Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/108/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200685 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2013200685.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: T. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom K., Z. XXXX/X, XXX XX K. proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP1-2013/001205/2/TVK zo dňa 9.1.2013 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobou zo dňa 15.3.2013, doručenou tunajšiemu súdu 26.3.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: SVS-OP1-2013/001205/2/TVK zo dňa 9.1.2013, ktorým správny orgán potvrdil rozhodnutie bývalého Obvodného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-TT-OVVS3-2012/00859 Pr. č.: 1624/2011 zo dňa 27.9.2012 o uložení poriadkovej pokuty vo výške 50 eur za sťaženie postupu konania, ktorého sa žalobca dopustil dňa 27.9.2012 v čase o 10,35 hodine v Trnave, v budove Obvodného úradu Trnava na priestupkovom oddelení pri ústnom pojednávaní priestupku, na ktorý bol riadne predvolaný. Pokuta mu bola uložená podľa § 45 ods. 1 zákona o správnom konaní, keď po riadnom poučení pred svojou výpoveďou, ktorému plne porozumel a nežiadal správny orgán o podrobnejšie vysvetlenie poučenia, bezdôvodne odmietol vypovedať na správnom orgáne, čím sťažil postup správneho orgánu vykonať zamýšľaný úkon, ktorý bol dôležitý preto, aby mohlo byť vydané rozhodnutie vo veci samej. 2.Žalobca v žalobe namietal, že správne orgány pri rozhodovaní v priestupkovom konaní ignorovali jeho tvrdenia a vec nesprávne právne posúdili. Poukázal na to, že správne orgány v predmetnej veci nenariadili ústne pojednávanie a v dôsledku takéhoto nesprávneho postupu považoval rozhodnutie správnych orgánov za nezákonné, ktorým bola porušená zásada rovnosti účastníkov v správnom konaní. Ďalej namietal, že pokuta mu bola uložená v neprimeranej výške a má jednoznačne represívny charakter. V tejto súvislosti poukázal na to, že v priestupkovom konaní už ako poškodený vypovedal, a preto odmietol opakovanú výpoveď za prítomnosti právneho zástupcu obvinenej z priestupku. 3.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.11.2013 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobcu ako poškodeného prvostupňový správny orgán predvolal na ústne pojednávanie na deň 27.9.2012 v priestupkovej veci, pričom žalobcu tak v samotnom predvolaní ako aj v zápisnici z ústneho pojednávania poučil o jeho právach a povinnostiach podľa ustanovení zákona o priestupkoch ako aj zákona o správnom konaní, čo žalobca potvrdil svojim podpisom. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán, vychádzajúc zo zápisnice z ústneho pojednávania, žalobcu riadne poučil v zmysle § 45 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní, že svojím odmietnutím podať výpoveď sťažuje postup konania. V tejto súvislosti uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval v zmysle § 21 ods. 2 zákona o správnom konaní, keď umožnil právnemu zástupcovi obvinenej byť prítomný pri ústnom pojednávaní, na ktorom má na základe tohto ustanovenia možnosť podávať námietky a pripomienky tak, aby bola zaručená rovnosť práv účastníkov. Tvrdil, že postup prvostupňového správneho orgánu bol v súlade s § 32 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní, keď tento si predvolal na ústne pojednávanie poškodeného - žalobcu, nakoľko v zmysle tohto ustanovenia je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania a taktiež aj za účelom, aby si tento v zmysle § 70 zákona o priestupkoch mohol riadne uplatniť náhradu škody spôsobenej priestupkom. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty žalobcovi uviedol, že táto bola uložená v dolnej hranici výmery, napriek tomu, že žalobca svojim postupom sťažil postup prvostupňového správneho orgánu takým spôsobom, že tento nemohol uskutočniť v začatom konaní zamýšľaný procesný úkon spočívajúci v možnosti rozhodnúť vo veci samej. 4.Krajský súd po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia č.k. 14S/108/2013-56 zo dňa 11.12.2014 Najvyšším súdom SR č.k. 5Sžo/140/2015 zo dňa 25.10.2016 preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu, vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Krajský súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 137 ods. 4 SSP, keď verejné vyhlásenie rozhodnutia zverejnil v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli tunajšieho súdu ako aj na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 372/1990Zb. o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Podľa § 22 ods. 1 správneho poriadku, o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu. Podľa § 45 ods. 1 správneho poriadku tomu, kto sťažuje postup konania, najmä tým, že sa bez závažných dôvodov nedostaví na výzvu na správny orgán, ruší napriek predchádzajúcemu napomenutiu poriadok, bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď, predloženie listiny alebo vykonanie ohliadky, môže správny orgán uložiť poriadkovú pokutu do 165 eur a to aj opakovane. 5.Predmetom tohto prieskumného konania je uloženie poriadkovej pokuty žalobcovi podľa § 45 ods. 1 správneho poriadku vo výške 50 eur za sťaženie postupu konania spočívajúceho v tom, že dňa 27.9.2012 v čase o 10,35 hod. v budove Obvodného úradu v Trnave, odbore všeobecnej vnútornej správy, na priestupkovom oddelení pri ústnom prejednávaní priestupku, na ktoré bol riadne predvolaný dňa 14.9.2012 bezdôvodne odmietol vypovedať. 6.Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca si predvolanie na ústne pojednávanie prevzal dňa 14.9.2012, pričom z tohto predvolania vyplýva, že žalobca bol riadne poučený o možnosti uloženia poriadkového opatrenia postupom podľa § 45 správneho poriadku. Z ústneho pojednávania bola v zmysle § 22 správneho poriadku vyhotovená zápisnica, z ktorej vyplýva, že ústne pojednávanie bolo riadne nariadené, pričom žalobca ako poškodený odmietol vypovedať za prítomnosti právneho zástupcu p. O. - obvinenej z priestupku, pričom bol opakovane poučený o tom, že musí vypovedať ako poškodený pravdivo a nič nezamlčovať a tiež bol riadne poučený v zmysle § 45 ods. 1,2 zákona o správnom konaní. 7.Poriadkové opatrenia slúžia na to, aby správny orgán mohol zabezpečiť dôstojný a nerušený priebeh správneho konania, pričom zákon ponecháva na úvahu správneho orgánu, kedy a aké poriadkové opatrenie použije. Je nepochybné, že poriadková pokuta je jedným z prostriedkov poriadkových opatrení, ktoré zákon umožňuje správnemu orgánu použiť na riadny a nerušený chod konania. V danom prípade žalobca tým, že odmietol vypovedať za prítomnosti právneho zástupcu obvinenej z priestupku jednoznačne sťažil postup v konaní, čím nebolo možné riadne zistiť a objasniť skutkový stav v priestupkovej veci. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci uviesť, že samotná prítomnosť právneho zástupcu obvinenej z priestupku nezakladá žiaden logický dôvod preto, aby poškodený odmietol vo veci vypovedať. Okrem toho prítomnosť právneho zástupcu obvinenej z priestupku je právom obvinenej, odmietnutie ktorého by malo za následok porušenie práva obhajoby. Za tohto stavu je preto možné konštatovať, že správny orgán dôvodne uložil žalobcovi poriadkovú pokutu, pričom konajúci správny orgán sa aj riadnym spôsobom vysporiadal s jednotlivými okolnosťami rozhodnými pre určenie výšky pokuty ako aj dôvodmi, pre ktoré bola uložená. 8.Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 9.O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 168 SSP, keď v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.