice rady číslo 93/13/EHS a vecne považujúc nároky žalobkyne uplatnené v tomto konaní voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade ako dlžníkom a žalovanému v 3. rade ako ručiteľovi za splatenie žalobkyňou uplatnenej pohľadávky dlžníkmi za dôvodné len v rozsahu 3.573,99 eur s príslušným úrokom z omeškania (ako rozdielu medzi čerpaným úverom v rozsahu 8.298,48 eur a plnením žalovaných na jeho splatenie v rozsahu 4.724,49 eur) a v ostatnej uplatnenej časti za nedôvodné, pre potrebu hľadieť na úver poskytnutý žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade právnou predchodkyňou žalobkyne ako bezúročný a bez poplatkov, pre uvedenie nesprávnej výšky RPMN v úverovej zmluve, posúdiac Zmluvu o splátkovom úvere č. 0252482640 z 21. februára 2005 v znení jej Dodatku č.1 z 29. marca 2007 uzatvorenú medzi právnou predchodkyňou žalobkyne - spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s., Suché Mýto 4, Bratislava, ako veriteľom a žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade ako dlžníkmi (z ktorej si žalobkyňa v tomto konaní ako právny nástupca pôvodného veriteľa uplatňovala právo na plnenie) za spotrebiteľskú (inak typovú, uzatvorenú podľa predtlače veriteľa), z dôvodu, že na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ (v tomto konaní žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade), ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ (v tomto konaní právny predchodca žalobkyne), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Rozhodnutie o povolení žalovaným zaplatiť priznanú pohľadávku splátkach po 90,- eur mesačne potrebou prihliadnuť na osobné a majetkové pomery žalovaných (žalovaný 1. rade a žalovaný v 3. rade sú nezamestnaní a žalovaný v 3. rade poberá dávky v hmotnej núdzi a žalovaná v 2. rade poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 3.300 Kč a 30 eur ) ako aj prípadné ohrozenie práva žalobkyne na splatenie priznanej pohľadávky a to vzhľadom na osobu žalobkyne a výšku priznanej sumy. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne prevažným úspechom žalobkyne v konaní (58,08%, keď neúspech žalobkyne predstavoval 41,92 %) a tomu zodpovedajúcemu právu žalobkyne na náhradu trov konania v rozsahu jej pomeru úspechu a neúspechu v konaní, teda v rozsahu 16,16% (58,08% - 41,92% = 16,16%) vyčíslených v súlade s vyhláškou MS SR číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 59,63 eur titulom náhrady za zaplatený súdny poplatok (16,16% zo sumy 369 eur) a v sume 177,82 eur (16,60% zo sumy 1.100,36 eur) za 3 úkony právnej pomoci po 210,81 eur (prevzatie veci, písomné podanie na súd - žaloba a účasť na pojednávaní dňa 13. januára 2015) a 1 úkon vo výške 52,70 eur (1/4 zo sumy 210,81 eur) za účasť na pojednávaní konanom dňa 11. septembra 2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci + režijný paušál 32,05 eur, ďalej nároku žalobkyne na náhradu cestovných nákladov vo výške 92,59 eur za 2 cesty na pojednávania (11. septembra 2014 a 13. januára 2015), náhradu za stratu času v sume 107,20 eur za 8 začatých polhodín po 13,40 eur v súlade s § 17 vyššie citovanej vyhlášky, teda spolu trovy právneho zastúpenia v sume 916,97 eur + 20 % DPH v sume 183,39 eur ( 916,97 + 183,39 = 1.100,36 ). 2. Tento rozsudok v zamietajúcej časti žaloby (výrok II. rozsudku) napadla včasným odvolaním žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením žalobe, alternatívne s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, viniac súd prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu, keďže súd prvej inštancie pri skúmaní výšky RPMN uvedenej v úverovej zmluve nepostupoval podľa ZoSÚ2001 v jeho znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy (teda ku dňu 21. februára 2005) a to bol dôvod, pre ktorý dospel k nesprávnemu záveru o nesprávnom údaji o výške RPMN uvedenej v úverovej zmluve (čo v konečnom dôsledku viedlo aj k čiastočnému zamietnutiu žaloby), považujúc údaj o výške RPMN (5,48%) uvedený v spornej úverovej zmluve za správny, s tým, že v takom prípade potom vznikol žalobkyni voči žalovaným nárok na plnenie zo zmluvy v celom rozsahu tak, ako bol uplatnený v žalobe. Okrem toho ďalej dôvodila, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanými bolo treba posúdiť podľa Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. V tejto súvislosti poukázal na to, že úverová zmluva bola uzavretá 21. februára 2005, pričom v období do 31. decembra 2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 O.z. len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti O.z., ako aj na zmluvu podľa § 55 O.z. s tým, že zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 O.z. 3. Žalovaní odvolacie námietky nepodali a k odvolaniu žalobkyne sa vecne nevyjadrili. 4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej C.s.p.), ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.). 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016 - ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O.s.p., aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a § 202 O.s.p., akt. § 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), c), f) O.s.p., ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b), e), h) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti ako aj v časti rozhodnutia o trovách konania vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.. 6. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. februára 2017 (§ 219 ods. 1, 3 C.s.p. v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p.). 7. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že žaloba žalobkyne je nedôvodná, i keď z iných dôvodov a na základe odlišného právneho posúdenia, keď podľa odvolacieho súdu je na daný prípad potrebné aplikovať ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie toto zákonné ustanovenie na danú vec neaplikoval, pričom to bolo pre posúdenie veci potrebné, odvolací súd v zmysle § 382 C.s.p. vyzval sporové strany, aby sa vyjadrili k možnej aplikácii tohto ustanovenia, pričom títo na výzvu odvolacieho súdu včas vecne nereagovali. Žalobkyňa síce požiadala o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa a zaslanie bližšie nešpecifikovaných listinných dôkazov avšak odvolací súd tejto jej žiadosti nevyhovel, nakoľko jednak išlo len o bežné vyjadrenie sa k použitiu konkrétnej právnej úpravy, ku ktorému nie je potrebné zisťovať právny názor pôvodného veriteľa a splnomocnenkyňa žalobkyne mala dostatok času, aby takéto vyjadrenie súdu zaslala (výzva na vyjadrenie sa jej bola doručená dňa 19. januára 2017 a odvolací súd vo veci rozhodoval až dňa 28. februára 2017) a okrem toho (pokiaľ ide o zamýšľané dokladanie ďalších listinných dôkazov ) podľa § 384 ods. 2 C.s.p. odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, ale len ak ich strana počas konania pred súdom prvej inštancie navrhla, čo nebol prípad v prejednávanej veci. 8. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0252482640 z 21. februára 2005 v znení Dodatku číslo 1 k zmluve o splátkovom úvere z 29. marca 2007 právny predchodca žalobkyne, veriteľ- Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, Suché Mýto číslo 4, IČO: 00 151 653 a žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade v postavení dlžníkov podpísali zmluvu o splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume a mene a za podmienok dohodnutých v zmluve. Podľa čl. II. bod 2 a 3 zmluvy o úvere dlžník vyjadril povinnosť za podmienok dohodnutých v zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve, bol povinný splácať pohľadávku banky mesačne splátkami vo výške úrokov a poplatkov v súlade s úverovými podmienkami. Podľa zmluvy o úvere bola výška úveru, ktorú sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi 8.298,48 eur (250.000,-Sk), úver bol špecifikovaný ako Spotrebný úver - bezúčelový, úroková sadzba uvedená v zmluve bola premenlivá, 11,80% p.a. v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, úver bol poskytnutý jednorázovo bezhotovostne, poplatok za poskytnutie úveru bol dohodnutý vo výške 165,96 eur (5.000,- Sk), poplatok za správu úveru 1,65 eur (50,- Sk) mesačne, výška mesačnej splátky 120,65 eur (3.635,- Sk), periodicita splátok istiny mesačne k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky 20. marca 2005, konečná splatnosť úveru 20. februára 2015, splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca a ročná percentuálna miera nákladov 5,84%. 9. Podľa oznámenia o postúpení pohľadávky z 28. septembra 2011, právny predchodca žalobkyne oznámil žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade, že postupuje svoju pohľadávku vo výške 11.851,27 eur vyplývajúcu zo spotrebného úveru č. 252482640. Od okamihu doručenia oznámenia mal žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade uhrádzať uvedenú pohľadávku postupníkovi. Doručenka súdu predložená nebola. 10. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE z 28. septembra 2011 a k nej patriacou prílohou č. 1 bolo zistené, že postupca - Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava postúpil na postupníka, ktorým je žalobkyňa v tomto konaní, pohľadávku voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade v tomto konaní, a to v sume 11.851,27 eur. 11. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď sa v prvom rade nezaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. 12. Na to, aby sa niekto stal sporovou stranou (účastníkom konania), netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna sporová strana subjektom práva a sporová strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 192/2004). 13. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sa žalobkyni nepodarilo preukázať jej aktívnu legitimáciu, keď síce predložila zmluvu o postúpení pohľadávok z 28.septembra 2011, nepreukázala však splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., Bratislava voči žalovaným ako dlžníkom. 14. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 15. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Banka túto možnosť v danom prípade zrejme nevyužila a žalobkyni postúpila pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v 1. rade v omeškaní. 16. Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Pokiaľ teda banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobkyni, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 28. septembra 2011 je preto minimálne v časti týkajúcej sa postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 O.z. (pre rozpor so zákonom). 17. Podľa názoru odvolacieho súdu úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkové vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. 18. Ustanovenie § 525 ods. 1 O.z. zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 O.z. bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 O.z.. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 O.z., a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 O.z. účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 O.z. ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 O.z. nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. 19. Z už uvedeného potom vyplýva, že na rozpor postúpenia s § 525 O.z., ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z toho vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., bol postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. 20. V danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobkyňa nedokázala, že by v čase, keď mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade postúpená (28. septembra 2011), boli tieto podmienky postúpenia splnené. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90-dňového omeškania, nebolo však dokázané, že by bol žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade aj písomne (porov. § 92 ods. 8 cit. zákona) vyzvaný na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere. Žalobkyňa tak nedokázala, že pohľadávka voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade bola v čase jej postúpenia na žalobkyňu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby zmluva o postúpení bola účinná) a že žalobkyňa je oprávnená pohľadávku voči žalovaným uplatňovať pred súdom. Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že žalobkyňa nepreukázala, že sa platne a účinne stala veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázala svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie, a preto bolo dôvodné jej žalobu zamietnuť. 21. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu žalobkyne z časti zamietol, rozhodol v tejto zamietajúcej časti vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti žaloby potvrdil, a to vrátane vecne správneho a odvolaním osobitne nenapadnutého závislého výroku o náhrade trov konania. Nakoľko žalovaní odvolanie nepodali, odvolací súd nepreskúmaval správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobe žalobkyne vyhovel. 22. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaní a podľa § 396 ods.1 a § 255 ods.1 C.s.p. im vzniklo právo na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 23. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p. ). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p. ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p. ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p. ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p. ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p. ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p. ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).