Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20Sa/25/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200620 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200620.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne: MUDr. V. H., bytom D. X, R. T. C., zastúpenej advokátkou JUDr. Darinou Kurňavovou, Kapitulská 5, Trnava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 45174-2/2016-BA zo dňa 22.8.2016, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. 45174-2/2016-BA zo dňa 22.8.2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 45174-2/2016- BA zo dňa 22.8.2016, ktorým žalovaný zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. 63559-34/2016-TT zo dňa 23.5.2016 určujúce, že: „Samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. V. H. nezaniklo dňa 31. decembra 2006 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ale zaniklo 30.6.2008.“ 2. Namietala nesprávnosť právneho názoru žalovaného, podľa ktorého podaním odhlášky - registračného listu FO s dátumom zániku poistenia 31.12.2006 žalobkyni povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo, nakoľko táto bola naďalej držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej Slovenskou lekárskou komorou, ktorá žalobkyni zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) na účely sociálneho poistenia. Má za to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Podľa jej názoru rozhodnutie neobsahuje náležitosti vyžadované ustanovením § 209 zákona o sociálnom poistení, nakoľko z neho nie je zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a akými úvahami bola Sociálna poisťovňa vedená pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodla. Sociálna poisťovňa naviac opomenula zásadu vyplývajúcu z ustanovenia § 3 ods. 2 Správneho poriadku postupovať v konaní v súčinnosti s účastníkmi konania, čím taktiež žalobkyňu poškodila na jej právach. Žalobkyňa aj pobočka Sociálnej poisťovne považovali sociálne poistenie žalobkyne dňom 31.12.2006 za zaniknuté ako nesporný prípad, takto bol zánik poistenia vyznačený v spise poisťovne a nebol preto žiaden právny dôvod pre vydanie rozhodnutia po uplynutí viac ako 9 rokov. Poukazovala na to, že rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja č. TA/2006/3802 zo dňa 20.10.2006 bolo dňom 30.10.2006 zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia žalobkyne vydané dňa 22.7.2003 a súčasne žalobkyni bolo povolené prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii - v kategórii lekár v špecializovanom odbore - všeobecné lekárstvo, vnútorné lekárstvo a abdominálna USG u dospelých, ktorú činnosť žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba vykonávala do 31.12.2006. Rozhodnutím č. TA/2006/4355 zo dňa 18.12.2006 Trnavský samosprávny kraj dňom 1.1.2007 vydal povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii pre obchodnú spoločnosť Ambulancia Praktikom s.r.o. a súčasne dňom 31.12.2006 zrušil povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia žalobkyne ako fyzickej osoby. V zmysle tohto rozhodnutia žalobkyňa ukončila prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ako SZČO a dňom 1.1.2007 prevádzkovanie začala právnická osoba, v ktorej je žalobkyňa zamestnaná. Od 1.1.2007 žalobkyňa nebola držiteľkou oprávnenia na vykonávanie SZČO a takúto činnosť nevykonávala ani na základe licencie L1A/TT/0706/06 zo dňa 25.4.2006. Sociálna poisťovňa túto licenciu nesprávne vyhodnotila ako dôvod zakladajúci postavenie SZČO, hoci nie je podkladom pre prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia fyzickou osobou a lekár na jej podklade môže vykonávať lekárske povolanie iba u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (§ 10 zák. č. 578/2004 Z.z.). Podľa žalobkyne mal žalovaný na zánik povinného sociálneho poistenia aplikovať ustanovenie § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pričom postup Sociálnej poisťovne vo veci je nezákonný aj z dôvodu prekážky veci právoplatne rozhodnutej (zápisom do spisu dňa 31.12.2006), ktorá bráni tomu, aby sa vo veci znovu konalo a rozhodovalo. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 4. Uvádzal, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 je výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, vykonáva činnosť obchodného zástupcu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010, status samostatnej zárobkovo činnej osoby. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považujú povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu, licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti (L1D) vydané podľa zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa bola považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia č.j. TA/2006/3802 zo dňa 20.10.2006, ktoré bolo zrušené dňom 31.12.2006 rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja, č.j. TA/2006/4355 zo dňa 18.12.2006. V čase, kedy bolo žalobkyni zrušené povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, bola však aj držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár číslo: L1A/TT/0706/06, vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 25.4.2006. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe /§ 68 ods. 1 písm. a)/ vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je podmienený nielen nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ale aj stratou právneho postavenia samostatnej zárobkovo činnej osoby. V kontexte s právnou úpravou účinnou do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činnej osobe zanikne povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zo zákona len v prípade, ak nastanú právne skutočnosti podmieňujúce zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. ak samostatne zárobkovo činná osoba nedosiahne v rozhodujúcom období relevantný príjem (§ 21 ods. 1), ak samostatne zárobkovo činnej osobe zanikne oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, resp. ak samostatne zárobkovo činnej osobe vznikne pracovný pomer, pričom je povinná mať na výkon činnosti v pracovnom pomere oprávnenie podľa osobitného predpisu (§ 21 ods. 4). Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2005 (668 090,- Sk) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 1.7.2006 do 30.6.2007. Vzhľadom na príjmy, ktoré žalobkyňa dosiahla za rok 2006, vzniklo jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 1.7.2007 do 30.6.2008. Podľa žalovaného je nerelevantným tvrdenie žalobkyne, že na základe licencie nevykonávala žiadnu činnosť, nakoľko smerodajným je, že bola držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t.j. licencie, a že v rozhodujúcom období dosiahla ustanovenú hranicu príjmu. Poukazoval tiež na to, že zákon nevylučuje súbeh poistení a nestanovuje ani lehotu, v ktorej je Sociálna poisťovňa povinná rozhodnúť o vzniku, prerušení alebo zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, a že po prvýkrát o zániku poistenia žalobkyne rozhodla pobočka dňa 23.5.2016. Vo veci nebola a ani nemohla byť nariadená obnova konania a nedôvodnou je aj námietka prekážky právoplatne rozhodnutej veci, keďže predložením registračného listu - odhlášky nedochádza k právoplatnému ukončeniu veci týkajúcej sa zániku poistenia. 5. Súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa pojednávania nezúčastnil napriek včasnému doručeniu predvolania a nepožiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu, vypočul žalobkyňu, resp. jej právnu zástupkyňu, ktorá zotrvala na argumentácii uvedenej v písomnom podaní, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, hoci sa nestotožnil so všetkými žalobnými dôvodmi, keď z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu a vyjadrení účastníkov neidentifikoval také rozhodnutie o zániku povinného poistenia žalobkyne, ktoré by mohlo vo vzťahu k rozhodnutiu pobočky Trnava zo dňa 23.5.2016 predstavovať prekážku veci rozhodnutej. 6. Súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia zo dňa 22.8.2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 23.5.2006 určujúce, že žalobkyni povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 31.12.2006, ale zaniklo 30.6.2008, na základe zistenia, že hoci povolenie vydané žalobkyni na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia bolo rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja ku dňu 31.12.2006 zrušené, táto naďalej mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, nakoľko bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/TT/0706/06. 7. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a jeho zrušenia, licencie žalobkyne na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a podanie odhlášky z poistenia ku dňu 31.12.2006 neboli v konaní medzi účastníkmi spornými. Sporné zostalo právne posúdenie otázky, či žalobkyňa zrušením rozhodnutia o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie dňom 31.12.2006 stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo či jej toto postavenie zostalo zachované ako držiteľke licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár. 8. V zmysle § 22 ods. 2 a § 23 ods. 2 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.), pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia posudzoval súd žalobu fyzickej osoby majúcej charakter žaloby v sociálnych veciach neformálne a aj nad rámec žalobných dôvodov. 9. Hoci na konanie a rozhodovanie žalovaného sa podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), platia preň ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy v zmysle Rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov RE, vrátane práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka ako základného práva vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nie len pre konania súdne (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 83/93), práva na dostatočné, zrozumiteľné a logické odôvodnenie rozhodnutia, ako aj princípu predvídateľnosti rozhodnutia. 10. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v danom prípade ústavné právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka bolo postupom správnych orgánov vo veci porušené, ako to vyplýva už zo skutočnosti, že začatie konania nebolo žalobkyni pobočkou Sociálnej poisťovne oznámené a nebolo jej tak umožnené k podkladom rozhodnutia sa vyjadriť napriek tomu, že podľa označenia aplikovaného ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. by malo ísť o sporný prípad zániku sociálneho poistenia. Súčasne, vzhľadom na časový odstup medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaný a prvostupňový správny orgán vychádzali, a vydaním prvostupňového rozhodnutia (takmer 10 rokov!) ide o rozhodnutie bez pochybností nepredvídateľné, naviac, z hľadiska zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, ozrejmenia úvah správneho orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych predpisov trpiace obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení - odôvodnenie rozhodnutia obsahuje citáciu ustanovení § 5 a § 21 ods. 1 a ods. 4 zákona (bez jeho identifikácie), údaje o príjme žalobkyne za rok 2008, konštatovanie povolenia č. TA/2006/3802 a jeho zrušenia ku dňu 31.12.2006, podania odhlášky z poistenia a existencie licencie L1A/TT/0706/06, z čoho správny orgán bez ďalšieho vysvetlenia vyvodzoval, že žalobkyňa má postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a že jej povinné poistenie nezaniklo 31.12.2006 ale 30.6.2008. 11. Rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu obsahuje širšie skutkové a právne zdôvodnenie, vzhľadom na nemožnosť účastníka oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a obsahové nedostatky prvostupňového rozhodnutia obmedzujúce argumentačné možnosti odvolateľa je však aj jeho rozhodnutie potrebné považovať za arbitrárne. Pritom argumentácia žalovaného právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozhodnutí sp. zn. 7Sžso/20/2010, v súvislosti so spôsobom začatia konania, je nedôvodnou už vzhľadom na skutočnosť, že uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo vydané v skutkovo a právne rozdielnej veci, v ktorej podklady rozhodnutia správneho orgánu pochádzali od samotného účastníka správneho konania. 12. Konštatovanie žalovaného v odôvodnení rozhodnutia, že napadnuté (prvostupňové) rozhodnutie spĺňa všetky zákonné náležitosti uvedené v § 209 ods. 2 a 4 zákona o sociálnom poistení, t.j. má zrozumiteľný a jednoznačný výrok, odôvodnenie aj poučenie a sú v ňom uvedené skutočnosti, z ktorých prvostupňový orgán vychádzal a právne predpisy, na základe ktorých rozhodol, je formálnym, nemajúcim oporu v skutočnom obsahu odôvodnenia rozhodnutia pobočky Trnava zo dňa 23.5.2016, nezohľadňujúcim požiadavku zákona na ozrejmenie úvah pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, t.j. zrozumiteľné vysvetlenie aj súvislostí medzi citovanými predpismi a jednotlivými údajmi a skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia. 13. Čo sa týka právneho posúdenia veci, súdu je nielen z vyjadrení a podaní účastníkov v tomto konaní známe, že súdna prax nie je vo vzťahu k danej problematike jednotná a ustálená, čo sa prejavuje v rozdielnych výstupoch všeobecných súdov v obdobných súdnych sporoch, pričom doposiaľ v tomto smere nebolo prijaté pre rozhodovanie záväzné stanovisko. Súd preto pri posudzovaní veci zohľadňoval nielen logický význam ustanovení zákona, ale aj účel súvisiacej právnej úpravy a samotného nemocenského a dôchodkového poistenia (primárne je ním zabezpečenie lekárskej starostlivosti a finančné zabezpečenie občanov v nepriaznivých životných obdobiach), naplnenie ktorého v danom prípade rozhodnutím správnych orgánov vo veci aj vzhľadom na už konštatovaný časový odstup zjavne nebolo sledované. Aj podľa vyjadrenia žalovaného bola žalobkyňa pre účely sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba posudzovaná na základe rozhodnutia o vydaní povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia č. TA/2006/3802 zo dňa 20.10.2006, ktoré bez pochybností je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Logickým potom je záver, že zánikom tohto povolenia dňom 31.12.2006 na základe rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja č. TA/2006/4355 zo dňa 18.12.2006 boli naplnené podmienky aj pre zánik povinného poistenia podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení. Nie je súčasne dôvodná právna konštrukcia, podľa ktorej okamihom zániku tohto povinného poistenia „nastúpil“ iný dôvod povinného poistenia spočívajúci v skutočnosti, že žalobkyňa v tom čase bola držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, napriek tomu, že na jej základe žiadnu činnosť nevykonávala a nemala z nej žiadne príjmy (podľa tvrdenia žalobkyne, ktoré nebolo rozporované). 14. Licencia L1A je podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. dokladom, na základe ktorého je možný výkon zdravotníckeho povolania jednou z jeho foriem, ktorý (výkon zdravotníckeho povolania) nie je dôvodné stotožňovať s vykonávaním činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Samotná licencia pre výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej držiteľom nepostačuje, ako to podľa názoru súdu vyplýva už z definície obsiahnutej v ust. § 10 ods. 1 a 2 zák. č. 578/2004 Z.z., podľa ktorej samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ - t.j. osoba poskytujúca zdravotnú starostlivosť na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotnom zariadení. Týmito okolnosťami sa však žalovaný podľa obsahu rozhodnutia nezaoberal, rovnako ako skutočnosťou, že podľa dokladu v administratívnom spise (bez označenia jeho názvu) žalobkyňa bola ako odvádzateľ poistného vedená ako samostatne zárobkovo činná osoba v období od 1.7.2004 do 31.12.2006, a od 1.1.2007 je vedená ako odvádzateľ poistného spoločnosť Ambulancia Praktikom, s. r. o. 15. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd v tomto konaní primárne preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a podľa písm. g) tohto zákonného ustanovenia z dôvodu porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verenej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere, pričom vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu z hľadiska naplnenia účelu tohto konania nepovažoval za potrebné navrhované zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 23.5.2016. 16. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnej žalobkyni podľa § 167 ods. 1 SSP s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.