Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/557/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214212624 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214212624.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobkyne: UK Profit, spol. s r.o., IČO: 35 937 815, so sídlom Nitra, Hornočermánska 797/59, zastúpenej advokátkou: JUDr. Ivana Zmeková, IČO: 42 254 396, Bratislava, Zámocká 30, proti žalovanému: F. L., nar. X. G. XXXX, bytom N. E., Ul. I. E. XXXX/ XX, o 176,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 14 mája 2015, č.k. 15C/265/2014-66, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . II. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 524 ods. 1, § 525 ods. 1 a ust. § 526 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), § 27 a ust. § 92 ods. 7 ZoB (zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 18. júnu 2007) respektíve ust. § 92 ods. 8 citovaného zákona v znení účinnom k 27. septembru 2007, a vecne nepreukázaním aktívnej legitimácie žalobkyne domáhať sa v súdnom konaní uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni žalovanú pohľadávku Slovenskej sporiteľne a.s., Bratislava v sume 176,46 eur s príslušenstvom, ktorá jej vznikla zo Zmluvy o poskytnutí produktov a služieb pre Fyzické osoby z 18. júna 2007, z dôvodu nepreukázania platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok z 27. septembra 2013, uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s., Bratislava, Tomášikova 48 ako postupcom a spoločnosťou DPS financialconsulting, s.r.o., Trnava, Mikovíniho 10 ako postupníkom a následne, že by táto spoločnosť mala čo postúpiť na žalobkyňu a teda, že žalobkyňa je aktívne legitimovaná na uplatňovanie takejto pohľadávky pred súdom, pre neunesenie dôkazného bremena preukázať samotnú postupiteľnosť (spôsobilosť na postúpenie) takejto pohľadávky pôvodného veriteľa (a to najmä omeškanie dlžníka a s plnením jeho záväzku pôvodnému veriteľovi v rozsahu 90 dní a zaslanie písomnej výzvy veriteľa na splnenie záväzku dlžníkovi - žalovanému podľa ust, § 92 ods. 7, resp. ods. 8 ZoB, pred postúpením jeho pohľadávky postupníkovi), považujúc takúto zmluvu v jej časti týkajúcej sa postúpenia pohľadávky postupcu voči žalovanému za absolútne neplatný právny úkon, z ktorého žalobkyni nevzniklo právo vymáhať žalovanú pohľadávku.Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a vecne tým, že žalobkyňa si trovy konania uplatnila, avšak v konaní úspešná nebola, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal a žalovaný žiadne trovy nežiadal a tak nebol návrh, o ktorom by mal súd rozhodovať. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podala riadne a včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu, uložením povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni uplatnenú pohľadávku s jej príslušenstvom v celom rozsahu, prípadne s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, namietajúc nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie o nepreukázaní splnenia podmienok na postúpenie pohľadávky zo strany banky (Slovenskej sporiteľne a.s. ako právnej predchodkyne žalobkyne) a to najmä skutkovej okolnosti, že žalovaný bol pri postúpení pohľadávky zo strany banky v omeškaní so splácaním svojich splatných záväzkov viac ako 90 dní, poukazujúc pritom jednak na prílohu zmluvy o postúpení pohľadávky zo strany banky v ktorej je uvedené, že dlžník bol v omeškaní so splatením svojich splatných záväzkov 1318 dní, ako aj na výpis z účtu žalovaného, v ktorom je uvedený dátum zrušenia účtu dňom 22. júla 2011 a k postúpeniu pohľadávky došlo až 27. septembra 2013, pričom súd prvej inštancie sa týmito dôkazmi nezaoberal. 3. Žalovaný odvolanie nepodal ak odvolaniu žalobkyne sa nevyjadril. 4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania - napadnutým bol rozsudok ako celok, teda v oboch jeho výrokoch (§ 379, prvá časť vety a § 380 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p.) postupom podľa § 219 ods. 3, C.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu bolo zverejnené v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. októbra 2016 (§ 219 ods. 1, 3 C.s.p. v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p.). 6. Predovšetkým totiž niet dôvodu nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvého stupňa (pojatou ním do odôvodnenia napadnutého rozsudku a podporujúcou zvolený spôsob rozhodnutia, teda najmä záver o tom, že žalobou v prejednávanej veci nebol vôbec dôvod zaoberať sa vecne, z dôvodu nepreukázania aktívnej legitimácie žalobkyne domáhať sa splnenia žalovanej pohľadávky) a pre správnosť a i výstižnosť takýchto dôvodov by na ne zo strany odvolacieho súdu postačovalo odkázať (prvá časť ust. § 387 ods. 2 C.s.p.). Len pre úplnosť a nevyhnutnosť vyporiadania sa aj s námietkami odvolateľky (žalobkyne) z jej odvolania sa potom odvolaciemu súdu žiada ešte uviesť (§ 387 ods. 2 C.s.p.) nasledovné: 7. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 18. júna 2007, právna predchodkyňažalobkyne, Slovenská sporiteľňa, a.s. ako „Banka“ a žalovaný v postavení dlžníka podpísali Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby, predmetom ktorej bolo poskytnutie bankových produktov v kombinácii Balíka EXTRA, prípadne zmena Balíka extra a vydanie platobnej karty VISA electron, za podmienok uvedených v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach Banky vydaných Bankou s účinnosťou od 1. augusta 2002, Obchodných podmienkach pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby vydaných Bankou s účinnosťou od 1. februára 2006, Obchodných podmienkach pre poskytovanie a používanie elektronických služieb a platobných kariet vydaných Bankou s účinnosťou od 1. septembra 2002, Obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom vystavených Bankou s účinnosťou od 1. februára 2006, Sadzobníka a podmienok určených zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle zmluvy poskytuje. 8. Podľa oznámenia o postúpení pohľadávky z 11. októbra 2013, Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovanému, že postupuje pohľadávku z nepovoleného prečerpania na účte FO číslo XXXXX XXXX vo výške 226,46 eur s príslušenstvom spoločnosti DPS financialconsulting, s.r.o., Trnava, Mikovíniho 10, vo výške 3.173,30 eur vyplývajúcu zo spotrebného úveru č. 0253039472. Od okamihu doručenia oznámenia mal žalovaný uhrádzať uvedenú pohľadávku postupníkovi. Doručenka súdu predložená nebola. 9. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok číslo 0935/2013/CE uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s., Bratislava ako postupcom a spoločnosťou DPS financialconsulting s.r.o., Trnava ako postupníkom z 2. októbra 2013, ako aj prílohy číslo 1 k tejto zmluve je zrejme, že postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila na postupníka svoju pohľadávku voči žalovanému v tomto konaní v sume 226,46 eur (z toho istina 176,46 eur). 10. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť závery súdu prvej inštancie o nepreukázaní aktívnej legitimácie žalobkyne domáhať sa voči žalovanému zaplatenia žalovanej pohľadávky, ktorá vznikla Slovenskej sporiteľni a.s. z jej zmluvného vzťahu so žalovaným, založeného Zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby zo dňa 18. júna 2007. 11. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď sa po ustálení existencie peňažného záväzku klienta voči banke - žalovaného voči Slovenskej sporiteľni a.s. (aj keď vyjadriac pochybnosť o tom, či sa jednalo práve o záväzok vyplývajúci z predloženej zmluvy alebo nie) v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne (právo na plnenie totiž uplatňoval iný právny subjekt ako ten, ktorému takéto právo vzniklo z jeho právneho vzťahu so žalovaným). V tejto súvislosti potom odvolací súd dodáva, že na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 192/2004). 12. Odvolací súd dospel obdobne ako súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade sa žalobkyni nepodarilo preukázať jej aktívnu legitimáciu, keď síce predložila Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE z 2. októbra 2013, o postúpení okrem iného aj žalovanej pohľadávky spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s. postupníkovi DSP financialconsulting, s.r.o., ako aj zmluvu o postúpení pohľadávok č. 2/2014 z 8. septembra 2014, predmetom ktorej malo byť následné postúpenie aj žalovanej pohľadávky práve žalobkyni , nepreukázala však splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému ako dlžníkovi. 13. Podľa § 92 ods. 8 ZoB (zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a o doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 2. októbra 2013 - deň uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom 14. Podľa názoru odvolacieho súdu úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť peňažný záväzok (prípadne jeho časť), s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. 15. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Správnym bol potom záver súdu prvej inštancie, že pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom- postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 O.z. bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 O.z.. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 O.z., a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 O.z. účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Obč. zák. ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 O.z. nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. Pokiaľ ustálená súdna prax (R 4/2008 ) už v minulosti ustálila, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá v rozpore s ustanovením § 525 ods. 2 O.z. (ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom) je absolútne neplatným právnym úkonom (§ 39 O.z.), tak takýto záver platí o to viac, ak postúpenie pohľadávky odporuje zákonu na dodržiavanie ktorého sa zmluvné strany dôvodne pri uzatváraní zmluvy o peňažnom záväzku spoliehali. 16. Z už uvedeného potom vyplýva, že na rozpor postúpenia s § 525 O.z., ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z toho vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzval na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. 17. V danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobkyňa nedokázala, že by v čase, keď mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanému postúpená na spoločnosť DPS financialconsulting, s.r.o. (2. októbra 2013), boli tieto podmienky postúpenia splnené. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90-dňového omeškania (ako to správne namietala žalobkyňa - tu pozri Prílohu č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.9.2013 - aktíva - č.l. 34 spisu), nebolo však dokázané, že by bol žalovaný aj písomne (porov. § 92 ods. 8 cit. zákona) vyzvaný na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere. Navrhovateľ tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na navrhovateľa spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby zmluva o postúpení bola účinná) a že žalobkyňa je oprávnená pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že žalobkyňa nepreukázala, že sa platne a účinne stala veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázala svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie, a preto bolo dôvodné jejžalobu zamietnuť. 18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § v ku 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania. 19. V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, v dôsledku čoho mu podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu jeho úspechu vo veci. Preto mu odvolací súd podľa § 262 ods.1 C.s.p. priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu (100%). 20. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).